Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-101-2013.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/101/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: P. I., rod.E., nar. X.X.XXXX, bytom M. nad Q. XXX, W., občan SR, proti odporcovi: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. nad Q. XXX, W., občan SR, o určenie manželského výživného
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2013 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k povinnosti platenia manželského výživného vo výške 100 € mesačne, s odôvodnením, že je nezamestnaná a musí sa starať o tri maloleté deti. V spoločnej domácnosti nežije s odporcom od marca 2013, kedy opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi pre agresívne správanie sa odporcu.
Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
V konaní bez prítomnosti odporcu (na nariadené pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravelnil) podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od 15.3.2013 a bola nútená opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu odporcovho napádania a urážania. Býva v F. W. v podnájme spolu s deťmi. Poberateľkou dávky a príspevku v hmotnej núdzi bola od septembra 2012 a od 13.6.2013 je zamestnaná v spoločnosti Start Services, s.r.o., so sídlom Drieňová 1H, Bratislava na základe dohody o pracovnej činnosti s miestom výkonu práce Považská Bystrica a má dohodnutú odmenu 2,50 eur brutto. Náklady za prenájom bytu predstavujú mesačne 404 eur, v byte s ňou býva mal. Q., nar. X.X.XXXXX a mal. F., nar. XX.X.XXXX a mal. O., nar. XX.XX.XXXX býva so svojím otcom od 13.6.2013.
Medzi účastníkmi je nesporné, že ich manželstvo uzavreté dňa X.X.XXXX v W. zapísané v knihe P. úradu mesta W. vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX právne trvá a v súčasnosti je vedené na tunajšom súde konanie o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom sp. zn. 30P 92/2013, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené, pričom v tomto konaní o predbežnom opatrení samostatným uznesením zo dňa 12.6.2013 bolo rozhodnuté, že otec je povinný prispievať výživné na maloleté deti a to Kristínu, Q. a F. sumou 27 € mesačne na každé z nich a návrh otca na dočasné zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti bol zamietnutý (čl. 2, 22 spisu).
Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina pracovisko Bytča zo dňa 26.9.2012 (čl. 3 spisu) súd zistil, že dňom 1.9.2012 navrhovateľke zaradenej do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola od 1.9.2012 zvýšená dávka a príspevky v hmotnej núdzi na sumu 306,89 eur.
Z dohody o pracovnej činnosti zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 12.6.2013 (čl. 26 spisu) súd zistil, že navrhovateľka pracuje od 13.6.2013 a jej odmena v rozsahu 10 hodín týždenne predstavuje sumu 2,50 eur/hod brutto.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina pracovisko Bytča zo dňa 11.4.2013 (čl. 25 spisu) súd zistil, že odporcovi boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi v mesiaci apríl v sume 118,30 eur.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, ktorá nastáva až v prípade nezhody a to v prípade, keď manželia spolu nehospodária. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
Napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť, nakoľko inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom.
Zákon ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť v starostlivosti o dieťa, ktoré je naplnením zmyslu zákona o rodine vytvárať priaznivé prostredie pre rast detí. Rozsah vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, tj. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov a pojem „ v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov.
Vychádzajúc zo zákonných hľadísk z citovaných ustanovení Zákona o rodine a podľa zisteného skutkového stavu jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku ( podľa § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p. ) súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie manželského výživného. Pri posudzovaní rozhodného obdobia od podania návrhu a za stavu, že účastníci konania sú manželia,
nežijú v spoločnej domácnosti a keď manželia spolu nehospodária, dospel súd k záveru, že rozhodne nemožno povedať to, žeby životná úroveň jedného z nich bola vyššia ako druhého. Navrhovateľka počas prehodnocovaného obdobia bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a len to, že bola odkázaná na štátnu pomoc (dávka v hmotnej núdzi) nemôže samo o sebe znamenať, že je neschopná samostatne sa živiť, keďže od 13.6.2013 má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti. Je nepochybné, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Na strane druhej v konaní nebolo preukázané, že odporca je zamestnaný a má iný zdroj príjmu ako dávky v hmotnej núdzi. Súd nezistil v súčasnosti taký nepomer v životnej úrovni oboch manželov, ktorý by opodstatňoval zaviazanie odporcu povinnosťou plnenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke titulom manželského výživného, keď zo strany navrhovateľky nebola splnená procesná dôkazná povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, že odporca má iný zdroj príjmu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého zákonného ustanovenia, účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie právo proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odporca ako úspešný účastník v konania mal právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil a zo spisu vzniknuté trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).