Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Csp/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, za účasti osobitného subjektu Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra, IČO: 42 205 735, o zaplatenie 1 920,19 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania vo výške 100 %, s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca podal dňa 08. 08. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 1 920,19 eur, úroky v sume 668,44 eur, úroky z omeškania vo výške 649,55 eur, úroku zo zostatku nesplatenej istiny 1 920,19 eur vo výške 24,50 % ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia, úroku omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 920,19 eur od 01. 05. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 06. 12. 2012 Poštová banka, a. s. ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 9464662512 a jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na jej základe poskytol žalovanej peňažné prostriedky podľa zmluvy. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti splátok dohodnutou v zmluve. Žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok iba čiastočne. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Toto právo si žalobca uplatnil. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. V zmysle zmluvy žalovanej vznikla povinnosť za poskytnutý úver zaplatiť úroky vo výške 24,50 % ročne. V zmysle obchodných podmienok, v prípade ak sa úver stal predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V konaní si žalobca uplatňuje aj voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania. Dátum úročenia je od 01. 05. 2016, t. j. od dátumu nasledujúcemu po dni vystavenia listiny - Aktuálny stav úveru zo dňa 30. 04. 2016.

2. Žalovaná podaním doručeným 05. 03. 2018 prejavila vôľu riešiť spor so žalobcom prostredníctvom osobitného subjektu, ktorý by vystupoval na jej strane. Súd uznesením zo dňa 11. 04. 2018 pribral do konania osobitný subjekt, Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735.

3. Podaním doručeným súdu dňa 04. 08. 2017 žalobca podal návrh na zmenu strany sporu v konaní. Súd uznesením zo dňa 16. 10. 2018, č. k. - 99, pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do sporu nový žalobca BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692.

4. Dňa 27. 02. 2019 sa konalo predbežné prejednanie sporu, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupca osobitného subjektu, na ktorom po prednese strán uznesením nepripustil zmenu žaloby z 28. 11. 2019.

5. Dňa 26. 04. 2019 sa konalo predbežné prejednanie sporu, ktorého sa zúčastnil len zástupca osobitného subjektu. Na predbežné prejednanie sporu sa neustanovil žalobca, ktorý je v konaní zastúpený právnym zástupcom. Dňa 26. 04. 2019, č. k. - 175, na predbežnom prejednaní sporu bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ktorým súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Osobitnému subjektu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu neospravedlnil vážnymi okolnosťami, ktoré by mu objektívne bránili v účasti na predbežnom prejednaní sporu, žalovaný prostredníctvom zástupcu osobitného subjektu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, mal za preukázané, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, tak ako to predpokladá ust. .

6. V zákonom stanovenej lehote 13. 06. 2019 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa 03. 12. 2019, č. k. - 211, rozsudok pre zmeškanie žalobcu z 26. 04. 2019, č. k. - 175 zrušil.

7. Súd vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 07. 2020, č. k. -239, ktorým žalobu zamietol, náhradu trov konania žalobkyni nepriznal a osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

8. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie.

9. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30. 09. 2021, č. k. - 305 zrušil rozsudok súdu 1. inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 35., 36 predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že prostriedok procesného útoku zo strany žalobcu tento mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na tento dôkazný prostriedok jednoducho súd prvej inštancie neprihliadol, pretože zamietol zmenu žaloby. Zmena žaloby je upravená v ust. až 146 . Za zmenu žaloby sa považuje návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (ide o kvantitatívnu zmenu), sa uplatňuje iné právo (ide o kvalitatívnu zmenu) alebo sa podstatne menia alebo doplňujú rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Pri kvalitatívnej zmene žaloby, teda rozšírení uplatneného práva ide o taký návrh žalobcu, v ktorom požaduje viac než pôvodne žaloval. Pri kvantitatívnej zmene žaloby ostáva tvrdený skutkový stav nezmenený, avšak žalobca sa domáhal niečoho iného. O tieto dva prípady sa vo veci nejedná. V danom prípade by sa mohlo jednať iba o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade sa nejednalo o zmenu žaloby, pretože žalobca iba dopĺňal ďalšie skutkové tvrdenia na podloženie svojho nároku avšak skutkový základ nároku ostal nezmenený (pozri R38/1999). Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že nebolo riadne v konaní zistené, či bolo žalobcom preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. Zákona o bankách. Odvolací súd má preto zato, že odvolacia námietka žalobcu je dôvodná aj napriek tomu, že súd prvej inštancie zmenu žaloby zamietol. Pokiaľ sa v skutočnosti o zmenu žaloby nejednalo, ide o nulitné rozhodnutie, ktoré nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

Zároveň v bode 38. uznesenia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, zaoberať sa dôkazmi, ktoré predložil žalobca podaním zo dňa 28. 11. 2018, znova zisťovať naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak ako to vyžaduje ust. Zákona o bankách a teda znova zistiť či postúpenie pohľadávky je alebo nie je možné považovať za platné a to s poukazom na ust. . Súd prvej inštancie sa vyporiada so všetkými námietkami žalobcu i vyjadreniami žalovaného i osobitného subjektu. Následne

vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie v zmysle zásad o vine v zmysle ust. a aj náležite odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne o náhrade všetkých trov konania ( ).

10. Súd 1.inštancie podľa usmernenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaná ani osobitný subjekt. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť i neprítomnosť žalobcu ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 11. 07. 2023, ktorým požiadal, aby súd konal a rozhodol i v ich neprítomnosti. Pokiaľ ide o žalovanú, tejto bolo predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle . Osobitnému subjektu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnilo ani nepožiadalo o odročenie pojednávania.

11. Súd vykonal dokazovanie s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo 16. 09. 2014, zmluvou o úvere zo 06. 12. 2012, obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov k úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami pre úver, aktuálnym stavom úveru k 30. 04. 2016, návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 11. 10. 2016, čiastočným výpisom z LV č. XXXX - k. ú. C., späťvzatím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 08. 12. 2016, správou OO PZ Kežmarok z 08. 11. 2017, zápisnicou o výsluchu dcéry žalovanej z 23. 02. 2018, uznesením Okresného súdu Kežmarok o pribratí osobitného subjektu do konania z 11. 04. 2018, návrhom na zmenu žalobcu z 12. 07. 2017, súhlasom so vstupom do konania na strane žalobcu z 12. 07. 2017, zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. 06. 2017, uznesením Okresného súdu Kežmarok zo 16. 10. 2018 o pripustení zmeny žalobcu, vyjadrením žalobcu z 28. 11. 2018, výzvami na splatenie úveru adresované žalovanej z 02. 09. 2014, 30. 12. 2013, vyjadrením žalobcu z 11. 12. 2018, spôsobom výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, výpočtom RPMN, vyjadrením osobitného subjektu z 02. 01. 2019, vyjadrením žalobcu z 09. 01. 2019, replikou žalobcu z 25. 01. 2019, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 465 z 21. 03. 2016, zápisnicou o predbežnom prejedaní sporu z 27. 02. 2019, súčasťou ktorého je uznesenie o nepripustení zmeny žaloby, zápisnicou o pojednávaní z 26. 04. 2019, rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z 26. 04. 2019, návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 12. 06. 2019, vyjadrením osobitného subjektu k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 10. 07. 2019, uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. - 211 z 03. 12. 2019 o zrušení rozsudku pre zmeškanie, správou obce Tvarožná zo 07. 02. 2020, zápisnicou o pojednávaní z 20. 07. 2020, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. - 239 z 20. 07. 2020, odvolaním žalobcu proti rozsudku doručené súdu 27. 08. 2020, vyjadrením osobitného subjektu k odvolaniu žalobcu doručené súdu 14. 10. 2020, uznesením NS SR sp. zn. z 30. 03. 2016, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu osobitného subjektu doručené súdu 28. 10. 2020, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. - 305 z 30. 09. 2021 a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere dostupnápôžička“. V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a. s., so sídlom Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a ako klient - dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. „Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu“. Ďalej je čl. 3. zmluvy označený ako „Zmluva o úvere“ a v ňom je uvedené, že výška úveru je 2.000,- eur, úroková sadzba je 24,50 % ročne, dátum prvej platby je do 06. 01. 2013, dátum každej ďalšej platby je k 6. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 57,29 eur, počet mesačných splátok úveru je 72. Ako dátum konečnej splatnosti je tam uvedený dátum 06. 12. 2018. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 27,45 % p. a., priemerná hodnota RPMN na trhu že je 19,37 % p. a. a celková výška nákladov že je 1 771,17 eur. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že banka aj žalovaný zmluvu podpísali, a to žalovaná dňa 05. 12. 2012 a banka 06. 12. 2012.

13. Podľa článku 3 bod /3/ zmluvy právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupnápôžička, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.

14. Podľa článku 9 bod 9.1 žalobcom predložených Všeobecných obchodných podmienok (rub čl. 8 spisu) uzatvorením bankového obchodu s bankou klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená postúpiť svoje pohľadávky v súlade so zákonom o bankách, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo

súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

15. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30. 04. 2016“ predloženej žalobcom súd zistil, že poskytnutá výška úveru bola 2 000 eur, vyčerpaných bolo 2 000 eur, splatených 79,81 eur, mimoriadne splatené 0 eur, možnosť čerpať 0 eur, nedočerpané 0 eur, celková istina 1 920,19 eur a čakajúce úhrady 0 eur. Ďalej je tam miesto pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom z výpisu vyplýva, že žalovaná uhradila v splátkach odo dňa 06. 01. 2013 do dňa 12. 03. 2015 sumu spolu 638,20 eur z čoho suma 79,81 eur bola veriteľom započítaná na úhradu istiny a zvyšok na úhradu úrokov a poplatkov. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že je tam ako „poplatky“ evidovaná suma vo výške spolu 83,42 eur.

16. Listom označeným ako „Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom“ zo 16. 09. 2014 (čl. 4 spisu) Poštová banka, a. s. žalovanej oznamovala, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvy o úvere číslo 9464662512 zo dňa 06. 12. 2012 a obchodných podmienok stáva sa úver ku dňu 16. 09. 2014 predčasne splatným v celom rozsahu, pričom ju súčasne vyzvala na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2 411,60 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená písomnosť bola vychádzajúc z predloženého dokladu o doručovaní (čl. 5 spisu) doručovaná žalovanej na adresu jej pobytu, pričom bola vrátená odosielateľovi - Poštovej banke, a. s. z dôvodu - zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 12. 2018 uviedol, že celá pohľadávka vyplýva z predloženej listiny - Aktuálny stav účtu. Táto listina je považovaná v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Poukázal na jednotlivé položky uvedenej listiny. Úver bol zosplatnený ku dňu 16. 09. 2014. Žalovaná v období od poskytnutia úveru vykonala úhrady v celkovej výške 638,99 eur, z toho na poplatky bolo zaúčtovaných 83,42 eur, na úroky 475,76 eur a na istinu 79,81 eur. Poukázal na znenie . Podľa jeho názoru má nárok na úrok z úveru až splatenia celého úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Pokiaľ ide o členenie splátky, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15. Mal za to, že zmluva o úvere nemusela obsahovať rozdelenie splátky úveru na istinu, úroky a poplatky a považoval za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa mala celková čiastka splatiť. Poukázal na znenie . Podľa jeho názoru má nárok na úrok z úveru až splatenia celého úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Poukázal aj na znenie bodu 6.4. Obchodných podmienok, z ktorého mu tiež nárok na zaplatenie úrokov až do zaplatenia celého úveru vyplýva. V dobe od uzatvorenia zmluvy, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne a vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 16. 09. 20104. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovanej k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. Poukázal na obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou zmluvy a na to, že ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V závere uviedol, že vzhľadom na fakt k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovanej, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Zhrnul, že úroky, pokiaľ ide o zmluvné úroky, ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený na zaplatenie tejto položky. Nesúhlasil s názorom súdu, že po zosplatení úveru žalobcovi nepatrí zmluvný úrok. Zmluvný úrok je totiž odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Preto na zaplatení úroku z úveru po zosplatnení trval. Taktiež výška dohodnutého zmluvného úroku nie je vysoká, pričom žalovaný pri uzatvorení zmluvy o úvere výšku zmluvného úroku poznal a dobrovoľne s ňou súhlasil. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, pričom úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť platiť zmluvné úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona v dôsledku omeškania dlžníka so

splnením dlhu. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že preukázal dôvodnosť uplatneného nároku a na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Uplatnil trovy konania.

18. Osobitný subjekt vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 01. 2019 uviedol, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 06. 12. 2012. Listom zo dňa 16. 09. 2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. List sa žalovanej nepodarilo doručiť, no účinky doručenia zrejme nastali. Žalobca podaním z 28. 11. 2018 doplnil prílohy, a to výzvy na zaplatenie dlžnej časti úveru z 27. 12. 2013 a z 28. 08. 2014, obe výzvy bez preukázaného doručenia, a podací hárok, z ktorého vyplýva podanie poštovej zásielky, ktorej adresátkou je zjavne žalovaná, no bez uvedenia dátumu podania a odosielateľa. Ako vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu, č. k. - 99, veriteľ pohľadávku postúpil postupníkovi, ktorým je aktuálny žalobca, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017. Následne poukázal na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ust. a . Podľa čl. 6, 6.2 obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje (napríklad v predložených dokladoch, formuláru ZoU) alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia alebo zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Takéto individuálne nedohodnuté zmluvné ustanovenia je v zmysle výkladového pravidla podľa v rozpore s v spojení s . Preto ho treba považovať za neplatné, nakoľko odporuje obsahu alebo účelu zákona v zmysle , veriteľ teda nemohol požadovať predčasné splatenie úveru.

Ďalej uviedol, že žalobca v rozpore s ust. predložil nové tvrdenia a dôkazy, ktorými chcel preukázať postup podľa s. 9 , až podaním z 28. 11. 2018, jednak za účinnosti a jednak 2 roky po podaní žaloby, v ktorej takéto skutkové tvrdenia chýbali. Pritom ide o podstatné skutkové tvrdenia, preto podanie zo dňa 28. 11. 2018 je potrebné považovať za zmenu žaloby podľa , no v zmysle je zmena žaloby neprípustná. Navyše ani z toho podania nevyplýva dôkaz o dodržaní postupu podľa , žalobca dokázal len doručenie listiny, a to vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z 16. 09. 2014. Keďže takýto postup je v rozpore s , je právny úkon, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neplatný a úver bol naďalej splatný v splátkach s konečnou splatnosťou dňa 06. 12. 2018. Veriteľ postúpil pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 13. 06. 2017, pričom v tom čase šlo o nezrelú pohľadávku podľa ust. zákona o bankách. Postúpenie nezrelej pohľadávky banky je pri porušení zákona o bankách neplatné. Poukázal na judikát R 60/2018 v zmysle ktorého, postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ust. zákona o bankách, je neplatný právny úkon. V bode 23 judikátu dovolací súd konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa zákona o bankách prvej vety pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/ zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle . Aj v ďalšom vyjadrení osobitný subjekt poukázal na skutočnosť, že chýba tvrdenie i dôkaz o doručení upozornenia na možnosť uplatnenia postupu veriteľa podľa . Na neskoršie tvrdenia žalobcu o dodržaní tohto postupu už nemožno prihliadať, doplnené podania zo dňa 28. 11. 2018 bez ohľadu na to, že tieto dôkazy nedokazujú doručenie výziev, je podaním, ktoré obsahuje podstatné doplnenie skutkových okolností, ktoré by mali za následok úplne inú právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku. Teda z podania zo dňa 28. 11. 20108 vyplýva zmena žaloby, ktorá je podľa neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Okrem vyššie spomenutého judikátu odkázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 465 zo dňa 21. 03. 2016.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 01. 2019 uviedol, že si splnil svoju povinnosť podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Mal za to, že výzva zo dňa 29. 12. 2014 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že žalovaná bola v omeškaní už od 15. 09. 2011, teda v čase postúpenia uvedenej pohľadávky, t. j. 10. 10. 2017 bola viac ako 90 v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Rovnako mal za to, že účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach za splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Pokiaľ ide o veľkosť písma, ktorú namietal osobitný subjekt, tak až novela účinná od 01. 01. 2015 upravila veľkosť písma. Právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy neustanovovala formát písma.

20. Dňa 27. 02. 2019 sa konalo predbežné prejednanie sporu, kde zástupca žalobcu poukázal na ustanovenia ohľadne zákonnej sudcovskej koncentrácie konania z hľadiska dôkazov, ktoré predkladal v podstate na margo procesného útoku druhej strany. Čo sa týka 92 ods. 8 zákona, odkázal na písomné vyjadrenia, ktoré boli súdu doručené. Pokiaľ išlo o zmenu žaloby v časti predloženia dôkazov, mal za to, že išlo o postup, ktorý bol dovolený v zmysle sudcovskej koncentrácie konania a ako aj zákonnej, lebo stále momentálne prebieha predbežné prejednanie sporu a ešte dokazovanie nebolo ukončené. Ďalej sa domnieval, že návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval výzvu na úhradu dlžnej sumy a ako keby dôkazom, ktorý osobitnému subjektu v tomto prípade chýbal bol vlastne doručenka. Čiže to, že bola rok a pol po návrhu pripojená k spisu považoval za to že boli splnené predpoklady podľa . Taktiež poukázal na skutočnosť, že aj osobitný subjekt sa tiež vyjadroval v roku 2019, až nejakú dobu po konaní. Trval na tom, že boli dodržané ustanovenia ohľadne zákonnej sudcovskej koncentrácie, čo sa týka ust. , keďže osobitný subjekt sa vyjadril v roku 2019, pričom žaloba bola podaná v roku 2016. Ustanovenie, teraz nejde o účinnosť zákona atď., len ide o to, že ustanovenie aj v podstate musel dokazovať na základe v podstate vyjadrení, ktoré predniesol osobitný subjekt, nie žalovaná.

21. Právny zástupca osobitného subjektu na predbežnom prejednaní sporu dňa 27. 02. 2019 trval na písomných vyjadreniach doručených súdu a upozornil na to, že podaním z 28. 11. 2018 došlo k zmene žaloby. Tieto skutočnosti uvádzal už aj v podaniach, a podľa súd o zmene žaloby rozhodne na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo ktoré nasleduje po návrhu zmeny žaloby. Podľa sa na predbežné prejednanie sporu aplikujú ustanovenia o pojednávaní a teda zákon neustanovuje ináč. Mal za to, že súd mal rozhodnúť o tom, či pripúšťa zmenu žaloby, alebo nie pričom odkázal na , podľa ktorého je zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch neprípustná ak je žalovaný spotrebiteľ. S tvrdeniami zástupcu žalobcu nesúhlasil, keďže približne rok a pol po podaní žaloby žalobca uviedol nové tvrdenia a k tomu uviedol aj nové dôkazy, ktoré bez problémov mohol uviesť aj v žalobe, ale z príčin na jeho strane neuviedol, je v rozpore so sudcovskou koncentráciu, nie zákonnou, ale sudcovskou určite. Navyše tu platí osobitne ust. , ktoré osobitne zakazuje zmenu žaloby v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ. Čiže v tomto považoval postup žalobcu za procesne chybný, preto teda trval na tom, že súd by mal rozhodnúť o nepripustení zmeny žaloby teraz na PPS. Ďalej za pochybenie žalobcu považoval aj to, že v žalobe uviedol len, že Poštová banka zosplatnila úver, k tomu doložil aj dôkaz, t. j. list zo 16. 09. 2014. Táto listina sa nazýva „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. Ale 28. 11. 2018 už jednak prišlo nové tvrdenie, že teda pôvodný žalobca dodržal postup podľa a k tomu aj nový dôkaz, jednak podací hárok a jednak list z 02. 09. 2014, ktorý sa nazýva „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“. Za podstatné považoval to, že v žalobe sa vôbec nič netvrdilo o postupe podľa , ani doručenka tam nebola ani nič, hovorilo sa čisto len o zosplatnení. Žalobca to tvrdil až približne rok a pol po podaní žaloby, k tomu doložil dôkaz. Teda mal za to, že ide o nedovolenú zmenu žaloby. Ešte uviedol, že žalobca zmenil žalobu podaním z 28. 11. 2018. Vyjadrenie osobitného subjektu je datované dňom 02. 01. 2019. Čiže zmena žaloby prišla ešte predtým, než sa k tomu vyjadril osobitný subjekt. Na pojednávaní ďalej uviedol, že žalobca v žalobe z roku 2016 ani len netvrdil že by pri zosplatňovaní úveru veriteľ postupoval v súlade s . Tvrdenie o postupe v súlade s prišlo až v podaní z 28. 11. 2018. Súd na predbežnom prejednaní sporu dňa 27. 02. 2019 vyhodnotil toto podanie ako zmenu žaloby. V ten istý deň uznesením túto zmenu žaloby nepripustil. Uznesenie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby je uznesením, ktorým je súd viazaný. Vychádzal pritom z ust. analogicky. Teda nejde o uznesenie, ktorým by sa len upravovalo vedenie konania ( . Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

22. Súd na predbežnom prejednaní sporu dňa 27. 02. 2019 nepripustil zmenu žaloby z 28. 11. 2018, ktorou žalobca doplnil žalobu o výzvy na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30. 12. 2013 a zo dňa 28. 08. 2014. Súd má však vzhľadom na obsah podania i závery odvolacieho súdu za to, že sa jednalo len o doplnenie žaloby, ktorou dopĺňal rozhodujúce skutočnosti, nie o zmenu žaloby podľa , , nakoľko sa daným podaním nejednalo ani o kvantitatívnu zmenu žaloby ani kvalitatívnu zmenu žaloby, keďže skutkový základ nároku ostal nezmenený. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalobca len dopĺňal ďalšie skutkové tvrdenia na predloženie svojho nároku. Nakoľko sa nejednalo o zmenu žaloby v zmysle , , uznesenie zo dňa 27. 02. 2019 je nulitným rozhodnutím, ktoré tak nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a súd ním nie je viazaný.

23. Podaním zo dňa 28. 11. 2018 žalobca predložil dve upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej sumy. V Upozornení - výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 30. 12. 2013 žalobca žalovanej oznámil, že podstatne porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných a neuhradila svoj záväzok, a to napriek predchádzajúcej výzve. Zároveň ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, nakoľko ku dňu 27. 12. 2013 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 360,84 eur. Upozornil ju na možnosť využitia ustanovenia a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Potvrdenie o doručení výzvy žalovanej nebolo súčasťou podania a nebolo súdu doručené.

24. V Upozornení - výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 28. 08. 2014 žalobca žalovanej oznámil, že podstatne porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných a neuhradila svoj záväzok, a to napriek predchádzajúcej upomienke. Zároveň ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, nakoľko ku dňu 28. 08. 2014 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 621,11 eur. Upozornil ju na možnosť využitia ustanovenia a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Potvrdenie o doručení výzvy žalovanej nebolo súčasťou podania a nebolo súdu doručené.

25. Následne výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom“ zo 16. 09. 2014 (čl. 4 spisu) Poštová banka, a. s. žalovanej oznámila, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvy o úvere číslo 9464662512 zo dňa 06. 12. 2012 a obchodných podmienok stáva sa úver ku dňu 16. 09. 2014 predčasne splatným v celom rozsahu, pričom ju súčasne vyzvala na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2 411,60 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Táto výzva žalovanej bola doručovaná na adresu trvalého pobytu, avšak zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote.

26. Podľa (ďalej ), platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 06. 12. 2012 (ďalej ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 13. 06. 2017 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej postupník), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

30. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle .

31. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 72 splátkach po 57,29 eur. Žalovanej bola na účet celkovo pripísaná čiastka 2 000 eur a uhradila celkovo sumu 638,99 eur.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca, ale banka - Poštová banka, a. s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, povinnosťou súdu bolo ex offo skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich z o bankách, pričom z podanej žaloby, z doplneného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28. 11. 2018 a ich príloh doposiaľ nevyplýva, že by žalobca preukázal, že on, resp. jeho právny predchodca doručil žalovanej pred postúpením pohľadávky samostatnú výzvu spĺňajúcu podmienky vyplývajúce z ustanovenia Keďže sa jedná o samostatný právny úkon (postúpenie pohľadávky), aj výzva ktorá tomu predchádza sa má týkať postúpenia pohľadávky a nie napr. zosplatnenia úveru. Je preto nevyhnutné, aby súd skúmal splnenie všetkých hmotnoprávnych zákonných podmienok predchádzajúcich postúpeniu pohľadávky a v nadväznosti na to vyvodil záver, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Zároveň osobitný subjekt vo svojich vyjadreniach aj na predbežnom právnom posúdení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

33. S poukazom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru a skutočnosť, že aktívnu vecnú legitimáciu súd musí skúmať vždy, a to ex offo je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov postúpených mu bankou preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky. Teda označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok. Táto skutočnosť je samozrejmá, jasná a všeobecne známa, nejde o žiadne prekvapivé právne posúdenie, postup, či prekvapivý názor súdu (podporne viď napr. aktuálne rozsudky Krajského súdu Prešov sp. zn. , ). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. otázka, „či na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní na žalobcu, už nie je otázka skutkových tvrdení strán, ale otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci.“

34. o bankách ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v až 530 . Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré museli byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravoval ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky (teda ku dňu 13. 06. 2017) zákona o bankách.

35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 10. 2021, sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č. 2/2022 pod číslom R 6/2022, v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Uvedené rozhodnutie nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 04. 2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod číslom R 60/2018, na ktorý poukázal aj žalobca. Judikát bol publikovaný so záverom, cit.: „Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Vzhľadom na uvedené nemôžu byť podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, že zákonom o bankách sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky v sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené v zákona o bankách, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka, alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Obdobný záver plynie aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 03. 2018, sp. zn. , podľa ktorého podmienky podľa vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci

podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ).

36. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa preto takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka, navyše za situácie, keď v tomto spore je ním obchodná spoločnosť špecializujúca sa práve na hromadné vymáhanie postúpených pohľadávok, ako je súdu známe z jeho činnosti.

37. Súd má za to, že žalobca nepreukázal zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepreukázal relevantnú písomnú výzvu banky tak, ako ju má na mysli zákona o bankách. Zosplatnenie úveru listom zo dňa 16. 09. 2014, ktorým sa úver stal predčasne platným, je neplatné. Súd má zato, že žalobca nepostupoval v súlade s , nakoľko nepreukázal, že výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 30. 12. 2013, resp. zo dňa 28. 08. 2014 ktoré mali predchádzať zosplatneniu, žalovanej bola doručená. Žalobca k žalobe pripojil len doručenku do vlastných rúk, k Výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16. 09. 2014, ktorá bola neprevzatá v odbernej lehote. Podací lístok a ani doručenku k Upozorneniu - výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30. 12. 2013 a dňa 28. 08. 2014 žalobca nepredložil. Dôkaz o tom, že žalovaná zásielku neprevzala, odmietla prevziať alebo iný spôsob vrátenia zásielky žalobca do skončenia konania nepredložil. Súd tak nemal preukázaný postup podľa v spojení s , čím nemal za preukázané, že žalovaná pred zosplatnením úveru k 16. 09. 2014 bola upozornená v súlade s na možnosť zosplatnenia. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti tak bol neplatný právny úkon, a úver bol aj naďalej platný. Veriteľ - Poštová banka, a. s., však postúpila pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 06. 2017, teda v čase kedy úver ešte nebol splatný a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia bola nezrelou pohľadávkou. Podľa zákona o bankách postúpenie nezrelej pohľadávky je postúpením neplatným. Keďže postúpiť možno len pohľadávku banky, ktorá je splatná, tak logicky aj výzva v zmysle zákona o bankách sa má týkať už splatnej pohľadávky.

38. Je nepochybné, že účelom zákona bolo po výzve banky poskytnúť klientovi 90 dňovú ochrannú lehotu, v rámci ktorej môže zvrátiť cesiu pohľadávky banky tým, že ešte pred postúpením uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva s výnimkou prípadu, kedy by šlo o tak povediac „notorického neplatiča“ ktorého omeškanie by v súhrne presiahlo jeden rok (§ 92 ods.8 veta druhá, časť za bodkočiarkou). Ak by zákonodarca daným vyjadrením v § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách nezamýšľal poskytnutie 90 dňovej ochrannej lehoty klientovi banky na zvrátenie postúpenia pohľadávky, potom by druhá veta predmetného ustanovenia (a to tak jej časť pred bodkočiarkou ako aj za ňou) nedávala zmysel. Preto výzvou v zmysle tohto ustanovenia nemôže byť akákoľvek výzva/ upomienka uskutočnená kedykoľvek v priebehu trvania úverového vzťahu (v tomto prípade tzv. tretia upomienka vyhotovená skoro dva roky pred postúpením pohľadávky), ale musí to byť výzva na úhradu už splatnej pohľadávky, ktorá sa následne má postúpiť. Keďže cieľom zákonodarcu bola ochrana spotrebiteľa a poskytnutie mu poslednej možnosti úhrady dlhu, a tak odvrátenie postúpenia pohľadávky mimo bankový dohľad, potom absolútne nemôže obstáť výklad, ktorý by za výzvu považoval akúkoľvek upomienku, aj spred niekoľkých rokov a aj len vo vzťahu k určitej splátke či splátkam. Osobitná, samostatná úprava v zákona o bankách by inak bola úplne zbytočná, keďže splatnej pohľadávke takmer vždy prechádza nejaká výzva na plnenie, či upozornenie ( ).

39. A napokon aj aktuálna súdna prax už opakovanie konštatovala, že za písomnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať ani oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (v tomto prípade výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15. 07. 2020), o to menej by za takú výzvu bolo možné považovať ešte len upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. týkajúci sa taktiež žalobcu, v ktorom súd v bode 10. odôvodnenia uviedol, cit: „že, žalobca považoval za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách výzvu dňa 19. 01. 2016, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na predčasne splatenie úveru. Doručenie predmetnej výzvy nebolo sporné. Obsahom spisu síce je oznámenie veriteľa zo dňa 19. 01. 2016, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 27. 01. 2016, túto však nemožno považovať za výzvu v

zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko táto neobsahuje upozornenie na omeškanie tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.“

40. Súd v súvislosti so samotným žalobcom poukazuje aj napr. na právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. , ktorý v bode 24. odôvodnenia uviedol, že „Upozornenie na zosplatnenie a oznámenie o zosplatnení však nemožno považovať za písomnú výzvu podľa ust. o bankách, nakoľko ide o úkony vykonané z dôvodu zákonnej úpravy vyplývajúcej z ust. “.

41. V prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle . Na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24. 04. 2018).

42. Podmienkou postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách je, aby bola pohľadávka splatná a výzva podľa os. 8 zákona o bankách. Pre riadne zosplatnenie pohľadávky ( ) musí byť v spotrebiteľskej veci najskôr dodávateľom spotrebiteľ v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením upozornený na výkon tohto práva podľa . Písomnosť sa musí dostať do dispozície spotrebiteľa. Túto okolnosť musí bezpečne žalobca preukázať (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19. 05. 2021).

43. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením riadne zosplatnenej pohľadávky vyžaduje ďalej okrem iného, aby banka spotrebiteľa upozornila o zamýšľanom postúpení splatného dlhu. Pre absenciu podmienky platného postúpenia pohľadávky, výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, nie je možné vyhodnotiť prípadný časový úsek omeškania dlžníka. Výzvu banky podľa § 92 ods. 8 pred postúpením pohľadávky nie je možné nahradiť (resp. zameniť) inými, skoršími úkonmi, ktoré sledujú iný cieľ, než samotné postúpenie bankovej pohľadávky. Pokiaľ by aj takáto listina existovala, bolo potrebné ju doručiť do dispozičnej sféry dlžníka, čo žalobca opäť nepreukázal.

44. V konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov pre zosplatnenie dlhu v zmysle . Nemožno preto dospieť k záveru, že postupovaná pohľadávka bola v čase postúpenia (13. 06. 2017) splatná v celom rozsahu. Úkon zosplatnenia je totiž pre nesúlad s ust. neplatný s poukazom na ust. . Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex offo, preto v tomto smere nie je potrebná procesná obrana zo strany žalovanej. Konečná splatnosť úveru bola v zmysle zmluvy o úvere stanovená ku dňu 06. 12. 2018, teda až po postúpení pohľadávky.

45. V čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky aj preto nie je možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

46. Je preto možné uzavrieť, že žalobca žiadnu inú písomnú výzvu žalovanej s dokladom o doručení, resp. doručovaní súdu nepredložil. Takou výzvou nemôže byť ani samotná žaloba, lebo tá bola žalovanej doručená až po postúpení pohľadávky. Rovnako ani včasné a riadne oznámenie o postúpení pohľadávky nemôže konvalidovať skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky, nepreukázal riadnu písomnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej riadne doručenie žalovanej, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky, čím žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd žalobu I. výrokom zamietol.

47. V kontexte uvedeného je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú

povinnosť nesplnil a nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci. samej v jeho neprospech.

48. Pre úplnosť súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia patrí medzi základné procesné podmienky. Skutočnosť ohľadne existencie a doručovania výzvy, ktorá má základný a podstatný vplyv na posúdenie procesnej podmienky, a to aktívnej vecnej legitimácie, nemá nič spoločné s ust. , ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana výslovne poprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné. Tu je potrebné poukázať, že samotný žalobca nezohľadnil jednu zo základných zásad civilného sporového konania, a to materiálne korektívy prejednacej zásady. V rámci materiálnych korektívov prejednacej zásady jedným z podstatných je aj ust. a . V zmysle ust. tento jednoznačne stanovuje, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. V danom prípade sa jednoznačne jedná o procesnú podmienku a súd prvej inštancie bol plne oprávnený v zmysle citovaného materiálneho korektívu pristúpiť k preskúmaniu základnej procesnej podmienky, ako je aktívna vecná legitimácia a túto aj následne vyhodnotiť a urobiť z nej právne závery. Skutočnosť, či protistrana danú skutočnosť popierala alebo nepopierala v kontradiktórnom spore, hrá úlohu minimálnu, resp. úlohu zohrávať nemusí, keďže súd môže aj bez návrhu pristúpiť k preskúmaniu jednotlivých procesných podmienok, v danom prípade existencie, ako aj doručenia samotnej výzvy. Ako už súd vyššie uviedol, ohľadom preukazovania otázky vecnej legitimácie je judikatúra súdov Slovenskej republiky jednotná. Je úlohou samotného žalobcu, aby preukázal, že je oprávnený podať takú žalobu, ktorá spĺňa všetky predpoklady v rámci podmienok konania na to, aby takáto žaloba mohla byť podaná a aby mu zároveň teoreticky v konaní umožňovala úspešnosť. Nie je v tomto prípade žiadnou povinnosťou samotnej žalovanej brániť sa voči žalobe, ktorá nespĺňa základné predpoklady pre svoj úspech v zmysle nenaplnenia procesných podmienok a touto skutočnosťou je povinný sa súd zaoberať bez ohľadu na aktivitu druhej sporovej strany. Je totiž v kontradiktórnom spore s materiálnymi korektívmi (akým je aj civilné sporové konanie) neprípustné, aby súdy priznávali akékoľvek uplatnené nároky žalobcov len na základe toho, že protistrana sa procesne nebráni, resp. takto uplatnené nároky nenamieta (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. ).

49. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu pritom nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, navyše za situácie, keď žalobca bol v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Na tomto mieste si súd dovoľuje poukázať na nutnosť rozlišovania medzi náležitosťami podania a medzi predkladaním dôkazov. Všeobecné náležitosti podania sú vymedzené v , pričom v prípade ich absencie sa aplikuje postup podľa a súd je povinný žalobcu vyzvať na odstránenie takýchto vád podania. V prejednávanej veci však podaná žaloba obsahovala všetky náležitosti vyžadované v , súd preto nemohol postupovať podľa a vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby. preniesol dôkaznú aktivitu na sporové strany a pokiaľ sporová strana (v danom prípade žalobca) nepredloží dôkazy nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, súd už stranu na predkladanie dôkazov nevyzýva, aby tak urobila a doplnila dokazovanie o konkrétne dôkazy. Súd je povinný postupovať nestranne a rozhodnúť na základe tých dôkazov, ktoré strany predložili. Opačným postupom, keby súd oznamoval sporovej strane, ktoré tvrdenie musí ešte dokázať a akým konkrétnym dôkazom to má urobiť, by súd porušil zásadu rovnosti strán a zásadu „rovnosti zbraní“, čím by jednu neprimerane zvýhodnil na úkor druhej.

50. Súd z dôvodov, ktoré vyššie uviedol, nakoľko nemal za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, pohľadávka nebola splatná a jednalo sa o tzv. nezrelú pohľadávku, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, lebo nebola preukázaná aktívna vecná legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie tvrdenej pohľadávky.

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. V danom prípade mala žalovaná plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, a preto jej podľa vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, tieto jej ani zo spisu nevyplývajú, preto súd v zmysle a nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko by v ňom nebolo o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej voči žalobcovi nepriznal (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 10. 2016, sp. zn. ). Obdobne vo veci sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28. 02. 2018 vyslovil, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

53. Zároveň bol do konania strane žalovanej pribratý osobitný subjekt, ktorý namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Tento osobitný subjekt vystupoval na strane žalovanej, teda úspešnej strany sporu, preto súd priznal osobitnému subjektu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko tento si na pojednávaní konanom dňa 20. 07. 2020 náhradu trov konania uplatnil.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom bude rozhodnuté o trovách celého konania, a to trov súdu 1. inštancie a trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.