Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-437-2010.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2Er/437/2010
Uznesenie
Okresný súd Svidník, v exekučnej veci oprávneného E. BS, spol. s r.o., Y. XXX/XX, XXX XX L., K.: XX XXX XXX, zastúpeného R.. R. U., advokátom, L. hrdinov XXX, XXX XX L., proti povinnému S. F., nar. X.X.XXXX, bytom V. č. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, o vymoženie 1.637,20 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom pod sp. zn. Ex 520/2010, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 7,75 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 26.6.2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5712 038903 * vydaného Okresným súdom Svidník dňa 7.7.2010, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 24.1.2013. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bolo uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 10.11.2009 č.k. 5C/16/2009-46 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2010 a vykonateľnosť dňa 23.3.2010. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 1.2.2013.
Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný dňa 15.2.2013 osobne na exekútorský úrad námietky, v ktorých uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 29.6.2010 v prospech oprávneného AGRIFARM BS, spol. s r.o., Mlynská 713/42, Stropkov, IČO: 36 478 717. Skutočnosť, že oprávneným je AGRIFARM BS, spol. s r.o., mu však bola oznámená dňa 3.9.2010. Pohľadávku povinný uhradil dňa 6.9.2010 vo výške 1.637,20 eura v prospech spoločnosti AGRIFARM BS, spol. s r.o., čo preukázal fotokópiou poštového peňažného poukazu H, pod. číslo 374.
Oprávnený sa k námietkam povinného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie /§ 46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Na základe uvedeného súd skúmal, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Po zistení, že povinný v námietkach neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by mali za následok zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo by boli dôvodmi, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná, nebol dôvod na to, aby súd námietkam vyhovel.
V tomto prípade je súd toho názoru, že úhrada vymáhanej pohľadávky zo strany povinného dňa 6.9.2010, nie je dôvodom, pre ktorý by súd mal námietkam vyhovieť, nakoľko exekúcia sa v tomto prípade začala oprávnene (návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 29.6.2010, pričom povinný uhradil vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému až dňa 6.9.2010). Z uvedeného dôvodu súd námietky povinného zamietol, avšak súčasne na základe ich obsahu skúmal, či tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Keďže pohľadávka bola uhradená až po začatí exekučného konania a oprávnený nepopiera splnenie jeho vymáhanej pohľadávky, mal súdny exekútor v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Exekučného poriadku upustiť od vykonania exekúcie. Pretože tak súdny exekútor nerozhodol, je potrebné, aby bola exekúcia zastavená rozhodnutím exekučného súdu z toho dôvodu, že splnením vymáhaného nároku zaniklo právo priznané v exekučnom titule (§57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku).
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách exekúcie vo vzťahu k oprávnenému a povinnému rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 a § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Ako
dôvod hodný osobitného zreteľa posúdil súd tú skutočnosť, že aj keď povinný uhradil vymáhanú pohľadávku už 6.9.2010, oprávnený nepostupoval v tomto exekučnom konaní s náležitou starostlivosťou a uvedenú skutočnosť neoznámil súdnemu exekútorovi. Povinný v čase úhrady pohľadávky nemal žiadnu vedomosť o začatom exekučnom konaní, pretože zo spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené až 1.2.2013, teda takmer dva a pol roka po tom, ako pohľadávku uhradil. Ak by oprávnený postupoval v tomto exekučnom konaní aktívne, mohlo dôjsť k zastaveniu konania už oveľa skôr a tým by sa predišlo aj vzniku ďalších trov exekúcie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, oprávnenému náhrada trov exekúcie priznaná nebola a povinný nemá právo na ich náhradu.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu Exekučného poriadku, úmyslom zákonodarcu pri tejto právnej úprave bolo zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi postupoval súd podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Prihliadol na to, že poverenie súdu aj keď s dátumom vydania 7.7.2010 bolo exekútorovi reálne doručené až 23.1.2013, pričom povinný uhradil pohľadávku už dňa 6.9.2010. Je pri tom irelevantné z akého dôvodu došlo k oneskorenému doručeniu poverenia súdu exekútorovi. Rozhodujúce je však to, že ani súdny exekútor ani oprávnený takmer dva a pol roka nevyvinuli žiadnu aktivitu k zjednaniu nápravy, pokiaľ ide o doručenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by preto nespravodlivé, aby súd priznal exekútorovi odmenu vo výške 10% z vymoženej pohľadávky za situácie, keď povinný uhradil vymáhanú pohľadávku takmer dva a pol roka pred doručením poverenia na vykonani e exekúcie súdnemu exekútorovi. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie nebol
spísaný do zápisnice exekútorom, má exekútor nárok len na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Hotové výdavky vyčíslil súdny exekútor na sumu 6,46 eura a následne na výzvu súdu tieto bližšie špecifikoval podaním zo dňa 29.5.2013. Súd exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 6,46 eura, pretože tieto považoval za účelne vynaložené (ide o poštovné náklady za žiadosť o udelenie poverenia - 1,13 eura, za upovedomenie o začatí exekúcie - 1,60 eura, za vrátenie poverenia
- 0,40 eura, za doručenie príkazu na začatie exekúcie pre banky - 0,40 eura, za námietky - 1,55 eura a za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - 3 x 0,40 eura, obálky - 0,18 eura).
S poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku druhá veta, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20% DPH, čo v tomto prípade predstavuje sumu 1,29 eura ( 20% zo sumy 6,46 eura).
Celkové účelné trovy exekúcie určené v zmysle vyhlášky v danom prípade predstavujú sumu 7,75 eura.
K náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal súd povinného, pretože exekučné konanie začalo oprávnene a pohľadávka oprávneného bola uhradená až po jeho začatí, teda dňa 6.9.2010.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa § 374 ods. 4 O.s.p..
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na
Okresný súd Svidník.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeru je proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.