Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-43-2011.pdf
PDF · 234.41 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/43/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: Exportno - importná banka Slovenskej republiky, Grösslingová 1, 813 50 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 722 959, zast.: Mgr. Ivan Švec, advokát, Budatínska 21, Bratislava , proti žalovanému: STEEL TRANS, s. r. o., so sídlom Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, zast.: JUDr. Miroslav Kráľ, advokát, Hraničná 12, 040 17 Košice, v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 322,08,-EUR, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalobca žalovanému, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 322,08,-EUR.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 24.11.2011 domáhal, aby súd určil, že reštrukturalizačný plán žalovaného zo dňa 20.7.2011 potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/8/2011 zo dňa 3.11.2011v reštrukturalizačnom konaní Žalovaného vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 32R/3/2010 je neúčinný voči žalobcovi vo vzťahu k pohľadávke žalobcu vo výške 8.570.354,79 EUR zapísanej - v zozname pohľadávok pod č. 94/1 (pohľadávka s poradovým číslom prihlášky 1 veriteľa s poradovým číslom 94) v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 32R/3/2010. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania.
V žalobe okrem iného uviedol tieto skutočnosti.
V právnej veci reštrukturalizácie Navrhovateľa vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32R/3/2010, konajúci súd uznesením zo dňa 12.1.2011 zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 18.1.2011 rozhodol o povolení reštrukturalizácie žalovaného ako dlžníka. V predmetnej reštrukturalizácii bol dňa 21.7.2011 predložený veriteľskému výboru Záverečný návrh reštrukturalizačného plánu vypracovaný dňa 20.7.2011 žalovaným ako predkladateľom plánu (ďalej len „Plán"). Plán bol predložený na základe uznesenia veriteľského výboru č. 17 zo dňa 6.7.2011,ktorým tento veriteľský výbor po prerokovaní návrhu reštrukturalizačného plánu vypracovaného dňa 20.6.2011 Žalovaným ako predkladateľom plánu (ďalej len „Pôvodný návrh plánu") určil Žalovanému 15-dňovú lehotu na prepracovanie záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu a jeho opätovné predloženie veriteľskému výboru na schválenie. Dňa 25.8.2011 sa v predmetnej reštrukturalizácii konala schvaľovacia schôdza, na ktorej bol Plán prijatý. Následne rozhodol Okresný súd Košice I uznesením č. 32R/3/2010-1270 zo dňa 19.9.2011 zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 23.9.2011 o zamietnutí Plánu. Na základe odvolania Žalovaného voči vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Košice
I rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3CoKR/8/2011 zo dňa 3.11.2011, ktorým zmenil napadnuté uznesenie tak, že potvrdil Plán v znení prijatom schvaľovacou schôdzou 25.8.2011.
V Pláne sú vytvorené tri skupiny pre pohľadávky veriteľov, a to: a) Skupina pre
zabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi, b) Skupina pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi a c) Skupina pre pohľadávky zamestnancov voči Dlžníkovi.
Do reštrukturalizácie si žalobca prihlásil pohľadávky v celkovej výške
8.573.571,60 EUR, z ktorých bola pohľadávka vo výške 8.570.354,79 EUR (pohľadávka s poradovým číslom prihlášky 1 veriteľa s poradovým číslom 94) prihlásená ako zabezpečená (ďalej ako „Dotknutá pohľadávka"). Prihlásené pohľadávky Žalobcu, vrátane ich zabezpečenia, boli správcom v plnom rozsahu zistené. Dotknutá pohľadávka Žalobcu bola Žalovaným ako predkladateľom Plánu do sumy 1.987.467,22 EUR zaradená do Skupiny pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi a v ostatnom rozsahu, t.j. v sume 6.582.887,57 EUR bola zaradená do Skupiny pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi. V podaní zo dňa 12.8.2011 si žalobca požiadal v súlade s ust. § § 145 ods. 1 písm. e zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZKR ) žalovaného ako predkladateľa Plánu, aby zaradil Dotknutú pohľadávku nasledovne:
v sume 5 092.489,06 EUR do Skupiny pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi vytvorenej v zmysle čl. 2 bodu 2.1. podbodu 2.1.1 záväznej časti Plánu
sume 3 477.865,73 EUR do Skupiny pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi vytvorenej v zmysle čl. 2 bodu 2.1. podbodu 2.1.2. záväznej časti Plánu.
Keďže Žalovaný ako predkladateľ Plánu uvedenej žiadosti nevyhovel, podal Žalobca na schvaľovacej schôdzi v predmetnej reštrukturalizácii odôvodnené námietky proti prijatiu Plánu, ktorých písomné vyhotovenie tvorí jednu z príloh zápisnice zo schvaľovacej schôdze. Žalobca odôvodnil námietky proti prijatiu Plánu nesprávnosťou nasledovných skutočností uvedených v Pláne: , „ .,
určenie odhadovaného výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí zabezpečujúcich Dotknutú pohľadávku v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného;
určenie odhadovaného výťažku zo speňaženia pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného;
určenie rozsahu priradenia pohľadávok proti podstate k jednotlivým podstatám v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného;
určenie výšky pohľadávok proti podstate priradených k oddelenej podstate Žalobcu v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného.
Žalobca splnil zákonné predpoklady na podanie tejto žaloby v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 ZKR, keďže hlasoval proti prijatiu Plánu, uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.8.2011 odôvodnenú námietku proti prijatiu Plánu a tiež podaním zo dňa 12.8.2011 (doručeným správcovi dňa 18.8.2011) požiadal v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 písm. e/ ZKR Žalovaného ako predkladateľa Plánu, aby zaradil Dotknutú pohľadávku do skupiny pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom Plánu.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vyššie uvedené nesprávnosti Plánu, ktorých
vplyv na jeho uspokojenie je uvedený nižšie v tejto žalobe a ktoré zakladajú danosť vyššie citovaných zákonných dôvodov na určenie neúčinnosti Plánu voči Dotknutej pohľadávke. Žalobca poukázal na nesprávnosť Plánu pri spôsobe určenia odhadovaného výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí (ťahačov a návesov) zabezpečujúcich Dotknutú pohľadávku Žalobcu v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného tak, ako je uvedené v Pláne na str. 82 až 92 Plánu. Výška tohto výťažku bola totiž určená rozdielnym spôsobom, ako tomu bolo u zabezpečených veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ktorých zistené pohľadávky boli taktiež zabezpečené zabezpečovacím
právom na hnuteľný majetok - ťahače továrenskej značky SCANIA. Kým u Žalobcu bol odhadovaný výťažok (hrubý) zo speňažovania hnuteľných vecí zabezpečujúcich jeho Dotknutú pohľadávku v prípadnom konkurze stanovený na podklade znaleckého posudku (znalecký posudok č. 45/2001 zo dňa 26.4.2011 vypracovaný znaleckou organizáciou GUROPEA TRADING spol. s r.o.), u veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. bol tento odhadovaný výťažok stanovený na základe odhadu Žalovaného ako predkladateľa plánu na str. 82 Plánu. Dôvody, ktoré viedli k takejto rozdielnosti pri stanovení odhadovaného výťažku zo speňažovania druhovo rovnakých hnuteľných veci zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečených veriteľov, zhrnul pritom Žalovaný ako predkladateľ plánu do jednej vety obsahujúcej všeobecné tvrdenia nepodložené žiadnymi konkrétnymi odbornými, resp. nestrannými stanoviskami alebo posudkami. Navyše, Žalovaný v tejto časti zmenil prístup pri stanovení odhadovaného výťažku zo speňažovania druhovo rovnakých hnuteľných vecí zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečených veriteľov oproti Pôvodnému návrhu plánu, v ktorom bol odhadovaný výťažok u všetkých dotknutých hnuteľných vecí stanovený na podklade znaleckého posudku na podstatne nižšej úrovni. Ak by Žalovaný stanovil výšku odhadovaného hrubého výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., znaleckým posudkom rovnako ako vo vzťahu k Žalobcovi (teda spôsobom, ako postupoval pri Pôvodnom návrhu plánu), bol by tento výťažok u veriteľa Tatra-Leasing, s.r.o. nižší o sumu 214.418,99 EUR a u UniCredit Leasing Slovakia, a.s. nižší o sumu 417.671,99 EUR. Osobitne je potrebné v tejto súvislosti, a to aj v súvislosti s hlasovaním veriteľov na schvaľovacej schôdzi, upozorniť na to, že Žalovaný ako predkladateľ Plánu zvýšil rozsah zaradenia pohľadávok veriteľov Tatra- Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. do skupiny pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi a tým aj rozsah ich uspokojenia v Pláne oproti Pôvodnému návrhu plánu u veriteľa Tatra- Leasing, s.r.o. o sumu 121.207,73 EUR a u UniCredit Leasing Slovakia, a.s. o sumu 234.954,04 EUR. V súvislosti so stanovením hodnoty hnuteľných vecí zabezpečujúcich zistené pohľadávky dotknutých veriteľov (Žalobcu, veriteľa Tatra-Leasing, s.r.o. a veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s.) považuje Žalobca za potrebné uviesť ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré ďalej prehlbujú pochybnosti o skutočnom úmysle Žalovaného ako predkladateľa Plánu v tejto otázke:
- kým hodnota hnuteľných vecí- ťahačov zabezpečujúcich dotknutú pohľadávku žalobcu je v Pláne stanovená na sumy medzi cca 23000,-EUR až 27.500,- EUR, hodnota kým hodnota hnuteľných vecí- ťahačov zabezpečujúcich pohľadávky veriteľov Tatra - Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. je v Pláne stanovená na jednotnú cenu sumu 37000,-EUR ( bez ohľadu na ich skutočný stav).
- hnuteľné veci - ťahačov zabezpečujúcich dotknutú pohľadávku žalobcu sú vyrobené v roku 2009, uvedené do prevádzky v roku 2009 alebo 2010, majú najazdené cca 15000 km do 190000 km, zatiaľ čo hnuteľné veci - ťahače zabezpečujúce zistené pohľadávky veriteľov Tatra - Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. sú vyrobené v roku 2007 alebo 2008, uvedené do prevádzky v roku 2007 alebo 2008, majú najazdené v rozmedzí 340000 km do 400000 km
- v znaleckom posudku č. 45/2001 zo dňa 26.4.2011 pritom neboli identifikované žiadne špecifiká týkajúce sa týchto ťahačov.
- hodnota hnuteľných vecí - ťahačov zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľov Tatra - Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. je v pláne stanovená na sumu 37000,-EUR, hoci ich hodnota bola vo vyššie stanovenom posudku stanovená na sumu medzi 21000 až 24000,-EUR.
Ak by žalovaný postupoval vo vzťahu k Žalobcovi pri stanovení výšky odhadovaného výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí zabezpečujúcich Dotknutú pohľadávku rovnakým spôsobom ako postupoval pri stanovení výšky odhadovaného hrubého výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., bol by tento výťažok u Žalobcu vyšší o sumu 2.518.135,63 EUR. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danom prípade došlo buď k neodôvodnenému navýšeniu hodnoty dotknutých hnuteľných vecí v Pláne alebo vykazuje zjavné chyby predmetný znalecký posudok (všeobecná hodnota hnuteľných vecí je vyššia, ako uvádza znalecký posudok). V obidvoch variantoch však platí, že zo strany Žalovaného ako predkladateľa Plánu došlo k rozdielnemu prístupu voči Žalobcovi na strane jednej a voči veriteľom Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na strane druhej, ktorého výsledkom je rozdielne uspokojenie dotknutých veriteľov vyplývajúce z rozdielneho zaradenia ich zabezpečených pohľadávok do skupiny pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi a skupiny pre nezabezpečené peňažné
pohľadávky voči Dlžníkovi. Ak teda Žalovaný pri zaraďovaní zabezpečených pohľadávok veriteľov do skupiny pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi postupoval v Pláne tak, že vychádzal z výšky hrubých výťažkov zo speňaženia majetku zabezpečujúceho zistené pohľadávky veriteľov pre prípad konkurzu vyhláseného na majetok Žalovaného, spôsob odhadu týchto výťažkov vlastne priamo ovplyvňoval rozsah zaradenia zabezpečených pohľadávok veriteľov do skupiny pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi. Žalovaným zvolený rozdielny prístup k voči Žalobcovi na strane jednej a voči veriteľom Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na strane druhej pri odhade hrubých výťažkov zo speňaženia majetku zabezpečujúceho zistené pohľadávky veriteľov znamená v skutočnosti rozdielny rozsah uspokojenia dotknutých veriteľov, a to v neprospech Žalobcu.
Podľa názoru Žalobcu ust. § 139 ods. 2 ZKR je potrebné vykladať tak, že sa má zabezpečiť skutočná rovnosť uspokojenia pohľadávok zaradených do rovnakej skupiny, nielen rovnosť nominálna (teda spočívajúca v rovnakom rozsahu uspokojenia z výšky zistenej pohľadávky zaradenej do príslušnej skupiny).Iný, užší výklad citovaného ustanovenia by znamenal jeho neaplikovateľnosť v praxi, pretože ťažko sa vyskytne prípad, keď predkladateľ reštrukturalizačného plánu uvedie rozdielne nominálne uspokojenie pohľadávok veriteľov zaradených do rovnakej skupiny priamo do Plánu. Z vyššie uvedeného výkladu je potom zrejmé, že Žalovaný pri vypracovaní Plánu porušil citované zákonné ustanovenie, kedže miera uspokojenia veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. je vyššia ako miera uspokojenia Žalobcu. V nadväznosti na uvedené Žalobca konštatuje, že ak došlo k neodôvodnenému navýšeniu hodnoty hnuteľných vecí zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. v Pláne, je tu daný dôvod na určenie neúčinnosti Plánu voči Dotknutej pohľadávke Žalobcu v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1písm. a/ ZKR, keďže veritelia Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. boli uspokojení v inej miere ako Žalobca, čím sa týmto veriteľom poskytla oproti Žalobcovi výhoda. V prípade, že predmetný znalecký posudok, ktorý bol použitý ako podklad pre stanovenie hodnoty hnuteľných vecí zabezpečujúcich Dotknutú pohľadávku Žalobcu v Pláne, vykazuje chyby a je nesprávny, je tu daný dôvod na určenie neúčinnosti Plánu voči Dotknutej pohľadávke Žalobcu v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 písm. d/ ZKR, keďže uspokojenie Žalobcu podľa Plánu je zjavne horšie ako by bolo jeho uspokojenie v prípadnom konkurze vyhlásenom na majetok Žalovaného (teda v prípade neprijatia Plánu).
Žalobca taktiež poukázal na spôsob určenia odhadovaného výťažku zo speňaženia pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. v prípadnom konkurze vedenom na majetok Dlžníka v Pláne na str. 105 až 112 Plánu, a to najmä nasledovné skutočnosti:
rozdielny odhad Žalovaného ako predkladateľa Plánu výťažnosti každej jednotlivej pohľadávky Žalovaného zabezpečujúcej zistené pohľadávky zabezpečených veriteľov - u veriteľa UniCredit Bank Slovakia, a.s. je tento odhad stanovený na úrovni 75 % až 95 % nominálnej výšky pohľadávok Dlžníka, zatiaľ čo u veriteľa Tatra banka, a.s. je stanovený na úrovni 5 % až 60 % nominálnej výšky pohľadávok Žalovaného;
Žalovaný v tejto časti zmenil prístup oproti Pôvodnému návrhu plánu, keď zvýšil absolútnu hodnotu odhadovaného výťažku zo speňažovania pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. oproti Pôvodnému návrhu plánu, a to zo sumy 1.511.679,53 EUR na sumu 1.998.953,75,-EUR, t.j. spolu o sumu 487.274,22 EUR; túto zmenu prístupu v Pláne oproti Pôvodnému návrhu plánu Žalovaný ako predkladateľ Plánu nejako odborne nepodložil, ani dostatočne konkrétne neodôvodnil. O rozdielnosti prístupu žalovaného ako predkladateľa Plánu k dotknutým veriteľom preukazuje aj skutočnosť, že hoci sa odvoláva na rovnakú bonitu niektorých pohľadávok - konkrétne ide o pohľadávky voči U.S.STEEL Košice Marcegalia, KRONOSPAN ČR, Arcelor na str. 107 Plánu), stanovenie ich hodnoty je rozdielne vo vzťahu k veriteľovi UniCredit Bank Slovakia, a.s. (U.S.STEEL - 95 %) oproti veriteľovi UniCredit Banka Slovakia a.s. ( U.S.STEEL - 95%) oproti veriteľovi Tatra banka a.s. ( Marcegalia - 55%, KRONOSPAN ČR - 50%, skupina Arcelor - 45%.).
Žalobca nemá vedomosť o tom, že by skutočná hodnota pohľadávok Dlžníka zabezpečujúcich zistené pohľadávky u obidvoch zabezpečených veriteľov bola rozdielna a odôvodnenie takejto rozdielnosti nevyplýva ani z Plánu. Naviac, formálnym navýšením odhadovaného výťažku niektorých pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka a s. v Pláne oproti Pôvodnému návrhu plánu vyvolal, žalovaný nové pochybnosti o korektnosti a transparentnosti jeho prístupu pri vypracovaní Plánu.
Žalobca je toho názoru, že aj súčasná výška odhadovaného výťažku pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. je na nižšej ako skutočnej úrovni a preto považuje za správne, aby hodnota výťažku pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. bola stanovená na rovnakej úrovni ako je tomu u pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečeného veriteľa UniCredit Bank Slovakia a.s.. Takýmto konzistentným prístupom ku stanoveniu odhadovaného výťažku pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky u obidvoch zabezpečených veriteľov dôjde k jeho zvýšeniu vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi Tatra banka a.s. zo sumy 3173074,-EUR na 5384771,35,-EUR. Žalobca je pritom dotknutý tou zmenou, pretože tým sa zároveň zvýši podiel veriteľa Tatra banka a.s. na započítaní pohľadávok proti podstate v prípadnom konkurze vyhlásenom na majetok Žalovaného, čo bude znamenať zníženie podielu na tomto rozpočítaní u Žalobcu a tým aj k zvýšeniu absolútnej hodnoty jeho čistého výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty v prípadnom konkurze. Tým, je tu- podľa Žalobcu - daný dôvod na určenie neúčinnosti plánu v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. d) ZKR.
Žalobca taktiež poukázal na spôsob určenia výšky pohľadávok proti podstate
priradených k oddelenej podstate Žalobcu v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného v Pláne sa nachádzajúcom na str. 119 až 122 Plánu, a to najmä na tieto skutočnosti:
- určenie výšky odmeny správcu zo speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu - Žalovaný ako predkladateľ Plánu stanovil túto odmenu podľa ustanovenia § 20 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. v platnom znení, hoci správne malo byť použité ustanovenie § 22 ods. 1 písm. e/ vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. v platnom znení'
- odmena správcu podľa výpočtov Žalovaného ako predkladateľa Plánu je stanovená na úrovni 13 % z výťažku zo speňaženia dotknutej podstaty, pričom v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. e/ vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. v platnom znení je odmena správcu stanovená na úrovni 6 % z výťažku zo speňaženia dotknutej podstaty
- celková odmena správcu podľa Žalovaného ako predkladateľa Plánu z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty Žalobcu predstavuje sumu 362.981,72,- EUR zatiaľ čo odmena správcu v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. e/ Vyhlášky MS SR č665/2005 Z.z. v platnom znení z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty Žalobcu predstavuje sumu bez DPH 261.280,62,- EUR, teda rozdiel v neprospech dotknutého veriteľa predstavuje sumu 101.701,09,- EUR;
- Žalovaný ako predkladateľ Plánu použil pri výpočte odmeny správcu zo speňaženia dotknutej podstaty ustanovenie vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. v platnom znení, ktoré je pre neho výhodnejšie, teda znamená vyššie pohľadávky proti podstate na ťarchu veriteľov, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 ZKR, podľa ktorého plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru, uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti;
- pripočítanie DPH k odmene správcu zo speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu
hoci veľká väčšina správcov platiteľmi DPH nie je - v súčasnosti preto nie je možné
predpokladať, či správca vykonávajúci speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu'
bude alebo nebude platiteľom DPH;
- celková výška DPH, ktorú Žalovaný ako predkladateľ Plánu pripočítal k odmene správcu z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty Žalobcu predstavuje sumu 72.596,34,-EUR;
- Žalovaný ako predkladateľ Plánu použil pri výpočte odmeny správcu zo speňaženia dotknutej podstaty postup s pripočítaním DPH k tejto odmene, čo je pre neho výhodnejšie, teda znamená vyššie pohľadávky proti podstate na ťarchu veriteľov, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 ZKR, podľa ktorého plán musí byť v vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Žalovaný pri príprave Plánu nepostupoval tak, aby sa zabezpečila čo najvyššia možná miera uspokojenia jeho veriteľov. Žalobca poukázal na to, že či už znížením odmeny správcu v zmysle bodu 3 tejto časti alebo nepripočítaním DPH k odmene správcu v zmysle bodu 6 tejto časti by bolo celkové uspokojenie Žalobcu v v prípadnom konkurze vedenom na majetok Žalovaného vyššie ako jeho uspokojenie podľa Plánu. Tým je tu daný dôvod na určenie neúčinnosti Plánu voči Dotknutej pohľadávke Žalobcu v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 písm. d/ ZKR, keďže uspokojenie Žalobcu podľa Plánu je zjavne horšie ako by bolo jeho uspokojenie v prípadnom konkurze vyhlásenom na majetok Žalovaného (teda v prípade neprijatia Plánu).
Na základe vyššie uvedeného Žalobca konštatoval, že sú tu dané dôvody na určenie neúčinnosti Plánu voči Žalobcovi v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 písm. a/ a d/ ZKR.
Žalovaný podáva k Žalobe nasledovné vyjadrenie.
V reštrukturalizačnom konaní Dlžníka vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.32R/3/2010 sa dňa 25.08.2011 konala schvaľovacia schôdza (ďalej aj len ako „Schvaľovacia schôdza"), ktorá prijala Dlžníkom predložený a veriteľským výborom schválený reštrukturalizačný plán, ktorý následne Krajský súd v Košiciach uznesením vydaným v konaní vedenom pod spisovou značkou 3CoKR/18/2011 dňa 03.11.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 215, časti B zo dňa 09.11.2011 potvrdil tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19.09.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 183, časti B zo dňa 23.09.2011 a rozhodol o skončení
reštrukturalizácie Dlžníka (ďalej aj len ako „Plán").
Na účely tohto vyjadrenia považuje Žalovaný za potrebné uviesť, že pri príprave Plánu z hľadiska porovnania právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok veriteľov Dlžníka vychádzal inter alia z relevantných záverov znaleckého posudku číslo 45/2011, vypracovaného dňa 26.04.2011 znaleckou organizáciou GUROPEA TRADING, spol. s r.o., zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom znaleckej organizácie 900134, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vybraných
samostatných hnuteľný vecí vo vlastníctve Dlžníka, in concreto dopravných zariadení (ďalej aj len ako „Znalecký posudok"). V dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti sa Žalobca ako veriteľ Dlžníka, ktorého pohľadávka uplatnená prihláškou s poradovým č. 1 bola v zmysle Plánu zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu 1.987.467,22 EUR a skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu 6.582.887,57 EUR (ďalej len ako „Dotknutá pohľadávka"), a ktorý (a) na Schvaľovacej schôdzi hlasoval proti prijatiu Plánu, (b) uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku a (c) v zmysle ust. § 145 ods. 1 písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj len ako „ZKR") požiadal o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu žalobou podanou v zmysle ust. § 157 ZKR proti Dlžníkovi domáha autoritatívneho rozhodnutia súd u, ktorým určí, že Plán „je neúčinný voči Žalobcovi vo vzťahu k pohľadávke Žalobcu vo výške 8.570.354,79 EUR zapísanej v zozname pohľadávok pod č . 94/1(pohľadávka s poradovým číslom prihlášky 1 veriteľa s poradovým č. 94)..,". Z obsahu Žaloby vyplýva, že Žalobca má za to, že vydanie ním požadovaného súdneho rozhodnutia je dôvodné, nakoľko sú podľa jeho právneho názoru splnené dôvody stanovené v ust. § 157 ods. 1 písm. a) a/alebo d) ZKR, ktorých naplnenie podľa názoru Žalobcu vyplýva z Plánu v dôsledku:
spôsobu určenia odhadovaného výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí (ťahačov a návesov)
zabezpečujúcich „Dotknutú pohľadávku" pohľadávku Žalobcu
spôsobu určenia odhadovaného výťažku zo speňaženia pohľadávok Žalovaného
zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. .
K spôsobu určenia odhadovaného výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí ( ťahačov a návesov ) žalovaný uviedol, že považuje právny záver Žalobcu uvedený v Žalobe, že pohľadávky veriteľov Tatra- Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. sa podľa Plánu majú uspokojovať v inej miere a teda, že sa týmto veriteľom mala poskytnúť oproti nemu výhoda za nesprávny a priamo falzifikovateľný,
pretože zo samotného Plánu nepochybne vyplýva, že pohľadávky všetkých veriteľov (a teda aj všetkých zabezpečených veriteľov), ktoré boli v záväznej časti Plánu zaradené do identickej skupiny (pre zabezpečené pohľadávky alebo nezabezpečené pohľadávky) sa podľa Plánu uspokojujú resp. majú byť uspokojené v rovnakej miere (i. e. vo výške 100% zo sumy pohľadávok zaradenej do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a 2% zo sumy pohľadávok zaradenej do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky) a rovnakým spôsobom, t.j. peňažným plnením uskutočneným v rovnakom čase (v zmysle listín, ktoré tvoria podľa záväznej časti Plánu jeho integrálnu a neoddeliteľnú obsahovú súčasť, a ktoré sú označené ako „Splátkový kalendár pre zabezpečené pohľadávky" a Splátkový kalendár pre nezabezpečené pohľadávky").
Žalovaný má za to, že argumentácia prezentovaná Žalobcom, že Žalovaný pri vypracovaní Plánu odchýlením sa od záverov Znaleckého posudku v časti zálohov zabezpečujúcich pohľadávky veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. porušil ust. § 139 ods. 2 prvej vety ZKR na súdne konanie o určenie neúčinnosti Plánu nijako nedopadá, pretože je nepochybné, že predmetné ustanovenie sa týka postupu pri príprave Plánu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že podľa ust. § 153 ods. 1 ZKR môže príslušný súd reštrukturalizačný plán potvrdiť len ak neexistujú dôvody na jeho zamietnutie v zmysle ust. § 154 ZKR a s prihliadnutím na to, že príslušný súd Plán potvrdil má žalovaný za to, že na účely tohto konania je potrebné uzavrieť, že Plán bol vyhotovený v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR. Navyše Žalovaný uvádza, že k predmetnému navýšeniu predpokladaného výťažku zo speňaženia ťahačov zabezpečujúcich splnenie pohľadávok veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. oproti obsahu prvého záverečného návrhu Plánu pristúpil z dôvodu konkretizovaného v Pláne práve v záujme splnenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 134 ods. 1 ZKR t.j. pripraviť Plán tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov Dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Pokiaľ mal Žalovaný v čase vyhotovenia a predloženia záverečného (prepracovaného) návrhu Plánu veriteľskému výboru vedomosť, že určitý jeho majetok by bolo možné umiestniť na trh aj za hodnotu vyššiu ako je všeobecná hodnota určená Znaleckým posudkom, Žalovaný mohol a musel túto skutočnosť premietnuť do návrhu Plánu a naopak vo vzťahu k majetku, u ktorého takáto jeho vedomosť absentovala nemal dôvod odchýliť sa od predpokladu, že výťažok z jeho speňaženia v prípadnom konkurze by bol dosiahnutý práve vo výške jeho všeobecnej hodnoty určenej Znaleckým posudkom. Na druhej strane Žalobcovi, ktorý bol navyše predsedom veriteľského výboru a teda bol so záverečným návrhom Plánu oboznámený, nič nebránilo, pokiaľ sa domnieval, že skutočná predajná cena predmetov záložného práva zabezpečujúceho záväzky Dlžníka voči nemu je oproti - všeobecnej hodnote určenej Znaleckým posudkom vyššia, aby takéto poznatky a prípadne aj dôkazy na ich preukázanie včas Dlžníkovi predložil tak, aby tento mohol postupovať v zmysle ust. § 134 ods. 1 ZKR a predpokladanú sumu výťažku zo speňaženia dotknutých predmetov zabezpečenia na účely komparácie konkurzu a reštrukturalizácie v súlade s novými poznatkami upravil. Žalovaný na tomto mieste musí konštatovať, že Žalobca mu v naznačenom smere žiadne dôveryhodné informácie v procese reštrukturalizácie nesprostredkoval. Bez vplyvu na vyššie uvedené Žalovaný dodal, že ním v Pláne uskutočnené podrobné porovnanie právneho postavenia veriteľov v prípade prijatia Plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia Plánu je napriek všetkej odbornej starostlivosti vynaloženej pri jeho príprave s prihliadnutím na množstvo skutočností, ktoré predkladateľovi Plánu v čase jeho prípravy neboli známe (a ani objektívne nemohli byť) možné považovať len za riadne vykonaný kvalifikovaný odhad Dlžníka. S prihliadnutím na reálne dosahované výťažky zo speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré sú v dôsledku nízkeho záujmu a/alebo nízkej ponúkanej odplaty (ceny) spravidla výrazne (jedna polovica a viac) nižšie ako všeobecná hodnota scudzovaného majetku určená znalcom je však podľa názoru Žalovaného možné v Pláne vykonaný predpoklad uspokojenia veriteľov (a teda aj Žalobcu) v konkurze (z ktorého následne vychádza i.a. aj zaradenie Dotknutej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky) označiť za značne optimistický, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že reálna miera uspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu by bola v komparácii s predpokladanou mierou uspokojenia v Pláne výrazne nižšia.
Vzhľadom na to, že pochybnosti Žalovaného bližšie odôvodnené v Pláne a stručne naznačené aj v predchádzajúcom texte tohto vyjadrenia a síce, že skutočná miera uspokojenia veriteľov Dlžníka by v prípade vyhlásenia konkurzu bola nižšia ako predpokladaná v Pláne a to inter alia z dôvodu, že majetok Dlžníka predstavujúci ťahače a návesy by sa v konkurze s veľkou pravdepodobnosťou nepodarilo speňažiť za cenu, ktorá je ako predpokladaný výťažok zo speňaženia uvedená v Pláne nemožno prima facie označiť ako nedôvodné, Žalovaný na účely tohto vyjadrenia považuje za dôvodné uviesť prepočet miery uspokojenia veriteľov Dlžníka v konkurze uskutočnený v Pláne za predpokladu
dosiahnutia výťažku zo speňaženia hnuteľných vecí dlžníka predstavujúcich dopravné prostriedky t.j. ťahače a návesy na úrovni 75% z ich Plánom predpokladaného výťažku, ktorá suma by súčasne predstavovala aj súpisovú hodnotu jednotlivých vecí, za súčasného splnenia predpokladu ceteris paribus (všetky ostatné podmienky či okolnosti okrem tých, ktoré sú uvedené vyššie, zostali v porovnaní s Plánom nezmenené). Za vyššie uvedeného predpokladu po vykonaných prepočtoch vzhľadom na zmenu rozhodujúcich údajov, tak ako sú uvedené v Pláne možno predpokladať :
¦ vytvorenie nasledovných podstát, ich súpisových hodnôt, percentuálneho podielu súpisovej
hodnoty konkrétnych podstát na celkovej súpisovej hodnote všetkých podstát, ako aj a pomerné znášanie pohľadávok proti podstate:
konkurzná podstata súpisová hodnota /. výťažok zo speňaženia za zmenených predpokladov. percentuálny podiel suma pomerne priradených pohľadávok proti podstate za zmenených predpokladov ..
EXIMBANKA SR 2 894 288,63 EUR 25,48% 662 284,84 EUR
OTP Banka 2 512 341,56 EUR 22,12% 574 885,90 EUR
Tatra banka 3 173 074,00 EUR 27,93% 726 077,83 EUR
Tatra-Leasing 416 250,00 EUR 3,66% 95 248,30 EUR
UniCredit Bank Slovakia 976 882,76 EUR 8,60% 223 534,94 EUR
UniCredit Leasing Slovakia 777 000,00 EUR 6,84% 177 796,82 EUR
všeobecná 609 953,06 EUR 5,37% 139 572,35 EUR
11 359 790,01 EUR 100,00% 2 599 400,98 EUR
nasledovný čistý výťažok zo speňaženia majetku spadajúceho do jednotlivých oddelených
podstát resp. všeobecnej podstaty podľa predchádzajúcich výpočtov, t.j. čistý výťažok zo
speňaženia majetku patriaceho do jednotlivých podstát (výťažok zo speňaženia majetku znížený
o všetky pomerne znášané a priamo priraditeľné predpokladané pohľadávky proti dotknutej
podstate)
podstata predpokladaný výťažok zo speňaženia uvedený v Pláne za zmenených predpokladov (hrubý)' PPP predpokladane za zmenených okolností , .spolu . čistý výťažok za zmenených . predpokladov rozdiel uspokojenia v konkurze podľa Plánu a za zmenených predpokladov
EXIMBANKA SR 2 894 288,63 EUR 1429 965,13 EUR 1 464 323,50 EUR 523 143,72 EUR
OTP Banka 2 512 341,56 EUR 1437 264,58 EUR 1 075 076,97 EUR 54 668,36 EUR
Tatra banka 3 173 074,00 EUR 1 003 914,40 EUR 2 169 159,60 EUR 79 040,96 EUR
Tatra-Leasing 416 250,00 EUR 198 611,72 EUR 217 638,28 EUR 73 061,72 EUR
UniCredit Bank Slovakia 976 882,76 EUR 283 559,35 EUR 693 323,41 EUR 24 790,96 EUR
UniCredit Leasing Slovakia 777 000,00 EUR 383 120,09 EUR 393 879,91 EUR 148 760,09 EUR
všeobecná 609 953,06 EUR 255 889,77 EUR 354 063,29 EUR 41 965,79 EUR
spolu 11 359 790,01 EUR 4 992 325,05 € 6 367 464,96 EUR 945 431,60 EUR
Z vyššie uvedeného v porovnaní s analýzou uskutočnenou v Pláne vyplýva, že už v dôsledku zmeny (zníženia) predpokladaného výťažku zo speňaženia ťahačov a návesov o 25% z hodnoty predpokladanej v Pláne (ktorý zmenený predpokladaný výťažok je podľa názoru Žalovaného stále možné považovať za optimistický, najmä vzhľadom na skutočnosť, že na trhoch predmetných vozidiel by v dôsledku konkurz Dlžníka došlo k rapídnemu zvýšeniu ponuky a to u ťahačov o 180 kusov a návesov o 62 kusov) by za predpokladu ceteris paribus došlo k zmene uspokojenia veriteľov Dlžníka nasledovne:
podstata ' predpokladaný výťažok zo speňaženia, uvedený v Pláne ( hrubý) PPP predpokladané v Pláne spolu / - čistý výťažok v Pláne predpokladaný výťažok zo speňaženia uvedený v . Pláne za zmenených predpokladov(hrubý) predpokladané za zmenených \ okolností spolu čistý výťažok za zmenených predpokladov, rozdiel sumy čistého výťažku, v Pláne a čistého výťažku za zmenených predpokladov
EXIMBANKA SR 3 859 051,50 EUR 1 871584,28 EUR 1987 467,22 EUR 2 894 288,63 EUR 1429 965,13 EUR 1 464 323,50 EUR 523 143,72 EUR
OTP Banka 2 512 341,56 EUR 1 382 596,23 EUR 1129 745,33 EUR 2 512 341,56 EUR 1437 264,58 EUR 1075 076,97 EUR 54 668,36 EUR
Tatra banka 3 173 074,00 EUR 924 873,44 EUR 2 248 200,56 EUR 3 173 074,00 EUR 1 003 914,40 EUR 2 169 159,60 EUR 79 040,96 EUR
Tatra-Leasing 555 000,00 EUR 264 300,00 EUR 290 700,00 EUR 416 250,00 EUR 198 611,72 EUR 217 638,28 EUR 73 061,72 EUR
UniCredit Bank Slovakia 976 882,76 EUR 258 768,39 EUR 718 114,37 EUR 976 882,76 EUR 283 559,35 EUR 693 323,41 EUR 24 790,96 EUR
UniCredit Leasing Slovakia 1036 000,00 EUR 493 360,00 EUR 542 640,00 EUR 777 000,00 EUR 383 120,09 EUR 393 879,91 EUR 148 760,09 EUR
všeobecná 664 439,30 EUR 268 410,22 EUR 396 029,08 EUR 609 953,06 EUR 255 889,77 EUR 354 063,29 EUR 41 965,79 EUR
spolu 12 776 789,13 EUR 5 463 892,56 EUR 7312 896,56 EUR 11359 790,01 EUR 4 992 325,05 EUR 6 367 464,96 EUR 945 431,60 EUR
Na základe vyššie uvedeného možno preto podľa názoru Žalovaného bez ďalšieho konštatovať, že v Pláne predpokladané uspokojenie veriteľov Dlžníka v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka (predaj všetkého majetku Dlžníka - s výnimkou nehnuteľnosti do troch rokov za cenu zodpovedajúcu ich všeobecnej hodnote alebo Dlžníkom stanovenej hodnote), z ktorého inter alia následne vychádza aj zaradenie pohľadávok zabezpečených veriteľov do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a teda aj uspokojenie pohľadávok veriteľov Dlžníka v zmysle Plánu, je s prihliadnutím na rozhodujúce okolnosti považovať za vysoko priaznivé pre všetkých veriteľov, pričom pre samotného Žalobcu znamená predpoklad uspokojenia obsiahnutý v Pláne zlepšenie jeho postavenia oproti prípadu neprijatia Plánu vtom smere, že na jeho Dotknutú pohľadávku je v zmysle Plánu plnené (abstrahujúc od úrokov v zmysle bodu 3.4 a 4.6 záväznej časti Plánu a podielu na tzv. „Excess cash" v zmysle bodu 3.5 a nasl. záväznej časti Plánu) vo väčšej miere a to o sumu prevyšujúcu 500.000,- EUR.
Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé v akej súvislosti majú tvrdenia Žalobcu uvedené v Žalobe, že ak by bol v Pláne predpokladaný výťažok zo speňaženia hnuteľných vecí zabezpečujúcich splnenie pohľadávok veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. stanovený na základe Znaleckého posudku, bol by tento výťažok u veriteľa Tatra-Leasing, s.r.o. nižší o sumu 214.418,99 € a u veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s. nižší o sumu 417.671,99 EUR, svedčiť v jeho prospech. Je totiž zrejmé, že pokiaľ by aj bol predpokladaný výťažok zo speňaženia predmetov záložného práva veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. stanovený na základe Znaleckého posudku, predpokladaná miera uspokojenia Žalobcu by nebola vyššia ale naopak nižšia,
pretože k jednotlivým súpisovým zložkám spadajúcim do oddelenej podstaty Žalobcu by sa vo väčšej miere priraďovali tzv. pomerne priraďované pohľadávky proti podstate a z výťažku zo speňaženia majetku patriaceho do tzv. všeobecnej podstaty by na Žalobcu pripadla nižšia suma, nakoľko suma výťažku zo speňaženia majetku patriaceho do všeobecnej podstaty by sa pomerne rozdeľovala k jednotlivým pohľadávkam nezabezpečených veriteľov (vrátane častí zabezpečených pohľadávok, ktoré neboli uspokojené z výťažku z príslušnej oddelenej podstaty), ktorých súhrnná suma by bola vyššia práve o sumu pohľadávok veriteľov Tatra-Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. neuspokojených z výťažku dosiahnutého speňažením ich oddelených podstát.
Žalovaný má taktiež za to, že vzhľadom na odôvodnenie Žaloby nie je bez právneho významu skutočnosť, že v zmysle Plánu plnenie na Dotknutú pohľadávku (abstrahujúc od úrokov v zmysle bodu 3.4 a 4.6 záväznej časti Plánu a podielu na tzv. „Excess cash" v zmysle bodu 3.5 a nasl. záväznej časti Plánu) predstavuje spolu sumu 2.119.124,97 EUR, kým suma plnenia na Dotknutú pohľadávku v zmysle záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu Dlžníka zo dňa 19.06.2011 (Žalobcom v žalobe označovaný ako „Pôvodný návrh plánu", ďalej aj len ako „Pôvodný návrh plánu"), ktorý v časti určenia predpokladaného uspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu vychádzal i.a. zo skutočnosti, že výťažok zo speňaženia hnuteľných vecí - vozidiel (ťahačov a návesov) bude u všetkých
zabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky sú zabezpečené vozidlami Dlžníka (t.j. Žalobcu, Tatra- Leasing, s.r.o. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s.) predstavovať práve sumu stanovenú Znaleckým posudkom, mala predstavovať spolu sumu 2.053.514,03 EUR (1.920.517,28 EUR + 132.996,75 EUR). Z vyššie uvedeného vyplýva, že suma uspokojenia Dotknutej pohľadávky Žalobcu je v zmysle Plánu minimálne
o sumu 65.610,94 EUR vyššia ako v Pôvodnom návrhu plánu a teda samotná Žalobcom namietaná skutočnosť, že Dlžník v Pláne vychádzal z predpokladu, že niektoré vozidlá by sa v konkurze podarilo speňažiť za sumu vyššiu ako je ich všeobecná hodnota stanovená Znaleckým posudkom, sa prejavila zvýšením miery uspokojenia Dotknutej pohľadávky Žalobcu. Pretože všetky pohľadávky, ktoré sú v záväznej časti Plánu zaradené do rovnakých skupín ako Dotknutá pohľadávka Žalobcu, sa majú v zmysle Plánu uspokojiť rovnakou mierou a rovnakým spôsobom ako Dotknutá pohľadávka Žalobcu a teda nemožno konštatovať, že by sa niektorému z veriteľov Dlžníka poskytla oproti Žalobcovi akákoľvek výhoda, Žalovaný je presvedčeným, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady odôvodňujúce určenie neúčinnosti Plánu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. a) ZKR. K tvrdenej existencii dôvodu určenia neúčinnosti Plánu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. d) ZKR, kde žalobca v žalobe uviedol, že „[v] prípade, že predmetný znalecký posudok, ktorý bol použitý ako podklad pre stanovenie hodnoty hnuteľných vecí zabezpečujúcich Dotknutú pohľadávku Žalobcu vykazuje chyby a je nesprávny, je tu daný dôvod na určenie neúčinnosti Plánu voči Dotknutej pohľadávke Žalobcu v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. d/ZKR, keďže uspokojenie Žalobcu podľa plánu je zjavne horšie ako by bolo jeho uspokojenie v prípadnom konkurze vyhlásenom na majetok Žalovaného (teda v prípade neprijatia Plánu)", žalovaný uviedol, že citovaného ustanovenia (v spojení s ust. § 157 ods. 2 ZKR) vyplýva, že na základe podanej žaloby o určenie neúčinnosti plánu (za predpokladu, že osoba, ktorá ju podala je na jej podanie aktívne vecne legitimovaná) môže súd určiť neúčinnosť plánu voči dotknutej pohľadávke žalobcu výlučne ak sa v konaní preukáže, že v dôsledku skutočnosti, že predkladateľ plánu nezaradil pohľadávku žalobcu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu ako o to požiadal sa žalobca dostal do horšieho postavenia vakom by bol bez prijatia plánu, t.j. v prípade vyhlásenia konkurzu, pričom súd je za účelom porovnania uspokojenia žalobcu v jednotlivých alternatívach insolvenčných konaní povinný vychádzať z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že žalobca musí v záujme úspechu vo veci žaloby o určenie neúčinnosti plánu podľa § 157 ods. 1 písm. d) ZKR tvrdiť a preukázať, že jeho postavenie v prípade konkurzu by bolo lepšie ako je podľa Plánu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Žalobca požiadal v zmysle ust. § 145 ods. 1 písm. e) ZKR Dlžníka prostredníctvom správcu Dlžníka o zaradenie jeho zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom v rozsahu ako určenom Dlžníkom. Predmetom žiadosti Žalobcu, ktorého časť Dotknutej pohľadávky bola v záväznej časti Plánu zaradená do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu 6 582 877,57 EUR bola žiadosť predkladateľa Plánu o zaradenie tejto pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v menšom rozsahu a to 3 477 865,73 EUR, ktorej žiadosti Dlžník nevyhovel z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 druhá veta ZKR Dlžník zaradil Dotknutú pohľadávku Žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky práve v rozsahu, vakom
by majetok tvoriaci predmet jej zabezpečenia postačoval na uspokojenie tejto pohľadávky v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka.
Žalovaný má za to, že v záujme úspechu vo veci musí Žalobca v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. d) ZKR tvrdiť a procesne relevantným spôsobom preukázať, že v dôsledku nezaradenia jeho Dotknutej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v požadovanom rozsahu sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol v prípade jeho neprijatia, t.j. že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka by na jeho Dotknutú pohľadávku bolo plnené vo väčšej miere ako to vyplýva z Plánu. Žalobca v tejto súvislosti v rubrike č. IV Žaloby nie len že netvrdí žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru odôvodňovali záver, že v konkurze na majetok Dlžníka by na jeho Dotknutú pohľadávku bolo plnené vo väčšom rozsahu (a o to viac na preukázanie svojich tvrdení ani nepredkladá a neoznačuje žiadne dôkazy), ale výlučne bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia spochybňuje závery Znaleckého posudku. Je pritom zrejmé, že aj v prípade, ak by sa preukázalo, že predmetný Znalecký posudok je v akejkoľvek jeho časti „chybný alebo nesprávny" (Žalovaný z dôvodu účelnosti preberá pojmoslovie použité v Žalobe, avšak chyby či nesprávnosti posudku chápe výlučne v tom zmysle, že všeobecná hodnota majetku, ktorá je v ňom správne určená, nepredstavuje reálnu trhovú cenu tohto majetku), uvedená skutočnosť by bez ďalšieho nijako neodôvodňovala určenie neúčinnosti plánu v zmysle Žaloby, pretože táto skutočnosť nijako nepreukazuje, že právne postavenie Žalobcu by bolo v prípade neprijatia Plánu lepšie, t.j. že čistý výťažok pripadajúci na Dotknutú pohľadávku Žalobcu by bol v konkurze vyšší, ako je plnenie pripadajúce na ňu v zmysle Plánu. Pretože Žalobca v neuvádza žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné vo vzťahu k predpokladanému výťažku zo speňaženia vozidiel Dlžníka uskutočnenému v Pláne vyvodiť záver, že v prípade neprijatia Plánu by bol v lepšom postavení, má Žalobca za to, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady odôvodňujúce určenie neúčinnosti Plánu v zmysle ust. § 157 ods.1 písm. d) ZKR.
K spôsobu určenia odhadovaného výťažku zo speňaženia pohľadávok Žalovaného , žalovaný uviedol, že Žalobca v Žalobe poukazuje na spôsob určenia predpokladaného výťažku zo speňaženia pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. a UniCredit Bank Slovakia, a.s. (rozdiely v predpokladanom výťažku zo speňaženia jednotlivých pohľadávok v Pláne, rozdielnosť predpokladaného výťažku zo speňaženia Pohľadávok v Pláne a Pôvodnom návrhu Plánu a tvrdí, že „ ... súčasná výška odhadovaného výťažku pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. je na nižšej ako skutočnej úrovni" a považuje za správne, aby hodnota výťažku pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. bola stanovená na rovnakej úrovni ako je tomu u pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa UniCredit Bank Slovakia, a.s." pričom dospel k záveru, že z uvedeného dôvodu by došlo k zvýšeniu odhadovaného výťažku vo vzťahu k veriteľovi Tatra banka, a.s. „zo sumy 3.173.0774,- EUR na sumu 5.384.771,35 EUR". Žalobca má na základe vyššie uvedeného za to, že je daný dôvod pre určenie neúčinnosti Plánu v zmysle ust § 157 ods 1 písm. d) ZKR. K tomu žalovaný uviedol, že je nepochybné, že každá pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi predstavuje samostatné právo na zaplatenie , ktorého reálne splnenie závisí od množstva rôznorodých faktorov (e.g. právny dôvod vzniku pohľadávky, majetkové pomery dlžníka alebo skutková situácia zakladajúca medzi veriteľom a dlžníkom prípadné ďalšie právne vzťahy, ktorých obsahom môžu byť pohľadávky spôsobilé na započítanie, rozhodné právo ...) a to o to viac v situácii, keby bol voči veriteľovi vyhlásený konkurz. Žalovaný pri stanovovaní predpokladaného výťažku zo speňaženia jeho peňažných pohľadávok v konkurze preto postupoval, tak ako je to uvedené v subkapitole 4.3.1 Plánu - t. j. osobitne vyhodnocoval každú jednotlivú pohľadávku resp. súhrn pohľadávok voči individuálnemu dlžníkovi samostatne vzhľadom na jej/ich charakter a to bez ohľadu na skutočnosť, pohľadávku ktorého veriteľa záložné právo viaznuce na nej zabezpečovalo. Tvrdenie Žalobcu, že považuje za správne aby hodnota výťažku pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa Tatra banka a.s. bola stanovená na rovnakej úrovni ako je tomu u pohľadávok Žalovaného zabezpečujúcich zistené pohľadávky veriteľa UniCredit Bank Slovakia, a.s. považuje žalovaný za nepodložený účelový hodnotiaci úsudok, ktorý navyše nie je nijako spôsobilý spochybniť v Pláne odhadovaný výťažok zo speňaženia pohľadávok. Pretože Žalobca nijako nekonkretizuje ako dospel k záveru, že vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi Tatra banka, a.s. mal byť odhadovaný výťažok zo speňaženia pohľadávok stanovený na sumu 5.384.771,35 EUR Žalovaný sa k nemu nevie relevantne vyjadriť a považuje ho za neodôvodnený.
Žalovaný v tejto súvislosti považuje za obzvlášť dôležité zvýrazniť, že žiadny z veriteľov, ktorého zistené pohľadávky boli zabezpečené záložným právom k pohľadávkam Dlžníka (Tatra banka a. s. a UniCredit
Bank Slovakia, a.s.) a teda u ktorých je predpoklad, že v najvyššej miere poznali pohľadávkové portfólio Dlžníka, a ktorí mohli byť stanovením predpokladaného výťažku z ich speňaženia v Pláne priamo dotknutí v najvyššej miere, nepožiadal Dlžníka prostredníctvom správcu v zmysle ust. § 145 ods. 1 písm. d) ZKR o zaradenie jeho zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu, a že obaja vyššie uvedení veritelia hlasovali na schvaľovacej schôdzi za prijatie Plánu. Pretože Žalobca v dotknutej časti Žaloby neuvádza žiadne tvrdenia (a už vôbec na preukázanie svojich tvrdení nepredkladá resp. neoznačuje dôkazy), z ktorých by bolo možné vo vzťahu k predpokladanému výťažku zo speňaženia pohľadávok Dlžníka uskutočnenému v Pláne vyvodiť zaver, že v prípade neprijatia Plánu by bol v lepšom postavení má, Žalobca za to, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady odôvodňujúce určenie neúčinnosti Plánu v zmysle ust §157 ods. 1 písm. d) ZKR.
K spôsobu určenia výšky pohľadávok proti podstate priradených k oddelenej podstate sa žalovaný rovnako vyjadril. Žalobca v Žalobe poukazuje na spôsob určenia výšky pohľadávok proti podstate v Pláne priradených k oddelenej podstate Žalobcu, pričom má za to, že: namiesto ust. § 20 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Vyhláška") malo byť aplikované ustanovenie § 22 ods. 1 písm. e) Vyhlášky; k odmene správcu zo speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu nemala byť pripočítavaná DPH, pretože „nie je možné predpokladať, či správca vykonávajúci speňažovanie majetku bude alebo nebude platiteľom DPH" z čoho vyvodil právny záver, že žalovaný ako predkladateľ Plánu pri jeho príprave nepostupoval v súlade s ust. § 134 ods. 1 ZKR a teda je daný dôvod na určenie neúčinnosti Plánu v zmysle ust § 157 ods. 1 písm. d) ZKR, k vyššie uvedeným bodom považoval Dlžník za potrebné ďalej uviesť, že ani pri vynaložení maximálnej starostlivosti pri príprave plánu nie je možné porovnanie právneho postavenia a uspokojenia pohľadávok veriteľov v prípade prijatia resp. neprijatia plánu považovať za definitívne určité a s prihliadnutím na množstvo skutočností, ktoré predkladateľovi plánu v čase jeho prípravy nie sú známe tak porovnanie právneho postavenie vždy predstavuje len určitý kvalifikovaný odhad. Na základe Žalobcom namietaných skutočností si však žalovaný dovolil uviesť, že odhad právneho postavenia veriteľov Dlžníka v konkurze, vykonaný v Pláne na základe anticipácie určitých skutočnosti (že Dlžník by bol počas konkurzu odôvodnene platcom DPH že majetok zabezpečujúci Dotknutú pohľadávku žalobcu by bol v konkurze speňažený za cenu zodpovedajúceho všeobecnej hodnote určenej Znaleckým posudkom, že by došlo k speňaženiu všetkého majetku podliehajúceho konkurzu a to jednotlivo, ako aj že ustanovený správca by bol platiteľom DPH) je odôvodnene možné označiť za vysoko pravdepodobný, nakoľko skutočnosti z ktorých vychádza bV, podľa názoru Žalovaného, v prípade vyhlásenia konkurzu s vysokou mierou pravdepodobnosti naozaj nastali. Ustanovenie § 20 ods. 1 Vyhlášky stanovuje výšku odmeny správcu z výťažku zo speňaženia jednotlivých hnuteľných vecí a ustanovenie § 22 ods. 1 Vyhlášky stanovuje výšku odmeny správcu z výťažku zo speňaženia súboru hnuteľných vecí. Podľa názoru Žalovaného, vzhľadom na rozsah a charakter majetku (137 ťahačov a 32 návesov), ktorý by v prípade vyhlásenia konkurzu spadal do oddelenej podstaty Žalobcu nie je dobre možné očakávať jeho speňaženie v jednom súbore a s prihliadnutím na to, že prípadné umelé a ničím nepodložené vytváranie súborov majetku by vyvolávalo len ďalšie špekulácie, Dlžník na účely porovnania právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok v prípade prijatia resp. neprijatia plánu vychádzal z predpokladu, že všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty by boli speňažené jednotlivo, ktorá skutočnosť nie je ničím vylúčená a je minimálne rovnako pravdepodobná ako tvrdenie Žalobcu. Nakoľko z ust. § 10 Vyhlášky vyplýva, že ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty jeho odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty máme za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu nie len že je minimálne rovnako pravdepodobné, že by sa odmena správcu zvyšovala o daň z pridanej hodnoty nakoľko je odôvodnený predpoklad, že za správcu by bola v zmysle ust. § 40 ZKR ustanovená osoba, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale pokiaľ by za správcu aj bola ustanovená osoba, ktorá by (spočiatku) nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty, vzhľadom na predpokladanú výšku odmeny správcu (s prihliadnutím na rozsah majetku Dlžníka) by jej počas konkurzu nepochybne vznikla registračná povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho by sa platcom dane z pridanej hodnoty stala. Žalovaný má za to, že stanovenie predpokladaných pohľadávok proti podstate v Pláne nie je a nemôže byť v rozpore s ust. § 134 ods. 1 ZKR nakoľko predmetné ustanovenie na vyššie uvedenú situáciu nijako nedopadá. Zo znenia dotknutého ustanovenia možno vyvodiť totiž len všeobecný príkaz poskytnúť veriteľom najvyššiu možnú mieru uspokojenia ich pohľadávok za súčasného dodržania reálnosti plánu z hľadiska možností Dlžníka, ktorej splnenie vyplýva z Plánu ako celku (,.a. záväzku platiť úroky - podľa bodu 3.4 resp. 4.6 záväznej časti Plánu, záväzok vyplatiť podiel na tzv. Excess cash podľa
bodu 3.5. a nasl. záväznej časti Plánu). Pretože Žalobca v dotknutej rubrike Žaloby neuvádza žiadne tvrdenia (a už vôbec na preukázanie svojich tvrdení nepredkladá resp. neoznačuje dôkazy), z ktorých by bolo možne vyvodiť záver, že v prípade neprijatia Plánu by bo. v lepšom postavení má, Žalobca za to, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady odôvodňujúce určenie neúčinnosti Plánu v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. d) ZKR.
Žalovaný na účely vyjadrenia k Žalobe považoval za dôležité osobitne zvýrazniť, že plnenie na Dotknutú pohľadávku žalobcu v zmysle Plánu nie je možné obmedzovať len na plnenie ktoré ma byť žalobcovi poskytnuté v zmysle listín tvoriacich integrálnu súčasť Plánu označených ako Splátkový kalendár pre zabezpečené pohľadávky" a „Splátkový kalendár pre nezabezpečené pohľadávky základe ktorých mu má byť na časť Dotknutej pohľadávky, ktorá bola na účely skupiny pre zabezpečené pohľadávky v sume 1.987.467,22 EUR plnená suma 1 987.467,22 EUR a to v nerovnomerných mesačných splátkach, ktoré sa stanú splatnými vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca počnúc 30.04.2012 a 31.07.2016 končiac a na časť Dotknutej Pohľadávky, ktorá bola na účely Plánu zaradená do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v sume 6.582.887,57 EUR plnená suma 131 657 75 EUR a to v nerovnomerných štvrťročných splátkach, ktoré sa stanu splatne vždy ku koncu kalendárneho štvrťroka počnúc 30.03.2012 a 31.03.2013 končiac. Za plnenie na Dotknutú pohľadávku v zmysle Plánu, ktoré má nepochybne vplyv aj na porovnanie potenciálneho postavenia žalobcu v prípade neprijatia Plánu treba považovať aj plnenie, ktoré mu bolo resp. bude poskytnuté v zmysle: bodu 3.4 záväznej časti Plánu, ktoré zodpovedá úrokom z časti Dotknutej pohľadávky, ktorá bola zaradená (podľa článku II. bodu 2.1 subdbodu 2.1.1 záväznej časti Plánu) do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a to vo výške pevne stanovenej úrokovej sadzby na príslušné úrokové obdobie stanovenej ako súčet Referenčnej sadzby a Marže nasledovne: Referenčná sadzba: IM EURIBOR- Marža: 1,00 % p.a. od prvého dňa prvého úrokového obdobia (určeného v ďalšej vete tohto, bodu (3.4) Záväznej časti Plánu) až do ich úplného zaplatenia (ďalej aj len ako „Nový záväzok I"); bodu 3.5 a nasledujúcich záväznej časti Plánu, ktoré zodpovedá podielu na osobitnom peňažnom plnení určenom na rozdelenie medzi veriteľov Dlžníka v závislosti od výsledkov hospodárenia Dlžníka, tak ako je definovaný v bode 3.6 záväznej časti Pianu (ďalej aj len ako Excess cash"), pričom podiel žalobcu na Excess cash v zmysle subbodu 3.8.1 záväznej časti Plánu predstavuje (vzhľadom na výšku časti Dotknutej pohľadávky, ktorá bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky) 28,734 % (ďalej aj len ako „Podiel na Excess cash );bodu 4.6 záväznej časti Plánu, ktoré zodpovedá úrokom z časti Dotknutej pohľadávky, ktorá bola zaradená (podľa článku II. bodu 2.1 subdbodu 2.1.2 záväznej časti Plánu) do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky a to vo výške pevne stanovenej úrokovej sadzby na príslušné úrokové obdobie stanovenej ako súčet Referenčnej sadzby a Marže nasledovne: Referenčná sadzba: 3M EURIBOR; Marža: 1,00 % p.a. od prvého dňa prvého úrokového obdobia (určeného v ďalšej vete bodu 4.6 Záväznej časti Plánu) až do ich úplného zaplatenia (ďalej aj len ako Nový záväzok II") .
S prihliadnutím na skutočnosť, že je zrejmé, že Žalobca by v prípade neprijatia Plánu (a teda vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka) žiadne plnenie na Dotknutú pohľadávku z titulu Nového záväzku I, Podielu na Excess cash a Nového záväzku II neobdržal má žalovaný za to, že je možné bez ďalšieho konštatovať, že jeho postavenie je v dôsledku prijatia Plánu lepšie ako v prípade jeho neprijatia a to minimálne o sumu všetkých plnení ktoré mu boli a budú na základe vyššie uvedených záväzkov obsiahnutých v Pláne zo strany Dlžníka poskytnuté. Z uvedeného rovnako vyplýva že Plán je vypracovaný plne v súlade s ust. § 134 ods. 1 ZKR.
Právny zástupca žalobcu vo svojich ďalších vyjadreniach, okrem iného uviedol, že v zmysle zmluvy o dodávkach vozidiel, žalovaný, ako dlžník nakúpil od spoločnosti Renault Trucks Česká republika s.r.o., 138ks vozidiel továrenskej značky Renault Premium, za peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté, ako úver, od žalobcu. V zmysle článku 5 citovanej zmluvy za podmienok uvedených v tomto článku sa predávajúci zaviazal odkúpiť spätne uvedené motorové vozidlá, od dlžníka, teda od žalovaného a to za podmienok stanovených touto zmluvou. Jednou z podmienok, ktoré mali vplyv na tú odkupnú cenu, bola dĺžka užívania týchto motorových vozidiel. V Pláne predloženom na konečné schválenie aj v schválenom, je cena týchto ťahačov v rámci reštrukturalizácie, stanovená na sumu okolo 23.000 až 27.500,- EUR, pričom jedným z motívov, prečo žalobca hlasoval proti tomuto Plánu a prečo podal aj žalobu o určenie neúčinnosti plánu voči nemu je navrhovaná výška uspokojenia za jednotlivé motorové vozidlá, keďže má žalobca za to, že v prípadnom konkurznom konaní, by za predaj týchto motorových vozidiel, utŕžil niekde medzi 41.242 až 43.992,- EUR bez DPH a to v závislosti, od počtu rokov, od ktorých boli tieto kamióny požívané. V prípade predaja týchto kamiónov v rámci
konkurzného konania mal správca konkurznej podstaty tieto motorové vozidla ponúknuť na spätný odpredaj a v zmysle vyššie uvedenej citovanej zmluvy so spoločnosťou Renault Trucks, tento bol povinný tieto kamióny prevziať a vyplatiť dlžníkovi - žalovanému a teda aj kupujúcemu, resp. v tomto prípade predávajúcemu, kúpnu cenu stanovenú v podmienkach uvedených v tejto zmluve. Teda do konkurznej podstaty z takéhoto predaja, správca konkurznej podstaty by získal finančné prostriedky a je veľký predpoklad, že po prihlásení si prihláškou pohľadávok, do konkurzného konania by bola prihláška pohľadávok žalobcu správcom konkurznej podstaty uznaná, ako zabezpečená pohľadávka a z tohto titulu by mal žalobca nárok na plnenie z titulu zabezpečenej pohľadávky a to v podstatne vyššej miere, ako je tomu na základe schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Teda schválením reštrukturalizačného plánu sa žalobca dostal do nevýhodnejšieho postavenia v akom by bol v prípade, ak by bol na žalovaného vyhlásený konkurz. Zmluva o dodávkach vozidiel č. 02JO09, ako synalagmatický právny úkon, bola uzavretá iba medzi žalovaným a spoločnosťou Renault Trucks ČR s.r.o.. Z uvedeného je teda zrejmé a teda o odkúp vozidiel značky Renault, mala žiadať výlučne spoločnosť STEEL TRANS a teda mala spoločnosť STEEL TRANS, požiadať spoločnosť Renault Trucks o odkúpenie týchto vozidiel, ak nastanú skutočnosti v zmluve presne predpokladané a to napr., že zo strany žalobcu, ako tretej osoby, nevstupujúcej do tohto právneho úkonu, došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Pokiaľ mal žalovaný vedomosť o odstúpení úverovej zmluvy so žalobcom, čo bolo žalovanému jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané, spoločnosť STEEL TRANS mala požiadať spoločnosť Renault Trucks ČR o odkúpenie vozidiel Renault a teda si mala splniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Následne na to by bola spoločnosť Renault Trucks ČR povinná odobrať uvedené vozidlá a vyplatiť za ne dojednanú, kúpnu cenu, ktorá by bola následne použitá na úhradu záväzku, voči žalobcovi. Žalobca dôrazne protestoval voči tvrdeniu žalovaného, že žalobca akýmkoľvek spôsobom porušil ustanovenia tejto zmluvy o dodávkach vozidiel, nakoľko nebol jeho zmluvnou stranou a nevznikla mu teda žiadna povinnosť, ani voči spoločnosti STEEL TRANS, ani voči spoločnosti Renault Trucks ČR.
Právny zástupca žalovaného v ďalších vyjadreniach okrem iného opätovne poukázal na znenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na základe ktorého mohol byť taký reštrukturalizačný plán potvrdený súdom len za presne stanovených zákonných podmienok. Keďže reštrukturalizačný plán bol súdom potvrdený, žalovaný má za to, že Plán spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti vyplývajúce zo ZKR. Teda nemá za to, žeby nejakým spôsobom boli porušené podmienky pri príprave plánu pri jeho schvaľovaní a následne bol tento plán súdom aj potvrdený. Žalobca bol predsedom veriteľského výboru v reštrukturalizácii a neposkytol zostavovateľovi plánu, žiadne dôveryhodné a relevantné informácie, ani mu ich nesprostredkoval, ani nemal žiadne námietky voči znaleckej cene dotknutých vozidiel a ťahačov. Upozornil zároveň na tú skutočnosť, že síce išlo o motorové vozidlá a to ťahače a kamióny, avšak odlišných značiek. U žalobcu išlo o značky, typu Renault, pričom vozidlá lízované cez Tatra lízing a cez UniCredit lízing, boli značky SCANIA, teda nemožno ich zaradiť medzi druhovo zhodné veci, pretože aj keď navonok sa javí, že ide o druhovo zhodné veci, už s poukazom na to, že ide o rozličné značky, nemožno ich stotožňovať, poukázal pritom práve na odlišnosť kvalitatívnu a ďalšiu odlišnosť týchto značiek. Poukázal taktiež na následnú predajnosť, keďže nemožno stotožňovať, že vozidlá značky RENAULT sa predávajú za totožnú cenu, ako vozidlá značky SCANIA, pričom je na kupujúcich, ktorá značka je pre nich výhodnejšia. Aj s poukazom na finančnú a na celkovú situáciu spôsobenú ekonomickou krízou, bola cena na trhu a predajnosť vozidiel Renault približne 23.500 až 27.000,- EUR, samozrejme v závislosti od počtu najazdených kilometrov, dĺžky užívania vozidiel a pod., pričom cena vozidiel SCANIA v rovnakom čase, teda v čase kedy sa pripravoval plán a kedy bol v podstate predložený, bola táto cena na trhu približne vo výške 37.000,- EUR a preto boli tieto ceny aj takto poňaté v návrhu reštrukturalizačného plánu, čo je zrejme výhodné pre všetkých veriteľov.
K žalobcom predloženej Zmluve o dodávkach vozidiel č.02JO09 uviedol, že táto zmluva sa nevzťahuje na prípad reštrukturalizácie, ani konkurzu, teoreticky môže, ale znenie je také, žeby sa to vzťahovalo konkrétne pre prípad, ak dôjde k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy. K predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy došlo 31. 08. 2010. Je pravdou, ako uviedol žalobca, že boli stanovené ceny odkúpenia vozidiel podľa počtu mesiacov ich užívania, ale za splnenia ďalších podmienok. Podľa zmluvy o dodávkach vozidiel č. 02JO09, zo dňa 24. 09. 2009, na ktorú sa žalobca odvolával, musia pre spätné odkúpenie v zmysle článku 5, spätné odkúpenie, odsek 5.2, byť splnené všetky tam stanovené podmienky. Poukázal pri tom na nesplnenie podmienky prvej odrážky, článku 5.2 , taktiež podmienka uvedená v odrážke č. 2, bodu 5.2, článku 5, podľa názoru žalovaného splnená nebola. Taktiež nebola splnená podmienka, odrážky 5, článku 5.2. Z uvedeného má žalovaný za to, že neboli
splnené podmienky na to, aby mohlo dôjsť k spätnému odkúpeniu vozidiel za cenu stanovenú v zmluve o dodávkach vozidiel č. 02JO09. Je bez najmenších pochybností, že žalobca tieto zmluvy k dispozícii mal pri schvaľovaní a poskytnutí úveru, keďže boli jedným z dôvodov poskytnutia tohto úveru. Je bez najmenších pochybností, že schvaľovacia schôdza konaná dňa 25. 08. 2011 prijala reštrukturalizačný plán dlžníka väčšinou v každej skupine, že Krajský súd v Košiciach, uznesením potvrdil tento reštrukturalizačný plán a to uznesením zo dňa 03. 11. 2011 a vychádzajúc z účelu reštrukturalizácie a z dôvodovej správy, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pri riešení úpadku dlžníka, má reštrukturalizácia, prednosť pred konkurzom a práve ponúknutie týchto vozidiel Renault Trucks ČR, by znemožnilo úspešnosť reštrukturalizácie dlžníka, ako celku.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Z výňatku z Plánu potvrdeného Krajským súdom v Košiciach vyplýva, že pohľadávky všetkých veriteľov (a teda aj všetkých zabezpečených veriteľov), ktoré boli v záväznej časti Plánu zaradené do identickej skupiny (pre zabezpečené pohľadávky alebo nezabezpečené pohľadávky) sa podľa Plánu uspokojujú resp. majú byť uspokojené v rovnakej miere (i. e. vo výške 100% zo sumy pohľadávok zaradenej do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a 2% zo sumy pohľadávok zaradenej do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky) a rovnakým spôsobom, t.j. peňažným plnením uskutočneným v rovnakom čase (v zmysle listín, ktoré tvoria podľa záväznej časti Plánu jeho integrálnu a neoddeliteľnú obsahovú súčasť, a ktoré sú označené ako „Splátkový kalendár pre zabezpečené pohľadávky" a Splátkový kalendár pre nezabezpečené pohľadávky").
Zo Zmluvy o dodávkach vozidiel č. 02JO09 uzatvorenej medzi predávajúcim: Renault Trucks ČR, s.r. o., Praha a kupujúcim: STEEL TRANS s.r.o., Košice dňa 24.9.2009 ( ďalej len Zmluva) okrem iného vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol predaj 115 ks. Motorových vozidiel zn. Renault Premium.
Z čl. I bodu 1.2 Zmluvy vyplýva, že kupujúci týmto potvrdzuje, že obdržal obchodný úver od EXIMBANKA SR, so sídlom Groslingova 1, 813 50 Bratislava, IČO: 35 722 955 ( ďalej len Banka), na nákup vyššie uvedených vozidiel.
Z čl. V bodu 5.1 Zmluvy okrem oného vyplýva, že v prípade, že dôjde alebo by malo dôjsť k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy podľa ods. 1.2 tejto Zmluvy uzatvorenej medzi bankou a kupujúcim alebo k predčasnému splateniu úveru z takej zmluvy poskytnutého, zaväzuje sa predávajúci za podmienok tejto Zmluvy na písomnú výzvu kupujúceho odkúpiť od kupujúceho naspäť jedno či viac vozidiel, a to za nižšie uvedené odkupné ceny v závislosti na dobe, ktorá plynie odo dňa prevzatia vozidla kupujúcim od predávajúceho do chvíle odkúpenia vozidla predávajúcim naspäť od kupujúceho:
Pri odkúpení vozidla do 12 mesiacov od prevzatia za cenu 43.992,-EUR bez DPH
Pri odkúpení vozidla do 18 mesiacov od prevzatia za cenu 41242,-EUR bez DPH
Z čl. V bodu 5.2 Zmluvy okrem iného vyplýva, že spätné odkúpenie môže byť realizované a vyššie uvedená garantovaná odkupná cena vozidla môže byť vyplatená pri splnení týchto podmienok a za týchto podmienok:
- Banka ( teda žalobca) oznámi písomne predávajúcemu ukončenie úverovej zmluvy s kupujúcim, alebo povinnosť kupujúceho predčasne splatiť úver a dôvod takéhoto ukončenia alebo splatenia
- V oznámení bude uvedené VIN vozidla a dátum pristavenia vozidla k odkúpeniu ( miesto pristavenia bude vždy písomne upresnené najmenej 7 dní vopred )
- Vozidlá budú pristavené do areálu koncesionára Renault Trucks na území Slovenskej republiky
- S každým vozidlom bude odovzdaný a všetkými stranami podpísaný odovzdávajúci protokol
- Vozidlá budú pristavené najneskôr do 30 dní po ukončení zmluvy medzi Bankou a kupujúcim, alebo do 30 dní po okamihu, ku ktorému vznikla povinnosť kupujúceho k predčasnému splateniu úveru
- Vozidlo nebude zaťažené žiadnymi právami tretích osôb alebo Banky
- Vozidlo bolo užívané výhradne v súlade s podmienkami užívania, stanovenými Dohodou o užívaní vozidiel a podmienkach spätného odkúpenia, uzatvorenou medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorej text je prílohou č. 2 tejto Zmluvy a ohľadne takéhoto vozidla sú splnené aj všetky ostatné podmienky, ustanovené touto Dohodou
- V ostatom sa pre spätné odkúpenie vozidiel použijú ustanovenia Dohody o užívaní vozidiel a podmienkach spätného odkúpenia, uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorej texte je prílohou č. 2 tejto zmluvy.
Z čl. V bodu 5.3 Zmluvy okrem iného vyplýva, že predávajúci nie je povinný odkúpiť naspäť vozidlo po uplynutí doby 36 mesiacov a 30 dní po jeho prevzatie kupujúcim. Zjednané odkupné ceny sú ceny fixné pre jednotlivé časové pásma doby od prevzatia vozidla kupujúcim do okamihu jeho odkúpenia.
Zo Zmluvy o dodávkach vozidiel č. 02JO09 - dodatku č. 1 uzatvoreného medzi predávajúcim: Renault Trucks ČR, s.r. o., Praha a kupujúcim: STEEL TRANS s.r.o., Košice dňa 15.12.2009 ( ďalej len Dodatok č. 1) okrem iného vyplýva, že predmetom tohto Dodatku č. 1 bol predaj 137 ks. Motorových vozidiel zn. Renault Premium.
Z Dohody o užívaní vozidiel a podmienkach spätného odkúpenia uzatvorenej medzi Renault Trucks ČR, s.r. o. - organizačnou zložkou Renault Trucks SR, Bratislava a kupujúcim: STEEL TRANS s.r.o., Košice dňa 24.9.2009 okrem iného vyplýva spôsob užívania a podmienky spätného odkúpenia vozidiel s poukazom na uzatvorenú Zmluvu.
Z vyhlásenia splatnosti úveru žalobcu zo dňa 30.8.2010 , adresovaného žalovanému
Okrem iného vyplýva oznámenie žalobcu žalovanému, že ku dňu 31.8.210 nastáva splatnosť celého úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 027/2009/ÚZ.
Z fotokópie doručenky vyplýva doručenie tohto oznámenia žalovanému.
Z emailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou Renault Trucks zo dňa 19.6.2013 okrem iného vyplýva, že spoločnosť Renault Trucks neeviduje žiadnu požiadavku žalobcu ohľadom spätného výkupu, na základe Zmluvy.
V zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. a) a d) ZKR (1) Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak
a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 ZKR Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
V zmysle ust. § 161 ods. 1 až 4 ZKR (1) V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v
akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.(2) V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného zostatku sa rovná nule.(3) Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to
a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 157,
b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158, alebo
c) na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159. (4) Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139) započítajú.
Z povahy vyššie uvedeného znenia ust. § 157 ZKR mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní.
V priebehu konania bolo medzi účastníkmi konania ustálené ako nesporné, že žalobca splnil zákonné predpoklady na podanie tejto žaloby v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 ZKR, keďže hlasoval proti prijatiu Plánu, uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.8.2011 odôvodnenú námietku proti prijatiu Plánu a tiež podaním zo dňa 12.8.2011 (doručeným správcovi dňa 18.8.2011) požiadal v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 písm. e/ ZKR Žalovaného ako predkladateľa Plánu, aby zaradil Dotknutú pohľadávku do skupiny pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči Dlžníkovi v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom Plánu. Rovnako neboli sporné ani skutočnosti vyplývajúce z pôvodného návrhu Plánu a zo schváleného a súdom potvrdeného Plánu ohľadne spôsobu stanovenia cien vozidiel - ťahačov Renault a SCANIA uvádzaných vo vyjadreniach účastníkov konania, a to spôsobu výpočtu týchto cien a stanovenej výšky cien.
Uvedené je rovnako nesporne preukázané z týchto listinných dôkazov: pôvodný návrh Plánu, schválený Plán, Znalecký posudok č. 45/2011 vypracovaný spoločnosťou GUROPEA TRADING spol. s r.o., Trenčianske Teplice ( u vozidiel - ťahačov zn. Renault), žiadosť o zaradenie zabezpečenej pohľadávky, do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky, uplatnenie odôvodnenej námietky, proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, prihláška pohľadávky č. 1 žalobcu, zápisnica zo schvaľovacej schôdze, záznam z rozpravy zo schvaľovacej schôdze a zodpovedajúca časť reštrukturalizačného plánu.
Rovnako súd poukazuje na to, že predmetom dokazovania v tomto konaní nemôžu byť skutočnosti týkajúce sa prípadného porušenia ust. § 139 ods. 2 prvej vety ZKR, ani ďalšie skutočnosti známe súdu v čase rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného Plánu , nakoľko príslušný súd môže reštrukturalizačný plán potvrdiť, len ak neexistujú dôvody na jeho zamietnutie v zmysle ust. § 154 ZKR. Krajský súd v Košiciach uznesením vydaným v konaní vedenom pod spisovou značkou 3CoKR/18/2011 dňa 03.11.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 215, časti B zo dňa 09.11.2011 rozhodol tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19.09.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 183, časti B zo dňa 23.09.2011, potvrdil Plán a rozhodol o skončení reštrukturalizácie Dlžníka Keďže súdu v tomto incidenčnom konaní neprináleží opätovne skúmať splnenie podmienok stanovených ZKR ohľadne potvrdenia, alebo zamietnutia Plánu, súd uzatvára, že na účely tohto konania bol Plán vyhotovený v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR.
V tomto konaní bol preto súd povinný iba skúmať, či boli splnené podmienky ustanovené v § 157 ods. 1 písm. a) ZKR, teda
že sa pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda.
Súd na základe vykonaného dokazovania nemá za nesporne za preukázané splnenie tejto podmienky a to z nižšie uvedených dôvodov.
Z Plánu potvrdeného Krajským súdom v Košiciach má súd za preukázané, že pohľadávky všetkých veriteľov (a teda aj všetkých zabezpečených veriteľov), ktoré boli v záväznej časti Plánu zaradené do identickej skupiny (pre zabezpečené pohľadávky alebo nezabezpečené pohľadávky) sa podľa Plánu uspokojujú resp. majú byť uspokojené v rovnakej miere (i. e. vo výške 100% zo sumy pohľadávok zaradenej do skupiny pre zabezpečené pohľadávky a 2% zo sumy pohľadávok zaradenej do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky) a rovnakým spôsobom, t.j. peňažným plnením uskutočneným v rovnakom čase (v zmysle listín, ktoré tvoria podľa záväznej časti Plánu jeho integrálnu a neoddeliteľnú obsahovú súčasť, a ktoré sú označené ako „Splátkový kalendár pre zabezpečené pohľadávky" a Splátkový kalendár pre nezabezpečené pohľadávky"). Súd poukazuje i na to, že v uvedenom prípade sa nejedná ani o druhovo totožné vozidlá - ťahače, nakoľko nejde o vozidlá - ťahače rovnakej značky. Nemožno teda hovoriť o totožných vozidlách a to s poukazom na kvalitatívnu odlišnosť a z tohto vyplývajúcu rôznu predajnosť týchto vozidiel, teda predajnosť za odlišné ceny. Z uvedeného má súd za to, že neboli splnené podmienky stanovené v § 157 ods. 1 písm. a) ZKR. Súd zároveň poukazuje na vyššie uvedené svoje vyjadrenie ohľadne ust. § 139 ods. 2 ZKR.
V tomto konaní bol ďalej súd povinný skúmať, či boli splnené podmienky ustanovené v § 157 ods. 1 písm. d) ZKR, teda
d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
Súd na základe vykonaného dokazovania nemá za nesporne za preukázané splnenie tejto podmienky a to z nižšie uvedených dôvodov.
Z vyššie uvedenej Zmluvy a Dodatku č. 1 má súd nesporne za preukázané, že predmetom tejto Zmluvy bol predaj 115 ks. Motorových vozidiel zn. Renault Premium a predmetom Dodatku č. 1 bol predaj 137 ks. Motorových vozidiel zn. Renault Premium.
Z čl. I bodu 1.2 Zmluvy má súd za preukázané, že kupujúci týmto potvrdil, že obdržal obchodný úver od EXIMBANKA SR, so sídlom Groslingova 1, 813 50 Bratislava, IČO: 35 722 955 ( ďalej len Banka), na nákup vyššie uvedených vozidiel. Jedným z predpokladov uzatvorenia tejto Zmluvy bolo teda poskytnutie obchodného úveru žalobcom žalovanému.
Z čl. V bodu 5.1 Zmluvy okrem oného vyplýva, že v prípade, že dôjde alebo by malo dôjsť k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy podľa ods. 1.2 tejto Zmluvy uzatvorenej medzi bankou a kupujúcim alebo k predčasnému splateniu úveru z takej zmluvy poskytnutého, zaväzuje sa predávajúci za podmienok tejto Zmluvy na písomnú výzvu kupujúceho odkúpiť od kupujúceho naspäť jedno či viac vozidiel, a to za nižšie uvedené odkupné ceny v závislosti na dobe, ktorá plynie odo dňa prevzatia vozidla kupujúcim od predávajúceho do chvíle odkúpenia vozidla predávajúcim naspäť od kupujúceho:
Pri odkúpení vozidla do 12 mesiacov od prevzatia za cenu 43.992,-EUR bez DPH
Pri odkúpení vozidla do 18 mesiacov od prevzatia za cenu 41242,-EUR bez DPH.
Z uvedeného článku má súd za preukázanú dohodou o výške odkupnej ceny avšak táto nedopadá na prípad vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, ani na prípad reštrukturalizácie žalovaného.
Z čl. V bodu 5.2 Zmluvy okrem iného vyplýva, že spätné odkúpenie môže byť realizované a vyššie uvedená garantovaná odkupná cena vozidla môže byť vyplatená pri splnení týchto podmienok a za týchto podmienok:
- Banka ( teda žalobca) oznámi písomne predávajúcemu ukončenie úverovej zmluvy s kupujúcim, alebo povinnosť kupujúceho predčasne splatiť úver a dôvod takéhoto ukončenia alebo splatenia
- V oznámení bude uvedené VIN vozidla a dátum pristavenia vozidla k odkúpeniu ( miesto pristavenia bude vždy písomne upresnené najmenej 7 dní vopred )
- Vozidlá budú pristavené do areálu koncesionára Renault Trucks na území Slovenskej republiky
- S každým vozidlom bude odovzdaný a všetkými stranami podpísaný odovzdávajúci protokol
- Vozidlá budú pristavené najneskôr do 30 dní po ukončení zmluvy medzi Bankou a kupujúcim, alebo do 30 dní po okamihu, ku ktorému vznikla povinnosť kupujúceho k predčasnému splateniu úveru
- Vozidlo nebude zaťažené žiadnymi právami tretích osôb alebo Banky
- Vozidlo bolo užívané výhradne v súlade s podmienkami užívania, stanovenými Dohodou o užívaní vozidiel a podmienkach spätného odkúpenia, uzatvorenou medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorej text je prílohou č. 2 tejto Zmluvy a ohľadne takéhoto vozidla sú splnené aj všetky ostatné podmienky, ustanovené touto Dohodou
- V ostatom sa pre spätné odkúpenie vozidiel použijú ustanovenia Dohody o užívaní vozidiel a podmienkach spätného odkúpenia, uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorej texte je prílohou č. 2 tejto zmluvy.
Z čl. V bodu 5.3 Zmluvy okrem iného vyplýva, že predávajúci nie je povinný odkúpiť naspäť vozidlo po uplynutí doby 36 mesiacov a 30 dní po jeho prevzatie kupujúcim. Zjednané odkupné ceny sú ceny fixné pre jednotlivé časové pásma doby od prevzatia vozidla kupujúcim do okamihu jeho odkúpenia.
Z Dohody o užívaní vozidiel a podmienkach spätného odkúpenia uzatvorenej medzi Renault Trucks ČR, s.r. o. - organizačnou zložkou Renault Trucks SR, Bratislava a kupujúcim: STEEL TRANS s.r.o., Košice dňa 24.9.2009 okrem iného vyplýva spôsob užívania a podmienky spätného odkúpenia vozidiel s poukazom na uzatvorenú Zmluvu.
Z týchto článkov, ako aj z Dohody má súd nesporne za preukázané, že povinnosť spoločnosti Renault Trucks ohľadne odkúpenia vozidiel na základe č. V bodu 5.1 by nastala iba za splnenia všetkých podmienok uvedených v čl. V bodu 5.2. a bodu 5.3 Zmluvy a podmienok uvedených v Dohode.
Z vyhlásenia splatnosti úveru žalobcu zo dňa 30.8.2010 , adresovaného žalovanému okrem iného vyplýva oznámenie žalobcu žalovanému, že ku dňu 31.8.210 nastáva splatnosť celého úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 027/2009/ÚZ. Z fotokópie doručenky vyplýva doručenie tohto oznámenia žalovanému. Z uvedeného má súd za preukázané splnenie jednej z podmienok uvedených v Zmluve.
Z emailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou Renault Trucks zo dňa 19.6.2013 okrem iného vyplýva, že spoločnosť Renault Trucks neeviduje žiadnu požiadavku žalobcu ohľadom spätného výkupu, na základe Zmluvy. Z uvedeného má súd nesporne za preukázané, že nebola splnená podmienka uvedená v čl. V bodu 5.2 odst. 1 a 5 Zmluvy. Je pravdou, že Zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným a spol. Renault Trucks, avšak o obsahu uvedenej zmluvy mal nesporne vedomosť i žalobca, keďže túto sám označil ako dôkaz a doručil ju súdu v tomto konaní, teda mal a mohol poskytnúť súčinnosť žalovanému na to, aby ten splnil podmienky uvedených v čl. V bodu 5.2.Zmluvy.
Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že neboli splnené všetky podmienky stanovené Zmluvou, na základe ktorých by bola spoločnosť Renault Trucks povinná spätne odkúpiť motorové vozidlá zn. Renault Premium, súd ma za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že čistý výťažok pripadajúci na Dotknutú pohľadávku Žalobcu by bol v konkurze vyšší, ako je plnenie pripadajúce na ňu v zmysle Plánu.
Súd napokon uzatvára, že v Pláne uskutočnené podrobné porovnanie právneho postavenia veriteľov v prípade prijatia Plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia Plánu je napriek všetkej odbornej starostlivosti vynaloženej pri jeho príprave s prihliadnutím na množstvo skutočností, ktoré predkladateľovi Plánu v čase jeho prípravy neboli známe, možné považovať len za riadne vykonaný kvalifikovaný odhad Dlžníka.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na nesplnenie všetkých podmienok uvedených v ust. § 157 ods. 1 a 2 ZKR, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V zmysle ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p. ), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný v I. rade, avšak trovy konania mu nevznikli, súd mu trovy konania nepriznal.
V zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle ust. § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. . Keďže bol v konaní úspešný žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné bránenie práva voči žalobcovi vo výške 322,08 EUR, tak ako si ich uplatnil právny zástupca žalovaného.
Keďže v danom prípade ide o určovaciu žalobu hodnota úkonu právnej pomoci sa stanovuje podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a predstavuje 58,69 ,-EUR, za rok 2012 a 60,07 ,-EUR za rok 2013.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 322,08,-EUR, o ktorých súd rozhodol v súlade s ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, vypracovanie a podanie písomného podania vo veci samej) účasť na pojednávaní dňa 18.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 24.6.2013, t. j. 2 x 58,69 ,- EUR a 2 x 60,07,-EUR, režijný paušál za rok 2012 t.j. 2 x 7,63 EUR, režijný paušál za rok 2013 t.j. 2 x 7,81 EUR, zvýšené o DPH vo výške 20 %, t.j. o sumu 53,68,-EUR.
Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods.1 O.s.p.), a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).