Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Cb-60-2011.pdf
PDF · 112.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/60/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: Diners Club CS, s.r.o., Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava proti odporcom: 1. MERIT MARK, spol. s r.o., Saratovská 2, Bratislava, IČO: 34 139 826, 2. G. G., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX, O., W. A., o zaplatenie 8.603,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.117,78 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 108 eur za súdny poplatok za návrh a v sume 356,79 eur trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 15.4.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 8.603,41 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16 % ročne zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia vo veci samej tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008, keď odporca v 2.rade dňa 10.7.2007 podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal, uspokojiť pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade, v prípade, že tento nesplní akékoľvek záväzky voči navrhovateľovi, ktoré mu vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných kariet alebo v súvislosti s nimi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti odporcov v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu trvá v zmysle jeho písomného vyhotovenia a žiada zaviazať oboch odporcov zaplatiť mu uplatnenú pohľadávku v sume 8.603,41 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou 16 % ročne z tej istej sumy od 15.11.2010 do vydania rozhodnutiu súdu vo veci samej s tým, že splnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Podaný návrh odôvodňuje tým, že na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008 odporcom v prvom rade vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah, v rámci ktorého navrhovateľ vychádzajúc z obsahu tejto žiadosti, ktorú prijal a všeobecných obchodných podmienok, na ktorú sa odkazovalo poskytol odporcovi v 1. rade služby dojednaného rozsahu, teda odporcovi v prvom rade bola vydaná kreditná karta, ktorej prevzatie potvrdil a prostredníctvom nej navrhovateľ zaplatil transakcie odporcu v 1.rade prostredníctvom tejto karty s tým, že všetky transakcie využívané odporcom v 1.rade u predajcov, u ktorých sa kartou dalo platiť navrhovateľ zaňho zaplatil a podľa zmluvy ich mal odporca navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť, čo však v rozhodnom období popísanom v návrhu a aj vo vyjadrení zo dňa 14.6.2013 odporca v 1.rade nevykonal. Odporca je preto povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 6.374,96 eur ako plnenie za poskytnuté služby a nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením platieb navrhovateľovi, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne, ktorá dohoda o týchto nárokoch vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, kde sú označené ako poplatok z omeškania, neskôr to bolo uvedené ako sankčný poplatok s tým, že ako aj vyplýva z písomného vyjadrenia, navrhovateľ odkazuje na bod 4.6. všeobecných obchodných podmienok, kde vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výšky uvedenej v zozname poplatkov a to od dátumu splatnosti. Výška poplatku z omeškania bola 24 % ročne z toho výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta vo výške 16 % ročne. Ku dňu 30.10.2010 navrhovateľ tak vyčíslil úrok z omeškania vo výške 742,82 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur, ktoré sumy sú súčasťou istiny a ďalej navrhovateľ žiada priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne aj percentuálne z nezaplatených platieb v sume 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a rovnako z uvedenej sumy od 15.11.2010 priznať aj 16 %-nú ročnú zmluvnú pokutu, ktorý nárok ohraničuje do dňa vydania rozhodnutia v tejto veci. Pokiaľ ide o odporcu v 2.rade, tento ako osoba oprávnená konať za odporcu v 1.rade, vyhlásením zo dňa 10.7.2008 prevzala ručiteľský záväzok za odporcu v 1.rade, preto ho navrhovateľ žiada zaviazať zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu s odporcom v 1.rade v postavení ručiteľa.
Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty odporcu v 1.rade zo dňa 2.7.2008, ktorá odkazovala aj na všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, oboznámenie sa s ktorými odporca v 1.rade potvrdil, vyplýva žiadosť odporcu v 1.rade o vydanie kreditnej karty.
Z článku 1.1 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že predmetom jeho činnosti je vydávanie a správa nebankových platobných kariet, vykonávanie obchodných transakcií z použitia kreditných kariet.
Podľa článku 2 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že držiteľ karty je oprávnený po predložení karty uskutočňovať prostredníctvom nej platby kdekoľvek na svete za tovary zakúpené, resp. za služby poskytnuté zmluvným partnerom a to do výšky limitu, ako aj prostredníctvom karty vybrať hotovosť z bankomatov, od oprávnených osôb do výšky hotovostného limitu.
Podľa článku 4.1 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že spoločnosť Diners Club Slovakia, s.r.o. uhradí zmluvným partnerom všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s realizovaním transakcií prostredníctvom karty v príslušnom zúčtovacom období.
Podľa článku 4.2 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že žiadateľ je povinný dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť do dátumu splatnosti, najneskôr však do piatich dní od dátumu splatnosti.
Podľa článku 4.6 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že ak sa žiadateľ dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, je povinný uhradiť spoločnosti Diners Club Slovakia, s.r.o. najmä poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške uvedenej v zozname poplatkov od dátumu splatnosti, iné poplatky podľa zoznamu poplatkov, napr. poplatky za vystavenie upomienok, všetky náklady, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy, napr. súdne a notárske poplatky a náklady právneho zástupcu.
Z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.7.2008 vyplýva vyhlásenie a záväzok odporcu v 2.rade, že uspokojí pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi, ak dlžník - odporca v 1.rade nesplní akékoľvek záväzky voči veriteľovi, ktorému vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných kariet Diners Club Slovakia, s.r.o. alebo v súvislosti s nimi.
Z preberacieho protokolu vyplýva, že odporca v 2.rade prevzal dňa 11.7.2008 kartu č. XXXXXXXXXXXXXX.
Z výpisu z obchodného registra odporcu v 1.rade vyplýva, že odporca v 2.rade bol v období od 1.5.2008 do 29.4.2011 spoločníkom a konateľom odporcu v 1.rade.
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa ustanovenia § 304 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu účastníkov), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade vznikol obchodno- právny záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi v 1.rade kreditnú kartu, ktorú tento riadne prevzal a prostredníctvom ktorej vykonával vo svoj prospech transakcie popísané vo všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa, s ktorými bol oboznámený, pričom sa zaviazal k povinnosti dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť navrhovateľovi, čo však v danom prípade v rozhodnom období neurobil. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania vyplýva z popísaného zmluvného vzťahu účastníkov a predstavuje vyčíslený podľa navrhovateľa dohodnutý 8 %-ný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010 v sume 742,82 eur, vyčíslenú podľa navrhovateľa dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur ustálenú ako 16 % ročne z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010 a nezaplatenú istinu vo výške 6.374,96 eur ako neuhradené položky - transakcie vykonané prostredníctvom kreditnej karty za obdobie od 15.3.2009 do 15.10.2009. Odporca v 2.rade podpísal ručiteľské vyhlásenie a nakoľko odporca v 1.rade vyúčtované čiastky riadne a včas nezaplatil a odporca v 2.rade ako ručiteľ bol vyzvaný na ich zaplatenie za hlavného dlžníka, ktorý rovnako neplnil, navrhovateľ žiada uplatnenú istinu pohľadávky spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 16 % ročne z nezaplatenej istiny ako neuhradených transakcií vykonaných prostredníctvom kreditnej karty v sume 6.374,96 eur od 15.11.2010 v prípade úroku z omeškania do zaplatenia a v prípade zmluvnej pokuty do rozhodnutia vo veci samej zaplatiť od oboch odporcov.
Pokiaľ ide o uplatnenú istinu pohľadávky v rozsahu sumy 6.374,96 eur predstavujúcu neuhradené transakcie vykonávané prostredníctvom kreditnej karty, v tejto časti súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, vychádzajúc z existencie obchodno-právneho záväzkového vzťahu účastníkov, podľa ktorého si navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť splnil a zrealizoval platby za odporcu v 1.rade prostredníctvom vydanej karty, pričom odporca v 1.rade si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a dlžnú sumu v súvislosti s realizovaním transakcií prostredníctvom karty navrhovateľovi nezaplatil a nakoľko v konaní nebola zistená skutočnosť, ktorá by odporcu v 1.rade zbavovala tejto povinnosti, zaviazal ho súd túto časť uplatnenej pohľadávky navrhovateľovi zaplatiť.
Časť istiny pohľadávky predstavujúcu vyčíslenú zmluvnú pokutu ku dňu 30.10.2010 vo výške 1.485,63 eur, súd nemohol považovať za nárokovateľnú a to z nasledujúcich dôvodov.
Uplatnená zmluvná pokuta pre prípad, že sa odporca v 1.rade dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, ku ktorej sa mal tento podľa navrhovateľa zaviazať vychádzajúc zo znenia článku 4.6 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, nie je podľa názoru súdu dohodnutá platne.
Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute (inak uzatvorenej v písomnej forme ako súčasť všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa s potvrdením oboznámenia sa s nimi odporcom v 1.rade) pri splnení podmienky platnosti tejto dohody v písomnej forme, ktoré majú obligatórny charakter, sú určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečovať a zároveň určenie výšky zmluvnej pokuty.
Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má ňou byť zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na jej zaplatenie. Pri výklade prejavu vôle obsiahnutom v zmluve je potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu listiny a takýto prejav vôle sa vykladá predovšetkým vôľou strán v okamžiku uzatvárania zmluvy, avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Z citácie tvrdenej dohody o zmluvnej pokute tak vyplýva, že účastníci si pre prípad „ak sa žiadateľ dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, je
povinný uhradiť spoločnosti najmä poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške uvedenej v zozname poplatkov od dátumu splatnosti“.
Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré platí aj pre obchodno-právne záväzkové vzťahy definuje príslušenstvo pohľadávky, ktorým je aj poplatok z omeškania, na ktorý však vzniká nárok len vtedy, keď to zákon výslovne ustanovuje, teda že v danom konkrétnom prípade vzniká dlžníkovi povinnosť ho zaplatiť. Je preto potrebné skonštatovať, že platná právna úprava nespája pre prípad omeškania so zaplatením ceny povinnosť platiť poplatok z omeškania. Pokiaľ si potom zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania poplatok z omeškania, na tento navrhovateľovi nevznikol nárok aj napriek dohode zmluvných strán pre rozpor so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že podľa všeobecných obchodných podmienok je dohodnutý poplatok z omeškania následne definovaný ako pozostávajúci zo zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, teda z iných právnych inštitútov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neurčitosť dohodnutého nároku bez možnosti výkladového odstránenia tohto jazykového vyjadrenia, pretože dohoda - prejav vôle je tak v rozpore s jeho jazykovým vyjadrením. Pri takto formulovanej dohode o sankcii pre prípad omeškania nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu, ktoré by mohlo spôsobiť právne následky (poplatok z omeškania je pre daný prípad nenárokovateľný a dohoda o zmluvnej pokute ako aj výške úroku z omeškania neurčitá). Tu zostáva sporným aj určenie výšky či už zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania vzhľadom na odkaz len na sadzobník poplatkov, na ktorý osobitne zmluva neodkazovala, všeobecné obchodné podmienky ho spomínajú len v čl. 4.6, čím nie je podľa názoru súdu ani splnené písomná forma dohody o výške prípadnej zmluvnej pokuty ako aj dohodnutého úroku z omeškania
Vzhľadom na uvádzané tak súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1 rade ako zmluvnej strane v časti vyčíslenej zmluvnej pokuty ako aj uplatnenej zmluvnej pokuty do rozhodnutia vo veci pri percentuálnom uplatnení z dlžnej sumy ako nedôvodný zamietol. Uplatnený vyčíslený úrok z omeškania nakoľko bol v rozsahu jeho zákonnej výšky ako aj ďalej jeho percentuálne uplatnenie z dlžnej sumy do zaplatenia navrhovateľovi priznal, nakoľko nepresahoval výšku zákonného úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok zo zákona, tu bol súd viazaný návrhom, i keď v rozhodnom období bola jeho výška vyššia než uplatnená.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu v 2.rade v prejednávanej veci ako ručiteľa, súd zaujal právne stanovisko, podľa ktorého je prehlásenie ručiteľa zo dňa 10.7.2008 neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť.
Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, t.j. - okrem prípadov, kde vôbec chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom určiť a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (to napokon platí aj pre uvádzané vyššie o dohode o zmluvnej pokute a výške úroku z omeškania).
Podľa ustáleného výkladu podávaného súdnou praxou je vôľa, vtelená do právneho úkonu, svojim prejavom určitá a zrozumiteľná, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže typicky účastník túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať.
Posúdenie ručiteľského prehlásenia ako neplatného právneho úkonu je založené na názore o jeho neurčitosti, nezrozumiteľnosti, ktoré súd považuje v tom, že ručiteľské prehlásenie odkazuje na neurčitý záväzok.
Z obsahu § 304 ods. 1,2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ručiteľský záväzok môže vzniknúť ako akcesorický záväzok na zabezpečenie platného záväzku dlžníka, pričom § 304 ods. 2 umožňuje uskutočniť platne aj ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie záväzku dlžníka, ktorý vznikne v budúcnosti.
Pokiaľ ide o ručiteľské vyhlásenie odporcu v 2.rade, súd konštatuje, že písomná forma vyhlásenia dodržaná bola, ako aj zrejmé a jasné označenie veriteľa, voči ktorému sa vyhlásenie robí, zrejmé označenie ručiteľa ako aj dlžníka, súd však nemohol konštatovať určitosť záväzku vyjadrenú jeho presnou identifikáciou, právnym dôvodom tak, aby tento nebolo možné zameniť za inú pohľadávku. Z obsahu vyhlásenia potom nie je zrejmé, ktorý presne špecifikovaný záväzok dlžníka ručiteľ zabezpečuje, pretože táto skutočnosť z formulácie „akékoľvek záväzky voči veriteľovi, ktorému vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných kariet Diners Club Slovakia, s.r.o. alebo v súvislosti s nimi“ nevyplýva. To znamená, že ručiteľské vyhlásenie odkazuje na „akékoľvek záväzky“, ako aj na to, že tieto záväzky majú vzniknúť alebo vznikli z právneho vzťahu založeného „žiadosťami o vydanie kreditných kariet“ - vo vzťahu k odporcovi v 1.rade podľa obsahu spisu bola vydaná len jedna karta, a napokon vyhlásením mali byť zabezpečené aj záväzky „súvisiace s vydanými kreditnými kartami“, pričom z takejto formulácie skutočne nie je zrejmé aké sú to súvisiace záväzky, na ktoré sa ručiteľské vyhlásenie malo tiež vzťahovať.
Podľa uvádzaného potom nemohlo vzniknúť platný ručiteľský záväzok odporcu v 2 rade a tým jeho povinnosť byť zaviazaný v prejednávanej veci k zaplateniu uplatnenej pohľadávky spolu s dlžníkom - odporcom v 1 rade a súd návrh vo vzťahu k nemu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania navrhovateľa rozhodol súd s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k odporcovi v 1 rade a úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, keď jeho úspech ustálil na 16 %. Tu súd zohľadnil rozsah uplatnenej pohľadávky, ktorú navrhovateľovi nepriznal (t.j 1 485,63 eur zmluvná pokuta ako súčasť istiny pohľadávky a zmluvná pokuta uplatnená percentuálne z dlžnej sumy do rozhodnutia súdu vo veci - 2651,98 eur) v pomere s jej priznaným rozsahom, čo predstavuje percentuálnu neúspešnosť navrhovateľa 42 % (11255,39 eur uplatnená istina spolu s vyčíslenou percentuálne uplatnenou zmluvnou pokutou oproti neúspechu v časti 4737,61 eur ako nepriznaná vyčíslená zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou istiny a vyčíslená percentuálne uplatnená zmluvná pokuta do rozhodnutia súdu) a tým celkovú úspešnosť 58 % úspešnosť mínus 42 % neúspešnosť, čo predstavuje celkovú úspešnosť navrhovateľa 16 %, v ktorom rozsahu súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi v 1 rade uplatnenú náhradu trov konania za súdny poplatok za podaný návrh v sume 675 eur a trovy právneho zastúpenia 2229,96 eur za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd vyjadrenie zo dňa 24.5.2011, účasť na pojednávaní dňa 8.7.2011, ktoré bolo odročené bez otvorenia (1/4 odmeny), účasť na pojednávaní dňa 14.12.2012, ktoré bolo odročené bez otvorenia (1/4 odmeny), účasť na pojednávaní dňa 5.4.2013, ktoré bolo odročené bez otvorenia (1/4 odmeny), písomné podania na súd zo dňa 14.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 21.6.2013 á 304,73 vrátane 20% DPH, 4 krát režijný paušál 7,41 eur, 1 krát 7,63 eur, 3 krát 7,81 eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu 72,85 eur, cestovné náklady v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 8.7.2011, 14.12.2012, 5.4.2013, 21.6.2013 v celkovej sume 155,70 eur, náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou na vyššie popísaných pojednávaniach spolu s 20% DPH v celkovej sume 247,93 eur. Súd tak priznal navrhovateľovi náhradu za súdny poplatok za návrh v sume 108 eur (16% zo sumy 675 eur) a za trovy právneho zastúpenia 356,79 eur (16% zo sumy 2229,96 eur), ktoré zaviazal odporcu v 1 rade zaplatiť k rukám právnemu zástupcovi navrhovateľa v súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešnému odporcovi v 2 rade vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi s odkazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré mu však súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.