Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-142-2009.pdf
PDF · 169.01 KB
No categories available
7C/142/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa CARAT Distillery, spol. s r. o., so sídlom Senecká cesta 23, Šamorín, IČO: 36 272 612, v konaní zastúpenom AK MS s. r. o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 47 237 767, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 31 751 067, o zaplatenie 342 722,30 Eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 80 714,93 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
O náhrade trov konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ B. O. L. Real spol. s r. o. so sídlom Dolná 4, V. V., C.: XX XXX XXX (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) sa návrhom doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy XX XXX,XX W.. V návrhu uviedol, že J. súd F. republiky nálezom sp. zn. II. ÚS XX/XX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX zrušil rozhodnutie D. úradu V. V., odboru životného prostredia Č.. J./J./ X M., W.. Č.. XX/J. zo dňa XX. XX. XXXX D. H. F. Č. F. P. V. V. - E. X. W.. P. predchodca navrhovateľa dňa XX. XX. XXXX doručil U. životného prostredia F. republiky návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. XX/XXXX Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. XX/XXXX Zb.“). O. bol postúpený odporcovi ako príslušnému orgánu na predbežné prerokovanie nároku. D. listom zo dňa XX. XX. J. oznámil právnemu predchodcovi navrhovateľa, že nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by zakladalo právo na náhradu škody v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb. P. predchodca navrhovateľa sa návrhom doručeným D. súdu V. II domáhal náhrady škody spôsobenej rozhodnutím štátu vo výške XX XXX XXX,XX Sk (X XXX XXX,XX W.). O. bol postúpený miestne príslušnému D. súdu V. V.. M. súd v V. V. rozhodol vo veci a zaviazal odporcu na zaplatenie XXX XXX,XX W.. E. nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX.
P. rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniká poškodenému právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a vzniká mu právo na plnenie, teda pohľadávka. O. ústavného súdu, ktorým bolo rozhodnutie okresného úradu zrušené, nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, a teda právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol nárok na náhradu škody, resp. v tento deň vznikla pohľadávka. D. mal nahradiť právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknutú škodu dňom, kedy nadobudla splatnosť, t. j. dňa XX. XX. XXXX (deň nasledujúci po uplatnení nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom doručeným dňa XX. XX. XXXX). D. sa v
dôsledku nezaplatenia pohľadávky sa dostal do omeškania dňa XX. XX. XXXX. V tom čase bola platná diskontná sadzba O. banky F. vo výške X,XX %, teda úroky z omeškania so zaplatením vzniknutej škody sú vo výške XX,X % ročne.
P. predchodcovi navrhovateľa vzniklo okrem nároku na náhradu škody aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. J. z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká a premlčuje sa za každý deň omeškania samostatne.
P. predchodca navrhovateľa sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania tri roky spätne od podania návrhu, t. j. odo dňa XX. XX. XXXX. Na základe uvedeného sa právny predchodca navrhovateľa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX v celkovej výške XX XXX,XX W..
F. v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. XC/XXXXXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XX XXX,XX W. a na náhradu trov konania.
P. platobnému rozkazu podal odporca odpor doručený súdu dňa XX. XX. XXXX. V odpore odporca uviedol, že právny predchodca navrhovateľa listom doručeným na U. výstavby a regionálneho rozvoja F. republiky dňa XX. XX. XXXX požiadal o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím D. úradu v V. V., odborom životného prostredia č. XXXX/XXXXX/XKB zo dňa XX. XX. XXXX. V liste špecifikoval skutočnú škodu (úhrada úrokov zo zmlúv o pôžičke na kúpu pozemku, inžiniersko - geologický prieskum, vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, zadanie stavby, urbanistická štúdia, architektonická štúdia, projekt pre územné konanie, rozptylová štúdia, akustická štúdia, emisný posudok a príprava pozemkov) vo výške X XXX XXX,XX Sk a ušlý zisk vo výške XX XXX XXX,XX Sk. Vo veci bolo vydaných niekoľko rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu a tiež najvyššieho súdu. E. M. súdu v V. V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bol odporca zaviazaný na zaplatenie XXX XXX,XX W.. Vo zvyšku súd návrh zamietol. P. predmetnému rozhodnutiu krajského súdu podal odporca dovolanie a požiadal o odklad vykonateľnosti. P. D. zákonníka (ktorý sa použije na právne vzťahy upravené v zákone č. XX/XXXX Zb.) sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. P. na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. P. predchodca navrhovateľa sa o zrušení rozhodnutia okresného súdu v V. V. dozvedel po vydaní nálezu ústavného súdu zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý mal podľa tvrdenia právneho predchodcu navrhovateľa nadobudnúť právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX. H. zisk si právny predchodca uplatňuje ako stratu príjmov za prenájom pozemkov; presnejšie na objasnenie problému, ktorý je predmetom sporu na najvyššom súde. K strate na nájomnom malo dôjsť ukončením zmluvného nájomného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a treťou osobou dňa XX. XX. XXXX. X. na uvedené od XX. XX. XXXX či najneskôr od XX. XX. XXXX právny predchodca navrhovateľa musel vedieť, že mu vzniká škoda aj vo forme úrokov z omeškania v rámci ušlého zisku, avšak tieto úroky si uplatňuje až návrhom podaným dňa XX. XX. XXXX, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. K. si tento nárok na zaplatenie úrokov z omeškania mal právny predchodca navrhovateľa uplatniť aj pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, čo však neurobil. P. by mal byť návrh zamietnutý. J. záväzok je akcesorický v tom zmysle, že pokiaľ ide o jeho vznik, predpokladá hlavný záväzok. D. zákonník ustanovuje právo veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úrok z omeškania. To znamená, že v občianskych vzťahoch vznikne povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania až vtedy, keď o to veriteľ výslovne požiada. P. na zaplatenie úrokov z omeškania tak právnemu predchodcovi veriteľa zaniklo, pretože sa premlčalo.
P. predchodca navrhovateľa považoval odpor odporcu za nedôvodný. M. sa úroky z omeškania premlčujú za každý deň samostatne, uplatnil si úroky z omeškania len za tri roky spätne odo dňa podania návrhu na začatie konania. P. nárok nie je premlčaný, v opačnom prípade by väčšina judikatúry bola nepoužiteľná a dochádzalo by zásadným rozdielom vo výklade a aplikácii právnych pojmov a inštitútov. K. č. XX/XXXX Zb. neukladá veriteľovi povinnosť domáhať sa pohľadávky a jej príslušenstva jedným návrhom na začatie konania, pretože zaplatenie pohľadávky môže byť predmetom iného konania ako zaplatenie jej príslušenstva.
Na základe návrhu právneho predchodcu navrhovateľa doručeného súdu dňa XX. XX. XXXX súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX pripustil zmenu návrhu tak, že odporca bol povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške XXX XXX,XX W., čo predstavovalo vyčíslenie úrokov
z omeškania za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.
D. súd V. V. uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX pripustil, aby z konania vystúpil právny predchodca navrhovateľa a na jeho miesto do konania vstúpil navrhovateľ N. Y., spol. s r. o. F. tak rozhodol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá mala za následok prevod práv a povinností na navrhovateľa.
Na návrh právneho predchodcu navrhovateľa súd opätovne pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške XXX XXX,XX W., pozostávajúcu z úroku z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a úroku z omeškania vo výške XX,XX % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.
F. vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav:
O. vo svojej výpovedi uviedol, že na základe zákona č. XX/XXXX Zb. vznikol právnemu predchodcovi navrhovateľa nárok na náhradu škody, ktorú si aj uplatnil v samostatnom konaní. V tomto konaní si uplatňuje úroky z omeškania zo zaplatením náhrady škody. D. namieta premlčanie nároku, čo považuje za právne nedôvodné. D. to ustálenou judikatúrou ako aj rozhodovacou činnosťou súdu. J. z omeškania majú akcesorický charakter a viažu sa na hlavný záväzok, v tomto prípade náhradu škody. Zo zákona č. XX/XXXX Zb. vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní sa uplatňuje náhrada škody, teda ide o predbežné prerokovanie náhrady škody a nie jej príslušenstva. V samotnej žalobe na náhradu škody si neuplatňoval aj príslušenstvo z dôvodu, že nebolo zrejmé, tak, ako to vyplýva zo zákona č. XX/XXXX Zb., aká výška náhrady škody bude nakoniec určitá. Čo sa týka premlčania, to sa vzhľadom na akcesorickú povahu úrokov z omeškania, viaže až na priznaný nárok na náhradu škody tak, ako to vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. XObo XX/XXXX. Z. sa najvyšší súd v rozsudku sp. zn. XCdo XXX/XXXX zaoberal aj otázkou zložitosti uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb. O. súd poukázal na to, že zákon č. XX/XXXX Zb. neupresňuje výšku materiálnej škody alebo morálnej ujmy, ale výška priznanej náhrady škody sa určuje podľa voľnej úvahy súdu. O. na príslušenstvo nie je premlčaný, nakoľko hlavný záväzok bol uplatnený včas, nebol premlčaný a teda nemôže byť premlčané ani príslušenstvo. Na viac o výške škody bolo rozhodnuté až v decembri XXXX.
D. vo svojej výpovedi uviedol, že príslušenstvo nebolo uplatnené s hlavným záväzkom a došlo tak k jeho premlčaniu. P. na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba od dňa doručenia oznámenia zrušujúceho rozhodnutia. P. na rozhodnutie sp. zn. XCz XX/XXX, podľa ktorého nie je potrebné poznať rozsah výšky škody na to, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody. P. je zistiť skutkové okolnosti, z ktorých možno dôvodiť vznik škody orientačne. J. z omeškania možno priznať iba vtedy, keď sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho záväzku. O. bola priznaná pohľadávka rozhodnutím M. súdu v V. V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa XX. XX. XXXX. Až po uplynutí času uloženého na plnenie sa môže dlžník dostať do omeškania. V opačnom prípade, ak by dlžník plnil aj úroky skôr, plnil by veriteľovi bezdôvodne navyše. D. sa teda nedostal do omeškania, keďže splnil navrhovateľovi svoj záväzok zaplatiť sumu uloženú rozhodnutím súdu.
P. objasnenie uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo nároku náhradu škody uplatnenej v samostatnom konaní vedenom D. súdom V. V. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, súd sa zaoberal aj rozhodnutiami vydanými v tomto konaní:
O. J. súdu F. republiky č. k. II. ÚS XX/XX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo zrušené rozhodnutie D. úradu v V. V., odboru životného prostredia č. J./J./X M., W.. Č.. XX/J. K. Y. XX. XX. J. D. H. F. Č. F. P. V. V.
- E. X. F.. D. úrad ako aj M. úrad v V. V. po podaní oneskoreného odvolania sťažovateľmi dali spôsobom neformalizovaným v individuálnom správnom rozhodnutí najavo, že sťažovateľov za účastníkov územného konania nepovažujú (okresný úrad považoval odvolanie sťažovateľov za podnet na preskúmanie namietaného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní a M. úrad v V. V. taktiež). R. jeden z vyššie uvedených orgánov sa nevysporiadal s postavením sťažovateľov podľa § 14
ods. X správneho poriadku a v nadväznosti na to ani s napadnutým rozhodnutím v súlade s § 60 správneho poriadku.
J. súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že vydanie správneho rozhodnutia je zavŕšením určitého procesu realizácie jednej z foriem činnosti štátnej správy, a to individuálnej rozhodovacej činnosti, v ktorom sa odzrkadľuje predchádzajúci procesný postup správneho orgánu. X. na právoplatnosť namietaného rozhodnutia a nevysporiadanie sa okresného úradu a ani M. úradu v V. V. s požiadavkami sťažovateľov na účasť v tomto procese raz prostredníctvom ich požiadaviek byť účastníkom konania, ktoré okresný úrad označil ako predčasné, a raz prostredníctvom oneskorene podaného odvolania je toto rozhodnutie podľa názoru ústavného súdu spôsobilé za danej situácie porušiť základné práva sťažovateľov podľa čl. XX ods. X ústavy. P. § 60 správneho poriadku je odvolací orgán povinný preskúmať aj oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, inak odvolanie zamietne. P. v rámci odvolacieho konania sa nepreskúmava len rozhodnutie samotné, ale aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to z hľadiska celého postupu správneho orgánu vrátane vysporiadania sa s účasťou na tomto konaní. X. na to, že ústavný súd zistil, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal taký postup správneho orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný, pričom táto nezákonnosť sa prejavila nerešpektovaním základného práva sťažovateľov (a tieto nedostatky sú premietnuté v napadnutom rozhodnutí), ústavný súd uzavrel, že napadnutým rozhodnutím okresného úradu bolo porušené základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. XX ods. 1. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
G. zo dňa XX. XX. XXXX právny predchodca navrhovateľa podal na U. životného prostredia F. republiky návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú vyčíslil na sumu X XXX XXX,XX Sk. X. pozostávala z úhrady úrokov zo zmlúv o pôžičke na kúpu pozemkov, inžiniersko - geologického prieskumu, vypracovania projektu pre stavebné povolenie, vypracovania zadania stavby, vypracovania urbanistickej štúdie, vypracovania architektonickej štúdie, vypracovania projektu pre územné konanie, vpracovania rozptylovej štúdie, vypracovania akustickej štúdie, vypracovania emisného posudku a prípravy pozemkov. Z. si uplatnil aj ušlý zisk vo výške XX XXX XXX,XX Sk.
Z U. životného prostredia bol návrh na predbežné prerokovanie na náhradu škody z dôvodu príslušnosti postúpený na odporcu, ktorý listom zo dňa XX. XX. XXXX oznámil právnemu predchodcovi navrhovateľa, že neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody. Z predložených dokladov vyplývalo, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel so spoločnosťou F. F., s. r. o. nájomnú zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov za účelom výstavby a prevádzky čerpacej stanice pohonných látok F. s doplnkovými službami a vedľajším zariadením. F. F. F., s. r. o. ako stavebník podala dňa XX. XX. XXXX na stavebnom úrade žiadosť o vydanie stavebného povolenia., ktoré však bolo zrušené krajským úradom rozhodnutím č. XXXX/XXXXX-II-Ja zo dňa XX. XX. XXXX. M. úrad vrátil vec prvostupňovému úradu na nové konanie a rozhodnutie. F. F. F., s. r. o. podala proti rozhodnutiu krajského úradu odvolanie na ministerstvo životného prostredia, ktoré však zobrala späť. E. spoločnosť F. F., s. r. o. sa vzdala postavenia účastníka v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že odstúpila dňa XX. XX. XXXX od nájomnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa. O., ktoré si právny predchodca navrhovateľa uplatnil pri predbežnom prerokovaní na náhradu škody, nevznikli priamo jemu, a teda nevznikla mu ani škoda. H. zisk mal predstavovať zisk z prenájmu pozemkov, ktorý by získal právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa XX. XX. XXXX uzavretej so spoločnosťou O. R. s. r. o., V.. P. územné rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje navrhovateľa na výstavbu stavby, toto právo získava stavebník stavby až na základe právoplatného stavebného povolenia. V čase uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX bolo územné rozhodnutie napadnuté na J. súde F. republiky a stavebné rozhodnutie ešte nebolo vydané. P. v nájomnej zmluve so spoločnosťou O. R. s. r. o. nemohla byť deklarovaná právna spôsobilosť k užívaniu pozemkov za účelom výstavby a užívania čerpacej stanice. X. na uvedené rozhodovacou činnosťou orgánov štátnej správy nedošlo k porušeniu zákona.
D. súd V. V. rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX uložil odporcovi povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa náhradu škody vo výške XX XXX XXX,XX Sk titulom
ušlého zisku, ktorý by bol právny predchodca navrhovateľa získal na základe nájomnej zmluvy, ktorá však zanikla pre nemožnosť plnenia účelu nájomnej zmluvy.
M. súd v V. V. rozsudkom sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX zmenil rozsudok prvostupňového na odvolanie odporcu tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XXX XXX,XX W. a vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na predimenzovanie staníc pohonných hmôt už postavených v danej lokalite a zisk z toho plynúci, bolo možné len ťažko očakávať platenie nájomného za celú dobu dohodnutého nájmu XX rokov. P. právneho predchodcu navrhovateľa na plnenie vzniklo až dňom XX. XX. XXXX, pretože až vtedy nadobudol právoplatnosť nález ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie okresného úradu. Za rok XXXX potom právnemu predchodcovi navrhovateľa patrí náhrada škody ako ušlého zisku z nájomného za X mesiacov. Za rok XXXX až XXXX päťkrát po X XXX XXX,XX Sk, t. j. spolu X XXX XX,XX Sk (XXX XXX,XX W.).
P. rozhodnutiu M. súdu v V. V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX podal právny predchodca navrhovateľa aj odporca dovolanie. O. súd F. republiky uznesením č. k. XCdo XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX zrušil rozsudok M. súdu v V. V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
M. súd v V. V. rozhodol vo veci znova rozsudkom č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX tak, že zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XXX XXX,XX W. a vo zvyšku súd návrh zamietol. D. mal zaplatiť dlžnú sumu navrhovateľovi, pretože počas konania došlo k postúpeniu pohľadávok z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca postúpil postupníkovi pohľadávku voči odporcovi vo výške X XXX XXX,XX W. (XX XXX XXX,XX Sk). P. názoru odvolacieho súdu ušlý zisk v súdenej veci v čase rozhodovania predstavuje len tá časť nájomného, na ktorú právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol nárok do XX. XX. XXXX, kedy bolo splatné nájomné za rok XXXX. O. za rok XXXX bude splatné až ku dňu XX. XX. XXXX, preto navrhovateľovi doteraz nevznikol nárok na náhradu škody titulom nevyplateného nájomného za rok XXXX a ani za ďalšie obdobia do skončenia tridsaťpäťročnej doby, na ktorú bol pôvodne pozemok právneho predchodcu navrhovateľa prenajatý. O. na náhradu škody doteraz vznikol za obdobie od roku XXXX do roku XXXX (od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX), t. j. XX x X XXX XXX,XX Sk, t. j. XXX XXX,XX W..
P. § X ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). X. zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
P. § 2 zákona č. XX/XXXX Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
P. § 3 zákona č. XX/XXXX Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
P. § 4 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. E. tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
P. § 9 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., prvá veta, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
P. § 9 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. J. podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.
P. § 10 zákona č. XX/XXXX Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
P. § 20 zákona č. XX/XXXX Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone D. zákonníkom.
P. § 22 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
P. § X2 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Zb. najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
P. § 22 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. X), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
P. § 3 ods. X D. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
P. § 101 D. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
P. § 106 ods. X D. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
P. § 110 ods. X D. zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
P. § X21 ods. X D. zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
P. § 44X ods. 1 D. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
P. § 517 ods. 2 D. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
X. zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). P. skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú: X. subjekt (orgán štátu), X. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), X. správanie subjektu (jeho rozhodnutie), X. výsledok spočívajúci v škode, X. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a X. protiprávnosť - nezákonnosť.
P. vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. P. musí využiť možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť (§ 3 zákona č. XX/XXXX Zb.) a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť
jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné (§ 4 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb.).
K jednotlivým predpokladom zodpovednosti súd uvádza, že tieto už boli preskúmané a dokázané v konaní vedenom D. súdom V. V. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré bolo nateraz právoplatne skončené rozsudkom M. súdu v V. Bystrici č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX. P. rozsudku síce podal navrhovateľ dovolanie, avšak to nič nemení na skutočnosti, že medzi účastníkmi nebol sporný vznik nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. XX/XXXX Zb. a teda, že boli splnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu.
V tomto konaní si však navrhovateľ uplatňuje príslušenstvo pohľadávky, ktorou bola náhrada škody v konaní XC/XXX/XXXX, t. j. úroky z omeškania vo výške XXX XXX,XX W.. F. predstavuje úrok z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a úroku z omeškania vo výške XX,XX % ročne zo sumy XXX XXX,XX W. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.
M. náhrada škody má peňažný charakter, s omeškaním zaplatenia peňažnej pohľadávky, vzniká veriteľovi právo aj na uplatnenie úrokov z omeškania. P. niet pochýb, že keď navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb., tak mu vzniklo aj právo na zaplatenie príslušenstva tejto náhrady škody, t. j. úrokov z omeškania. P. ide o námietku odporcu, že si mal právny predchodca navrhovateľa uplatniť aj príslušenstvo pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, súd uvádza, že charakterom a účelom predbežného prerokovania nároku je poskytnutie príležitosti na zmierlivé riešenie veci a predchádzanie sporu. N. predbežného prerokovania nároku je dohodnúť sa medzi poškodeným a štátom na riešení, ktoré by malo byť výhodné pre obidve strany prerokovania. X. sa uhrádza v peniazoch (§ 442 ods. X D. zákonníka). O. pochýb o tom, že v prípade náhrady škody len zriedka poškodený žiada náhradu škody uvedením do pôvodného stavu. Aj v tomto prípade právny predchodca navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní nároku požadoval zaplatenie náhrady škody v peniazoch. V čase prerokovania nie je skutočná výška náhrady škody známa ani jednej strane (pretože štát nemusí akceptovať výšku škody uplatnenej poškodeným a poškodený môže v rámci lehoty na prerokovanie upustiť od časti náhrady škody). X. lehota je v podstate dobou, počas ktorej majú protistrany uzavrieť „zmier“. V tomto čase ešte neexistuje splatná pohľadávka v podobe náhrady škody a štát ako povinný sa nemôže dostať do žiadneho omeškania, keďže zákon dáva lehotu X mesiacov na prerokovanie a až po jej uplynutí (resp. po odmietnutí plnenia) sa dostáva štát do omeškania s plnením. P. si ani právny predchodca navrhovateľa nemusel uplatniť spolu s náhradou škody aj príslušenstvo, keďže v tom čase neexistovalo omeškanie a bolo otázne, či bude alebo nebude vyhovené jeho žiadosti a bol teda otázny aj vznik omeškania so splatením peňažnej pohľadávky. P. sa súd nestotožnil s touto námietkou odporcu.
F. je ale v tomto prípade vzťah hlavného záväzku a úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky (hlavného záväzku) a to, či došlo k premlčaniu úrokov z omeškania alebo nie. X. na skutočnosť, že v konaní odporca vzniesol námietku premlčania, musí súd skúmať, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku.
J. z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. P. predpokladom na vznik vzťahu hlavnej veci a príslušenstva je existencia minimálne dvoch samostatných vecí. Z. dve samostatné veci musia mať totožného „vlastníka“ (spája ich teda subjekt). Y. výklad tohto ustanovenia by však viedol k sporným záverom. F. premlčanie hlavnej pohľadávky (istiny) veriteľa nemení nič na tom, že dlžník je neustále v omeškaní (záväzok nezanikol, iba ho nemožno priznať v súdnom konaní). P. pohľadávky nedochádza k jej zániku a pokiaľ trvá záväzok dlžníka i po premlčaní pohľadávky a dlžník tento záväzok naďalej neplní, trvá i omeškanie dlžníka a jeho povinnosť platiť úroky z omeškania. Z tejto situácie by však došlo k absolútnemu popretiu účelu premlčania, pretože veriteľ by mohol úspešne žalovať dlžníka o úroky z omeškania donekonečna.
P. je v tomto spore rozhodujúce posúdiť, či úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud hlavného záväzku (pohľadávky) a tým sa aj premlčujú v rovnakej lehote alebo pre úroky z omeškania a pohľadávku plynie samostatná premlčacia lehota. Z. je potrebné posúdiť, odkedy začína plynúť premlčacia lehota v oboch prípadoch.
P. práva na úroky a právo na úroky z omeškania vyvoláva diskusiu, a to najmä z toho dôvodu, že ani v jednom kódexe nie je možné nájsť jednoznačnú odpoveď. U. rozlíšiť niekoľko koncepcií premlčania. V zásade rozlišujeme samostatné premlčanie a nesamostatné premlčanie. P. na úroky pozeráme ako na príslušenstvo pohľadávky, ktoré je len vedľajším nárokom a nie je samostatným právom, tak sa toto príslušenstvo premlčuje súčasne s hlavnou pohľadávkou (nesamostatné premlčanie). F. sa však prikláňa k všeobecne akceptovanému názoru, a to že úroky sa premlčujú samostatne.
J. z omeškania pri nesamostatnom premlčaní nie sú samostatnými právami, ktoré sa samostatne premlčujú, ale ako celok sú len vedľajším nárokom, ktorý z hľadiska premlčania v plnom rozsahu zdieľa osud hlavnej pohľadávky a príslušenstvo sa premlčuje súčasne s hlavnou pohľadávkou. P. je pohľadávka premlčaná, sú premlčané aj všetky úroky z omeškania. V rámci koncepcie samostatného premlčania existuje niekoľko možných variantov riešenia, ktoré sa odlišujú najmä tým, ako odpovedajú na nasledovné otázky: a) je premlčanie práva na úrok z omeškania závislé alebo nezávislé od premlčania hlavnej pohľadávky, b) je právo na úrok z omeškania z hľadiska premlčania chápané ako jediné právo alebo ako súhrn práv na zaplatenie jednotlivých splátok prírastku úrokov z omeškania.
P. závislom premlčaní sa úroky z omeškania premlčujú samostatne, avšak premlčia sa najneskoršie s vlastnou pohľadávkou. K premlčaniu úrokov z omeškania môže dôjsť skôr ako k premlčaniu hlavnej pohľadávky, premlčaním hlavnej pohľadávky sa však premlčí i právo na úroky a to bez ohľadu na uplynutý čas. O., koncepcia nezávislého premlčania spočíva v tom, že právo na úroky z omeškania sa premlčujú úplne nezávisle od hlavnej pohľadávky. P. okolností sa teda môžu premlčať skôr, ale aj neskôr ako hlavná pohľadávka.
Y. výkladom ustanovenia § 110 ods. X D. zákonníka možno vyvodiť nasledujúce závery: 1. Z ustanovenia § 110 ods. X výslovne vyplýva, že D. zákonník pokiaľ ide o práva na úroky z omeškania uplatňuje koncepciu samostatného premlčania. J. nesledujú režim premlčania pohľadávky, ale podliehajú vlastnému režimu premlčania, ktorý navyše ani nemusí byť zhodný pre všetky úroky, ktoré sú príslušenstvom jednej pohľadávky (v prípade uznania alebo právoplatného priznania sa odlišuje režim premlčania uznaných, resp. priznaných úrokov od úrokov, ktorých splatnosť nastala po uznaní, resp. priznaní). X. Občiansky zákonník ďalej uplatňuje koncepciu nezávislého premlčania, teda úroky z omeškania sa premlčujú nezávisle od hlavnej pohľadávky. P. ustanovenia § 110 ods. X je premlčacia doba X roky. K. iné ustanovenie D. zákonníka pritom neupravuje, že by sa právo na úroky z omeškania malo premlčať najneskoršie s hlavnou pohľadávkou. X. Práva na úroky z omeškania vznikajú postupne a samostatne tak, ako sa úroky z omeškania stávajú splatnými.
V zmysle vyššie uvedených záverov by striktným doslovným výkladom ustanovenia § 110 ods. X D. zákonníka súd dospel k záveru, že úroky z omeškania by bolo možné zo strany veriteľa uplatňovať do nekonečna, čím by došlo k šikanóznemu uplatňovaniu práva, kedy by si veriteľ vôbec nemusel uplatniť pohľadávku (hlavný záväzok) ale v dôsledku nepremlčateľnosti úrokov z omeškania by si mohol uplatniť len príslušenstvo pohľadávky a dlžník by sa nemohol úspešne brániť námietkou premlčania.
Z. by sa celkom poprel význam a účel premlčania, t. j. stimulácia veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa vznikajúca v dôsledku plynutia času a prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Na druhej strane aj úroky z omeškania plnia v záväzkových vzťahoch určité funkcie, a to funkciu preventívnu (zabezpečenie plnenia, resp. nútenie dlžníka nedostať sa do omeškania), funkciu kompenzačnú (čiastočne nahradiť akúkoľvek ujmu veriteľa spôsobenú omeškaním dlžníka) a funkciu sankčnú (potrestanie dlžníka za porušenie povinnosti). V prípade premlčania a úrokov z omeškania tak dochádza k stretu dvoch záujmov, a to záujmu veriteľa (právo na úroky z omeškania) a k záujmu dlžníka (možnosť úspešne sa brániť námietkou premlčania). D. tak ostáva, či chrániť veriteľa alebo dlžníka. W. priestor ponúka a uprednostňuje ochranu veriteľa (smernica W. parlamentu a E. č. XXXX/XX/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách platná do XX. XX. XXXX či smernica W. parlamentu a E. č. XXXX/ X/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách) v obchodnoprávnych vzťahoch. V občianskom práve takáto smernica neexistuje a ostane tak len na úvahe súdu, či bude alebo nebude chrániť viac veriteľa v zmysle európskeho práva.
X. pravidlom pre súd je v tomto smere kategória dobrých mravov. X. (realizáciu) subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako právo každého správať sa (konať či nekonať) spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon alebo ktorý vyplýva zo zmluvy či z rozhodnutia štátneho orgánu, a možnosť domáhať sa svojich práv. X. práva alebo povinnosti však predpokladá existenciu takéhoto práva či povinnosti. R. určitý subjekt mohol svoje subjektívne právo vykonať (či vykonávať), musí ho mať. X. práv a povinností však nemožno chápať absolútne a neobmedzene.
D. výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. M. je teda pri výkone svojho práva povinný dbať aj na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných. P. zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. K. ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. C. o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Y. mravy, vzhľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe do základných princípov, ako aj v časti týkajúcej sa platnosti právnych úkonov, predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. P. názoru J. súdu I. republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS XXX/XX sa za dobré mravy považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zaisťované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania sa musia spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu.
Na to, aby sme boli schopní posúdiť súlad s dobrými mravmi, na rozdiel od zákonných noriem, nie je potrebné subsumovanie daného správania pod istú, konkrétnu všeobecnú normu správania. V takomto prípade, kedy nie sme schopní takúto sformulovateľnú a známu normu správania sa stanoviť alebo identifikovať, je možné vytvoriť normu správania sa sui generis, tak povediac ušitú na mieru danej situácii. Z. názor potvrdzuje aj rozhodnutie O. súdu I. republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX, v ktorom ako dovolací súd dospel k záveru, že ustanovenie § 3 ods. X D. zákonníka (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravy) patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré ponechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností.
P. dobré mravy možno v zmluvnom práve vymedziť ako zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú.
Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nemožno použiť striktne doslovný výklad ustanovenia § 110 ods. X D. zákonníka, t. j. že sa úroky z omeškania premlčujú samostatne (nezávislé od hlavného záväzku) a to za každý deň omeškania samostatne, t. j. veriteľ si ich v podstate môže uplatňovať donekonečna. P. strete záujmu veriteľa s dlžníkom, t. j. záujmu veriteľa na sankcionovaní omeškania (úroky z omeškania) a záujmu dlžníka brániť sa pri uplatňovaní sankcií veriteľom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (námietka premlčania), nie je možné (aj napriek tomu, že sa to vyskytuje v obchodnoprávnych vzťahoch) automaticky a za každých okolností chrániť záujmy veriteľa (v zmysle transponovaných európskych smerníc). X. práva veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania totiž nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. P. konkurencii premlčania a úrokov z omeškania, nemožno pripustiť, aby veriteľ do nekonečna šikanóznym spôsobom uplatňoval úroky z omeškania voči dlžníkovi. Z faktu, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, vyplýva ich závislosť od hlavnej pohľadávky. E. tejto závislosti i na premlčanie je plne odôvodnené potrebou vyložiť právnu úpravu premlčania úrokov tak, aby bola v súlade s účelom inštitútu premlčania. O. premlčania úrokov z omeškania na hlavnej pohľadávke nie je výslovná, ale dostávame sa k nej iba výkladom z mlčania platnej právnej úpravy. P. treba pristúpiť ku korekcii takého striktného doslovného výkladu ustanovenia § 110 ods. X D. zákonníka v súlade s dobrými mravmi nasledovne: úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, t. j. nezávisle od hlavného záväzku (aj napriek definícii príslušenstva), vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke úroku z omeškania v trojročnej premlčacej lehote, avšak nepremlčujú sa denno - denne, t. j. nezačína plynúť
premlčacia lehota za každý deň omeškania dlžníka odznova. O. sa však premlčia súčasne s hlavnou pohľadávkou. P. na úroky sa môže premlčať aj skôr ako hlavná pohľadávka, naopak, premlčaním hlavnej pohľadávky dochádza ex lege i k premlčaniu práva na všetky úroky z omeškania.
F. sa preto nestotožnil a argumentáciou navrhovateľa, ktorú podporil rozhodnutím O. súdu F. republiky sp. zn. XObo XXX/XX. P. tohto rozhodnutia úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne. H. by potom znamenalo nekonečnosť uplatňovania úrokov z omeškania a nemožnosť dlžníka účinne sa brániť námietkou premlčania, čo by bol výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ako už súd uviedol vyššie.
V rozhodnutí sp. zn. XObo XX/XXXX O. súd F. republiky poukázal na to, že záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak smeruje jeho kauza priamo k zaplateniu, resp. získanou určitej čiastky peňazí. X. (akcesorický) záväzkový právny vzťah je okrem iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť peňažného záväzku hlavného. P. dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (vedľajší) záväzkový právny vzťah. X. povinnosti splniť záväzok hlavný, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). P. platiť úroky z omeškania, nemôže trvať dlhšie, ako trvá hlavný záväzok a nemôže vzniknúť skôr ako sa stane hlavný záväzok splatný. F. dlhu (záväzku) alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká (končí) taktiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší právny vzťah. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutím času nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu. To znamená, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania zanikne, ak dôjde ku splneniu dlhu alebo k jeho zániku z iných dôvodov (napr. premlčania). V tomto rozhodnutí najvyšší súd ustálil, že úroky z omeškania sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a nemôžu sa premlčať nezávisle od neho. R. s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože už samotné ustanovenia o premlčaní upravujú osobitne premlčanie úrokov z omeškania.
D. rozhodnutia, ktorými podporoval navrhovateľ svoje tvrdenia predstavujú dva proti sebe stojace extrémy konkurencie úrokov z omeškania a premlčania. M. rozhodnutie sp. zn. XObo XXX/XX je výhodné len pre veriteľa pre možnosť uplatňovať si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania bez obmedzenia, druhé rozhodnutie sp. zn. XObo XX/XXXX je zase výhodné pre dlžníka, pretože sa môže úspešne brániť námietkou premlčania hlavného záväzku. Je síce pravdou, že v tomto prípade hlavný záväzok nie je premlčaný, keďže bol uplatnený v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a bol navrhovateľovi aj priznaný rozhodnutím M. súdu v V. V., avšak vo všeobecnosti rozhodnutie sp. zn. XObo XX/XXXX znamená prepojenosť a závislosť úrokov z omeškania s hlavným záväzkom. Na viac by to poprelo možnosť veriteľa žalovať samostatne hlavný záväzok a samostatne príslušenstvo dvomi rôznymi návrhmi na začatie konania.
Aj vzhľadom na uvedené, je podľa názoru súdu spravodlivé nájsť riešenie, ktoré bude tak výhodné, ako aj nevýhodné pre obe strany záväzkového vzťahu, čiže nájsť akýsi stred, pri ktorom by nedošlo k výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Z. riešenie už súd popísal vyššie, t. j. samostatnosť úrokov z omeškania, ich nezávislosť na hlavnom záväzku (ale najneskoršie sa premlčia s hlavným záväzkom) a premlčateľnosť úrokov z omeškania (t. j. nemožno ich uplatňovať donekonečna). V rozhodnutí sp. zn. XCdo XXX/XXXX O. súd F. republiky uviedol, že niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. D., či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa žalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedených dôvodov O. súd F. republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
P. stabilne rozhoduje aj senát XXCdo O. súdu I. republiky (napr. sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX, sp. zn. XXCdo XXX/XXXX), podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania sa splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v jeden deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. O., že za každý ďalší deň omeškania vzniká (z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh - záväzok) veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, ktorým vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky [...] a nutne by musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných“ práv, v ktorých by dlžník bol „donucovaný“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania k splneniu istiny pohľadávky, aj keď došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný. P. O. súd F. republiky v rozhodnutí sp. zn. XObdo XX/ XXXX konštatoval, že úroky z omeškania so splatením peňažného záväzku sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania. J. za každý deň sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú. I., kedy došlo k zániku záväzku označeného prvostupňovým súdom ako hlavný záväzok, z ktorej sumy je predmetný nárok na úrok z omeškania uplatnený, je pre posúdenie premlčania bezpredmetný
Aj keď sa súd nestotožňuje s názorom absolútnej závislosti úrokov z omeškania od hlavného záväzku a s názorom, že sa úroky z omeškania premlčujú za každý deň samostatne, nesúhlasí, nakoľko to vedie k neobmedzenému uplatňovaniu úrokov z omeškania (najvyšší súd toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodňuje, len konštatuje, že sa úroky z omeškania premlčujú samostatne bez toho, aby uviedol, akou úvahou k tomuto tvrdeniu dospel), s absurdnosťou „nepremlčateľnosti“ úrokov z omeškania a s názorom, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je samostatným nárokom, a teda hlavný záväzok je pre premlčanie úrokov z omeškania bezpredmetný, sa stotožňuje v celom rozsahu..
X. na uvedené sa úroky z omeškania premlčujú samostatne (nezávisle) od hlavného záväzku, vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke úroku z omeškania v trojročnej premlčacej lehote, avšak nie za každý deň samostatne. V konaní vzniesol námietku premlčania odporca. O. na úrok z omeškania vzniká nezaplatením hlavného záväzku riadne a včas, nasledujúcim dňom po splatnosti hlavného záväzku J. sa premlčia v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát vo vzťahu ku každej splátke samostatne. M. v konaní ide o úroky z omeškania ako príslušenstva náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb., pre vznik pohľadávky (t. j. deň, kedy sa mohlo právo vykonať prvýkrát) je rozhodujúci buď deň, keď príslušný orgán vyhovel návrhu na predbežné prerokovanie na náhradu škody alebo deň, kedy uplynula šesťmesačná lehota na prerokovanie tohto nároku (v prípade, že príslušný orgán nekonštatoval nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávnosť postupu a návrhu na prerokovanie nevyhovel).
V tomto prípade odporca nevyhovel návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku doručené U. životného prostredia F. republiky (neskôr postúpené odporcovi ako príslušnému orgánu) doručená dňa XX. XX. XXXX a žiadosti nebolo vyhovené, šesťmesačná lehota uplynula dňa XX. XX. XXXX. P. predchodca navrhovateľa si tak prvýkrát mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody s príslušenstvom dňa XX. XX. XXXX, pričom premlčacia lehota by uplynula najneskôr dňa XX. XX. XXXX. D. už však listom zo dňa XX. XX. XXXX oznámil právnemu predchodcovi, že jeho žiadosti nevyhovel. Z. premlčacia lehota začala plynúť už deň nasledujúci po doručení tohto listu právnemu predchodcovi navrhovateľa. V konaní však nebolo s istotou preukázané, kedy bol právnemu predchodcovi doručený tento list, preto súd v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania považuje za rozhodný deň pre plynutie premlčacej lehoty práve deň XX. XX. XXXX, teda najneskorší deň, kedy mohol odporca oznámiť právnemu predchodcovi navrhovateľa výsledok žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. F. sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že odporca sa do omeškania dostal už dňa XX. XX. XXXX, pretože dňa XX. XX. XXXX nesplnil svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi jeho pohľadávku. L. by to bolo vo výrazný neprospech jeho samého, ale najmä súd prihliadol na to, že šesťmesačná lehota má prinútiť strany, aby zmierom urovnali svoje vzťahy a počas tejto lehoty je vôbec sporné, či vznikne alebo nevznikne pohľadávka veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) a kedy by nastala jej splatnosť, a teda či sa dlžník dostane alebo nedostane do omeškania. V podstate tak zákon poskytol dlžníkovi šesťmesačnú lehotu na plnenie po tom, čo veriteľ uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky.
F. nesúhlasí ani s tvrdením odporcu, že do omeškania by sa dostal, ak by riadne a včas nesplnil pohľadávku priznanú na základe právoplatného rozhodnutia M. súdu v V. V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, pretože podľa neho až nezaplatením v rozhodnutí uvedenej pohľadávky by sa dostal do omeškania, t. j. až po XX. XX. XXXX. P. odporcu by sa v prípade skoršieho plnenia príslušenstva (než bola priznaná samotná pohľadávka - hlavný záväzok) navrhovateľ bezdôvodne obohatil, pretože úrok z omeškania by sa počítal z úplne inej sumy. M. splatnosť pohľadávky (náhrada škody) nebola určená a ani dohodnutá, stala sa pohľadávka splatná deň po tom, čo ho právny predchodca vyzval, resp. deň po uplynutí šesťmesačnej lehoty na plnenie (ktorú poskytol povinnému zákon č. XX/XXXX Zb.). P. uplatnenie príslušenstva nie je potrebná vedomosť o jeho presnej (určitej) výške, ani pre uplatnenie náhrady škody nie je potrebná presná výška. P. uplatnenie nároku je potrebná vedomosť, že taký nárok vznikol. E. aj v zmysle ustanovenia § 22 zákona č. XX/XXXX Zb. je pre plynutie premlčacej lehoty rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený o škode dozvedel, pričom stačí zistiť len skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody. O. ísť teda o zistenie (t. j. istotu v bežnom slova zmysle) ale stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé taký záver o možnom vzniku škody a možnej zodpovednosti povinného (napr. rozhodnutie O. súdu I. republiky sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). P. neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že si príslušenstvo neuplatnil spolu s nárokom na náhradu škody, pretože pre uplatnenie (či už samotného hlavného záväzku alebo príslušenstva) nie je potrebná jej výška. Na viac príslušenstvo sa len zriedka vyjadruje presnou sumou, vo väčšine prípadov sa príslušenstvo vyjadruje percentom z určitej sumy za nejaké obdobie. Z. nemožno tvrdiť, že je potrebné čakať na ustálenie výšky náhrady škody.
M. súd v V. V. v rozsudku č. l. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX vychádzal pri určení výšky pohľadávky navrhovateľa z náhrady škody, konkrétne z ušlého zisku navrhovateľa. H. zisk v konaní predstavovalo nájomné z nájomnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a spoločnosťou O. R. s. r. o. zo dňa XX. XX. XXXX. V nájomnej zmluve bol dohodnutý nájom na dobu XX rokov s výškou nájomného X XXX XXX,XX Sk (XX XXX,XX W.). O. bolo splatné vždy ku dňu XX. XX toho ktorého kalendárneho roka. Z. vždy XX. XX (splatnosťou nájomného) toho ktorého roka vzniklo alebo vznikne navrhovateľovi právo na zaplatenie nájomného - ušlého zisku (hlavný záväzok) a s ním aj na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania. P. aj súd v tomto konaní rozhodoval o nároku na úrok z omeškania, tak že vychádzal z rozhodnutia M. súdu v V. V. č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX, t.j., že nárok a splatnosť nároku vzniká každý rok k 5. XX. vo výške dohodnutého nájmu - (podľa názoru odvolacieho súdu ušlý zisk v súdenej veci v čase rozhodovania predstavuje len tá časť nájomného, na ktorú právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol nárok do XX. XX. XXXX, kedy bolo splatné nájomné za rok XXXX. O. za rok XXXX bude splatné až ku dňu XX. XX. XXXX, preto navrhovateľovi doteraz nevznikol nárok na náhradu škody titulom nevyplateného nájomného za rok XXXX a ani za ďalšie obdobia do skončenia tridsaťpäťročnej doby, na ktorú bol pôvodne pozemok právneho predchodcu navrhovateľa prenajatý. O. na náhradu škody doteraz vznikol za obdobie od roku XXXX do roku XXXX /od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX/, t. j. XX x X XXX XXX,XX Sk, t. j. XXX XXX,XX W.).
P. výpočte úrokov z omeškania vychádzal prvostupňový súd z toho, že keďže ide o príslušenstvo pohľadávky, tak nárok na úrok z omeškania mohol vzniknúť až deň nasledujúci po splatnosti hlavného záväzku (nájomného). O. si uplatňoval úroky z omeškania od XX. XX. XXXX až do XX. XX. XXXX. P. obdobie splatností hlavného záväzku bolo nasledovné: X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX), X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX), X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX), X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX), X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX), X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX), X. XX. XX. XXXX (právo na úroky z omeškania vzniklo dňa XX. XX. XXXX).
U. nájomné je splatné dňa XX. XX. XXXX. M. hlavný záväzok bol splatný vždy dňa XX. XX. toho ktorého roka, súd priznal úroky z omeškania nasledovne:
P. č. splatnosť nájomného doba omeškania úroková sadzba zo sumy nájomného výška úrokov z omeškania
X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X,XX% XX XXX,XX € XX XXX,XX € X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X,XX% XX XXX,XX € XX XXX,XX € X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X,XX% XX XXX,XX € XX XXX,XX € X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X% XX XXX,XX € XX XXX,XX € X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X% XX XXX,XX € X XXX,XX € X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X,XX% XX XXX,XX € X XXX,XX € X. X.XX.XXXX X.XX.XXXX - XX.X.XXXX X,XX% XX XXX,XX € X XXX,XX €
Za obdobie odo dňa XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX predstavujú úroky z omeškania sumu vo výške XX XXX,XX W.. V tejto časti súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške XX XXX,XX W.. V tejto časti nebol nárok navrhovateľa premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota začína plynúť vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej sume priznaného nároku. O. podal návrh dňa XX. XX. XXXX a teda mu možno priznať úroky z omeškania aj tri roky spätne. V tejto časti považoval súd návrh za dôvodný a aj mu vyhovel.
B. záväzok (nájomné) splatný dňa XX. XX. XXXX a príslušenstvo k nemu si mohol navrhovateľ uplatniť už dňa XX. XX. XXXX, a teda v tejto časti už uplynula trojročná premlčacia lehota, keďže navrhovateľ podal návrh až dňa XX. XX. XXXX. F. považoval v tejto časti nároku na úrok z omeškania (od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX) za premlčaný, z dôvodu vznesenia námietky premlčania, a keďže sa právo premlčuje ako celok, nemohol súd vyhovieť v časti zaplatenia úrokov z omeškania od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, preto súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že uplynula trojročná premlčacia lehota.
O. si uplatnil úroky z omeškania zo sumy XXX XXX,XX W. (ušlý zisk), ktorý mu však nebol priznaný v celom rozsahu. Aj M. súd v V. V. pri určovaní ušlého zisku vychádzal z výšky nájomného za jednotlivé obdobia splatnosti nájomného. Aj súd v tomto konaní potom nevychádzal z celkového uplatneného ušlého zisku, ale len z výšky každej jednotlivej splátky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX vo výške X XXX XXX,XX Sk (XX XXX,XX W.) a jej splatnosti. Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § X51 ods. X O. s. p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. H. odsekov 1 a X platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
P. na náhradu trov konania sa konštituuje až právoplatným rozhodnutím. Z. právna úprava neznamená, že sa o trovách nerozhodne, ale že sa len oddiali rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade súd o trovách konania rozhodne až samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozhodnutia a jeho doručovania v ten istý deň nebola výška trov konania súdu známa.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.