Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/145/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému: E. K., bytom N. E., O. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o 2.698,03 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -67 zo dňa 4.2.2013

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 76,10 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 10.8.2012, č.k. -15.

Rozhodol tak s poukazom na ust. a Konštatoval, že ust. neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie podľa ust. , ktoré vedľajšiemu účastníkovi priznáva právo podať odvolanie) a výslovne upravuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, a to iba za predpokladu, že odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej (ust. ). Z uvedeného uzavrel, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu a pokiaľ odporca nepodá v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobúda účinky právoplatného rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník, v zmysle ust. odmietol tento odpor ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. Poukázal na to, že súd má vykladať procesné ustanovenia o legitimácii vedľajšieho účastníka podávať v prospech spotrebiteľa opravné prostriedky v súlade s európskou legislatívou. Uviedol, že ak vedľajší účastník vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké právo a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného rozkazu. Argumentoval, že v spotrebiteľských veciach by nemala byť legitimácia vedľajšieho účastníka podať odvolanie alebo aj iný opravný prostriedok viazaná na súhlas hlavného účastníka, pretože existuje

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nedokáže poukázať v konaní na neprijateľné zmluvné podmienky, ani sa v konaní náležite brániť a dokonca nemusí ani správne porozumieť významu a právnym dôsledkom opravného prostriedku, ktoré v jeho prospech podáva vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jeho podporu. Ak teda súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, deklarovanej v čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 48 a 47 Charty základných práv EÚ, aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27.8.2012, v zmysle ktorého vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,82 € (odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 133,45 € vrátane DPH a režijný paušál vo výške 9,37 € vrátane DPH). Podľa jeho názoru bol postup súdu správny. Poukázal na to, že platobný rozkaz bol žalovanému dňa 29.9.2012 a v zákonnej 15 dňovej lehote nepodal proti nemu odpor. Vedľajší účastník podal odpor dňa 10.10.2012. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu, považuje žalobca uznesenie o odmietnutí odporu za vecne správne.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. potvrdil.

Odvolací súd považuje za správne aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza následovné:

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností ( ).

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporových strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď

právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov.

Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ustanovenie , pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

Vedľajší účastník má podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu vystupuje. Ide však výlučne o práva a povinnosti procesnej povahy.

Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom mene a môže vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil sám účastník.

Právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len a len odporca (žalovaný) a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade (podania) odvolania podľa druhá veta , je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor pomocou argumentu „e silencio legis”, ktorý je zastávaný nielen v právnej teórii (viď Bureš, J., Drápal, L., Mazanec, M. Občanský-soudní řád, Komentář 5. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2001 s. 995 bod. 2), ale aj v ustálenej judikatúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. mája 2003, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2012, sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14. mája 2007, sp. zn. , ktorý je verejnosti k dispozícii na webových stránkach Ústavného súdu Českej republiky).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, a preto súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom podľa

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a zároveň je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu proti napadnutému uzneseniu v sume 55,61 € (polovica zo sumy 111,21 €), z režijného paušálu v sume 7,81 € a 20% DPH zo sumy priznanej odmeny a režijného paušálu, t.j. 12,68 €, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 76,10 €. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty

predmetu sporu 2.698,03 €. V zmysle ust. vyhl.č. odmena za jeden úkon právnej služby z tejto tarifnej odmeny predstavuje 111,21 €. Keďže v prejednávanej veci odmena sa priznáva za úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, patrí podľa citovanej vyhlášky právnemu zástupcovi odmena vo výške 1/2- ice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 1/2-ica zo sumy 111,21 €.

V zmysle ust. je vedľajší účastník povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.