Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Alici Gálovej a prísediacich R. N. J. I. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2013, takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaná J. Š., M.. XX. XX. XXXX F. S. M. W., A. Q. U., Q. XX,

za skutok, ktorý mala spáchať tak, že

od presne nezistenej doby, najneskôr od 01. 09. 1999 do 01. 08. 2009 v S. M. W., Š. X J. F. U., Q. Č.. XX pohŕdavým zaobchádzaním, nadávkami, vyvolávaním napätia, pocitov úzkosti, neistoty a stresu ako aj pichaním šijacou ihlou do rôznych častí tela spôsobila svojmu manželovi I.. T. Q. psychické utrpenie, ktoré u neho viedlo k vzniku syndrómu týranej osoby,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie ,

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor podal dňa 21. 03. 2013 obžalobu na J. Š. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná. Na svoju obranu uviedla, že nič čo je uvedené v obžalobe nie je pravdou. Naopak poškodený týral ju, preto podala trestné oznámenie na poškodeného. Na Okresnom súde v Q. sa vedie trestné konanie voči poškodenému. Poškodený v tejto veci podal trestné oznámenie na jej osobu až pol roka po tom, čo podala trestné oznámenie ona. Obžalovaná s poškodeným žila v manželstve, v spoločnej domácnosti 29 rokov. Problémy v manželstve nastali v roku 1999 - 2000, keď poškodený zostal na výsluhovom dôchodku a obžalovaná si otvorila živnosť. Poškodený sa mal starať o domácnosť a o deti, čo nerobil. Ich problémy v manželstve vyplývali z toho, že sa poškodený nestaral o domácnosť, o deti a z nedostatku financií. Obžalovaná poprela, že by dávala poškodenému lieky, že by ho pichla ihlou, že by ho bola ponižovala v sexuálnej oblasti.

Naopak obžalovaná bola bitá zo strany poškodeného, hocikedy ju zbil a vulgárne jej nadával. Poškodený nadväzoval vzťahy s inými ženami a podvádzal ju. Samozrejme, že poškodenému vyčítala, že nedáva peniaze do domácnosti, že keď je na výsluhovom dôchodku, že nič nerobí a o nič sa nestará. Z toho dôvodu aj skrývala jedlo pred poškodeným, aby mali deti čo jesť, keď prídu zo školy. Obžalovaná s poškodeným žila v spoločnej domácnosti do 13. 06. 2009, keď dostala infarkt. Poškodený vždy prišiel v piatok a bol až do nedele, pričom mu obžalovaná oprala veci a poškodený dostal najesť. Čo sa týka upokojujúcich liekov, tie bral sám poškodený, zároveň sa liečil na Prednej Hore so závislosti na alkohole. Na liečenie bol dotlačený aj zo strany jeho bývalého zamestnávateľa, Policajného zboru SR. Obžalovaná žije so svojim synom v spoločnej domácnosti, naopak poškodený žije v spoločnej domácnosti s ich dcérou. Dcéra odišla k otcovi, pretože mala s matkou nezhody o spôsobe jej života.

Okrem výsluchu obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka - poškodeného T. Q., výsluchom svedka U. Q. - syna obžalovanej a poškodeného, výsluchom znalcov z odvetvia psychiatrie L.. B. L.Č. a z odvetvia klinickej psychológie L.. N. M., prečítaním znaleckých posudkoch znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie ohľadne obžalovanej a poškodeného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Poškodený T. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou uzatvárali manželstvo v roku 1981 a týranie zo strany obžalovanej pociťoval už od roku 1982, keď sa vrátil zo základnej vojenskej služby. Toto týranie zo strany obžalovanej nebolo stále, ale bolo to vtedy, keď im chýbali peniaze v domácnosti. Vtedy sa spolu nerozprávali aj mesiac. Keď išiel do roboty, tak mu napríklad obžalovaná nechcela dať peniaze a bol úplne bez peňazí. Musel odovzdať výplatu obžalovanej, a nakoľko sa mu hrabala vo veciach. Nebolo to však týranie sústavné, bolo to hlavne vtedy, keď nemali peniaze. Poškodený nepodal návrh o rozvod, nakoľko sa bál, lebo sa mu obžalovaná vyhrážala, že keď sa s ňou rozvedie tak neuvidí deti. Obžalovaná sa mu totiž vyhrážala, že povie u jeho zamestnávateľa, že ju ohrozoval zbraňou. Hanbil sa podať trestné oznámenie na obžalovanú, lebo to trestné oznámenie by sa týkalo aj jej urážok voči jeho mužnosti a on sa hanbil. Priznal však, že mal milenky, ale tie ho však neponižovali. Poškodený však nikdy nevyhľadal psychologickú ani psychiatrickú pomoc. Týranie v sexuálnej oblasti sa prejavovalo tak, že obžalovaná požadovala od poškodeného sexuálny styk. Do roku 1988 robil poškodený v Novej Bani a chodil domov raz za týždeň alebo za dva týždne. Po narodení dcéry B. mali sexuálny styk 2-3krát do týždňa, niekedy to bolo vzájomne, niekedy sex on neho vyžadovala obžalovaná. Poškodený naopak poprel, že by on týral obžalovanú. Nie je pravdou, že by niekedy obžalovaná utekala s deťmi z domu, nakoľko ich vyhodil. Takisto poprel, že by bol udrel obžalovanú.

Svedok U. Q., syn obžalovanej a poškodeného uviedol, že spolužitie svojho otca a matky si pamätá ako spolužitie, v ktorom sa partneri často hádali. Nemyslí si, že by mal v týchto hádkach niekto navrch. Väčšinou sa hádali o peniaze a celý problém v manželstve sa týka nedostatku peňazí v rodine. Otec bol väčšinou v práci, alebo na ubytovni, a matka mala málo financií do domácnosti. Svedok uviedol, že videl ako otec udrel matku, dal jej facku ale bolo to súčasťou spomínaných hádok medzi manželmi. Poprel, že by vedel o tom, že matka niekedy pichala otca ihlou, nikdy mu otec o tom nehovoril. Svedok uviedol, že otec má mimomanželské vzťahy s inými ženami, ale nepovedal to mame. Potom, keď to matka zistila, tak z toho plynuli ďalšie hádky medzi rodičmi. Vedel, že sa mama chcela rozvádzal s otcom, ale vtedy ju otec vyhodil z domu. Poškodený mal problémy s alkoholom do roku 1999. Svedok bol prítomný toho, ako mama odviezla otca na Prednú Horu na protialkoholické liečenie, pričom sa otec tomu nebránil. Čo si svedok pamätá, tak rodičia sa mali radi asi tak do jeho štrnástich rokov. Už aj vtedy boli hádky, ale nie také ako nasledovali potom. Obžalovaná neustále poškodenému vyčítala, že nedáva peniaze do rodiny. Naopak poškodený sa bránil, že jej nemusí dávať peniaze, nakoľko nič neminie, lebo nie je doma.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie L.. B. L. súd zistil, že poškodený trpí syndrómom týranej osoby. Znalec vychádzal z toho, že poškodený bol liečený pre vredovú chorobu dvanástorníka, okrem toho mal opakovane predpisované ukľudňujúce lieky. V čase vyšetrenia poškodeného zistil u poškodeného neochotu podávať informácie týkajúce sa tyranského správania jeho bývalej manželky k nemu samému. Zároveň zistil u poškodeného nárast emočného náboja a plačlivosť, ako aj hanblivosť pri podávaní informácii, týkajúcich sa vulgárnych nadávok bývalou manželkou, prípadne pichanie so šijacou ihlou.

K znaleckému posudku bol vypočutý znalec L.. B. L., pričom uviedol, že pred vyhotovením znaleckého posudku mal k dispozícii vyšetrovací spis, a to výpoveď poškodeného a výpoveď jeho dcéry. Ostatné

výpovede svedkov k dispozícii nemal, nakoľko nemal potrebu sa s nimi oboznámiť. Zároveň znalec vyšetril poškodeného a oboznámil sa s jeho zdravotnou dokumentáciou. To, že poškodený bral rôzne medikamenty zistil zo zdravotnej dokumentácie, napríklad, že obvodnou lekárkou L.. B. mu bol predpísaný xanax. V lekárskej správe však nebolo uvedené, akými psychickými problémami trpel poškodený v roku 2005, keď mu bol tento liek predpísaný. Zároveň zo znaleckej dokumentácie zistil, že poškodený trpel vredovým ochorením dvanástnika. Podľa znalca má toto ochorenie psychosomatický charakter, a podľa neho je následkom spolužitia s obžalovanou. Znalec vychádzal z prepúšťacej správy z interného oddelenia, kde diagnostikovali poškodenému vred dvanástnika, pričom tam nebolo uvedené, čo je príčinou vzniku tohto ochorenia. Na otázku predsedníčky senátu, či zisťoval znalec aj ďalšie možné príčiny vzniku tohto ochorenia, napr. požívanie alkoholických nápojov, fajčenie, zlá životospráva, príp. prítomnosti helikobaktera, znalec uviedol, že tieto príčiny nezisťoval, iba poškodený mu uviedol, že nefajčí a nepije. Znalec pri tom nemal vedomosť o tom, že poškodený bol na protialkoholickom liečení na Prednej Hore. Ďalej znalec uviedol, že mal k dispozícii aj prepúšťaciu správu z 11. 01. 2012, keď bol poškodený hospitalizovaný pre bolesť na hrudníku a bola zistená postresová porucha. Pričom zase z prepúšťacej správy nevyplýva, o akú postresovú poruchu sa má jednať. Čo sa týka znevažovanie poškodeného v sexuálnej oblasti, tak k týmto záverom dospel znalec na základe vyšetrenia poškodeného. Podľa znalca mal mať poškodený aj erektívnu poruchu, pričom však znalec nevedel, že mal poškodený mimomanželské vzťahy, dokonca z tohto mimomanželského vzťahu čakal aj dieťa. Na otázku predsedníčky senátu, či by znalec mohol prísť k iným záverom, keby pri vyhotovení znaleckého posudku bol oboznámený aj s výpoveďou obžalovanej, príp. ich spoločného syna, znalec uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia klinická psychológia L.. N. M. súd zistil, že u poškodeného znalec zistil zrejmý neurotický vývoj osobnosti, ktorý sa vyvíjal na základe dlhoročne prežívaných stresujúcich a zaťažujúcich udalostí. Podnety z oblasti predchádzajúce života s manželkou sa u poškodeného javia ako necitlivé, hrubé, podceňujúce. Spolužitia poškodeného s obžalovanou znalec hodnotil ako dlhodobo traumatizujúce spolužitie, ktoré bolo sprevádzané nepochopením, podceňovaním, odsudzovaním a odmietaním, ktoré poškodený vnímal a hodnotil ako ponižujúce spolužitie, ktoré bolo zamerané voči jeho osobe. Je zrejmé, že poškodený potom vyhľadával únikové správanie v zneužívaní alkoholu, či trávenie pracovného osobného času mimo domácnosti a rodiny. Vo vyšetrení je zrejmá prítomnosť postraumatickej stresovej poruchy, depresívne prežívanie, rýchla rezignácia v emočne zaťažujúcich situáciách, nadmerná úľavová reaktivita, únikové vzorce v správaní pri záťažových situáciách.

K znaleckému posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj znalec L.. M., ktorý uvádzal, že pred vypracovaním znaleckého posudku mal k dispozícii len výpoveď poškodeného a jeho dcéry T.. Samozrejmé pred podaním znaleckého posudku vyšetril poškodeného. Pred vypracovaním znaleckého posudku znalcovi nebola známa skutočnosť, že sa vedie trestné stíhanie aj voči poškodenému. Znalec ďalej uviedol, že on sa vo svojom znaleckom posudku nemal vyjadriť k tomu, či poškodený bol týraný zo strany obžalovanej. Mal sa vyjadriť len k tomu, či u poškodeného sú prítomné psychické poruchy, ktoré boli spôsobené zlým zaobchádzaním zo strany jeho manželky. Znalec zároveň uviedol, že sa nemôže s jednoznačnosťou vyjadriť, že psychické problémy poškodeného výlučne pramenia zo spolužitia s obžalovanou, prípadne či tam boli aj iné príčiny, lebo mal k dispozícii len také pramene, ako uviedol. Znalec poprel, že by týraná osoba mohla byť zároveň tyranom. Podľa znalca je týranie taký jav, že je potrebné posúdiť komplexne celé prostredie, v ktorom žila osoba, ktorá mala byť týraná. Keby bol znalec dotazovaný pri vypracovaní znaleckého posudku zo strany polície priamo na týranie, tak by potom trval na tom, aby vyšetril aj obžalovanú.

Ďalej bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok L.. A. D., znalkyne z odvetvia psychiatria, L.. I. L. B., znalkyne z odvetvia psychiatria a U.. V. B., znalkyne z odvetvia klinická psychológia ohľadne duševného stavu obvinenej J. Š.. Znalkyne došli k záveru, že obvinená netrpí žiadnou duševnou poruchou ani chorobou v zmysle psychózy. U obvinenej však zistili adaptačné poruchy pri konfliktnom matrimoniu ako reakciu na dlhodobú stresovú situáciu. Cieleným vyšetrením psychického stavu obvinenej, znalci nezaznamenali u obžalovanej sklony k týraniu, úmyselnému a vedomému ubližovaniu inej osobe, prípadne zvieratám. Osobnosť obvinenej, zo psychologického hľadiska, nemá známky psychózy, psychopatie a sociopatie. Obvinená je schopná správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať nasledujúcou reprodukciou deja pomerne detailnou, ale situačne nepresnou, pod vplyvom silných emócii. U obvinenej nezaznamenali sklon ku fantazijnému

spracovaniu skutočností, konfabuláciam, lživosti a skresľovaniu skutočností a teda k vymýšľaniu na báze patologickej. Diagnostikovali však u nej sklon čiastočne skresľovať niektoré prežité udalosti, jednak pod vplyvom silných situačných emócii - efektívnych stavoch zlosti na exmanžela. Obvinená má sklon ku dramatizovaniu situácie, účelovanému spracovaniu prežitého vo svoj prospech, skôr ako obranu voči analogickému konaniu jej exmanžela, následne aj detí, hlavne dcéry, s ktorou nemá dobrý vzťah ako matka.

Pohnútky obvinenej k spáchaniu trestnej činnosti zo psychologického hľadiska nie je možné kvantifikovať, definovať ani iným spôsobom opísať. Obvinená cielene stresové situácie bez podnetov nevyvolávala sama, v čase vyšetrenia nebol u obvinenej zdiagnostikovaný takýto sklon ku takémuto protiprávnemu správaniu. V predmetnom manželstve žila 30 rokov, exmanžel mohol z predmetného manželstva kedykoľvek odísť právnou formou, rozvodom, čo neurobil. Žiadosť o rozvod podala obvinená. Retro spomienky takéhoto charakteru a v takomto širokom časovom pásme (30 rokov), ako sú spisovo zadokumentované, psychológ nepovažujú za relevantné dôkazy pre syndróm týrania zverenej osoby a blízkej osoby.

Zo spisu Okresného súdu v Brezne sp. zn. XT/X/XXXX súd zistil, že okresný prokurátor v Brezne podal na obžalobu na poškodeného T. Q., taktiež pre zločin týranej blízkej a zverenej osoby podľa , , pričom týranou osobou je obžalovaná J. Š.. Taktiež v tomto konaní boli vyhotovené znalecké posudky, ale inými znalcami, pričom tí dospeli k záveru, že naopak poškodený mal týrať obžalovanú. Vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol poškodený I.. Q. oslobodený spod obžaloby, tento rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, hlavne na základe výsluchov znalcov L.. L. J. L.. M. dospel súd k záveru, že obžalovaná J. Š. svojim konaním nenaplnila skutkovú podstatu zločinu týrania zverenej a blízkej osoby . Obžalovaná mala poškodeného týrať tak, že mu mala spôsobiť hlavne psychické utrpenie tým, že sa k nemu pohŕdavo správala, nadávala mu, vyvolávala v ňom napätie a pocit úzkosti a neistoty. Zároveň ho mala pichať šijacou ihlou do rôznych častí tela. To, že poškodený trpí syndrómom týranej osoby, vychádzala obžaloba hlavne zo záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie L.. B. L.. Súd sa však nestotožňuje s názormi tohto znalca. Znalec dospel k tomuto záveru len na základe vyšetrenia poškodeného a oboznámil sa len s výpoveďou dcéry poškodeného a obžalovanej. Z výsluchu obžalovanej, ako aj zo záverov znaleckých posudkov, je zrejmé, že dcéra má zlý vzťah s matkou, teda obžalovanou a žije aj v spoločnej domácnosti s poškodeným. Znalec vychádzal hlavne z toho, že zo zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodený bol liečený na vred dvanástnika, čo je psychosomatické ochorenie, ako aj že bral rôzne upokojujúce lieky napr., že v roku 2005 mu bol predpísaný liek xanax, čo je liek hlavne proti úzkosti. Tento liek mu bol však predpísaný obvodnou lekárkou a nie psychiatrom. Znalec priznal, že nerobil ďalšie zisťovanie možného vzniku vredu dvanástnika. Z internej medicíny vyplýva, že toto ochorenie vzniká z rôznych príčin, napr. z požívania alkoholu, fajčenia, zlej životosprávy, prípadne prítomnosti helikobaktera, a len jednou z možných príčin tohto ochorenia je psychosomatický charakter, pričom jednoznačná príčina tohto ochorenia sa nedá určiť. Znalec nevedel, že poškodený bol liečený zo závislosti na alkohole, nezisťoval, akú mal životosprávu, keď pracoval mimo miesta svojho bydliska, nakoľko chodil na týždňovky. Napriek tomu, že nevykonal dostatočné vyšetrenie dospel k takémuto záveru, čo súd nemôže zobrať do úvahy. Čo sa týka aj užívania napríklad lieku xanaxu, v náleze L.. B. nebolo uvedené, podľa vyjadrenia znalca, z čoho pramenia úzkosti poškodeného. Znalec bol presvedčený, že tieto úzkostné stavy vyplývajú len zo spolužitia s obžalovanou, nakoľko pri vypracovaní znaleckého posudku vyšetril len poškodeného a nie obžalovanú. Naopak znalec z odvetvia klinická psychológia L.. M. uviedol, že sa vo svojom znaleckom posudku nemal vyjadriť k tomu, či poškodený bol týraný zo strany obžalovanej, mal sa len vyjadriť, či mal psychické problémy poškodený ohľadne spolužitia s obžalovanou a takéto psychické problémy mal. Znalec uviedol, že keby sa mal vyjadriť k tomu, či poškodený bol týraný zo strany obžalovanej, musel by sa bližšie zaoberať rodinou poškodeného, hlavne by musel vypočuť obžalovanú. Znalec teda pripustil, že by po takomto rozsiahlejšom dokazovaní a vyšetrovaní, mohli byť aj iné závery znaleckého posudku.

Je však zrejmé, keďže bola obžaloba podaná aj na poškodeného Q., ohľadne týrania obžalovanej, že nie je možné, aby vznikla situácia, že týraná osoba je zároveň tyranom. Súd je názoru, že zo strany obžalovanej sa nemohlo jednať o týranie v zmysle a k takémuto záveru došiel aj súd vo veci XT/X/XXXX, že poškodený Q. nemohol týrať obžalovanú Š.. Týranie je také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou

trvalosťou a intenzitou, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Súd v tomto smere poukazuje hlavne na výpoveď syna obžalovanej a poškodeného, ktorý uviedol, že sa poškodený a obžalovaná často hádali, pričom v ich hádkach nemal nikto navrch. Hádali sa hlavne kvôli financiám, nakoľko v rodine bolo nedostatok peňazí a potom následne aj v dôsledku toho, že poškodený nadviazal mimomanželské vzťahy s inými ženami. Samozrejme, že si obžalovaná a poškodený vzájomne ubližovali, vulgárne si nadávali, osočovali sa. Nemožno však tvrdiť, že zo strany obžalovanej išlo o úmyselné konanie, ktoré smerovalo k týraniu poškodeného, dokonca nemožno ani hovoriť o nepriamom úmysle z jej strany. Zo strany obžalovanej to bolo konanie, ktoré reagovalo na vzniknutú situáciu, teda na problémy v manželstve, ktoré pramenili hlavne z nedostatku peňazí v domácnosti. Vzťah obžalovanej a poškodeného možno charakterizovať ako veľmi zlé spolužitie, v posledných rokoch bez vzájomnej úcty a pochopenia, ale nie ako vzťah, kde jeden z partnerov týra druhého partnera. Celé trestné konanie skôr vyznieva, hlavne vzhľadom na výpovede obžalovanej a poškodeného, ako konanie o rozvod manželstva.

V konaní teda nebolo preukázané, že obžalovaná svojim konaním naplnila aj subjektívnu stránku zločinu týrania blízkej osoby. Dokazujú to viaceré skutočnosti, teda hlavne závery znalcov, horespomínaný znalecký posudok ohľadne vyšetrenia duševného stavu obžalovanej, keď znalkyne dospeli k záveru, že nezistili u obžalovanej sklony k týraniu blízkej osoby, naopak zistili u nej frustráciu zo spolužitia s poškodeným, ďalej výpoveď ich syna, ako aj skutočnosť, že sa na okresnom súde vedie aj trestné stíhanie voči poškodenému Q., ktorý mal týrať obžalovanú, pričom je vylúčené, aby týraná osoba bola zároveň tyranom. Súd preto obžalovanú oslobodil spod obžaloby podľa , nakoľko skutok, ktorý spáchala obžalovaná nie je trestným činom, obžalovaná nenaplnila subjektívnu stránku trestného činu zločinu týrania blízkej osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.