Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-145-2013.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/145/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému: E. K., bytom N. E., O. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o 2.698,03 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 38C/2/2013-67 zo dňa 4.2.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 76,10 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 10.8.2012, č.k. 13Ro/404/2012-15.
Rozhodol tak s poukazom na ust. § 172 ods.1 a § 174 O.s.p. Konštatoval, že ust. § 174 O.s.p. neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie podľa ust. § 201 O.s.p., ktoré vedľajšiemu účastníkovi priznáva právo podať odvolanie) a Občiansky súdny poriadok výslovne upravuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, a to iba za predpokladu, že odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej (ust. § 174 ods.2 O.s.p.). Z uvedeného uzavrel, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu a pokiaľ odporca nepodá v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobúda účinky právoplatného rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník, v zmysle ust. § 174 ods.3 písm.c/ O.s.p. odmietol tento odpor ako podaný neoprávnenou osobou.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. Poukázal na to, že súd má vykladať procesné ustanovenia o legitimácii vedľajšieho účastníka podávať v prospech spotrebiteľa opravné prostriedky v súlade s európskou legislatívou. Uviedol, že ak vedľajší účastník vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké právo a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného rozkazu. Argumentoval, že v spotrebiteľských veciach by nemala byť legitimácia vedľajšieho účastníka podať odvolanie alebo aj iný opravný prostriedok viazaná na súhlas hlavného účastníka, pretože existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nedokáže poukázať v konaní na neprijateľné zmluvné podmienky, ani sa v konaní náležite brániť a dokonca nemusí ani správne porozumieť významu a právnym dôsledkom opravného prostriedku, ktoré v jeho prospech podáva vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jeho podporu. Ak teda súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, deklarovanej v čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 48 a 47 Charty základných práv EÚ, aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo 27/2012 z 27.8.2012, v zmysle ktorého vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,82 € (odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 133,45 € vrátane DPH a režijný paušál vo výške 9,37 € vrátane DPH). Podľa jeho názoru bol postup súdu správny. Poukázal na to, že platobný rozkaz bol žalovanému dňa 29.9.2012 a v zákonnej 15 dňovej lehote nepodal proti nemu odpor. Vedľajší účastník podal odpor dňa 10.10.2012. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu, považuje žalobca uznesenie o odmietnutí odporu za vecne správne.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné vyhovieť.
Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd považuje za správne aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza následovné:
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporových strán).
Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď
právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov.
Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.
Vedľajší účastník má podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu vystupuje. Ide však výlučne o práva a povinnosti procesnej povahy.
Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom mene a môže vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil sám účastník.
Právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.
Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len a len odporca (žalovaný) a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade (podania) odvolania podľa § 201 druhá veta O.s.p., je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor pomocou argumentu „e silencio legis”, ktorý je zastávaný nielen v právnej teórii (viď Bureš, J., Drápal, L., Mazanec, M. Občanský-soudní řád, Komentář 5. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2001 s. 995 bod. 2), ale aj v ustálenej judikatúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. mája 2003, sp. zn. 25Cdo/162/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2012, sp. zn. 23 Cdo/4533/2011 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 615/2007, ktorý je verejnosti k dispozícii na webových stránkach Ústavného súdu Českej republiky).
Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, a preto súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a zároveň je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu proti napadnutému uzneseniu v sume 55,61 € (polovica zo sumy 111,21 €), z režijného paušálu v sume 7,81 € a 20% DPH zo sumy priznanej odmeny a režijného paušálu, t.j. 12,68 €, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 76,10 €. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty
predmetu sporu 2.698,03 €. V zmysle ust. § 10 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon právnej služby z tejto tarifnej odmeny predstavuje 111,21 €. Keďže v prejednávanej veci odmena sa priznáva za úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, patrí podľa § 14 ods.3 písm.b/ citovanej vyhlášky právnemu zástupcovi odmena vo výške 1/2- ice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 1/2-ica zo sumy 111,21 €.
V zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. je vedľajší účastník povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.