Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_RA-5P-23-2023.pdf
PDF · 167.48 KB
Case nature
Area
Subarea
RA-5P/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom, v právnej veci starostlivosti o maloletého A. S., H.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: otca P. S.B., H.. X.XX.XXXX, R. C. S. XXX/XX Z. H. N., t.č. X. X, Q. a matky Z.. A. O., Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, C. A.D. XXX/XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Kúpeľná 549/19 Revúca o úpravu styku a zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého A. S.B., H.. XX.X.XXXX sumou 85 Eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od dňa 24.4.2023.
II. Zameškané výživné za obdobie od 24.4.2023 do 31.7.2023 vo výške 49 Eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10 Eur a posledná splátka po 9 Eur k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
III. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým A. S., H.. XX.X.XXXX každý utorok a štvrtok od 15.00 hod do 19.00 hod a každý nepárny týždeň od štvrtka od 15.00.hod do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin prvý a tretí týždeň v júli a v auguste od pondelka od 10.00 hod do nedele do 19.00 hod. Počas jarných prázdnin vyhlásených pre banskobystrický samosprávny kraj každý nepárny rok od pondelka od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod. Počas Vianočných sviatkov každý neprávny rok od 22.12. od 10.00 hod do 26.12. do 18.00 hod. Pričom matka má právo na stretávanie sa s maloletým v rovnaký čas ako otec počas sviatkov a prázdnin v nasledujúci rok, pričom počas sviatkov a prázdnin sa neuplatňuje bežná úprava styku. S tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste jeho bydliska na tom istom mieste ho po ukončení styku odovzdá, pričom matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
IV. Súd ukladá rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychologickým konzultáciám na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca za účelom upraviť ich vzájomnú komunikáciu v trvaní 6 mesiacov so začatím poradenstva do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VII. Týmto sa mení rozsudok okresného súdu Revúca 7P/11/2020 zo dňa 10.9.2021 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 24.04.2023 sa matka mal. dieťaťa domáhala úpravy styku otca s maloletým a zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinných rodičov, ktorá zmena si vyžaduje úpravu výživného a úpravy styku. Na strane maloletého dieťaťa došlo plynutím času k podstatnej zmene v súvislosti s jeho nástupom na základnú školu, kedy došlo k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie výživy dieťaťa, výchovy, napĺňaním požiadavky na všestranný fyzický a psychický rozvoj dieťaťa, ktorý zahŕňa nie len školské ale aj mimoškolské aktivity dieťaťa. Zároveň zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje s ohľadom na vek maloletého zvýšené výdavky. Nemenej dôležité sú objektívne zmeny, ktoré zasiahli zabezpečovania napĺňania potrieb dieťaťa v súvislosti s nárastom cien energií a infláciou. Matka maloletého je slobodná, žije v spoločnej domácnosti so synom a druhom, jej osobné a majetkové pomery ostali v zásade nezmenené od poslednej úpravy rodičovských práv, je zamestnancom Obce Muránska Dlhá Lúka ako pedagóg v špeciálnej MS a ZS. Matka sa o A. osobne stará, zabezpečuje všetky jeho potreby a stará sa o jeho všestranný duševný a fyzický vývin. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého je slobodný, podľa informácie matky žije v spoločnej domácnosti sám, je vlastníkom trojizbového bytu, ktorý nadobudol do osobného vlastníctva v roku 2020, a jeho vlastníkom ako aj úverovým dlžníkom v súvislosti s hypotekárnym úverom bol aj v čase poslednej úpravy výživného. Výška príjmu otca nie je matke známa, podľa medializovaných informácií je však možné predpokladať že príjem narástol. Otec má tri vyživovacie povinnosti a to k maloletej H. (9 rokov) maloletému A. (7 rokov) a maloletému Z. (6 mesiacov). Otec maloletého dieťaťa napriek zrejmým objektívnym a subjektívnym zmenám na strane syna neposkytuje dieťaťu vyššie výživné ako mu bolo určené rozhodnutím súdu. K zmene osobných pomerov došlo aj na strane otca, ktorému vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a došlo u neho k predpokladanému nárastu príjmu. Matka platí mesačne náklady družina a ZRPŠ cca 10 €, náklady na stravu cca 33 € (po úprave od 01.05.2023 tento výdavok klesne avšak stále tam bude príspevok na stravu a náklady na desiatu), nákup kníh a pomôcok jednorazovo podľa potrieb, zabezpečenie návštev imunológa spolu s doplnkami výživy cca 20 € mesačne, mimoškolské aktivity - florbalový krúžok (tenisky, botasky, športové oblečenie, športové náradie) mesačne cca 10 €, náklady strava, bývanie ošatenie, osobná hygiena spolu cca 170 €. Z uvedených dôvodov matka navrhuje, aby otec prispieval na výživu syna mesačne sumou 120 €. Zároveň matka navrhla zúžiť naposledy súdom určený styk otca s mal. synom, nakoľko podľa matky styk ako je upravený aktuálne, nevyhovuje potrebám dieťaťa a má na dieťa negatívny vplyv. Uviedla, že nechce oberať otca o kontakt so synom avšak musí vykonať všetky kroky k tomu aby sa dieťa mohlo vyvíjať v celkovej pohode, v ktorej sa aktuálne nenachádza. Maloletý je žiakom Základnej školy Hviezdoslavova v Revúcej. V súvislosti s nástupom do školy vznikla A. povinnosť riadne sa pripravovať do školy. Matka mala snahu ponechať styk v režime ako v čase, keď bol škôlkarom avšak táto okolnosť a nestabilita výchovného prostredia má podstatný vplyv na to, že A. je podráždený a roztržitý, od otca sa k matke vracia naladený proti matke, prenáša nevysporiadaný vzťah z otca voči matke na seba, nereaguje na podnety, matka si s ním a s jeho správaním niekedy nevie rady. Dieťa nemá jednotné výchovné prostredie, pretože každý týždeň v podstate trávi popoludnie niekde inde, nevie sa dostatočne koncentrovať, čo sa prenáša aj do jeho školských výsledkov, na jeho náladu a prejavuje sa v nesústredení. U dieťaťa, tak ako to bolo aj v minulosti, pretrváva strach so zdieľania prežitej radosti so spoločných chvíľ s matkou, s otcom, z ktorého má vnútorný strach, aby mu nepovedal niečo pozitívne o matke a matke zase doma klame o tom, na čo sa ho otec pýtal. Otec rovnako, ako to bolo aj v minulosti, používa syna ako nástroj proti matke. S maloletým otec píše úlohy, ale nemá zabezpečené potrebné veci pre vzdelávanie a sám ako rodič nič nerieši, neinformuje sa u pedagóga, nebol na rodičovskom združení, toto všetko vybavuje matka. S dieťaťom trávi čas a bremeno vzdelávania ako aj zodpovednosti za plnenie všetkých povinností je na matke. S otcom sa nedá dohodnúť na výmene styku a tým, že styk je upravený v každý týždeň, nie je možná ani dovolenka v priebehu roka alebo predĺžený víkend, pričom otec v podstate každý víkend, kedy je s dieťaťom s maloletým cestuje do miesta svojho trvalého bydliska k svojim rodičom a večer sa dieťa vracia od otca unavené, nevyspaté, odmieta sa pripravovať do školy, chodí spať neskoro večer, je podráždené. Matka maloletého má vedomosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a že prejavil záujem, aby mohol byť s oboma synmi v rovnakej dobe. Matka si nevie ďalej predstaviť ako sa bude venovať prvákovi a batoľaťu v rovnakom čase a zároveň počas víkendov je so svojím tretím dieťaťom. Matka navštívila s maloletým aj odborníka vzhľadom na jeho špecifické prejavy správania sa a v tejto terapii bude aj pokračovať.
2. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2023 matka uviedla svoje výdavky nasledovne: nájomné 146,64 Eur, elektrina 20 Eur, T. COM (mobil, internet, televízia): 61,06 Eur, poistka A. 32,10 Eur, sporenie A. 20 Eur, Spotrebný úver 103,13 Eur, benzín cca 100 Eur a výdavky na A.: Školský klub 10 Eur, Školské potreby 10 Eur, mimoškolské športové aktivity 10 Eur, Lyžiarska a hokejová výstroj 150 Eur € výživové doplnky 20 Eur, ošatenie 50 Eur, strava 120 Eur.
3. K návrhu a jeho doplneniu sa vyjadril otec písomným podaním zo dňa 09.06.2023, kde okrem iného uviedol, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo na jeho strane k novej podstatnej zmene pomerov. Žiada ponechať sumu výšky výživného. Uviedol, že má vyživovaciu povinnosť aj na maloletú dcéru H. Z. mesačne sumou 130 eur. Nedávno mi vznikla vyživovacia povinnosť voči tretiemu dieťaťu Z. vo výške 70 eur mesačne. Otec zrekapituloval svoje príjmy a výdavky pri poslednej úprave jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Uviedol tiež, že u neho nastali aj ďalšie nové skutočnosti a to-zvýšenie hypotekárneho úveru zo sumy 88,66 eur na 133,29eur mesačne.(koniec fixácie) -SIPO, náklady na bývanie zo sumy 155 eur na 172 eur.
- od júla 2023 kvôli schváleniu zateplenia bytového domu plus 129 eur ,celkove náklady na bývanie budú SIPO- 301 eur mesačne -komunálny odpad zo sumy 30eur na 45 eur (ročne) -diaľničná známka zo sumy 50 eur na 60e (ročne ) Pri jeho priemernom mesačnom príjme cca 680 eur + diéty cca 80 eur nie je možné pokryť jeho celkove mesačne výdavky. Nezostáva mu ani životné minimum, ani na stravu, ošatenie, hygienu a iné základné veci. Nechce sa dostať do zlej životnej situácie a taktiež do platobnej neschopnosti, ktorá môže viesť do trestného oznámenie z dôvodu nezaplatenia celej čiastky výživného. Má za to, že matke sa od posledného rozhodnutia podstatne zvýšil mesačný príjem. Takisto náklady na bývanie a domácnosť si od posledného rozhodnutia delí so svojim druhom (budúcim manželom) ako sa vyjadruje. Otec nesúhlasí s matkiným návrhom ani v časti úpravy jeho styku s mal. nakoľko jej tvrdenia v návrhu nie sú pravdivé. Žiada zachovať styk v režime ako bol doteraz. O syna sa riadne stará pokiaľ je v jeho starostlivosti. Popoludní po prebratí si syna do jeho starostlivosti trávi čas s ním u seba doma, pripraví ho na nasledujúci deň v skole tým, že píšu domáce úlohy a učí sa s ním. Po úlohách a učení sa spoločne hrajú alebo sa hrá so svojimi spolužiakmi, ktorí sú zároveň aj jeho susedia a spoločne sa deti navštevujú. Otec na chlapcovi nepozoruje jeho roztržitosť. Má za to, že syn je skôr pokojnejší v jeho prítomnosti. Taktiež sa snaží viac komunikovať za maloletého s matkou na odporúčania súdu, čo nie je až tak možné, pretože matka zámerne sabotuje ich komunikáciu tým, že je problém sa s ňou stretnúť, pretože A. mu odovzdáva väčšinou jej otec a často si ho preberá buď matkin otec alebo jej druh. Na správy cez telefón za maloletého reaguje sporadicky.
4. Na vyjadrenie otca reagovala matka písomným vyjadrením zo dňa 25.6.20203, v ktorom uviedla, že otec žije sám v trojizbovom byte. Už v čase poslednej úpravy výživného súd poukazoval na to, že v budúcnosti môže táto situácia nastať a pokiaľ otec nebude zdieľať náklady s inou osobou, môže sa stať, že sám byt „neutiahne", na úkor toho bytu teraz otec trvá na nezmenenej sume výživného vo výške 70 € na maloletého A., ktorý je školákom a rovnaké výživné otec platí aj na maloletého Z. T., ktorý je batoľaťom. Otec opomína tento nepomer a argumentuje opäť len vlastnými potrebami. Otec uvádza, že od poslednej zmeny má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka túto okolnosť nerozporuje, ale nepovažuje za správne, aby narodením ďalšieho dieťaťa boli obmedzované práva maloletého A. na riadne plnenie si vyživovacej povinnosti. Takýto postup otec neaplikoval aj vo vzťahu k maloletej dcére, ktorú má z prvého vzťahu. Na vznik vyživovacej povinnosti je potrebných niekoľko krokov vrátane splodenia a narodenia dieťaťa, a teda je to prejavom zodpovedného prístupu k vzťahu a partnerke, ktorý je zase prejavom vôle rodiča a partnera. Otec sa rozhodol dobrovoľne mať ďalšie dieťa a musel si byť vedomý, že bude prispievať na jeho výživu ak už sním nežije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ má otec nedoplatok na výživnom, je to prejavom toho, že si od narodenia dieťaťa pravdepodobne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne. Vo vzťahu k úprave stretávania, otec maloletého tvrdí, že trávi so synom popoludnie prípravou do školy a hraním sa so spolužiakmi syna. Toto tvrdenie sa ale nezakladá na pravde, nakoľko sám trval na úprave styku s maloletým Z., batoľaťom, práve vtom čase, kedy má v starostlivosti maloletého A., takže ani jednému dieťaťu sa nevenuje plnohodnotne. Maloletého Z. si preberá v mieste jeho bydliska v Jelšave, takže tam vodí aj maloletého A.. Otec podľa matky rovnako neuvádza pravdu, pokiaľ tvrdí že nie je možné s matkou osobne komunikovať a že neodpovedá na sms správy. Matka len nereaguje na otcove ataky vo vzťahu k starostlivosti o dieťa, kedy jej opakovane vytýka nedostatky, ktoré si vymýšľa, len aby ju nejakým spôsobom urazil, vyhráža sa rôznymi „následkami", ktoré „prídu ak matka svoj postoj nezmení". Nie je povinnosťou matky reagovať
na toto jeho správanie. Pri každom odovzdaní, alebo preberaní A. od/a matke, otec Jakuba takmer vôbec nekomunikuje. Jeho komunikácia je obmedzená len na jednoslovné odpovede na čom sa nič nezmenilo od posladeného pojednávania na súde, keď sme deklarovali, že otec sa k matke chová povýšenecky, arogantne, nepozdraví a k takému to správaniu k ženám vedia aj maloletého Jakuba, ktorý je vždy po pobyte u otca ladený agresívne voči ženám. Odovzdávanie A. v čase 15:00 zabezpečuje starý otec maloletého, nakoľko pracovný čas matky je od 07:30 do 15:30 hod. Keď navrhla otcovi maloletého, aby si ho preberal o 16:00 kvôli komunikácii, odmietol to. V nepárny týždeň vo štvrtok odovzdáva A. vždy o 16:00 hod. v mieste bydliska do rúk otca dieťaťa podľa rozsudku Okresného súdu v Revúcej. Odovzdanie otcom A. v mieste bydliska v čase o 19:00 (utorok, štvrtok, nedeľa) prebieha vždy za účasti matky. Niekedy, sa z obavy a arogantné a urážlivé správanie sa k matke, ktoré nie je povinná trpieť, zúčastňuje aj jej partner, čo považuje matka za normálne.
5. Na pojednávaní matka uviedla, že trvá na zmene úprav styku z utorka a štvrtka na stredu, nakoľko v tieto dni má otec upravený styk aj s ďalším mal. dieťaťom. Mal. Z., ktorý má pol roka, za ktorým musí vycestovať do Jelšavy. Nepovažuje preto za vhodné, aby bol takto trávený čas a teda aj s týmto cestovaním zo strany mal. Jakuba. Maloletý by sa mal pripravovať do školy. Taktiež trvá na výmene nepárnych víkendov za párne z dôvodu, že každý druhý víkend otec vycestováva za ostatnými deťmi teda za ďalším dieťaťom do Moravan nad Váhom. Teda maloletý je zaťažený týmto cestovaním. Aj psychologička sa v decembri vyjadrila, že maloletý je nestabilný a má spomalený psychomotorický vývin. Matka má za to, že nie je vhodné takéto nestabilné prostredie. Uviedla, že ak otcovi vadí, že si dieťa nepreberá priamo matka, jej pracovná doba je do 15.30 hod, preto navrhla zmeniť začiatok času styku otca s dieťaťom od 16.00 hod.
6. Na to otec na pojednávaní uviedol, že mu nevadí, že si dieťa preberá otec matky. Problém videl v tom, že častokrát nebola prítomná matka pri návrate dieťaťa späť.
7. Z výsluchu otca na pojednávaní vyplynulo, že že s matkou mal. Z. sa komunikácia zlepšila tak si vie pre maloletého prísť skôr alebo neskôr s mal. A. pričom cesta do Jelšavy trvá 10 min, pričom matka potvrdila, že čas na preberanie mal. Jakuba zo strany otca sa nezmenil.
8. Otec tiež uviedol, že si plánuje podať návrh na zníženie výživného na mal. H. v najbližšej dobe. Opakovane ho podával a bolo mu už niekoľkonásobne zamietnuté ale v čase tohto zamietnutia nebol na svete ešte mal. Z.. Má za to, že je opäť dôvod na podanie na zníženie výživného. Nie je to o tom, že by nechcel, ale nie je to v jeho možnostiach a schopnostiach. Pokiaľ by poberal daňový bonus resp. prídavky, tak by boli jeho finančne možnosti iné. Momentálne to nie je možné v akejkoľvek miere zvýšiť výživné na maloletého
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zo správy psychologičky predloženej k návrhu vyrozumela, že nebolo odporučené, resp. aby sa situácia dieťaťa riešila nejakou zmenou stretávania sa s rodičom, ale bola navrhnutá návšteva logopéda, a dané závery súvisia podľa jej názoru s vývinom nervovej sústavy maloletého, ktorá sa u chlapcov vyvíja pomalšie.
10. Uznesením vyhláseným na pojednávaní súd taktiež začal konanie o uloženie výchovného opatrenia.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami v súdnom spise, a to najmä: výpis z LV č. XXXX, k.ú. Revúca, správa z psychologických konzultácii 15.7.2021 č.l. 7-8, potvrdenie o miere inflácie č.l. 9, správa z psychologického vyšetrenia na odporučenie pediatra zo dňa 21.11.2022 č.l. 10, potvrdenie o príjme matky za obdobie 4/2022-3/2023 č.l.11, potvrdenie o návšteve školy č.l. 1rozsudok OS RA sp. zn. 7P 11 2020 zo dňa 10.9.2021 č.l. 13-24, odpoveď na , lustráciu v REGOB a Soc. poisťovni týkajúca sa rodičov mal. dieťaťa č.l. 28-31, odpis z Registra trestov týkajúci sa matky a otca č.l. 55-56, výpis z CESDAP týkajúci sa matky č.l. 57-59, týkajúci sa otca č.l. 60, odpoveď MÚ Revúca na dožiadanie č.l. 69, správa obce Moravany nad Váhom o povesti otca č.l. 72, potvrdenie o príjme otca zo dňa 29.5.2023 č.l. 74-75, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa týkajúce sa otca č.l. 78, Evidenčná karta vozidla č.l. 81-82, Potvrdenie o výške príjmu matky č.l. 83, Príjmové pokladničné doklady vystavené ZŠ Hviezdoslavova Revúca predložené matkou č.l. 78-89, Dochádzka žiakov č.l. 89-90, Výdavky uvedené matkou č,l. 91, Výpis z úverového účtu spotrebný úver na čokoľvek január 2023 až marec 2023 č.l. 91-92, Správa august 2022-máj 2023 č.l. 91-93, Platby T.com č.l. 94, Doklady SIPO č.l. 94-95 predložené matkou, Správa Soc. poisťovne č.l. 97, Potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Soc. poisťovňou týkajúce sa
matky č.l. 97, Oznámenie o zmene fixovanej úrokovej sadzby spoločnosťou VUB Banka otcovi 15.3.2023 č.l. 102-103, Správa kolízneho opatrovníka č.l. 108-109, prehľad cien bytov v meste revúca, ako aj výsluchom účastníkov a maloletého cestou kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutočný stav veci:
12. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 19.06.2023 vyplynulo, že otec dieťaťa naďalej pracuje ako vodič sanitky v NsP Revúca. Uviedol, že jeho príjem je cca. 700€, s diétami 814€. Podľa názoru otca je príjem matky dieťaťa skreslený. Matka dieťaťa je poberateľkou prídavku na dieťa a daňového bonusu, ktoré sú od posledného rozhodnutia súdu vyššie. Od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k zvýšeniu jeho príjmu. Došlo však k zvýšeniu jeho výdavkov a pribudla mu aj vyživovacia povinnosť (maloletý Z. T., H.. XX.XX.XXXX). V rámci rozhovoru uviedol nasledovné výdavky: úver - 133€, bývanie - 301€, elektrina - 20€, výživné na maloletého A. - 70€, výživné na maloletého Z. 70€ + 20€ splátky zameškaného výživného, výživné na maloletú Ninu 130€. Ďalšie výdavky vyčísli vo svojom vyjadrení. Nad rámec výživného neprispieva. Matka dieťaťa žiadala od otca prispieť 70€ na školu v prírode, no otec dieťaťa neprispel, nakoľko nemal z čoho. Nakoniec do školy v prírode maloletý ani nešiel (ochorel). Otec dodal, že to nie je tak, že by dieťaťu nič nekúpil - napr. maloletý dostal k narodeninám loptu, kopačky a dres. Otcovi dieťaťa finančne občas pomôžu jeho rodičia. Otec nesúhlasil s návrhom matky ani v časti úpravy styku. Ide o zúženie stretávania. S maloletým Jakubom majú pekný vzťah, maloletý je na neho naviazaný a keď sú spolu tak sa maloletý teší. Otec poprel tvrdenia matky o tom, že by sa nezaujímal o školu či nepripravoval s maloletým do školy. Otec je v kontakte s triedou učiteľkou Z.. C. a informuje sa o maloletom A.. Otec dieťaťa má prístup aj k Edupage, kde kontroluje známky/hodnotenia maloletého Jakuba. Má k dispozícii aj komunikáciu na Facebooku, kde si rodičia píšu ohľadne školy. Otec si s maloletým píše úlohy. Otec dieťa popisoval, že sa stalo, že matka dieťaťa mu nedala nejaké informácie o úlohách (asi 5x), čo vnímal ako zámerné konanie zo strany matky. Rozhodol sa, že si bude informácie o úlohách zisťovať sám a nie prostredníctvom matky. Otec skonštatoval, že keď sa maloletý nesústredí na úlohu, stačí ho len upozorniť, aby sa sústredil. Otec popísal aj režim maloletého Jakuba v jeho domácnosti. Keď je maloletý A. u otca, tak si najskôr oddýchne, potom si spraví úlohy a tak sa hrať s kamarátmi pred panelák. Podľa slov otca má maloletý v blízkom susedstve kamarátov/spolužiakov. Otec zvykne ísť s maloletým napr. na Žihadielko. Aj do Moravan chodí maloletý A. rád. S inou úpravou styku otec dieťaťa nesúhlasí aj preto, lebo vtedy má styk aj s maloletým Z.. Otec chce, aby sa chlapci poznali, aby mali vybudovaný vzťah. Maloletý Jakub sa pýta na maloletého Z.. Podľa slov otca nie je pravdivé tvrdenie, že maloletý je často chorý. Maloletý je podľa slov otca chorý 3-4x do roka. Otec dieťaťa počas rozhovoru na úrade popisoval, že jeho komunikácia s matkou dieťaťa bola normálna, len počas predchádzajúceho pojednávania sa zhoršila, matka to sabotovala. Otec to vnímal ako zámer, aby nebola striedavá starostlivosť. Po pojednávaní sa ich komunikácia zlepšila. Aktuálne matka dieťaťa s otcom komunikuje minimálne. Keď je Jakub u nej, matka odpíše stručne „je OK“. Čo sa týka stretávania, tam matka nekomunikuje, v 90% prípadov odovzdáva maloletého Jakuba starý otec. Otec dieťaťa žije v trojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Byt je zariadený bežným nábytkom a štandardnými elektrospotrebičmi. Maloletý má v domácnosti otca k dispozícii vlastnú izbu zariadenú primerane jeho veku a potrebám. Matka počas rozhovoru uviedla, že od posledného rozhodnutia stúpli výdavky na maloletého A.. Otec dieťaťa platí výživné, no nad rámec výživného neprispieva. Matka ohľadom svojich príjmov a výdavkov poukázala na svoj návrh. V rámci rozhovoru dodala aj výdavky na bývanie - 140€, elektrina - 20€, T-com - 61€, poistka maloletého Jakuba - 32€, sporenie - 20€, spotrebný úver - 103€, benzín 100€, mimoškolské aktivity - 20€, výživové doplnky - 20€, oblečenie - 20€. Matka mala aj výdavok na lyžiarsku a hokejovú výstroj - 150€. K úprave stretávania matka uviedla, že sa jej javí, ako keby A. nemal kľud pri tom neustálom striedaní. Keď A. príde od otca, tak sa chce hrať. Maloletý jej nerozpráva čo bolo u otca a ona sa ho to ani nepýta. Matka dodala, že napr. vie, ako sa v škole zvyknú deti s pani učiteľkou rozprávať, čo bolo cez víkend a ani v škole Jakub nerozpráva o svojich zážitkoch. Podľa hodnotenia matky sa komunikácia medzi ňou a otcom dieťaťa zhoršila. Otec rieši veci cez A.. Otec matku nerešpektuje, čo dáva A. najavo. Pred maloletým nadáva na matku. Matka na A. viackrát videla, že po 4-dňovom pobyte u otca nebol vo svojej koži (napr. kričal), musela ho „dávať dokopy“. Matka sa Jakuba spýtala, čo sa stalo, či ho niečo trápi, na čo jej maloletý povedal, že otec na ňu nadával. Matke sa nepáči ani to, že maloletý A. musí chodiť na styk aj keď je chorý. Stalo sa napr. že si otec vzal Jakuba s horúčkou 38,9 °C. Maloletý spal, no napriek tomu ho musela matka zobudiť a odovzdať otcovi. Podľa informácii matky potom vzal otec Jakuba s teplotou za svojim druhým dieťaťom - maloletým Matiasom - do Jelšavy. Potom s ním išiel do Moravan. Maloletý A. sa podľa slov matky prakticky nikdy poriadne nedolieči.
Maloletý sa stretáva s otcom každý nepárny týždeň, no matka navrhuje zmeniť to na každý párny týždeň. Matka to odôvodnila tým, že otec má v nepárny týždeň styk aj s maloletým Matiasom, ktorý je batoľa a teda nevie si predstaviť, ako sa otec zvládne plnohodnotne venovať obom naraz. Matka navrhla aj zmenu v čase (na skoršiu hodinu), kedy otec dieťa odovzdá v nedeľu - vzhľadom k tomu, že maloletý cestu autom prespí a potom je večer vyspatý, nechce spať. Podľa toho, čo matka vie, je otec s maloletým v Moravanoch počas takmer každého styku. Maloletý A. sa matke zdôveril, že ho cestovanie trápi. Matka poukázala aj na to, že sa otec dieťaťa na ňu obracal kvôli úlohám, na čo mu odporučila kontaktovať triednu učiteľku. Otec dieťaťa podľa slov matky nemá potrebné veci pre maloletého na vzdelávanie. Napr. maloletý si u otca robil úlohy, no došla mu tuha v pere. Otec odmietol kúpiť nové pero a maloletý si robil úlohy až doma. Stala sa aj situácia, že maloletý nemal gumu, preto potom doma všetko gumovali a prepisovali. Maloletý A. je žiakom 1.ročníka ZŠ na Hviezdoslavovej ulici. Ošetrujúca lekárka maloletého dieťaťa je MUDr. Kapustová. Maloletý podľa vyjadrenia matky býva častejšie chorý. Má zníženú imunitu. Raz ročne chodí na kontroly na imunologickú ambulanciu. Matka dieťaťa žije v 2,5 izbovom byte. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom a vybavená bežnými elektrospotrebičmi. Hygiena bývania je na primeranej úrovni.
13. Dňa 12.06.2023 bolo kolíznym opatrovníkom vykonané sociálne zisťovanie v škole, ktorú navštevuje maloletý Jakub. Bol vykonaný rozhovor s triednou učiteľkou Z.. T. C.. Triedna učiteľka uviedla, že s maloletým Jakubom v škole nemá žiadny problém. Maloletý je stále pripravený na vyučovanie, je vždy naučený. Je stále rovnaký - triedna učiteľka nevidí rozdiel v tom, či prišlo dieťa do školy od matky alebo od otca. Občas sa vyskytne problém v tom, že si maloletý A. niečo v škole zabudne (knihu, zošit), no obidvaja rodičia to riešia. O dieťati sa informujú obaja rodičia a v prípade potreby s triednou učiteľkou komunikujú. Otec dieťaťa zatiaľ nebol na rodičovskom združení. Poplatky v škole uhrádza matka. Otec dieťaťa riešil individuálne napr. zakúpenie fotiek. Keď nastúpil A. do školy, zo začiatku sa bál. Podľa konštatovania triednej učiteľky maloletý ťažšie reaguje na zmeny, má to v povahe báť sa nových vecí. Pani učiteľka ďalej uviedla, že v pondelky má s deťmi taký kruh kedy si rozprávajú kto čo robil cez víkend. Triednej učiteľke sa javí, ako keby Jakub nechcel povedať, čo zažil cez víkend. Maloletý A. zvyčajne počas kruhu odpovedá, že zabudol, čo robil cez víkend. Takéto správanie má po každom víkende. Triedna učiteľka nepostrehla, že by sa maloletý vyjadroval negatívne o niektorom z rodičov.
14. Z rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletým Jakubom (bez prítomnosti matky) vyplýva, že Jakub chodí do školy, do prvej triedy. Známky má všelijaké. Nevie ešte, aké bude mať vysvedčenie, ale na polročnom vysvedčení mal že veľmi dobre číta. V škole im dávajú domáce úlohy. Maloletý A. sa vyjadril, že sa učí s mamou, tatom a Z.. Na otázku „kto je Z.“ A. objasnil, že to je jeho dospelý kamarát. S každým sa mu učí dobre, všetci mu vedia rovnako dobre vysvetliť. Ďalej maloletý A. rozprával, že má rád florbal a futbal. Chcel by byť futbalistom, jeho najobľúbenejší futbalista je Messi. Jakub rozprával, že by chcel chodiť aj na futbalový krúžok, zatiaľ tam nechodí. Neskôr upresnil, že by chcel byť futbalistom, ale aj doktorom. Nie takým doktorom ako je jeho tato, on chce ľudí aj vyšetrovať. A. ďalej rozprával že si rád kope vonku loptu. Mama, tato a aj Matúš si s ním zvyknú kopať loptu. Keď je u mamy, tak býva viac vonku ako keď je u tata. Pracovníci úradu sa maloletého pýtali čo robí najčastejšie s mamou a čo s tatom. Maloletý uviedol, že mame najčastejšie pomáha - mama ho učí umývať riad. A. po otázke čo robí najčastejšie s otcom bezprostredne skonštatoval „s tatom som menej“. Uviedol, že tatovi pomáha pri varení. S tatom je viac dnu ako vonka. Pri otcovi má aj menej kamarátov. Keď je u tata a nikto nie je vonku, tak sa hrá na mobile. U tata má aj škrečka Mareka, o ktorého sa stará. S tatom chodia aj ku babke a dedkovi do Moravan, to je pri Piešťanoch, páči sa mu aj tam. Pracovníci úradu sa maloletého opýtali, ako si predstavuje stretávanie do budúcna, či by chcel niečo na tom zmeniť. Maloletý A. najskôr povedal, nech je tak ako rozhodnú rodičia. Uviedol, že vie, čo chcú jeho rodičia. Tato chce, aby bol u neho na polovicu a mama chce, aby bol viac u nej. Pracovníci úradu sa maloletého Jakuba opýtali ako by to chcel on sám, nie jeho rodičia. Maloletý A. uviedol, že chce byť s rodičmi tak, ako to je teraz.
15. Kolízny opatrovník v závere správy uviedol, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula značná doba, maloletý začal navštevovať školu, t.j. úrad má za to, že sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky v časti zmeny úpravy styku zamietnuť, nakoľko sa nejaví v najlepšom záujme dieťaťa a je aj v rozpore s názorom maloletého dieťaťa. Pre maloletého A. je z hľadiska napĺňania vývinových potrieb zachovanie čo najširšieho styku s otcom viac než potrebné.
16. Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 29.5.2023 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie 5/2022 - 4/2023 bol 814,64 Eur. Podľa výplatných pások v mobilnom telefóne otca za mesiac máj bol jeho čistý príjem 890 Eur a mesiac jún kedy otec bol dva týždne PN čistý príjem tvoril sumu 499 eur. Otec uviedol, že za toto obdobie, kedy bol práceneschopný mu bolo výplatné z nemocenských dávok vďaka životnému poisteniu cca 114 Eur.
17. Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 31.05.2023 vyplynulo, že priemerný mesačný príjem matky za obdobie 5/2022 - 4/2023 bol 739,66 Eur. Taktiež bolo zistené, že matka poberá daňový bonus, naposledy za obdobie 04/2023 vo výške 121,33 Eur (matka bola PN), resp. 140 eur za obdobie 03/2023.
18. Podľa odpovede UPSVaR Revúca z 29.5.2023 matka nepoberala žiadne dávky ani príspevky vyplácané úradom, v decembri 2022 mala nárok na inflačnú dotáciu vo výške 100 Eur. Matka na pojednávaní doplnila, že poberá prídavok na dieťa vo výške 60 Eur a daňový bonus 140 Eur.
19. Otec v zmysle uvedenej odpovede UPSVaR Revúca poberá od 1.2.2016 prídavok na dieťa, ktorého výška je v roku 2023 60 Eur mesačne. Otec poberanie uvedeného prídavku poprel, čo zároveň preukázal predložením pohybov na účte prostredníctvom mobilného telefónu, z ktorého výplata uvedeného prídavku na účet otca nevyplynula. 20. Z potvrdenia o miere inflácie v SR vydaného Štatistickým úradom SR vyplýva, že miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2022 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 12,8 %.
21. Z potvrdenia o návšteve školy ZŠ Hviezdoslavova 1 Revúca bol v školskom roku 2022/2023 maloletý žiakom prvého ročníka základnej školy.
22. Podľa správy z psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 21.11.2022 mal. je dieťa s nerovnomerným psychomotorickým vývinom, so špecifickými prejavmi v správaní. Bola zistená nestabilita v zameraní pozornosti, výrazná vzrušivosť CNS. Kvôli dyslálickej výslovnosti psychológ odporúča logopedickú starostlivosť.
23. Zo správy VÚB Banky vyplýva, že dňa 25.5.2023 uplynulo fixované obdobie jeho úveru č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX a jeho nová fixovaná úroková sadzba od 25.5.2023 pre ďalšie 3-ročné obdobie je 4,29 % a nová výška anuitnej splátky od 16.6.2023 je 133,29 Eur. Z nepopretého tvrdenia otca na pojednávaní vyplýva, že vo zvýšenej splátke hypotéky je už započítaná aj splátka úveru na dofinancovanie nehnuteľnosti.
24. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že otec je naďalej vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Q., pričom nebolo sporné, že ide o trojizbový byt v meste Q., o výmere 70 m2, kde má otec trvalé bydlisko . Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť
25. Z ponuky dvoj a trojizbových bytov na predaj v meste Revúca z webovej stránky www.nehnutelnosti.sk vyplynulo, že priemerná cena za m2 pri zrekonštruovanom byte je v priemere 878 eur/m2. Z ponúk bytov bola zistená aj ponuka dvojizbového bytu vo výmere 51 m2.
26. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/61/2014-32 z roku 2014 vyplýva, že otec bol zaviazaný platením výživného na dcéru H. Z., H.. XX.XX.XXXX vo výške 130 Eur mesačne.
27. Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 4Pc/3/2023-147 zo dňa 24.4.2023 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. T.. H.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 70 eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s mal. Z. T. prvé tri mesiace každý utorok a štvrtok od 15:00 do 17:00 a po uplynutí troch mesiacov každý týždeň v utorok a štvrtok od 15:00 do 18:00 a každý párny kalendárny týždeň v soboru od 15:00 do 18:00 hod.
28. Z predloženej sms komunikácie medzi rodičmi pritom vyplýva, že otec matke vyčíta odovzdávanie maloletého prostredníctvom inej osoby , že ho „hucká proti nemu“ a pod., taktiež výčitky matky voči realizácii styku počas choroby maloletého, resp. proti nedostatočnej príprave do školy zo strany otca, reakcie otca, že napr. „ udá matku za každé obťažovanie pred jeho víkendom“, že už matka od neho
nemá nič chcieť a nič čakať, pokiaľ nevyšla v ústrety otcovi pri požiadavke na výmenu termínov styku ako aj komunikácia ohľadom zdravotného stavu syna.
29. Matka na pojednávaní uviedla, že spotrebný úver bol braný na jej ďalšie dovzdelávanie, teda na školné. Má ho splácať ešte dva roky. Mesačná splátka je 103 Eur.
30. V záverečnej reči matka cestou právnej zástupkyne zhrnula svoje doterajšie prednesy a uviedla tiež, že pokiaľ by súd zvažoval nariadenie nejakého opatrenia rodičom vo vzťahu ku komunikácii, matka s tým, nemá problém. Deklarovala to aj pred tým. Zo strany otca došlo k tomu, že sa nepokračovalo v tých komunikáciách. Matka nespochybňuje rodičovské zručnosti otca mal. dieťaťa, ale má pochybnosti o spôsobe jeho komunikácie vo vzťahu k dieťaťu a to dieťa potom samozrejme sa nevie celkom zorientovať. Preto navrhli aj to, aby jeden deň otec nejakým spôsobom upustil od požiadavky na styk, aby ten styk v ten párny týždeň po víkende u otca, ktorý s ním trávi štyri dni mohol súvisle niekoľko tráviť aj s matkou, pretože vlastne tak súvislý čas s matkou tam takýmto spôsobom nie je. Chápe, že otec má nejaké výdavky, ale je na jeho možnostiach a schopnostiach zvýšiť si svoj príjem. Takže nejaká dohoda o výkone práce ešte určite by sa dala, aby mohol financovať potreby všetkých svojich detí adekvátne ich potrebám, nie len jeho možnostiam, pretože to nie je jediné kritérium. Tiež si matka nemyslí, že pokiaľ súd v inom konaní súd ustálil, že na polročné resp. trištvrte ročné dieťa je 70 Eur primerané výživné, tak takáto istá výška výživného je primeraná aj pre 7 ročné dieťa. Rovnako s mal. Mathiaosm je otec každý utorok a štvrtok a ten jeden víkend pravdepodobne sa to bude meniť, ale je tam sobota takisto. Takže aj výživné tam určené rovnako.
31. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
33. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
38. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
39. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
40. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
41. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
42. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
43. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
46. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh matky v časti, ktorou sa domáhala zúženia rozsahu styku otca s mal. dieťaťom nie je dôvodný. Matka návrh podala, nakoľko aktuálne upravený styk otca s dieťaťom má podľa matky negatívny vplyv na dieťa a nevyhovuje jeho potrebám. Je pochopiteľné, že rozpad rodinného prostredia má dopad na psychiku mal. dieťaťa. V najlepšom záujme pre dieťa je vyrastať vo fungujúcej harmonickej rodine. Ak však dôjde k jej rozpadu pre nezhody medzi rodičmi, vo väčšine prípadov ostane aj vzťah rodičov po rozchode narušený, čo nepochybne negatívne vplýva na psychiku mal. dieťaťa. Je potom úlohou rodičov podieľať sa napriek zmenenej životnej situácii rodiny na zabezpečení čo najväčšej psychickej pohody dieťaťa a pomôcť mu zvládnuť toto neľahké životné obdobie, a to čo najcitlivejšie no pri rešpektovaní a zachovaní práva dieťaťa na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Súd už v predchádzajúcom konaní o úprave rodičovských práv a povinností v roku 2021 posudzoval vplyv narušeného a konfliktného vzťahu medzi rodičmi na maloleté dieťa. Už počas poslednej úpravy rod. práv a povinností bolo zistené devalvujúce správanie otca voči matke a naopak pasívnejší postoj matky, najmä počas psychologických konzultácii. Práve aj hostilný postoj otca k matke a jeho komunikácia s matkou bola dôvodom, prečo súd už pôvodne neupravil medzi rodičmi striedavú starostlivosť a dieťa zveril matke pri určení čo najširšieho styku otca s dieťaťom. Matka pritom naďalej vníma vplyv hostilného postoja otca voči nej na správanie dieťaťa. Matka už s maloletým navštívila psychologičku, a podľa jej tvrdení bude v tom naďalej pokračovať. Uvedené opatrenie zo strany matky súd považuje za správne, pričom ale zo záverov psychologického vyšetrenia nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzovanie styku otca s maloletým. Naopak, aj podľa názoru kolízneho opatrovníka je pre maloletého A. je z hľadiska napĺňania vývinových potrieb zachovanie čo najširšieho styku s otcom viac než potrebné.
47. Z predloženej sms komunikácie medzi rodičmi pritom vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je naďalej narušená. Z uvedených sms správ bola zistená ofenzívna komunikácia zo strany otca, kladenie ultimát, a výčitiek, že mu mal. neodovzdáva matka, že ho deptá atď, pričom na výčitky matky, napríklad voči realizácii styku počas choroby maloletého, resp. proti nedostatočnej príprave do školy zo strany otca otec reagoval opäť ofenzívne, keď uviedol napr., „že udá matku za každé obťažovanie pred jeho víkendom“, že matka nemá maloletého huckať proti nemu a že už matka od neho nemá nič chcieť a nič čakať, pokiaľ nevyšla v ústrety otcovi pri požiadavke na výmenu termínov styku. Nakoľko tak vyplynulo,
že komunikácia medzi rodičmi je naďalej konfliktná, a to najmä zo strany otca, pričom však aj zo strany matky dochádza v zmysle sms správ prevažne k výčitkám pre nedostatočné plnenie povinností otca pri výchove syna, čo pritom nebolo preukázané, a čo nepochybne prehlbuje pretrvávajúci rodičovský konflikt, ktorý sa potom prejavuje u maloletého v konflikte lojality, súd preto považoval za potrebné pracovať na zlepšení komunikácie a vzájomných vzťahov rodičov za pomoci odborníka, pričom s odbornou pomocou a návštevou referátu poradensko-psychologických služieb súhlasili obaja rodičia. Súd preto rodičom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychologickým konzultáciám na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
48. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázaný negatívny vplyv aktuálne určeného styku otca s dieťaťom na maloletého ani to, že nerovnomerný psychomotorický vývoj maloletého a špecifické prejavy v jeho správaní vyplývajúce zo záverov psychologického vyšetrenia majú byť spôsobené úpravou styku maloletého s otcom. Matka taktiež svoj návrh na zúženie rozsahu styku syna s otcom dôvodila tým, že maloletý nastúpil do školy a nestabilita výchovného prostredia sa prenáša do jeho školských výsledkov. Súd pritom konštatuje, že zo šetrení kolízneho opatrovníka ani z vyjadrenia učiteľky maloletého nevyplynulo, že by malo stretávanie sa s otcom v určenom režime negatívny dopad na vývin maloletého a na plnenie jeho školských povinností. Učiteľka naopak potvrdila, že s maloletým nemá v škole žiaden problém, je stále pripravený na vyučovanie, je vždy naučený a je stále rovnaký, či už prišlo dieťa do školy od matky alebo od otca.
49. Ako už súd uviedol, matka sa špecifické prejavy správania a zdravotné problémy maloletého rozhodla riešiť návštevami odborníka, v čom mieni podľa jej tvrdenia pokračovať, a čo súd považuje za primerané opatrenie zo strany matky. V kombinácii s uloženým výchovným opatrením rodičom maloletého to súd považuje za dostatočné a primerané opatrenie na zabezpečenie zdravého vývinu maloletého dieťaťa bez ujmy na jeho práve na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Obmedzenie styku dieťaťa s otcom, ktorého sa v určitom rozsahu svojim návrhom matka domáha, považuje súd za krajné riešenie a pri pripustení takéhoto opatrenia musí ísť vždy o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané, nakoľko takéto rozhodnutie môže viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda jednoznačne k ujme dieťaťa. Súd pritom v zmysle zákona o rodine vždy dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 5 ZoR). Preto súd nepovažoval za vhodné obmedzovať styk otca s mal. synom, pričom rešpektoval aj názor maloletého Jakuba, ktorý chcel styk v uvedenom režime zachovať. Súd pritom nevzhliadol ako problematické to, že maloletý sa v priebehu stretnutí s otcom súčasne stretáva so svojimi ďalšími súrodencami zo strany otca (H. B. Z.), kedy zároveň cestuje aj za starými rodičmi zo strany otca, práve naopak, rozvíjanie súrodeneckých a rodinných väzieb je na prospech maloletého dieťaťa, preto návrh matky z uvedeného dôvodu zúžiť styk počas párneho týždňa (z utorka a štvrtka poobede na stredu poobede) a zo 4 dní s prespatím počas nepárneho týždňa (štvrtok až nedeľa) na 3 dni počas párneho týždňa (piatok až nedeľa) nebol dôvodný. Súd pritom prízvukuje, že organizovanie voľného času počas realizácie styku rodiča s dieťaťom je v kompetencii tohto rodiča a ak sú aj v tejto otázke názory rodičov rozdielne, je možné to riešiť taktiež za pomoci odborne spôsobilej osoby v rámci uloženého opatrenia súdu. Súd však považoval za dôvodné posunúť čas styku prebiehajúceho počas víkendu na skoršiu hodinu, teda vo štvrtok nepárneho týždňa od 15:00 s návratom dieťaťa k matke v nedeľu o 18:00, čím nedôjde k skráteniu styku otca s dieťaťom, ale jeho skoršiemu prebratiu, a to v čase ako aj to aj po všetky iné dni (15:00) a k jeho skoršiemu návratu (nedeľa 18:00), nakoľko otec potvrdil, že väčšinu víkendov cestuje s maloletým do Moravan nad Váhom. Potom boli legitímne námietky matky, že maloletý môže byť po ceste vyspatý, následne včas nezaspí a podľa názoru súdu je potrebné zohľadniť aj čas potrebný na nachystanie dieťaťa na školský týždeň. Otec pritom pred súdom uviedol, že mu nevadí, že mu dieťa neodovzdáva matka, čo jej vyčítal v priloženej sms komunikácii, pričom súd tu poznamenáva, že práve uložené výchovné opatrenie má slúžiť aj na eliminovanie týchto otcom nelegitímne prezentovaných výčitok matke v sms, keď aj na pojednávaní otec uviedol, že mu v skutočnosti nevadí, že si dieťa nepreberá priamo od matky, ale, že pri vracaní dieťaťa matke nie je matka prítomná. Súd preto styk ponechal každý nepárny víkend v rovnakej dĺžke ako bol pôvodne upravený, avšak posunul ho na skorší čas (odovzdanie vo štvrtok zo 16:00 na 15:00 a vrátenie matke z nedele z 19:00 na 18:00). Súd dáva do pozornosti, že už počas pôvodnej úpravy mala matka povinnosť odovzdanie dieťaťa zabezpečiť, nie ho priamo sama fyzicky odovzdať, pokiaľ je napríklad
v čase odovzdania v práci. Zároveň bolo dôvodné upraviť styk počas prázdnin a sviatkov rovnocenne medzi oboch rodičov, s čím súhlasili obaja rodičia.
50. Súd zamietol návrhy matky na doplnenie dokazovania vyžiadaním si správy zo školy o maloletom, nakoľko zisťovanie podstatných skutočností pre rozhodnutie vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sociálnym zisťovaním v škole maloletého, a ktorého závery súd nemal dôvod spochybňovať. Súd taktiež zamietol návrh matky vyžiadanie správy psychológa nakoľko na základe vyššie uvedených záverov dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav veci a nepovažoval za vhodné maloletého zaťažovať ďalšími návštevami psychológa, keď už maloletý z vôle matky psychologičku navštevuje, pričom táto na základe vyšetrenia odporučila návštevu logopéda a zároveň za účelom lepšieho naplnenia potrieb maloletého budú na základe rozhodnutia súdu odborné konzultácie absolvovať aj rodičia.
51. Súd preto o úprave styku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
52. Matka sa svojim návrhom domáhala taktiež zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. Jakubovi zo sumy 70 eur na sumu 120 Eur mesačne. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda aj rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom možno zmeniť keď sa zmenia pomery rozhodné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Konanie o zmene výšky vyživovacej povinnosti k mal. deťom možno začať aj bez návrhu. Nie každá zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného, ale len zmena podstatná, teda taká ktorá má za následok potrebu zmeny vyživovacej povinnosti. K zmene pomerov môže dôjsť tak na strane mal. dieťaťa ako výživou oprávnenej osoby, ako aj na strane rodiča ako výživou povinnej osoby.
53. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa a má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Základnými parametrami pri určovaní výživného sú bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby ako aj potreby oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletého dieťaťa, pričom skutočný príjem povinného rodiča súd konfrontuje s jeho možnosťami a schopnosťami dosahovať určitý príjem (princíp potencionality).
54. Súd pri poslednej úprave výživného ustálil výdavky na maloletého, ktorý mal v tom čase 5 a pol roka a navštevoval materskú školu, vo výške 150 až 170 eur. V čase rozhodnutia dosahoval otec príjem cca 699 eur mesačne, pričom otec deklaroval výdavky zhruba v sume svojho príjmu, pričom v tom čase mal otec spolu 2 vyživovacie povinnosti, okrem mal. Jakuba aj na staršiu dcéru Ninu v sume 130 Eur mesačne. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj na strane povinného otca. Súd pritom považoval matkou deklarované výdavky na maloletého, ktorý je toho času žiakom základnej školy, cca vo výške 230 Eur (čl 91 spisu) za primerané a ustálil ich v uvedenej sume. Matka, ktorá má maloletého v starostlivosti má príjem priemerne 739,66 Eur mesačne v čistom, poberá daňový bonus 140 Eur mesačne a prídavky na maloletého vo výške 60 Eur mesačne a jej mesačné výdavky sú cca 483 Eur. Na strane otca došlo od poslednej úpravy pomerov k nárastu príjmu na sumu priemerne cca 825 Eur (815 Eur mesačne od 5/2023 do 4/2023, 890 eur za posledný celý odpracovaný mesiac 5/2023, a 499 Eur 1 mesiaca jún) zároveň otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. Z. T. určená súdom vo výške 70 Eur mesačne. Otec deklaroval svoje výdavky po navýšení nákladov na bývanie spolu v sume cca 817 Eur (čl 100, 101 spisu). Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine má výživné prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. S poukazom na uvedené, otcom deklarované výdavky vo výške zhruba jeho príjmov nemožno považovať za prekážku pre určenie adekvátneho výživného na maloletého syna. Súd pritom z otcom deklarovaných výdavkov neprihliadal na výdavky, ktoré podľa názoru súdu nie je nevyhnutné vynaložiť a zároveň súd na stravu hygienu a ošatenie, ktorú otec presne nešpecifikoval, zohľadnil otcovi aspoň sumu 100 Eur mesačne. Z otcom uvádzaných výdavkov nezohľadnil súd ako nevyhnutné náklady životné poistenie, nakoľko to nepredstavuje nevyhnutný výdavok na mesačné potreby otca, sumu za benzín za cestovanie za dcérou súd akceptoval do sumy 79 Eur mesačne, nakoľko zohľadnil
najúspornejšiu trasu z Revúcej do Moravan nad Váhom a späť (240 km 1 cesta podľa Google maps) pri priemernej otcom deklarovanej spotrebe 7 litrov nafty na 100 km a cene nafty v čase rozhodnutia súdu cca 1,48 Eur/l., zohľadňujúc tiež tvrdenie otca, že cca 7 krát do roka do Moravan za dcérou s maloletým necestuje. Súd taktiež nezohľadnil v celom rozsahu otcom deklarované výdavky na bývanie, ktoré majú po schválení zateplenia bytového domu predstavovať sumu 301 Eur + splátka za hypotéku a úver na dofinancovanie ceny bytu od júna 2023 v sume 133,29 Eur, t.j. náklady na bývanie spolu s elektrinou, poistením za domácnosť a daňou z nehnuteľnosti cca 467 Eur , čo predstavuje vyše polovicu príjmov otca. Súd pritom už pri prvej úprave pomerov v r. 2021 nezohľadnil celú výšku splátky hypotéky a úveru na dofinancovanie kúpy bytu u otca, nakoľko podľa názoru súdu otec zaťažil svoje príjmy platbou zbytočne vysokých nákladov na kúpu 3 izbového bytu, pričom pre 1 osobu aj na potreby stretávania sa s mal. deťmi postačoval byt 2 izbový, ktorý bol v tom čase zhruba o 5 000 eur lacnejší ako byt 3 izbový, čo by predstavovalo nižšiu splátku hypotéky a taktiež všetky náklady spojené s jeho užívaním by boli nižšie. V súčasnosti otec žije v tomto 3 izbovom byte sám, pričom styk s deťmi realizuje v prevažnej miere v Moravanoch nad Váhom u svojich rodičov. Takto otec výrazným spôsobom znížil svoje schopnosti uhrádzať deťom adekvátne výživné neprimerane vysokými mesačnými nákladmi na bývanie, ktoré predstavujú vyše polovicu celkových príjmov otca, a ktorý sú viac ako dvakrát vyššie ako náklady matky v 2,5 izbovom byte (146,64 Eur), pričom však platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a súd nemôže dôsledky otcovho skoršieho rozhodnutia zabezpečiť si na jeho pomery neúmerne drahé bývanie vyhodnotiť v neprospech potrieb mal. detí. Zároveň pri zistenej priemernej cene 878 eur za m2 by pri kúpe 2 izbového bytu (51 m2) v meste Revúca mohla byť úspora oproti otcovmu bytu (70m2) v súčasnosti aj 16 682 Eur, čo by otec mohol využiť na lepšie zabezpečovanie potrieb tak svojich detí ako aj seba. Súd tým nechce povedať, že otec si nemôže vybrať priestorovo komfortnejšie bývanie s vysokými nákladmi, avšak ak kvôli tomu nie je schopný podieľať sa primerane (v tomto prípade ani len v polovici) na skutočných nákladoch svojho dieťaťa, a výdavky na samotného otca tvoria väčšinu jeho príjmu, musí si buď zabezpečiť adekvátny príjem, ktorý zaistí komfort nie len sebe, ale aj svojim mal. deťom alebo znížiť svoje výdavky. Platí pritom, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd takto ako nevyhnutné náklady otca na bývanie zohľadnil náklady, ktoré by zodpovedali zhruba nákladom v dvojizbovom byte cca o 30 % menšej podlahovej plochy (cca 51 m2), podľa názoru súdu dostačujúceho na zabezpečovanie všetkých nevyhnutných potrieb otca a jeho mal. detí, a teda zohľadnil jeho terajšie náklady len do sumy 325 Eur (70 % z terajších nákladov). Súd takto celkové nevyhnutné mesačné náklady otca vrátane výživného na ďalšie deti akceptoval maximálne v sume cca 750Eur (z toho 325 eur výdavky v súvislosti bývaním, 79 na palivo, 8,75 eur na PZP, 3,75 Eur komunálny odpad, 5 eur diaľničná známka, 200 eur výživné na 2 ďalšie deti, 30 eur- TV, mobil, internet zvyšok na stravu hygienu a ošatenie). Súd tak dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu mal. Jakuba najviac sumou 85 Eur mesačne. Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, nakoľko aj napriek nárastu výdavkov na maloletého nie je aktuálne v možnostiach otca uhrádzať vyššie výživné na maloletého, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že oproti mal. Mathiasovi sa otec podieľa na starostlivosti o mal. A. vo výrazne vyššej miere, u ktorého si vyživovaciu povinnosť otec plní aj v tzv. naturálnej forme, keď má maloletého vo výchove 2 predlžené víkendy do mesiaca (od štvrtka do nedele).
55. Začiatok povinnosti platiť zvýšené výživné súd určil odo dňa podania návrhu na súd, kedy už nepochybne u maloletého existovali matkou deklarované a preukázané zvýšené výdavky. Nakoľko otec od podania návrhu (24.4.2023) platil pôvodne určených 70 Eur, vzniklo mu zameškané výživné za obdobia od 24.4.2023 do konca mesiaca, v ktorom došlo k rozhodnutiu súdu (31.7.2023), spolu 49 Eur, ktoré vzhľadom na majetkové pomery otca súd otcovi povolil splácať v splátkach po 10 Eur pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.
56. O trovách súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (v troch vyhotoveniach).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.