Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9C-81-2013.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa I. S., L.. XX. XX. XXXX, P. J. Q. X, J. J., P.. Č.. K. K., T. XX, J. J., proti odporcom 1/ I. S., L.. XX. XX. XXXX, J. Q. X, J. J., 2/ T. T., L.. XX. XX. XXXX, P. J. R.. C.. Š. XX, X., P.. Č.. E. X. D.B. D. - G., P. XX, J. J., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 04. 04. 2013.
Odporkyňa v 2/ rade je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 04. 04. 2013.
Týmto dochádza ku zmene rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní 31P/170/2003 zo dňa 13. 05. 2008 v časti, v ktorej bola určená vyživovacia povinnosť odporcov 1/ a 2/ na navrhovateľa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 04. 04. 2013 domáhal určenia výživného od jeho rodičov - odporcu v 1/ rade a odporkyne v 2/ rade vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne počnúc dňom 04. 04. 2013.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu 1/, spisom 34P/109/2012 tunajšieho súdu, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, potvrdením o návšteve Odborného učilišťa internátneho navrhovateľa, dohodou o poskytovaní starostlivosti uzatvorenou medzi Detským domovom Banská Bystrica a navrhovateľom dňa 25. 03. 2013 a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa rozsudkom číslo 31P/170/2003 tunajšieho súdu zo dňa 10. 11. 2004 bola nad ním nariadená ústavná starostlivosť. Dňa 24. 03. 2013 sa stal plnoletým. Ešte predtým požiadal riaditeľstvo detského domova o možnosť zotrvania v detskom domove do ukončenia prípravy na povolanie. Jeho žiadosti bolo vyhovené a bola s ním uzatvorená dohoda o poskytovaní starostlivosti do ukončenia prípravy na povolanie. Navštevuje 2. ročník odborného učilišťa, odbor murár, v Banskej Bystrici. Štúdium je 3-ročné. Odporcovia sú jeho rodičia, ktorým bola uložená povinnosť v konaní 31P/170/2003 rozsudkom zo dňa 10. 11. 2004 prispievať na jeho výživu sumou vo výške 200,-- Sk každý z odporcov zvlášť na účet detského domova. V súčasnej dobe naďalej býva v detskom domove a všetky náklady na stravu, bývanie, štúdium, lekársku starostlivosť uhrádza detský domov. Dostáva aj vreckové od detského domova XX,XX Eur mesačne. Tiež mu je vybavované na ÚPSVaR, aby dostával prídavok na dieťa vo výške 23,10 Eur, na ktorý má nárok. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť rozsudok tunajšieho súdu tak, aby bola uložená povinnosť odporcom každému prispievať 30 % zo sumy životného minima od 04. 04. 2013.
Odporca v 1/ rade s návrhom súhlasil. Uviedol, že okrem navrhovateľa, má ďalšie vyživovacie povinnosti k X deťom, ktoré sa tiež nachádzajú v detskom domove. S odporkyňou v 2/ rade nežije v spoločnej domácnosti. Býva v dome po svojej mame. Za bývanie platí XX,-- Eur, dostáva sociálne dávky XX,-- Eur mesačne. Občas si privyrobí, zarobí okolo XX,-- Eur. Navrhovateľovi, keď ho príde navštíviť, tak mu dá najesť.
Zástupkyňa Detského domova Banská Bystrica K. G. vypočutá na pojednávaní uviedla, že posledné rozhodnutie o výživnom na navrhovateľa bolo zo dňa 06. 07. 2005, kde bolo stanovené výživné vo výške 645,-- Sk, ktorá suma v tej dobe predstavovala 30 % životného minima. Ku zmene rozhodnutia dochádza v tom, že prijímateľom tejto dávky bude priamo navrhovateľ s tým, že bude priamo rozhodnuté o tom, že výživné bude predstavovať 30 % životného minima. Navrhovateľ nemusí preplácať náklady, ktoré mu budú poskytovať. Iný príjem nemá. Potvrdila, že sa štúdiom pripravuje na svoje ďalšie povolanie.
Táto skutočnosť bola potvrdená aj pripojeným potvrdením o návšteve Odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu zo dňa 04. 04. 2013 ako aj pripojenou dohodou o poskytovaní starostlivosti uzatvorenou s Detským domovom Banská Bystrica dňa 25. 03. 2013.
Odporkyňa v 2/ rade sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.
Zo spisu 32P/333/2006 tunajšieho súdu bolo zistené, že na navrhovateľa bolo naposledy stanovené výživné rozsudkom zo dňa 13. 05. 2008 a to sumou 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od oboch rodičom, ktorým bola uložená povinnosť platiť túto sumu na účet Detského domova v Banskej Bystrici.
Ako už bolo uvedené v citovanom ustanovení § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí súd upraví len na návrh. Týmto návrhom je aj sú viazaný. Pokiaľ potom navrhovateľ požadoval od odporcov 1/ a 2/ určenie vyživovacej povinnosti na sumu 30 % životného minima, súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Ku zmene rozhodnutia 32P/333/2006 zo dňa 13. 05. 2008 tunajšieho súdu dochádza v tom, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je plnoletý, túto vyživovaciu povinnosť uložil odporcom 1/ a 2/ súd uhrádzať priamo navrhovateľovi k rukám a to odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 04. 04. 2013. Výška výživného vychádza zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorým je podľa § 3 ods. 1 zákona 600/2003 Z. z., na ktorý odkazuje zákon 601/2003 Z. z. o životnom minime, aj dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (Zákon č. 601/2003 o životnom minime v znení noviel).
Ods. č, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľ, hoci je plnoletý, nie je zárobkov činný v dôsledku toho, že sa v detskom domove pripravuje formou denného štúdia na svoje budúce povolanie. O tomto predložil potvrdenie o návšteve Odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu v Banskej Bystrici.
Zároveň bolo preukázané, že uzatvoril dohodu s detským domovom o poskytovaní starostlivosti, v zmysle ktorej dohody mu je naďalej poskytovaná starostlivosť podľa § 47 ods. 3 písm. d) zákona 305/2005 Z. z. vo forme bývania, stravovania, osobného vybavenia a zabezpečenia prípravy na povolanie.
V zmysle ustanovenia § 61 ods. 6 zákona 305/2005 Z. z. je povinný platiť úhradu za starostlivosť za poskytnuté bývanie a stravovanie.
V súčasnej dobe bolo zistené, že ani jeden z nich nie je evidovaný na úrade práce, keď obaja boli vyradení z dôvodu nespolupráce. Ani jeden nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti.
Z uvedených dôvodov pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti na navrhovateľa súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a stanovil výšku výživného v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, keď prihliadol na počet ich ďalších vyživovacích povinností.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.