Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-66C-26-2022.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-66C/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobkyne: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: V., nar. XX.XX.XXXX, prechodným pobytom P. XXXX/XX, Bratislava, o zaplatenie XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX eur od 19.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 29.04.2022 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu XX eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.09.2020 do zaplatenia. 1.2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovanému bola dňa 19.08.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške XX eur splatná 18.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení SOREA hotel Stará Ľubovňa za obdobie od 01.05.2020 do 08.05.2020. Fakturovaná suma predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov na stravu zabezpečenú žalovanému počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, keďže žalovaný by si musel zabezpečiť stravu aj v prípade, že by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobkyňa postupovala v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečila. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobkyne v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobkyňa žalovanému zaslala výzvu na jej úhradu zo dňa 19.10.2020 ako aj zo dňa 20.01.2022. 1.3. Žalobkyňa právne odôvodnila žalobu ustanovením § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a odkázala na právne závery uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021, v zmysle ktorých uvedené zákonné ustanovenie a iné všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ochranu verejného zdravia, umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, vzniknutých pri plnení povinností uložených fyzickej osobe podľa zákona č. 355/2007 Z. z. v záujme ochrany verejného zdravia, ktoré je fyzická osoba povinná znášať. Okrem toho je žalobkyňa podľa platnej právnej úpravy povinná využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu a na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k je zániku alebo premlčaniu, k zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu, v zmysle zákona č. 291/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákona č. 374/2014 Z. z o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil a žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe.
3. Súd sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to s faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2020 s lehotou splatnosti do 18.09.2020, výzvou na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti
- strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, výzvou na úhradu pohľadávky štátu vo výške XX eur zo dňa 20.01.2022 s vrátenou listovou zásielkou a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 3.1. Žalovanému, ktorý mal nariadenú izoláciu v karanténnom zariadení SOREA hotel Stará Ľubovňa, bola v období od 01.05.2020 do 08.05.2020 žalobkyňou poskytovaná strava v sume XX eur. Na úhradu ceny poskytnutej stravy vystavila žalobkyňa žalovanému dňa 19.08.2020 faktúru č. XXXXXXXXXX a vyzvala ho na jej zaplatenie v lehote splatnosti do 18.09.2020. Žalovaný dlžnú fakturovanú sumu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. 3.2. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy aj výzvou zo dňa 19.10.2020 a opätovne výzvou zo dňa 20.01.2022. Žalovaný fakturovanú sumu napriek výzvam nezaplatil.
4.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 4.2. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia. 4.3. Podľa § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. ohrozenie verejného zdravia nastáva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň. 4.4. Podľa § 48 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z. z. úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f). 4.5. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie. 4.6. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. 4.7. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. 4.8. Podľa § 2 ods. 4 nariadenia vlády č. 77/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie na realizáciu karanténnych opatrení určí okresný úrad v súlade s požiadavkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vybrané zariadenia vo svojej územnej pôsobnosti ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu zákona. 4.9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 4.10. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5.1. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za nesporné a preukázané, že žalobkyňa zabezpečila a poskytla žalovanému počas nariadenej izolácie v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. stravu v určenom karanténnom zariadení SOREA hotel Stará Ľubovňa v období od 01.05.2020 do 08.05.2020. Žalobkyni vznikli v súvislosti s poskytnutím stravy žalovanému náklady, ktoré vyčíslila v sume XX eur a na ich úhradu podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. vystavila dňa 19.08.2020 žalovanému faktúru s lehotou splatnosti do 18.09.2020. Žalovaný aj napriek splatnej faktúre ako aj ďalším výzvam náklady, ktoré vznikli pri plnení povinností ustanovených zákonom č. 355/2007
Z. z. v súvislosti s ochranou verejného zdravia a na ktorých úhradu bol žalovaný povinný (§ 58 ods. 2 č. 355/2007 Z. z.) žalobkyni neuhradil. Žalobkyni tak vznikol nárok na úhradu poskytnutej a riadne fakturovanej ceny stravy vo výške XX eur. 5.2. Žalovaný bol v konaní pasívny a v rámci procesnej obrany vôbec nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu uvedených plnení vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla (napr. jej splnením
- zaplatením, či inými spôsobmi zániku záväzku predpokladanými Občianskym zákonníkom ako započítaním, odpustením dlhu či jeho mimosúdnym urovnaním). Súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné a preukázané, nárok žalobkyne za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu sumy XX eur.
6. Dlžník, ktorý nesplní svoj záväzok riadne a včas, sa dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania, čím dlžníkovi pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Žalovaný cenu za poskytnutú stravu žalobkyni v určenej lehote splatnosti podľa faktúry nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň, t.j. dňa 19.09.2020 dostal s jej plnením do omeškania. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a žalobkyni priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške, aktuálnej k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5 % ročne zo sumy XX eur za dobu omeškania od 19.09.2020 do zaplatenia.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto by jej proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyni v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (žalobkyňa nebola zastúpená advokátom a ani jej nevznikla žiadna poplatková povinnosť), a tak súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalobkyni nepriznal (R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.