Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-723-2002.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/723/2002
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti povinnému: GRIMEX PLUS s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Rad pri Orave 2228, IČO: 36013544, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 331,94 eura (10.000,-Sk) s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I/. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II/. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi
Kráľovi trovy exekúcie vo výške 96,96 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 23.05.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie vo veci konajúceho súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa, Exekútorsky úrad Dolný Kubín, Radlinského 47, ktorým žiadal o zastavenie exekúcie vedenej voči povinnému na návrh oprávneného s odôvodnením, že povinný bol v priebehu exekúcie vymazaný z obchodného registra.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 3726/L preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/217/2009-55 zo dňa 10.01.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť GRIMEX PLUS, spol. s r.o. zrušená bez likvidácie, bola následne v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 12.07.2011 vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka veta prvá, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym zástupcom, ak právneho zástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra sa stáva subjektom práva a teda nadobúda právnu subjektivitu dňom jej zápisu do obchodného registra, v nadväznosti na to právnická osoba ako právny subjekt zaniká dňom jej výmazu z obchodného registra. V uvedenej právnej veci povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť účastníka konania mať práva a povinnosti je jednou z podmienok konania, ktorej absencia predstavuje neodstrániteľnú vadu v konaní, pre ktorú súd v konaní nemôže pokračovať.
Vzhľadom na zistené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku postupujúc podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.
Čo sa týka trov exekúcie, súdny exekútor oznámil súdu, že v priebehu exekúcie bolo v prospech oprávneného vymožených celkom 331,94 eura, z ktorej sumy prináleží exekútorovi odmena vo výške 20 % z vymoženej sumy, čo činí (po zaokrúhlení) 66,50 eura ( 20% zo sumy 331,94 eura = 66,40 eura). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiadal o náhradu uvedenej odmeny postupom podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a tiež o náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť na poštovné vo výške 6,-eur, na kolok na dožiadanie pre dopravnú políciu vo výške 1,66 eura a na faktúru VÚB, a.s. za poskytnutie súčinnosti vo výške 6,64 eura, takto spolu vo výške 14,30 eura.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi vo výške 79,80 eura.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 1 000 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky vo výške 66,50 eura (20 % z vymoženej čiastky 331,94 eura) a z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 14,30 eura, ktoré exekútor preukázateľne vynaložil na poštovné vo výške 6,-eur, na kolok na dožiadanie pre dopravnú políciu vo výške 1,66 eura a na faktúru VÚB, a.s. za poskytnutie súčinnosti vo výške 6,64 eura.
Z odmeny a náhrad prináleží exekútorovi náhrada DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 16,16 eura (20% zo sumy 80,80 eura eura). Súd tak v súvislosti s DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 96,96 eura (odmena 66,50 eura, náhrada hotových výdavkov vo výške 14,30 eura, 20 % DPH z odmeny a náhrad vo výške 16,60 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd
v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).