Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-376-2013.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Subarea
9Co/376/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U.. B. B., V. V., V. XX, zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, Bratislava, Dobrovičova 6, proti odporkyni : B. B., V. V., V. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. 2. 2013 č.k. 51C 139/2012 - 110, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky U.. B. B. a odporkyne B. B., E. F., k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV Č.. XXX, kat. územie Z., obec Bratislava - mestská časť Ružinov, okres Bratislava, parcela registra C, parc. číslo XXXXX o výmere 107 m2, druh pozemku záhrady, parcela registra C, parc. číslo XXXXX o výmere 127 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parc. číslo XXXXX. Zároveň nariadil predaj označených nehnuteľností, s tým, že výťažok predaja bude rozdelený medzi účastníkmi v podiele 5/6-ín odporkyni B. B., E. F. a v podiele 1/6-ina navrhovateľke U.. B. B.. Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. poukázal na to, že sa opakovane pokúsil o dohodu medzi účastníčkami konania, ktoré obe zhodne prejavili vôľu nehnuteľnosti predať, pričom ani jedna neprejavila záujem ponechať si nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Ani jedna z podielových vlastníčok nemala k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie podielu druhej strany. Prvostupňový súd tiež skúmal, avšak nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by dovoľovali súdu zamietnuť návrh a nezrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti boli ponúkané na predaj prostredníctvom realitných kancelárií, účastníčky sa aj dohodli na kúpnej cene, za ktorú by mala byť nehnuteľnosť predaná, následne sa navrhovateľke aj podarilo získať záujemcu o kúpu, avšak za nižšiu než pôvodne dohodnutú kúpnu cenu, s čím odporkyňa najprv súhlasila, potom si svoje stanovisko rozmyslela. Vzhľadom na to, že v danej veci neboli splnené podmienky na prikázanie veci do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov a absentujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, nezostávalo prvostupňovému súdu iné, ako zrušiť podielové spoluvlastníctvo a nariadiť predaj nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní vzal do úvahy aj vzťahy medzi účastníkmi, ktoré bránia účelnému využitiu nehnuteľností a mali za následok postupné znehodnotenie a schátranie nehnuteľností. Navrhovateľka s odporkyňou sú vo vzťahu dcéra - matka; ich vzájomné vzťahy sú vážne narušené, čo vyplývalo aj z ich výpovedí pred súdom, písomnej komunikácie. Aj z tohto dôvodu považoval súd prvého stupňa zotrvanie účastníkov konania v podielovom spoluvlastníctve za neudržateľné. Ako reálny označil predpoklad, že by aj naďalej medzi nimi dochádzalo k opakovaným nezhodám pri výkone ich spoluvlastníckych práv, vzájomným sporom a tým aj k znehodnocovaniu tohto ich majetku. Takýto stav v konečnom dôsledku neumožňuje účelné využívanie nehnuteľností ani jedným zo spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania
zrušil a zároveň rozhodol o nariadení predaja nehnuteľností a rozdelení výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal náhradu trov konania, nakoľko bola v konaní plne úspešná. Trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.260 € a z trov právneho zastúpenia podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., za celkom 4 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 16. 11. 2012 a 27. 2. 2012 ), odmena za jeden úkon právnej služby v sume 320,34 €, v prípade nemeritórneho pojednávania vo výške 80,08 €, ďalej režijný paušál 4 x 7,63 €, ako aj 20 % DPH, trovy právneho zastúpenia spolu 988,48 €.
Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa; jej odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorom navrhovala odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní poukazovala na to, že navrhovateľka sa návrhom domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam a navrhovala nariadiť predaj týchto nehnuteľností a rozdelenia výťažku z predaja medzi účastníčky podľa podielov. Prvostupňový súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu. Odporkyňa vytýkala prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nevyhodnotil situáciu ako dôvody hodné osobitného zreteľa a nechal odporkyňu znášať trovy celého konania.
V odvolaní poukazovala odporkyňa na to, že dcéra - navrhovateľka - sa ju rozhodla žalovať preto, že v roku 2009 odkúpila rovnaký podiel domu od svojho syna za 21.000 €, že na neho peniaze našla a preto že aj ona chce byť vyplatená. Odporkyňa navrhovateľke neupierala, že by ju vyplatila, dostávala ju však do stresovej situácie. Ona sa musela zmieriť s faktom, že dnešné deti nenechajú rodiča dožiť v tom, čo za života nadobudol, ale žiadajú svoje a hneď, bez ohľadu na to, či rodič má prostriedky a bez ohľadu na vyhodenie na ulicu. Odporkyňa sľúbila navrhovateľke, že ju vyplatí po nadobudnutí stavebného úveru. S vyplatením dlžôb v r. 2009, ktoré narobil syn a ktorý založil svoj 1/6-inový podiel domu osobe, ktorej dlhoval, ako protihodnotu, pomohla odporkyni samotná navrhovateľka, tým, že si u svojho zamestnávateľa vzala pôžičku, ktorú jej odporkyňa začala splácať v splátkach. Na túto pôžičku odporkyňa použila stavebný úver, ktorý získala v r. 2012. Odporkyňa nečakala, že by ju navrhovateľka žalovala na súde. Prednostné pre odporkyňu bolo vyplatiť pôžičku. Ich vzťahy boli dobré, aj problémy so synom Z., požívajúcim návykové látky, riešili spolu. Návrh na súd podala dva roky po dokončení Právnickej fakulty UK. Aj počas štúdia jej pomáhala, 5 rokov s ňou bývala v prenajatom 1-izbovom byte, aby jej vytvorila vhodné podmienky na štúdium, ktoré v dome pri fetujúcom synovi neboli. Navrhovateľka rada chodila na atraktívne zahraničné dovolenky, do fitness centier, odporkyňa sa starala o chod domácnosti a chodila do dvoch zamestnaní. Odporkyňa plne financovala promóciu navrhovateľky, tiež ju vtedy obdarovala zlatými šperkami vysokej hodnoty. Po vyplatení úveru mienila odporkyňa riešiť 1/6- inový podiel navrhovateľky na nehnuteľnosti.
Odporkyňa tiež uviedla, že ako vdova od r. 1997 vychovala dve deti; syn Z. U. XX, dcéra B. XX E.. Osem rokov sa odporkyňa venovala len im, starala sa o domácnosť, mala dve zamestnania. Z ich úspechov bola šťastná, je rada, že umožnila dcére získať vysokoškolské vzdelanie, hoci za cenu 5- ročného prenájmu bytu. Nič by si nepriala viac, než aby to isté mohla povedať odporkyňa aj o svojom synovi. Problémy nastali, keď deti dosiahli plnoletosť, teda keď zistila, že syn užíva návykové látky a začal byť agresívny. Ťažko znáša, ako sa voči nej chová aj dcéra, nevie, ako má vzťahy urovnať. V čase konania už predsa mala vybratý úver a svoju bytovú situáciu vyriešenú. Nemyslela si, že by celú túto nerozvážnosť dcéry mala zaplatiť ona. To by vedel precítiť len ten, čo sa sám vytrápi s výchovou detí a potom dostane takú odplatu ( vrátane fyzického napadnutia ). Odporkyňa uviedla, že nevedela, ako celú situáciu riešiť, menila názor pod vplyvom situácie, že nemala kde vziať peniaze na vyplatenie navrhovateľky a je pravdou, že sa s domom ťažko lúčila. Myslela si, že tam dožije, lebo to bola jediná jej istota a všetko, čo s nebohým manželom nadobudli. Po ukončení štúdia sa navrhovateľka na dva roky nasťahovala späť do domu a začala riešiť svoju bytovú situáciu, lebo v dôsledku správania syna bolo spoločné bývanie s ním nemožné. Odporkyňa riešila situáciu nasťahovaním sa ku kamarátovi, ktorému prispieva na nájomné aj na stravu. Situácia v súčasnosti je taká, že nehnuteľnosť je predaná,
predaj sprostredkovala odporkyňa sama, nakoľko predpokladala, že predaj súdom by bol nevýhodnejší. Navrhovateľka bola z jej spoluvlastníckeho podielu vyplatená. Z peňazí, ktoré odporkyni zostali, už začala riešiť vlastné bývanie, vzala si ďalší úver, nakoľko peniaze z predaja nebudú postačovať na získanie bytu. Odporkyňa teraz spláca dva úvery po 550 € mesačne ( prvý úver ešte zo stavebného úveru na vyplatenie podielu syna ). Z uvedených dôvodov považuje za nespravodlivé nechať ju znášať trovy tohto konania.
Na odvolanie odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Dôvodom pre podanie žalobného návrhu nebol záujem navrhovateľky dostať odporkyňu do stresovej situácie. Práve naopak, navrhovateľka chcela vyporiadať stresový stav, ktorý trval v dôsledku rozporov medzi navrhovateľkou a odporkyňou ohľadom užívania spoločnej nehnuteľnosti. Spôsob, akým odporkyňa s navrhovateľkou ( dcérou ) jednala, je zrejmý aj zo spisu. Napr. z podania odporkyne zo dňa 31. 10. 2012 možno vyčítať, že „...ostatné priestory užívala navrhovateľka v plnej miere, všade mala uložené a rozložené veci, dokonca jeden čas spávala aj v miestnosti označenej č. 5 na pôdoryse ( cca pol roka ), tiež ju užívala ako jedáleň, sušila si tam oblečenie, pozerala dvd a pod. Miestnosť č. 5 pritom som ako väčšinový vlastník zakázala bežne užívať, mala slúžiť len na prechod do ostatných miestností. Navrhovateľka tak nerešpektovala spôsob užívania určený väčšinovým vlastníkom. Takisto každý deň prechádzala cez nádvorie, ktoré v žalobe vôbec neuviedla a bez neho by sa nedostala do domu, za pekného počasia sa tam opaľovala, tiež ho užívala na vešanie prádla, ako aj na vysedávanie, letné raňajky, čítanie a relax...“ navrhovateľka poukazovala na to, že žiadnej normálnej matke nemôže vadiť, ak jej dieťa v spoločnej nehnuteľnosti suší prádlo na dvore a v prázdnej miestnosti, prechádza cez nádvorie ( bez ktorého by sa nedostala do domu ) alebo raňajkuje na spoločnom pozemku. Odporkyňa sama v dome nebývala, ale svojim deťom ( ako sama priznáva ) rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka zakázala užívať väčšinu miestností a dvor. Navrhovateľku šikanovala a vyháňala z nehnuteľnosti a táto nemala reálne inú možnosť, ako situáciu vyriešiť ( je čerstvou absolventkou VŠ ), než predať svoj podiel, zaobstarať si iné bývanie a tento dom opustiť. Navrhovateľka dodala, že to bola odporkyňa, kto navrhovateľke v r. 2010 ponúkol odkúpenie jej podielu, na ktoré navrhovateľka reflektovala a ponuku písomne prijala v celom rozsahu ( a tým si znemožnila ďalšie nakladanie s podielom ), následne sa odporkyňa neozvala navrhovateľke viac než dva roky. Odporkyňa mala chuť započítať kúpnu cenu s povinnosťou navrhovateľky platiť jej nejaké nájomné a teda vlastne nezaplatiť navrhovateľke za jej podiel vo veľkosti 1/6-iny nič. Správanie odporkyne počas celého konania smerovalo k tomu, aby odporkyňa predaj znemožnila, o čom svedčia mailové správy, ktoré boli súdu doručené. Odporkyňa svojím správaním zavinila vznik tohto sporu - neuzavrela budúcu zmluvu, odmietala sa spravodlivo vysporiadať, marila predaj spoločnej veci ( nehnuteľnosť nakoniec kúpil jej druh ) a tým prinútila navrhovateľku brániť svoje práva na súde. Navrhovateľka požadovala len to, čo jej odporkyňa sama kedysi ponúkla. Aj to z dôvodu, že už nemohla vôbec nehnuteľnosť pokojne užívať. Navrhovateľka je presvedčená, že sú v danej veci splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v časti výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Citované ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje logickú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. V teórii i praxi sa zaužívalo hovoriť o zásade zodpovednosti za výsledok alebo o zásade úspechu ako základnom princípe, ktorý určuje, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. V danom prípade bola
v konaní úspešná navrhovateľka, v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva v spore.
V danej právnej veci neboli splnené predpoklady pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorý dovoľuje, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd takéto výnimočné okolnosti z obsahu spisového materiálu nezistil. Navrhovateľka sa rozhodla v súdnom konaní uplatniť svoje právo podielového spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď s odporkyňou neboli schopné dospieť k dohode, predovšetkým pre viackrát zmenený postoj odporkyne k danej situácii, ako to sama uviedla vo svojom odvolaní. K súdnemu sporu tak v konečnom dôsledku došlo práve pre správanie odporkyne, keď je zjavné z okolností prípadu, že spor bolo možné vyriešiť aj bez zásahu súdu, dohodou účastníkov.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), keď samotná výška odporcovi priznaných trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bola stanovená správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke trovy odvolacieho konania nepriznal, kdeže zo strany navrhovateľky chýbal návrh na ich priznanie - navrhovateľka náhradu trov odvolacieho konania neuplatňovala ( § 151 ods. 1 O.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.