Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/142/2013

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: E. E., X.. XX.X.XXXX, R. X. Y. XXX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná č. 52, 917 01 Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778 proti odporcovi: S.O.S. financ, spol. s.r.o., IČO: 36 250 406, Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, o návrhu na obnovu konania, takto

rozhodol:

1. Súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

2. Súd nariaďuje odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. - 22 zo dňa 06.03.2008.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 07.03.2013 na Okresný súd Trnava návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom súd vydal dňa 06.03.2008 platobný rozkaz č.k. - 22, ktorým zaviazal navrhovateľku, aby odporcovi zaplatila sumu 110.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z jednotlivých čiastok špecifikovaných vo výroku platobného rozkazu ako aj zmluvnú pokutu vo výške 11.200,-Sk, náhradu trov konania, pričom obnovy konania sa domáha podľa a Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.12.2008. Návrh na obnovu konania podala navrhovateľka po konzultácii s pracovníkmi Ministerstva spravodlivosti SR a Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS. Navrhovateľka svoj návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že v predmetnom platobnom rozkaze bol odporcovi priznaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo je v priamom rozpore s viacerými rozhodnutiami slovenských súdov ako aj s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, keďže išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľka sa až začiatkom roka 2013 dozvedala o nových skutočnostiach a rozhodnutiach, ktoré tu existovali už v čase, kedy súd vydal platobný rozkaz. V spomínaných rozhodnutiach, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, uvedené súdy judikovali, že úroky za úver v prípade takých úverových zmlúv, akú mala navrhovateľka uzavretú s odporom a ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu ako i poplatok z úveru sú tzv. neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmluva o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, čím sa súd v čase vydania platobného rozkazu nezaoberal. Keď súd v platobnom rozkaze zaviazal navrhovateľku aj k plateniu úrokov a poplatkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, rozhodol tak v rozpore s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Navrhovateľka sa až v marci 2013 dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa o existencii rozhodnutí, a to uznesenia Súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť - Korčkovská, rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 27.06.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a rozsudku Súdu z 21.11.2002 v prípade C-473/00 Cofidis SA. Úrok z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady 93/13/EHS. Viaceré zmluvné podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech veriteľa, hraničiace až s vazalským vzťahom k veriteľovi a to neprimerané zabezpečenie poskytnutého úveru, dojednanie neprimeraných sankcií, dojednanie nejasných a nezrozumiteľných podmienok zmluvy, čo nemôže obstáť už len so zreteľom na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase vydania platobného rozkazu. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a vnútroštátny súd hrubo porušil komunitárne právo zamerané na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka sa zároveň domáhala nariadenia odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. - 22 zo dňa 06.03.2008 z dôvodu, že v súčasnej dobe sa proti nej vedie exekučné konanie.

Odporca k návrhu navrhovateľky uviedol, že konanie sp.zn. bolo právoplatne skončené dňa 2.12.2008 a na základe právoplatného platobného rozkazu vedie odporca exekučné konanie. Okresný súd Trnava vydal dňa 05.04.2011 uznesenie č.k. , ktorým v rozpore s ústavnými zásadami exekučné konanie v časti úroku z omeškania zastavil, pričom o odvolaní nebolo do dnešného dňa Krajským súdom rozhodnuté. Na Okresnom súde Trnava sa ďalej vedie konanie sp. zn. o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 276/05 zo dňa 8.12.2005. Podľa platného v čase poskytnutia úveru sú spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, čiže nemôže byť na škodu odporcu, že platná právna úprava neriešila predmetné spotrebiteľské vzťahy. Odporca má za to, že neexistujú zákonné dôvody, pre ktoré by bolo možné obnoviť konanie po viac ako 5 rokoch. Navrhovateľka v rokoch 2009 a 2010 v exekučnom konaní sp. zn. a v návrhu na určenie neplatnosti zmluvy vo svojich podaniach uvádzala rovnakého skutočnosti ako v návrhu na obnovu konania, preto je odporca toho názoru, že navrhovateľke márne uplynula 3 mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Je zrejmé, že už 24.10.2011 vedela navrhovateľka o dôvodoch obnovy konania a mohla ich uplatniť na súde, hoci tak neurobila, ale návrh na obnovu konania podala až dňa 07.03.2013. Odporca považuje návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich zástupcov, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s návrhom zo dňa 07.03.2013, stanoviskom navrhovateľky č.l. 122 -140 a 146-147, vyjadrením vedľajšieho účastníka č.l.112-119 a č.l.148, vyjadrením odporcu č.l. 74-79, spisom sp. zn. sp. zn. , rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 21.11.2002 v prípade C-473/00 Cofidis SA a Jean-Louis Fredout a zistil nasledovaný skutkový a právny stav. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že tunajší súd vydal dňa 06.03.2008 platobný rozkaz č.k. - 22, ktorým zaviazal navrhovateľku, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila odporcovi sumu 110.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z jednotlivých čiastok špecifikovaných vo výroku platobného rozkazu ako aj zmluvnú pokutu vo výške 11.200,-Sk, náhradu trov konania vo výške 7.272,-Sk, alebo aby v tej istej lehote podala odpor proti platobnému rozkazu. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.12.2008, pričom bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005 medzi navrhovateľkou a odporcom, podľa ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 50.000,- Sk a navrhovateľka sa zaviazala vrátiť odporcovi túto sumu navŕšenú o príslušný poplatok vo výške 72.000,-Sk, teda spolu sumu 122.000,-Sk. V čl. 8 sa zmluvné strany dohodli, že sankčný úrok (úrok z omeškania), za nezaplatenú splátku v určenom termíne je vo výške 0,25 % denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy. Navrhovateľka podala dňa 28.11.2008 odvolanie voči trovám konania, ktoré jej bolo umožnené uznesením č.k. -46 zo dňa 17.3.2009 splácať po 24,14 eur mesačne. Dňa 17.6.2010 podala navrhovateľka na súd podanie označené ako Doplnenie dôvodov odporu, na čo ju súd vyzval, aby súdu oznámila, či toto jej podanie je návrhom na obnovou konania.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 24.10.2011 voči odporcovi domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005 medzi navrhovateľkou E. E. a odporcom S.O.S. Financ, s.r.o., Nám. Slobody 10, Piešťany, keď poukázala na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom táto zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v zjavnom rozpore so a platobný rozkaz je v rozpore aj s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 27.06.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 13.5.2013 uviedla, že sa domáha obnovy konania tej časti rozhodnutia, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 13.5.2013 uviedol, že navrhovateľka, ktorá sa od roku 2006 psychicky lieči, sa o rozhodnutiach európskeho súdneho dvora, ktoré zakladajú dôvod obnovy, dozvedela až začiatkom tohto roka. Právoplatný platobný rozkaz, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o úvere, je v rozpore s judikatúrou európskeho súdneho dvora a vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré táto zmluva obsahuje, je absolútne neplatná. Návrh na určenie neplatnosti úverovej zmluvy nepodala navrhovateľka, ale jej svokor a manžel a rozhodnutia európskeho súdneho dvora sú pre laickú verejnosť a teda aj pre navrhovateľke, ktorá sa naviac psychicky dlhodobo lieči, nedostatočne prístupné.

Odporca na pojednávaní dňa 13.5.2013 uviedol, že za najmarkantnejší dôvod na zamietnutie návrhu na obnovu konania považuje márne uplynutie prekluzívnej lehoty podľa preto, lebo dôvody, ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, uviedla už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. o určenie neplatnosti zmluvy o úvere. Už v čase podania uvedeného návrhu dňa 24.10.2011 mala navrhovateľka vedomosť o rozsudkoch európskeho súdneho dvora. Navyše v konaní sp. zn. vystupuje ako vedľajší účastník Združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa zaoberá európskou legislatívou v oblasti spotrebiteľského práva.

Z oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania č.l. 112 vyplýva, že vstupuje do konania na strane navrhovateľky a navrhuje rozhodnúť v prospech spotrebiteľa. Zo strany odporcu ide o úžeru a rozsiahle porušenie práv spotrebiteľa. Poukázal na to, že už bolo vydaných niekoľko rozhodnutí o povolení obnovy konania, nakoľko boli porušené práva spotrebiteľa.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na č.l. 148 vyplýva, že manžel navrhovateľky sa obrátil na ich združenie koncom roka 2012, pričom ich komunikácia bola telefonická a neskôr mailová. Združenie sa oboznámilo s prípadom a vypracovalo navrhovateľke žalobu o obnovu konania, ktorú e-mailom zaslali na adresu jej manžela dňa 1.1.2013. Z obsahu tejto žaloby sa mala navrhovateľka možnosť následne oboznámiť s judikátmi. Z oznámenia navrhovateľky zo dňa 7.6.2013 č.l. 146 vyplýva, že o existencii predmetného rozhodnutia súdneho dvora EÚ sp.zn. C-473/00 ako i o právnej argumentácii, ktorú obsahoval uvedený koncept návrhu na obnovu konania sa mala možnosť prvý krát dozvedieť až od jej manžela, ktorý ju s obsahom predmetnej správy a s prílohami k nej oboznámil dňa 1.1.2013. Pred uvedeným dňom navrhovateľka o existencii rozhodnutí súdneho dvora, ktorým odôvodňuje povolenie návrhu na obnovu konania, nevedela.

Z e-mailovej správy zo dňa 1.1.2013 č.l. 147 zaslanej vedľajším účastníkom manželovi navrhovateľky vyplýva, že vedľajší účastník mu zaslal vypracovaný návrh na obnovu konania - platobného rozkazu, ktorý je potrebné podať so všetkými prílohami, medzi ktorými sa nachádza aj rozhodnutie C-473/00 Cofidis SA.

Podľa právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

d)

e)

Podľa ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora z 21.11.2002 v prípade C-473/00 Cofidis SA a Jean- Louis Fredout súd je povinný neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky, možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takého preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Zákon rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna (trojročná) lehota sa počíta od právoplatnosti rozsudku. Z objektívnej lehoty pripúšťa zákon výnimky a návrh možno podať aj po uplynutí troch rokov, a to

- ak sa návrh opiera o dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. c) (bolo rozhodnuté v neprospech navrhovateľa v dôsledku trestného činu sudcu),

- ak trestný rozsudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie v občianskom súdnom konaní, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

- ak právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu spočívajúci v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev aj po tejto objektívnej lehote, avšak pri dodržaní subjektívnej trojmesačnej lehoty počítanej od okamihu, keď sa navrhovateľ obnovy dozvedel (mohol dozvedieť) o tomto rozhodnutí.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania je dôvodný, preto súd obnovu konania podľa povolil z dôvodu, že platobný rozkaz č.k. - 22 zo dňa 06.03.2008 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, konkrétne rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 21.11.2002 v prípade C-473/00 Cofidis SA a Jean-Louis Fredou (súd má ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky). Zmluva o úvere č. 276/05 uzatvorená dňa 08.12.2005 medzi navrhovateľkou a odporcom, na základe ktorej súd vydal predmetný platobný rozkaz, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, preto bolo potrebné posudzovať ju v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 a aplikovať vyššie uvedené rozhodnutie C-473/00 Cofidis SA a Jean-Louis Fredou, čo však súd v pôvodnom konaní neurobil napriek tomu, že zmluva o úvere obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadom úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne. Platobný rozkaz je v rozpore aj s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 27.06.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA o existencii ktorého sa navrhovateľka bez pochýb vedela najneskôr dňa 17.6.2010, nakoľko toto konkrétne rozhodnutie žiadala zohľadniť vo svojom podaní označenom ako Doplnenie dôvodov odporu. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľka sa o existencii rozsudku Európskeho súdneho dvora z 21.11.2002 v prípade C-473/00 Cofidis SA a Jean-Louis Fredou dozvedela 1.1.2013 od manžela z e- mailovej správny zaslanej vedľajším účastníkom, pričom návrh na obnovu konania podala 7.3.2013, teda v subjektívnej 3 mesačnej lehote, pričom objektívna 3 ročná lehota pri návrhu na obnovu konania z dôvodu podľa nemusí byť dodržaná.

Súd zároveň nariadil aj odklad vykonateľnosti platobného rozkazu z dôvodu, že proti navrhovateľke je stále vedené exekučné konanie.

O náhrade trov konania súd nerozhodoval, nakoľko podľa v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť podpísané a datované. Musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.