Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Er-291-2006.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/291/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného W. Y. - Q. B., S. Y. V. G. B. Ž., S.K. XX, XXX XX Ž., IČO: 00151866, proti povinnému X. V., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XX/XXX, W. K. B., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, pod sp. zn. EX XXXX/XX ako náhradníka pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Michala Feciľaka, Exekútorský úrad v Prešove, Levočská 2, o vymoženie istiny 66,40 Eur (2.000,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
X. V. je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 34,18 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. U. XXXXXXX zo dňa 17.4.2004 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ SR v Ružomberku - Okresným dopravným inšpektorátom Ružomberok, vydal dňa 1.6.2006 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. Michala Feciľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 2.000,- Sk a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete navrhol, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g.) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to z dôvodu, že pravdepodobne exekučný titul stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( ďalej len „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd sa stotožnil s tou časťou podnetu súdneho exekútora, v ktorej sa uvádza, že dôvodom zastavenia exekúcie je plynutie času, konkrétne, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty, v ktorej sa mohlo právo uplatniť. Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch. Z exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku č. U. XXXXXXX zo dňa 17.4.2004 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ SR v Ružomberku - Okresným dopravným inšpektorátom Ružomberok mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 2.000,- Sk po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku do 15 dní. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2004, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr dňa 2.5.2004. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 3.5.2004, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 3.5.2007 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustený.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 3.5.2007, prijatím novely účinnej od 1.9.2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil, no nestotožnil sa z dôvodom zastavenia exekúcie navrhovaným exekútorom, teda podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, keďže mal za to, že právo priznané rozhodnutím o priestupku v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto
výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,18 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 16,60 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za 5 úkonov „1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x zisťovanie bydliska povinného a 3x zisťovanie majetku povinného“. Súdnemu exekútorovi bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky spočívajúca v poštovnom spolu v sume 7 Eur. Celková suma trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 4,72 Eur. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 28,32 Eur.
Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, za úkon „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 60 min“, podľa úvahy súdu však v kratšom skutočnom trvaní, pretože ide o bežný administratívny úkon exekútora, ktorý je vykonávaný každodenne a formulárovo, no v každom prípade v sume 6,64 Eur, keďže ide o jednu začatú hodinu (každá začatá 1 hod. a 6,64 Eur).
Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 vyššie citovanej vyhlášky náhradu hotových výdavkov za poštovné poplatky vo výške 5,24 €, ktorých reálne vynaloženie bolo v predloženom exekútorskom spise preukázané priloženými poštovými doručenkami prípadne nedoručeným zásielkami.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z., pričom zároveň sumu odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekučného konania odvolanie n i e j e prípustné.
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v troch vyhotoveniach na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.