Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12C-59-2023.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Subarea
12C/59/2023
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobkyne: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, O., proti žalovanému: A. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. J.. XX, P., P., štátny občan P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti žalovaného na procesných úkonoch trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni.
2. Žalobkyňa v podanom návrhu tvrdila, že bola napadnutá žalovaným, pričom skutok sa stal v H., kde sa s prípadom zaoberá polícia. Žalovanému súčasne bol nariadený aj zákaz priblížiť sa k žalobkyni na dobu 30 dní a žalobkyňa bola dočasne umiestnená v azylovom centre. Toho času sa žalobkyňa nachádza v mieste svojho trvalého pobytu. Ďalej poukázala na to, že na nej boli spáchané viaceré závažné skutky: pokus o zabitie, krádež osobného auta, krádež financií a zlatých šperkov, poškodenie cudzej veci, psychické týranie a nebezpečné vyhrážanie. Keďže bola v ohrození života, žiadala o vydanie rozhodnutia aj na území Slovenskej republiky, ktorým súd zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobkyni.
3. Žalobkyňa k návrhu pripojila listinné dôkazy v rumunskom jazyku, a to predbežný ochranný príkaz zo dňa 15.06.2023 a lekársku správu zo dňa 15.06.2023.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ods. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 5. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
6. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.
7. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami (ktorých preklad súd zabezpečil), dospel súd k záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, keďže existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná a duševná integrita a bezpečnosť. Z predbežného ochranného príkazu, vydaného v H. dňa 15.06.2023, mal súd osvedčené, že žalobkyňa bola fyzicky napadnutá žalovaným, t.j. partnerom, ktorý ju udieral do horných a dolných končatín, ťahal ju za vlasy a hodil ju na podlahu, pričom na žalobkyni boli viditeľné známky násilia. Z uvedeného dôvodu bol príslušným H. štátnym orgánom nariadený zákaz priblíženia sa žalovaným k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 m, a to počnúc dňom 15.06.2023 od 04:00 hod. do 20.06.2023 do 04:00 hod. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 15.06.2023 mal súd osvedčené, že žalobkyňa utrpela traumatické zranenia, ktoré mohli byť spôsobené silnými údermi tela, stlačením prstami a možným vyvrtnutím. Tieto zranenia neboli život ohrozujúce, avšak vyžadovali 5-6 dní lekárskej starostlivosti. Preskúmaním návrhu žalobkyne súd mal za to, že možno nepochybne ustáliť, že žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží dosiahnuť uloženie zákazu žalovanému priblíženia sa k jej osobe, ktoré vzdialenosťou neohraničila. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré je nemožné vopred ovplyvniť, súd považoval za potrebné zákaz priblíženia presne vymedziť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu žalobkyne a okolnosti, ktoré vo svojom návrhu uviedla. V prvom rade bolo nevyhnutné zákaz priblíženia koncentrovať len na úmyselné priblíženie žalovaného, keďže nemožno vylúčiť, že sa strany na verejnosti stretnú náhodne (napr. na ulici), čomu sa nedá zabrániť. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú žalovaný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 m, ktorú súd považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a žalovaného, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne žalovaným za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Keďže v danej veci koná polícia v Rumunsku, pričom nemožno vylúčiť ani začatie trestného, priestupkového či civilného konania na území Slovenskej republiky, považoval súd za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť uvedený zákaz v prípade vedenia tohto alebo iných súdnych, resp. iných verejných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú.
8. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 Civilného sporového poriadku).
9. Súd mal za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov strán sporu, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd však týmto poučuje strany, že ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené, súd ho zruší, ak ktorákoľvek zo strán podá na súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a osvedčí odpadnutie dôvodov nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, t.j. na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.