Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12P-48-2012.pdf
PDF · 134.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/48/2012
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky: X.. O. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., B. D. XXX/XX, zast. S.. K. C., advokátom so sídlom v N., H. XX/X o zmenu opatrovníka nesvojprávnemu K. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., C. XX, prechodne bytom A. sociálnych služieb I., R. W. XXXX, zast. opatrovníkom: I. Mišenková, nar. XX.X.XXXX, bytom N., C. XX, zastúpená JUDr. Erichom Lojom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická 5/7, nesvojprávny v konaní zastúpený JUDr. Petrom Štefčíkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Partizánske, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na zmenu opatrovníka u nesvojprávneho K. K., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na súd dňa 24.4. 2012 žiadala, aby súd počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia ustanovil nesvojprávnemu K. K. namiesto pôvodného opatrovníka, I. K., manželky nesvojprávneho, nového opatrovníka, navrhovateľku, matku nesvojprávneho, spolu s určením jej práv a povinností v súvislosti s výkonom funkcie opatrovníka.
Návrh zdôvodnila tým, že je matkou nesvojprávneho. Súdom ustanovená opatrovníčka sa najskôr starala o nesvojprávneho spolu s ňou. Na jeseň roku 2009 nesvojprávneho K. umiestnila jeho opatrovníčka do Domova sociálnych služieb Senior v Nitrianskom Rudne (ďalej len „DSS“), kde došlo v januári 2012 k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v dôsledku zápalu podbrušnice a to až tak, že musel byť premiestnený do nemocnice v Bojniciach, kde mu bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Po zlepšení jeho zdravotného stavu jeden mesiac strávil nesvojprávny K. u nej, následne však bol opatrovníčkou znova umiestnený do DSS. Nesúhlasí s umiestnením nesvojprávneho do DSS, kde mu nie je poskytovaná adekvátna starostlivosť. V súčasnosti bez súhlasu opatrovníčky nie je oprávnená ani len vziať si nesvojprávneho do svojho domáceho prostredia. Chce sa o nesvojprávneho K. starať osobne a preto sa návrhom domáha, aby bola ustanovená za jeho opatrovníka.
Opatrovníčka, I. K., žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že sa o manžela ako opatrovníčka osobne starala v domácom prostredí od roku 2003 do novembra 2006, kedy nastúpila do zamestnania. Neskôr, až do novembra 2010, sa o manžela starala napriek zamestnaniu, následne bol umiestnený do penziónu v Nitrianskom Rudne. Dlho zvažovala, kam ho umiestni, nevybrala mu penzión najlacnejší ale podľa nej penzión najvhodnejší. Starostlivosť o K. je náročná, a to aj po psychickej stránke, treba pri nej dvoch ľudí, pretože zdravotný stav jej manžela je veľmi zlý, nedokáže sa o seba vôbec postarať sám. Vyslovila pochybnosti, že by sa jej svokra, navrhovateľka, vedela o K. adekvátne postarať v prostredí, v ktorom navrhovateľka žije. Poukázala pri tom aj na to, že navrhovateľka ju v minulosti fyzicky napadla, pokúsila sa ju aj nesvojprávneho syna pripraviť o predtým darovanú
nehnuteľnosť a tiež na to, že bola svedkom incidentu, keď druh navrhovateľky, ktorý je hazardný hráč, v afekte zúrivosti zdrapil K., bezohľadne ho vytiahol z postele a staval na váhu. Nesvojprávneho i v súčasnosti navštevuje oveľa častejšie ako navrhovateľka a hradí mu všetky jeho potreby. Je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu spolu so svojím manželom, v ktorom v súčasnosti býva so svojím priateľom a s tromi deťmi, z ktorých dve má s manželom a najmladšie, narodené v roku 2011, so svojím priateľom.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím účastníkov, svedkov W. K., S. C., X. F., C. H., K. K., C. K., T. J., X.. K. K., K.. K. P., K.. W. C., K.. E. C., K. C. a K.. S. C., správou SENIOR Nitrianske Rudno, n.o. zo dňa 4.7. 2012 a zo dňa 14.11. 2012, Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. sp.. TSK/2010/03288-7 zo dňa 3.6. 2010, oznámením Mesta Prievidza z 15.3. 2012, Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja (ďalej len „TSK“) číslo TSK/2007/02598-2 zo dňa 31.5. 2007, Rozhodnutím Stredného odborného učilišťa Ul. Falešníka č. 6 Prievidza zo dňa 18.4. 2007, lekárskymi správami MUDr. Moniky Cagáňovej (č. l. 31 - 33), lekárskymi správami MUDr. Evy Obertovej (č. l. 37) a MUDr. Jozefa Špirka (č. l. 38), fotografiami týkajúcimi sa nesvojprávneho (č. l. 57, 92 ), zoznamom dlžníkov (č. l. 59-60, 62), prehľadom návštev navrhovateľky nesvojprávneho v DSS (č. l. 63), prehľadom návštev nesvojprávneho navrhovateľkou a opatrovníkom od decembra 2012 (č. l. 91-92), výpisom zo živnostenského registra na navrhovateľku, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 6.12. 2012 číslo 525 721 9030, daňovými priznaniami navrhovateľky za roky 2010 - 2012, písomným vyjadrením MUDr. Juraja Melicheríka z 17.3. 2013, obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 13P/351/2008, 17C/66/2008 a 3T/243/2007 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 15Ps/1/2006-31 zo dňa 16.10. 2006, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.10. 2006 (spis sp. zn. 15Ps/1/2006 je súčasťou spisu sp. zn. 13P/351/2008), pozbavil súd K. K. spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Súčasne za opatrovníka K. Mišenkovi ustanovil jeho manželku, I. K., ktorej súčasne určil rozsah jej práv a povinností v súvislosti s výkonom funkcie opatrovníka.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 3T 243/2007-98 zo dňa 12.2. 2008, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2. 2008, súd rozhodol, že navrhovateľka je vinná, že dňa 13.6. 2007 v Prievidzi, v rodinnom dome č. 631/23 na Vinohradníckej ulici pri slovnom nedorozumení napadla poškodenú I. K., udrela ju rukou po tvári, v dôsledku čoho poškodená utrpela zlomeninu nosných kostí s vybočením nosa doľava, opuchom nosa, krvácaním z nosa, okoloočnicovým krvným výronom obojstranne, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života poškodenej počas 12 dní, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo bola aj odsúdená k trestu odňatia slobody, ktorý výkon trest jej bol podmienečne odložený.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/66/2008 sa navrhovateľka a jej bývalý manžel, Ing. Metod Mišenka, návrhom zo dňa 7.4. 2008 domáhali od nesvojprávneho a jeho opatrovníčky vrátenia daru, rodinného domu a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a XXXX. pre k. ú. N. V návrhu okrem iného bolo uvedené, že v septembri 2007 sa I. K. prestala starať o svojho úplne invalidného, ťažko zdravotne postihnutého manžela, K. K., že sa následne arogantne a hrubo začala správať k darcom a udržiavať vážne známosti s inými mužmi, že dva až trikrát do týždňa sa nezdržuje doma, svojho manžela ako i maloleté deti necháva bez akejkoľvek opatery. Tvrdili tiež, že ich syna ako aj ich, jeho rodičov, ako darcov takisto ponižuje nielen tým, že sa o neho nestará a nechodí s ním na pravidelné lekárske kontroly, ale najmä tým, že si do domu, ktorý je predmetom daru, vodí pánske návštevy, pričom sa s nimi za prítomnosti ich nesvojprávneho syna intímne stýka. Naviac, darkyňu obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví, znemožnila darcom prístup do rodinného domu a v súčasnej dobe podniká všetko pre to, aby umiestnila nesvojprávneho do ústavnej starostlivosti a obom darcom znemožňuje osobnú starostlivosť o nesvojprávneho. Vyššie uvedené konanie bolo uznesením podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zo dňa 23.2. 2009 zastavené.
Kolízny opatrovník, JUDr. Štefčík ponechal rozhodnutie vo veci na úvahe súdu s prihliadnutím na výsledky dokazovania.
Zo správy DSS zo dňa 4.7. 2012 mal súd zistené, že v januári 2012 došlo u nesvojprávneho k zhoršeniu zdravotného stavu a k následnej hospitalizácii. Zariadenie a personál nie sú si vedomí pochybenia vo svojom konaní a postupoch. O zhoršení zdravotného stavu boli priebežne informovaní jeho manželka
- opatrovníčka a svokor MUDr. Vančo, v tom čase jeho zazmluvnený praktický všeobecný lekár. K. K. pravidelne navštevuje manželka každých 10 dní. S opatrovníčkou úzko a pravidelne spolupracujú. Spolupráca je veľmi dobrá a bezproblémová. Manželka sa do apríla 2012 starala aj o zabezpečenie liekov a plienok. Hradí mesačné náklady na pobyt. Zaujíma sa o stav manžela (osobne aj telefonicky), o jeho potreby, dbá na to, aby mu nič nechýbalo. Nosí mu potrebné veci. Nesvojprávneho navštevujú aj jeho deti a rodičia, zväčša cez víkend, v knihe návštev sú však zapísaní ojedinele.
Navrhovateľka na pojednávaní tvrdila, že v minulosti sa vedela s opatrovníčkou o starostlivosti o jej syna dohodnúť. V roku 2007, keď sa dozvedela o tom, že opatrovníčka chce umiestniť jej syna do ústavu, vznikol medzi nimi incident. Je to jej dieťa, má záujem sa o neho postarať, chce ho mať u seba, pričom je schopná poskytnúť mu lepšiu starostlivosť, než akej sa mu dostáva v zariadení, v ktorom je umiestnený. Keď syna naposledy v zariadení videla, bol neoholený, neostrihaný, viackrát nebol okúpaný. Veľmi pochudol. Penzión, v ktorom je jej syn umiestnený, nie je vhodný pre jej syna, ale pre pohyblivejších pacientov. Jeho stav v zariadení sa zhoršil, väčšinou len leží, treba s ním však aj cvičiť, prechádzať sa s ním. Býva so svojím druhom už 18 rokov v „činžáku“, v 2,5 izbovom byte. Jej druh súhlasí s tým, aby sa osobne o nesvojprávneho starala. Obaja podnikajú. Jej syn vníma, vie, kto za ním príde, krátke veci dokáže povedať.
Opatrovníčka na pojednávaní resp. aj písomne súdu uviedla, že v poslednom období, keď sa zamestnala, bolo veľmi ťažké poskytovať z jej strany manželovi starostlivosť, čo bola aj veľká psychická záťaž. Preto sa rozhodla umiestniť nesvojprávneho do DSS. Žiadosti navrhovateľky o umiestnenie nesvojprávneho do penziónu pre seniorov v Prievidzi nemohla vyhovieť, pretože toto zariadenie pre zlý zdravotný stav nesvojprávneho (rozhodnutie z č. l. 15), nie je pre nesvojprávneho vhodné (list Mestského úradu z 15.3. 2012 - č. l. 17). Vyčítala navrhovateľke, že bez jej vedomia avšak v jej mene, podala odvolanie na základe neprijatia jej syna na strednú školu a bez jej vedomia a súhlasu odhlásila jej syna zo školy, na ktorú bol prijatý a ňou riadne zapísaný (SOU Falešníka č. 6 Prievidza) a prehlásila ho na Združenú školu hotelových služieb a obchodu, Nábrežie Kalinčiaka 4, Prievidza (č. l. 19-26) a poukazovala tým aj na charakter navrhovateľky, na jej sklony k manipulovaniu a na jej nezákonné konanie. Vyslovila pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľky poskytnúť nesvojprávnemu adekvátnu starostlivosť. Od novembra 2006 do júna 2007 sa zamestnala v spoločnosti NAY a.s. ako referentka a to z ekonomických dôvodov, pretože okrem starostlivosti o manžela sa starala ešte o 2 nezaopatrené deti a finančné prostriedky, ktoré mala k dispozícii, nepostačovali na zabezpečenie potrieb celej rodiny. V tom období sa dohodla s navrhovateľkou, že sa bude 15 dní starať o manžela v domácom prostredí, t. j. v rodinnom dome, ktorý patrí jej a manželovi. Pôvodne prvé 3 týždne vozila manžela k navrhovateľke, avšak po uplynutí tohto obdobia sama navrhovateľka povedala, že bude dochádzať za nesvojprávnym, pretože nemala dostatočné pochopenie o túto starostlivosť zo strany jej partnera. V ďalšom období sa dohodli tak, že bude za nesvojprávnym dochádzať každé ráno v dňoch kedy pracovala od 8.00 hod. do príchodu prvého člena domácnosti. V tomto období však boli zistené vážne nedostatky v starostlivosti o K. K.. Navrhovateľka za ním chodila podstatne neskôr, ako bol dohodnutý termín a samotnú starostlivosť dostatočne nezvládala, pretože bola podráždená, nervózna, čo sa prejavilo aj v jej správaní voči deťom ako aj k nesvojprávnemu. Práve v tomto období jej manžel výrazne pochudol, bol nadmerne dehydrovaný a dokonca počas tohto obdobia aj skolaboval a navrhovateľka musela k nemu privolať rýchlu lekársku pomoc. Dňa 13.6. 2007 sa chcela o starostlivosti o nesvojprávneho s navrhovateľkou vážne porozprávať, čo navrhovateľka nezvládla, a vyústilo to do fyzického útoku voči nej, za čo bola navrhovateľka aj právoplatne odsúdená v trestnom konaní. Poukazovala aj na morálny profil navrhovateľky, keď táto opateru o jej manžela vykonávala za odplatu, keď jej platila mesačne 2.000 Sk. Ich spolupráca po uvedenom incidente skončila. Následne zabezpečila opatrovateľku cez Mestský úrad Prievidza od júla 2007. Táto opatrovateľka poskytovala starostlivosť nesvojprávnemu až do novembra 2010, teda do jeho umiestnenia v DSS. Počas tohto obdobia sa o manžela riadne starala a počas jej neprítomnosti starostlivosť o manžela zabezpečovala opatrovateľka a ona doslova musela žiadať navrhovateľku, aby si prišla pozrieť syna alebo aby si ho zobrala k sebe. Toto využívala navrhovateľka len veľmi zriedka a pokiaľ to aj využila a zobrala si K. k sebe, tento sa vracal domov v zhoršenom stave a nezriedka ona, ale aj opatrovateľka zistili, že mal odreniny po tele, bol rozrušený, vystrašený a dehydrovaný. Nikdy v minulosti nebránila nikomu z rodiny stretávať sa s nesvojprávnym.
Z lekárskych správ MUDr. Moniky Cagáňovej (č. l. 31 - 33) mal súd zistené, že nesvojprávny je psychiatricky sledovaný a liečený dlhodobo pre prejavy organického psychosyndromu následkom KPCR pre náhlu zástavu srdca s ischemickým poškodením mozgu v apríli 2003. Aj napriek komplexnej rehabilitačnej starostlivosti a neurologickej starostlivosti pretrváva u neho závažné somatické postihnutie na podklade posthypoxickej encephalopathie: Centrálna tetraparéza akcentov. Z psychiatrického hľadiska sú u nesvojprávneho zaznamenané prejavy ťažkého organického psychosyndromu so závažnou poruchou reči - dysartria, dysfonia, nemožnosť písania pre flekčné kontraktúry HKK, verbálny kontakt je minimálny - jednoslovná verbigerácia na cielené otázky, orientácia je parciálne zachovaná len osobou, v popredí je výrazný deficit v oblasti mnestických a kognitívnych funkcií, absencia vôle a vyšších kôrových funkcií, prejavy emočnej regresie. Stav vyžaduje liečbu nootropikami, z psychiatrického hľadiska vyžaduje aj liečbu pre organickú anxiozne depresívnu poruchu a afektívnu instabilitu.
Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky navrhovateľky, MUDr. Evy Obertovej, zo dňa 5.9. 2012, navrhovateľka je pár rokov liečená na ľahký stupeň hypertenzie - je na monoterapii, hodnoty tlaku krvi sú u nej v norme. Inak je jej celkový zdravotný stav (fyzický aj mentálny) veľmi dobrý.
Z lekárskej správy MUDr, Jozefa Špirka zo dňa 13.9. 2012 mal súd zistené, že nesvojprávny iba leží, má ťažko postihnutý mozog po zástave srdca s opakovanou resuscitáciou. Pacient je ležiaci, možné je u neho len krátkodobé polohovanie v sede, pri zabezpečení pádu do strany. Má typické kontraktúry (stiahnutie) svalov na končatinách. Viac vyznačená na horných končatinách, takmer úplná flexia v lakťoch, tiež v zápästiach a zovretie prstov. Pokusy o vyrovnanie inou osobou sú bolestivé a nemožné. Stiahnutie svalstva je aj v oblasti tváre, žuvacieho a prehĺtacieho svalstva. Prijímanie potravy vyžaduje plne samostatnú osobu a kašovitú stravu. Reč u nesvojprávneho je nemožná, vydáva len nezrozumiteľné zvuky. Časová a miestna orientácia u pacienta nie je. Je plne inkontinentný. Pre ťažké kontraktúry na dolných končatinách nemôže chodiť. Jeho stav si vyžaduje jednoznačne pobyt v osobitnom zariadení, ako je v tomto prípade DSS so zaškoleným personálom.
Z písomnej správy MUDr. Juraja Melicheríka, zo dňa 17.3. 2013, mal súd zistené, že asi pred 10 - timi rokmi sa podujal vyšetriť na žiadosť MUDr. Vanča jeho zaťa, K. K., ako stav po kardiopulmonálnej resuscitácii v apríli 2003, s následným ischemickým poškodením mozgu - apalickým syndrómom. Pacient bol v príkladnej starostlivosti celej rodiny, najmä manželky, ktorá bola prítomná pri každom jeho vyšetrení pacienta. Pacient absolvoval aj kompletnú rehabilitačnú starostlivosť. Celkový neurologický nález sa počas doby, kedy mohol pacienta opakovane vidieť, sa výraznejšie nemenil, napriek všestrannej liečebnej snahe. Na manželku reagoval veľmi priaznivo, bol vždy z hľadiska osobnej hygieny, výživy a z hľadiska psychiky v jej prítomnosti vo veľmi dobrom stave a z jeho jednoduchých emočných reakcií sa dalo usúdiť, že manželka mu je veľmi blízkym človekom.
Brat nesvojprávneho, W. K., ako svedok na pojednávaní uviedol, že svojho brata navštevuje 2 - 3 krát do roka. Brat mu mal povedať, že sa v DSS nemá dobre. Vyjadril presvedčenie, že jeho matka by sa o jeho brata vedela postarať. V prípade, že podmienky v mieste bydliska matky by na to vhodné neboli, mohla by sa matka o brata starať v jeho byte, ktorý by jej v budúcnosti, po dostavbe domu dal k dispozícii.
Svedok S. C., priateľ navrhovateľky, potvrdil, že súhlasí s tým, aby K. Mišenka bol zverený do starostlivosti navrhovateľky. V jeho 2,5 izbovom byte, v ktorom s navrhovateľkou býva, by pre nesvojprávneho nejaké miesto našli a určite by sa mu s navrhovateľkou venovali viac ako v DSS. Aj v minulosti, keď ho mala navrhovateľka u seba, sa o neho riadne starali, dávali ho sedieť a takisto s ním aj cvičili. Pomáhal mu takisto prejsť časť bytu a jedenkrát ho aj vyliečil prostredníctvom virgule. V minulosti nikdy nenechával K. samého dlhšie ako hodinu a z bytu odchádzal v čase, keď K. spal.
Svedkyňa X. F., navrhovateľkina kamarátka, ktorá navrhovateľku v minulosti často navštevovala, sa vyjadrovala k príkladnej starostlivosti navrhovateľky o syna. Uviedla, že navrhovateľka spávala so synom
v jednej miestnosti a jej priateľ v druhej. Mala vedomosť aj o tom, že odporkyňa platila navrhovateľke za starostlivosť o K. lístkami, za čo však kupovala K. stravu, prípadne stravu mu sama spravila.
Svedkyňa C. H., navrhovateľkina sesternica, tvrdila, že navrhovateľka má v mieste svojho terajšieho bydliska vytvorené vhodné podmienky, aby mohla zabezpečiť synovi potrebnú starostlivosť. K. vie na otázky reagovať, keď s ním naposledy v lete 2012 bola, odpovedal jej, povedal, že ju pozná. Tvrdila, že po udalosti dokázal nesvojprávny prejsť cez miestnosť, aj ísť na WC, v súčasnosti dokáže prejsť len krátky úsek a musí byť podopieraný.
Svedok K. K., vnuk navrhovateľky a syn opatrovníčky nesvojprávneho, na súde povedal, že si so starkou i s mamou dobre rozumie. U otca by sa podľa neho zišla celodenná opatera, malo by sa s ním cvičiť, v DSS väčšinou len leží. Za otcom chodí každý týždeň. V poslednom období vyzerá dobre. Vie komunikovať
- povie áno alebo nie. Reaguje na otázky. Zdá sa mu, že rozumie všetkému, na čo ho opýta. Posledné obdobie býva kľudný. Potvrdil, že o otca sa v neprítomnosti jeho matky starala opatrovateľka T. J.. Chodievala k nim každý deň od pondelka do piatku. Niekedy so starostlivosťou o otca museli pomôcť on i jeho sestra, napríklad pri kúpaní, keď ho bolo treba dať sadnúť na vozík. Keď je teraz otec v DSS, majú menej starostí, doma by však bolo pre neho lepšie. Nebolo by pre neho zle ani u babky, je tam však pre neho menej priestoru. Babkin partner nie je dosť trpezlivý. Je pravda, že raz otca postavil na váhu a otec bol vyplašený. Neurobil to však v zlom úmysle. Je pravda, že keď sa otec vrátil od babky, párkrát mal nejaké odreniny na laktiach a brade z dôvodu, že s ním cvičili. Keď sa babka v minulosti o otca starala, bola trochu nervózna.
Svedkyňa C. K., vnučka navrhovateľky a dcéra opatrovníčky nesvojprávneho, na súde uviedla, že podľa nej je v súčasnosti otcovi najlepšie v DSS. Je už ťažké sa o neho postarať, potrebuje okolo seba viac ľudí. Keď mu aj v minulosti pomáhali s kúpaním, ledva sa traja o neho dokázali postarať. Otca navštevuje často, sestričky za otcom chodia pravidelne. U babky by otec nemal vytvorené až také dobré podmienky ako v DSS. Aj babkin partner je výbušnej povahy a ráno býva podráždený. Aj babka, keď k ním ešte chodila domov starať sa o jej otca, zvykla byť nervózna, fajčila na balkóne, nadávala na mamu, hovorila hlúposti, že nechodí do roboty, že sa fláka s rôznymi chlapmi, že ju zavrie do basy a podobne. Najskôr si to nechávala pre seba, neskôr, keď to mame povedala, vznikol medzi mamou a babkou incident. Keď otec ešte býval u nich a na víkendy bol u babky, od babky sa vracal roztrasený a pamätá si, že mal na brade aj odreniny. Babka za otcom chodila neskoro. U babky nie sú v mieste jej bydliska ani podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o jej otca.
Svedkyňa T. J. potvrdila, že istý čas opatrovala nesvojprávneho. Raz bola v osobnom kontakte s navrhovateľkou, ktorá jej vyčítala starostlivosť o nesvojprávneho. Bola svedkom toho, ako s K. neadekvátne cvičila a ako bol tento z toho vystrašený. Okrem pracovných dní chodila do domu opatrovníka aj každú druhú sobotu a nedeľu. Takisto chodila vypomáhať opatrovníčke aj mama, p. C., a to vtedy, keď navrhovateľka pomoc odmietla. Stávalo sa, že navrhovateľka mávala K. cez víkend, následne v pondelok bol tento vystrašený, dehydrovaný. Stalo sa asi trikrát, že mal zodratú bradu a kolená. K. kúpali jeho rodinný príslušníci, ona by si s ním sama neporadila. Pri niektorých úkonoch, napríklad, keď potrebovala K. usadiť, potrebovala pomoc rodinných príslušníkov nesvojprávneho. Vyslovila presvedčenie, že o K. je v DSS riadne postarané.
Svedok X.. K. K., otec nesvojprávneho, na pojednávaní uviedol, že pozná pomery v akých navrhovateľka býva. Toto prostredie by bolo vhodné aj pre jeho syna. Navrhovateľka si cez sviatky berie syna k sebe a spolu so svojím partnerom sa vždy vedela o neho riadne postarať. Vyčítal opatrovníčke, že v čase, keď ešte jej syn s ňou býval, si do domu vodila cudzieho muža, pričom jeho syn túto skutočnosť vnímal, čím mu spôsobovala utrpenie. V DSS jeho syn iba leží, nemajú čas sa s ním zaoberať. Keď ho vidí, veľmi sa teší a na jeho otázky sa snaží odpovedať, niekedy hýbe hlavou alebo ústami.
Zo zhodných výpovedí navrhovateľky a opatrovníčky mal súd zistené, že všetky náklady súvisiace s pobytom nesvojprávneho v DSS v minulosti platila a i v súčasnosti platí opatrovníčka, z časti z dôchodku manžela a z časti zo svojho príjmu.
Z vyjadrenia DSS zo dňa 14.11. 2012 vyplýva, že K. K. je u nich umiestnený od 2.11. 2010 a vyžaduje celodennú starostlivosť. Má špeciálnu hydraulickú polohovaciu posteľ s antidekubitným matracom. Klienta sa snažia zapájať do aktivít ich zariadenia v rámci jeho možností, aktuálneho zdravotného stavu a nálady. Zúčastňuje sa i hromadných akcií (sledovanie TV v spoločenskej miestnosti, sledovanie rôznych akcií). Vzhľadom na svoj zdravotný stav, zvláda len krátkodobý pobyt v invalidnom vozíku.
Z obsahu č. l. 59 - 62 spisu je zrejmá zadĺženosť súčasného partnera navrhovateľky voči rôznym subjektom.
Navrhovateľka podniká. Okrem príjmu z podnikania ( za rok 2012 mala príjmy z podnikania vo výške 67.307,10 eur a výdavky vo výške 70.000,23 eur) je jej vyplácaný mesačne starobný dôchodok vo výške 258,10 eur.
Svedkyňa K.. K. P., sestra opatrovníčky a ošetrujúca psychiatrička K. K., na pojednávaní uviedla, že K. nie je orientovaný časom ani priestorom, vie povedať svoje meno a priezvisko, svoj vek nepozná. Nedokáže si uvedomovať svoju zdravotnú situáciu. Dokáže len súhlasne povedať, že je chorý a súhlasne reagovať na to, že nevie chodiť, ďalšie súvislosti si neuvedomuje. Reaguje a vníma svoje okolie, poznáva ľudí zo svojho najbližšieho okolia. Dokáže na nich reagovať výrazom tváre, mimikou, dokáže na nich reagovať i slovne. Jeho rečové funkcie sú závažne postihnuté. Dokáže niekedy vysloviť slovo, obvykle však vysloví len prvú alebo dve začiatočné slabiky slova, zvyšok slova nedopovie. Nedokáže tvoriť vety, má závažne postihnutú pamäť. Jeho bezprostredná krátkodobá pamäť je prakticky nefunkčná. Má takisto výrazne oslabenú pozornosť. Je imobilný, s hornými končatinami vôbec nehýbe, je ležiacim pacientom. Jeho stav vyžaduje kompletnú opatrovateľskú starostlivosť, zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť, ktorá je mu poskytovaná v DSS. Ocitol sa v štádiu ochorenia, kedy už nemožno očakávať zlepšenie jeho zdravotného stavu, možno očakávať len jeho stabilizáciu alebo zhoršovanie. Neverila záujmu navrhovateľky starať sa o svojho syna, poznajúc pomery v jej rodine na ktoré poukázala, predovšetkým na dlhy partnera navrhovateľky a jeho holdovaniu gamblingu. Navrhovateľka a jej partner nie sú osobnostne a morálne pripravení na záťaž opatrovania ťažko zdravotne postihnutého človeka. Bola svedkom negatívneho správania navrhovateľky voči jej sestre, bola svedkom toho, ako sa K. vracal k sestre od navrhovateľky, keď bol vyplašený, nechutilo mu jesť, mal odretú bradu a kolená. K. sa cíti v blízkosti jej sestry bezpečne, pokojne, spolupracuje s ňou, usmieva sa. Jej návšteva v DSS ju utvrdila v tom, že K. sa tam cíti spokojne, personál penziónu je ústretový, zaujíma sa o jeho potreby a je mu tam poskytovaná kompletná rehabilitačná a odborná starostlivosť. Zdôraznila, že navrhovateľka nie je schopná ovládať negatívne emócie ako sú hnev, sklamanie a nesplnenie jej očakávaní v zmysle zlepšovania stavu K., čo môže negatívne na neho prenášať. Ak by bol K. umiestnený mimo penziónu, nemyslí si, že by sa výraznejšie zlepšil jeho zdravotný stav. Všetko závisí od toho, ako sa k nemu ľudia správajú, ako odčítajú jeho potreby, ako dokážu posúdiť jeho limity, zdravotné aj psychické, ako odborne dokážu s ním narábať, cvičiť a chápať jeho zvýšenú unaviteľnosť. U pacienta ako je K. odporúča opatrovanie viacerými osobami, zdravotníckym personálom, resp. personálom zaškoleným, ktorý mu poskytne adekvátnu rehabilitačnú starostlivosť. Je tiež dôležité, aby nezostal izolovaný, aby sa zúčastnil nejakých spoločenských stretnutí a mal tak aj interakcie s okolím.
Svedkyňa K.. W. C., sociálna pracovníčka DSS uviedla, že v DSS pracuje od r. 2007. Navrhovateľku nepozná, opatrovníčku nesvojprávneho áno. Je garantom oddelenia, v ktorom je umiestnený aj K.. V dennej službe sú 2 opatrovateľky na 22 osôb, jedna sestra a 1 pracovníčka na 4 hodiny. K. vyžaduje komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť s pravidelnými kontrolami lekára resp. odborných lekárov, u ktorých sa robia vyšetrenia. Ide o 24 - hodinovú starostlivosť. K. chodí na vyšetrenia k lekárovi v doprovode svojej manželky. V zariadení je spokojný, má tam všetko, čo potrebuje. Súčasný zdravotný stav K. je asi 2 roky nezmenený. Pohybuje sa len veľmi málo a ťažko, s rehabilitačnou pracovníčkou pár metrov, musí byť podopieraný z oboch strán. Táto chôdza je asi trikrát do týždňa po 15 minút. Všetko závisí od nálady K. a od jeho aktuálneho zdravotného stavu. Absolvuje tiež cvičenia horných a dolných končatín. Ide o 15 - 20 minútové cvičenie denne. Dokáže sedieť na vozíčku, musí byť však zabezpečený popruhmi. Má hydraulicky polohovateľnú posteľ. Nevie povedať, či je hladný alebo smädný, skôr dokáže na otázku prikývnuť. Niekedy dokáže aj zrozumiteľne odzdraviť, sám od
seba nevie povedať nič. Ak by bol umiestnený do domáceho prostredia, jeho stav by sa mohol, ale takisto nemusel zmeniť. Záviselo by to od následnej starostlivosti a od toho, ako by zmenu prijal. Musel by však byť umiestnený do bezbariérového priestoru, musela by byť prispôsobená i kúpeľňa, musel by mať hydraulickú polohovateľnú posteľ, antidekubitný matrac, invalidný vozík antidekubitné pomôcky. Prostredie by malo byť čo najčistejšie, nefajčiarske. V nočných hodinách je potrebné K. polohovať. Od rehabilitačnej sestry vie, že u K. ohľadne pohyblivosti nejaké zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať. Musí dodržiavať diétu. Spoluprácu s manželkou nesvojprávneho označila za veľmi dobrú, komunikuje s ňou telefonicky, e-mailom a keď Marcela osobne navštívi, vždy sa u nej zastaví. Navrhovateľku svedkyňa nepoznala, potvrdila však, že je zapísaná v knihe návštev. V prípade návštevy iných osôb ako opatrovníčky, vždy žiadajú od nej súhlas. Nikdy sa nestalo, že by opatrovníčka s nejakou návštevou nesúhlasila, resp. s tým, aby nesvojprávny bol na priepustke doma u svojej matky. V ich zariadení vykonávajú rôzne kultúrno-spoločenské aktivity do ktorých sa K. zapája. Vo vozíku vydrží asi 3 hodiny a počas rôznych vystúpení zvykne Marcel reagovať.
Z vyjadrenia svedka K.. E. C., otca opatrovníčky nesvojprávneho, mal súd zistené, že zdravotný stav K. K. sa od roku 2003 v podstate nijako nezlepšil. Na CT sa po mesiaci zistilo, že mozog u nesvojprávneho je na tom horšie ako predtým. Stav by sa mohol zlepšovať, keby K. dokázal vnímať, u neho to bolo pasívne, v podstate len obslužný personál mu hýbal končatinami, bez akýchkoľvek vnemov. Po pol roku bolo možno uzavrieť, že stav K. sa v podstate nezlepší. Dcéra verila, že stav jej manžela sa v budúcnosti upraví, nestalo sa tak. Bol toho názoru, že prostredie v DSS, v ktorom je K. umiestnený je pre neho vyhovujúce. Ide o účelové zariadenie, v ktorom sa o K. stará zaškolený personál. V žiadnom prípade nie je možné, aby kompletnú starostlivosť K. zabezpečovala jedna osoba. Aj v minulosti sa o neho starala opatrovateľka, avšak sama na všetko nestačila. Dcére sám navrhol, pretože to už psychicky nezvládala, umiestniť nesvojprávneho do penziónu, čo jej doporučovali aj iní lekári. Bol toho názoru, že umiestnenie K. v zariadení s 24 - hodinovou starostlivosťou je pre K. najvhodnejším riešením. Pokiaľ ide o starostlivosť navrhovateľky o syna, označil ju za „metódy, týkajúce sa veštíc“. Takisto má vedomosť o tom, že jej druh chcel dosiahnuť mobilitu K. nejakým násilným spôsobom.
Svedkyňa K. C., matka opatrovníčky nesvojprávneho, bývalá zdravotná sestra, na pojednávaní uviedla, že podľa nej stav K. je stabilizovaný od r. 2003. Dcére podľa potreby s K. pomáhala. Za K. chodieva aj teraz, podľa nej je v DSS spokojný, je tam o neho dobre postarané. Je pravda, že navrhovateľka sa spočiatku svojmu synovi venovala veľmi intenzívne. Potom, ako sa jeho zdravotný stav stabilizoval, už sa toľko o syna nezaujímala. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka za pomoc pri opatrovaní jej syna brala od jej dcéry peniaze. Bola v byte, kde býva navrhovateľka viackrát, podľa nej v tomto byte nemôže byť K. poskytovaná adekvátna starostlivosť. Byt je malý, na prvom poschodí, nie je bezbariérový. Alternatívne spôsoby liečby neboli K. navrhnuté, vie však, že tieto používal navrhovateľkin priateľ. K. je imobilný, v domácom prostredí by musel mať polohovateľnú posteľ, dostupnú z oboch strán a mala by mať bočnice, antidekubitný matrac. Jedna osoba starostlivosť o neho nezvládne. K. treba prebaľovať, prezliekať... Aj pri cvičení ho musia dvaja ľudia podopierať.
Svedok K.. S. C., ošetrujúci lekár nesvojprávneho uviedol, že poskytuje K. lekársku starostlivosť asi dva roky, odvtedy, čo bol v DSS umiestnený. K. nerozpráva, nepohybuje sa, 24 hodín je odkázaný na inú osobu. Musí byť polohovaný do a z vozíka, do postele aspoň dvakrát doobeda a poobede. Na podnety reaguje. Je toho názoru, že v DSS, kde je umiestnený, je o neho dobre postarané. Vždy musia pri nesvojprávnom pracovať dve osoby. K zlepšeniu zdravotného stavu K. už nedôjde a to ani v prípade, že by mu bola poskytnutá domáca starostlivosť. Vôbec si nevie predstaviť starostlivosť o K. v bežnom štandardnom byte so štandardnou kúpeľňou. Je potrebná polohovacia posteľ, vozík, niekto, kto ho do tohto vozíka dá a z neho na posteľ. Musí byť zachovaná hygiena, prispôsobená tomu kúpeľňa, sprcha, byt by mal byť bezbariérový. Vedel, že K. mal v rokoch 2012 a 2013 nejaké zdravotné problémy, tieto však neboli podľa neho vážne a nijako nesúviseli so starostlivosťou o nesvojprávneho v ich DSS.
Podľa § 192 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd je povinný sa postarať o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.
Podľa § 193 O.s.p., v spojení s § 176 ods. 2 O.s.p., rozhoduje súd o zbavení opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony funkcie, a to z dôležitých dôvodov, predovšetkým na základe zistenia, že opatrovník neplní riadne svoje povinnosti pri starostlivosti o osobu, ktorej bol ustanovený (§ 193, § 178 ods. 1 O.s.p.).
Z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že súčasná opatrovníčka sa o nesvojprávneho riadne stará, navštevuje ho (viac ako navrhovateľka), platí za neho všetky jeho náklady, prevyšujúce sumu jeho príjmu z dôchodku, zo svojho príjmu a s personálom, ktorý sa o nesvojprávneho stará, spolupracuje (okrem iného robí manželovi pri odborných lekárskych vyšetreniach doprovod).
Pokiaľ opatrovníčka umiestnila nesvojprávneho v DSS po dlhodobej osobnej opatere, bolo to predovšetkým z dôvodu, že nesvojprávny potreboval a i v súčasnosti potrebuje celodennú starostlivosť(písomné vyjadrenia lekárov, svedecké výpovede K.. C., K.. C., K.. P., detí nesvojprávneho...), ktorú po zamestnaní sa opatrovníčky už mu nemohla táto poskytnúť a opatrovateľka, ktorá ju v čase výkonu práce v zamestnaní zastupovala, opatrovanie nesvojprávneho nie vždy sama dokázala zabezpečiť (výpoveď T. J.), keďže nesvojprávneho treba polohovať, prekladať z invalidného vozíka na posteľ a naopak a takisto s ním cvičiť, zabezpečovať mu hygienu napr. aj umývaním vo vani. Pri týchto úkonoch bola opatrovateľka v podstate odkázaná na pomoc ďalšej osoby z rodinného prostredia nesvojprávneho.
Z písomného podania K.. K., z výsluchu K.. C. i K.. C., resp. aj z výpovede K. C., či K.. C. mal súd jednoznačne zistené, že zdravotné postihnutie K. K. je natoľko vážne, že vyžaduje celodennú starostlivosť zaškoleným personálom z dôvodu pravidelného podávania liekov, rehabilitačnej starostlivosti, podávania stravy, cvičení, polohovania kvôli preležaninám....., pričom takáto starostlivosť je mu poskytovaná v DSS, v ktorom je v súčasnosti nesvojprávny umiestnený.
Súd nespochybňuje záujem matky nesvojprávneho o tohto sa postarať v domácom prostredí, skutočnosť ktorú dávala do popredia pri zdôvodňovaní svojho návrhu o zmenu opatrovníka, pričom k tomu, že by si opatrovníčka neplnila svoje povinnosti, resp. nevedela sa o nesvojprávneho postarať, sa v podstate na pojednávaniach súdu nevyjadrovala.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že je spôsobilá poskytnúť svojmu synovi celodennú starostlivosť po všetkých stránkach, treba na tomto mieste uviesť, že nemá vyriešenú bytovú otázku (býva u druha v jeho byte, na byt ktorý nemá žiaden právny nárok), a aj keď jej druh súhlasí s tým, aby sa osobne starala o syna v jeho byte, tento byt nespĺňal na začiatku konania a ani povyše roku od začatia konania podmienky pre opatrovanie K. K. ( byt nie je bezbariérový, je malý, na opatrovanie nesvojprávneho nie je uspôsobená kúpeľňa, chýba v ňom polohovateľná posteľ....). Súd navyše priamo od detí nesvojprávneho zistil, že druh navrhovateľky je výbušnej povahy a najmä ráno býva nervózny. Súd dôvodne z vypočutia účastníkov i svedkov pochybuje, že by sa navrhovateľka vedela o syna postarať i sama (vzhľadom aj na jej vek, skutočnosť že podniká), keďže ani opatrovateľka starostlivosť o K. by bez pomoci ďalšej osoby nie vždy zvládla (nesvojprávny vyžaduje celodennú starostlivosť, treba s ním pravidelne cvičiť, polohovať ho na posteli, umožniť mu dostať sa na invalidný vozík...).
V konaní takisto bolo výpoveďou opatrovníčky, opatrovateľky nesvojprávneho, či detí nesvojprávneho preukázané, po návrate od navrhovateľky, v čase, keď ešte žil v domácnosti s opatrovníčkou, mal nesvojprávny po cvičeniach u navrhovateľky odreniny brady a končatín. Takisto niektoré metódy liečenia, ktoré s medicínou nemajú nič spoločné (liečenie virgulou), ktoré metódy používal druh navrhovateľky u nesvojprávneho, boli navrhovateľkou bez ďalšieho akceptované.
Z výpovedí opatrovníčky, rodičov opatrovníčky i opatrovateľky vyplynulo, že v minulosti navrhovateľka nie vždy intenzívne pomáhala opatrovníčke so starostlivosťou o K. K. a za starostlivosť o nesvojprávneho si od opatrovníčky brala i peniaze.
V konaní neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľky, a síce, že by opatrovníčka nesvojprávneho bránila navrhovateľke v kontakte s nesvojprávnym (tvrdenia samotnej navrhovateľky, že opätovne v priebehu konania mala nesvojprávneho u seba alebo vyjadrenie svedkyne J., ktorá tvrdila, že opatrovníčka nikdy nikomu nebránila stretnúť sa s nesvojprávnym) a ani to, že by nesvojprávnemu nebola v DSS zabezpečená potrebná starostlivosť (napr. výpoveď detí nesvojprávneho, K.. C., K.. C.).
Bez povšimnutia súdu nemohlo zostať ani to, že navrhovateľka bola v minulosti za fyzické napadnutie opatrovníčky v trestnom konaní odsúdená a ani to, že sa v inom súdnom konaní od opatrovníčky a od svojho syna domáhala vrátenia daru.
Pokiaľ si opatrovníčka v čase opatrovania nesvojprávneho vodila do domu, ktorý má v BSM s nesvojprávnym, čo opatrovníčka nijako nenamietala, cudzieho muža, takéto jej správanie nebolo voči jej stále ešte manželovi etické a morálne. Pokiaľ opatrovníčka v ďalšom období nadviazala vzťah s iným mužom (dopustila sa manželskej nevery) a s týmto mužom má dokonca dieťa, a žije s ním v spoločnej domácnosti v dome, ktorý vlastnícky patrí aj nesvojprávnemu, ani toto správanie opatrovníčky nemá nič spoločné s etikou a morálkou. Na druhej strane súd opatrovníčku chápe v tom, že vo svojom veku sa potrebuje v spoločnosti realizovať a mať pri sebe partnera, s ktorým sa môže porozprávať, naplno tráviť voľný čas a ktorý jej pomôže riešiť životné problémy.
V konaní bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že opatrovníčka v minulosti, pokiaľ osobnú celodennú starostlivosť o manžela zvládala, túto starostlivosť mu poskytovala, neskôr aj v spolupráci s opatrovateľkou. Keď už túto osobnú celodennú starostlivosť ani po psychickej stránke nezvládala, umiestnila manžela do DSS, kde mu je poskytovaná celodenná starostlivosť zaškoleným personálom zariadenia, v zariadení ktorom mu je poskytnutá potrebná starostlivosť, pričom aj podľa odborníkov, lekárov je v súčasnosti umiestnenie nesvojprávneho v DSS vhodným riešením.
Pretože v konaní nebolo zistené, že by si opatrovníčka nesvojprávneho svoje povinnosti voči nesvojprávnemu neplnila, resp. že by tieto nejako zanedbávala, pričom i naďalej o túto funkciu má záujem, súd návrh navrhovateľky o zmenu opatrovníka ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).