Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32CoE-24-2022.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Subarea
32CoE/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodálya 1629/48, Galanta, proti povinnému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, o vymoženie 310,83 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 08.10.2013, č. k. 16Er/67/2006-12, takto
rozhodol:
I. Zmena oprávneného na Slovenskú konsolidačnú, a. s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, sa nepripúšťa.
II. Napadnuté uznesenie sa vo výroku I potvrdzuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vykonávanú JUDr. Petrom Urbánkom, súdnym exekútorom v Galante, pod sp. zn. EX 93/06 zastavil (výrok I), povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 62,84 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II) a nariadil doručenie tohto uznesenia povinnému do vlastných rúk (výrok III).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) a § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 16.10.1994, to znamená, že desaťročná prekluzívna lehota uplynula 16.10.2004. Vzhľadom na preklúziu práva oprávneného, súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pretože exekučný titul sa stal neúčinný. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 až 3 EP, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) tak, že povinný dal svojim včasným neplnením podnet na začatie exekúcie, súd prvej inštancie preto vychádzal z ust. § 197 ods. 1 EP a zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného. Exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 110,64 €. Preskúmaním predloženého vyúčtovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu a exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 62,84 €, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 2 a 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 39,84 €, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 12,53 € a 20 % DPH vo výške 10,47 €.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I o zastavení exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Namietal, že v zmysle ust. § 277 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa pri platení a vymáhaní poistného za obdobie pred 01.01.2004 postupuje podľa predpisov
účinných do 31.12.2003. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.10.1994. V čase vydania a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu platil zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorý v znení platnom do 30.06.2001 v ustanovení § 24 ods. 2 upravoval premlčanie práva vymáhať poistné. V žiadnom ustanovení neupravoval zánik práva z dôvodu preklúzie. Povinný do dnešného dňa nevzniesol námietku premlčania, preto právo priznané rozhodnutím doteraz nezaniklo. Oprávnený žiadal, aby jeho nárok bol posudzovaný v zmysle legislatívy platnej v čase vzniku pohľadávky.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) vo veci rozhodoval podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti výroku I o zastavení exekúcie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. V priebehu odvolacieho konania podaním z 30.07.2015 navrhol súdny exekútor zmenu oprávneného na Slovenskú konsolidačnú, a.s., pretože zmluvou o postúpení pohľadávok z 10.05.2015 (v znení dodatku č. 1) sa vymáhaná pohľadávka previedla na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Podľa § 37 ods. 3 prvej vety EP je zmyslom zmeny účastníkov umožniť vykonávanie exekúcie v prospech iného oprávneného alebo proti inému povinnému než je uvedený v exekučnom titule. V prejednávanej veci však vznikol dôvod na zastavenie exekúcie kvôli zániku práva z exekučného titulu, v dôsledku čoho nemá žiaden zmysel pripúšťať zmenu oprávneného. Vo vykonávaní exekúcie sa totiž vôbec pokračovať nebude, preto odvolací súd zmenu oprávneného nepripustil (výrok I).
7. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný 06.05.1997, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (porov. § 235 ods. 2 EP).
8. Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu – platobného výmeru z 21.09.1994, ktorý vydala Regionálna národná poisťovňa Galanta podľa zákona č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia (ďalej len „zákon o Národnej poisťovni“). Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004 sa pri platení a vymáhaní poistného za obdobie pred 01.01.2004 postupuje podľa dovtedajších predpisov, teda podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni z roku 1994“). Zákon o Sociálnej poisťovni z roku 1994 síce zrušil zákon o Národnej poisťovni, avšak vo veciach vymáhania poistného na základe exekučného titulu vydaného podľa zákona o Národnej poisťovni sa postupuje podľa dovtedajších predpisov [porov. stanovisko správneho kolégia najvyššieho súdu k zjednoteniu výkladu pri uplatňovaní § 30 v spojení s § 24 zákona č. 274/1994 Z. z. (Snj 84/02); ďalej len „stanovisko Snj 84/02“]. Zákon o Národnej poisťovni v znení účinnom ku dňu vydania exekučného titulu v § 30 ods. 3 stanovoval, že právo vymáhať poistné sa premlčí za jeden rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
9. Súd prvej inštancie tak celkom nedôvodne použil § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinný od 01.01.2004 na výkon exekučného titulu v prejednávanej veci. Z tohto hľadiska teda odvolanie oprávneného malo určité opodstatnenie, ak poukazuje na to, že vymáhanie exekučného titulu sa v prejednávanej veci v zmysle § 277 zákona č. 461/2003 Z. z. spravuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003; mýli sa však, pokiaľ namieta, že sa naň vzťahuje § 24 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni z roku 1994 a aj pokiaľ ide o potrebu vznesenia námietky premlčania.
10. Zákon o Národnej poisťovni neobsahuje všeobecné ustanovenia upravujúce pojem premlčania a jeho podrobnejšie obsahové vymedzenie. Všeobecná úprava premlčania obsiahnutá v § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka je vzhľadom na jeho súkromnoprávnu povahu vyplývajúcu z § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a 2 vylúčená (porov. podporne stanovisko Snj 84/02). Ani v oblasti verejného práva, kam zákon o Národnej poisťovni nepochybne patrí vzhľadom na predmet svojej úpravy a nerovné postavenie orgánu verejnej moci na jednej strane a súkromného subjektu na strane druhej, sa však nenachádza úprava,
ktorá by sa subsidiárne použila a definovala všeobecné podmienky premlčania, najmä potrebu námietky premlčania. Keďže neexistuje predpis, ktorý by určoval, že na premlčanie sa prihliada len na námietku, je nevyhnutné túto okolnosť skúmať ex offo.
11. K obdobnému záveru pritom dospel aj najvyšší súd, keď konštatoval, že inštitút premlčania práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení z roku 1994“) svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve (rozsudky zo 07.12.2010, sp. zn. 3Szd/1/2010 a zo 17.09.2014, sp. zn. 10Sžso/43/2013). Najvyšší súd tu síce vykladal zákon o zdravotnom poistení z roku 1994, avšak jeho závery sú vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne uplatniteľné aj vo vzťahu k zákonu o Národnej poisťovni.
12. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty, zákon o Sociálnej poisťovni z roku 1994, ktorým sa zrušil zákon o Národnej poisťovni, síce s účinnosťou od 01.01.1995 zaviedol v § 24 ods. 2 dlhšiu (trojročnú) premlčaciu lehotu, nikde však nestanovoval, že sa tým predlžujú premlčacie lehoty, ktoré začali medzičasom plynúť. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so stanoviskom Snj 84/02, podľa ktorého v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie premlčacích lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení môže Sociálna poisťovňa predpísať a vymáhať len do uplynutia tých premlčacích lehôt, ktoré platia v čase, keď jej právo na ich vymáhanie vzniklo, pokiaľ v novšej právnej úprave nie sú premlčacie lehoty kratšie. Vzhľadom na akcesorickú povahu týchto nárokov, ktoré závisia od existencie hlavného nároku, teda práva na poistné, platí tento názor najvyššieho súdu aj vo vzťahu k premlčaniu práva na vymáhanie samotného poistného. Zákon o Sociálnej poisťovni z roku 1994 ohľadom plynutia premlčacích lehôt preto nemožno použiť v tých prípadoch, keď premlčacie lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov, teda v tejto veci podľa zákona o Národnej poisťovni. Tie premlčacie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov, sa preto musia podľa nich aj skončiť.
13. Návrh na vykonanie exekúcie, ktorým oprávnený uplatnil svoje právo vymáhať poistné, bol doručený súdu prvej inštancie 06.05.1997, z čoho vyplýva, že oprávnený uplatnil svoje právo na vymáhanie poistného v tento deň. Exekučný titul (platobný výmer) však nadobudol právoplatnosť 16.10.1994, z čoho vyplýva, že jednoročná lehota na uplatnenie práva na vymáhanie uplynula 16.10.1995. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie teda už bol nárok na vymáhanie poistného premlčaný a z dôvodu verejnoprávneho charakteru dotknutej pohľadávky súd musí na túto okolnosť prihliadnuť ex offo.
14. Pokiaľ ide o penále, vychádzajúc z § 34 ods. 4 zákona o Národnej poisťovni, ktorý zakotvuje primeranú aplikáciu ustanovení o poistnom podľa tretej časti tohto zákona, je zjavné, že všetky vyššie uvedené závery týkajúce sa poistného platia obdobne aj pre penále. Právo na vymáhanie penále tak treba posúdiť podľa § 34 ods. 4 v spojení s § 30 ods. 3 zákona o Národnej poisťovni taktiež ako premlčané.
15. Keďže oprávnený neuplatnil svoje právo na vymáhanie plnenia uloženého platobným výmerom včas, právo plynúce z platobného výmeru zaniklo uplynutím času. Ak po vydaní rozhodnutia právo ním priznané zanikne, ide o dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.01.2002, a hoci súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.01.2002, nič to nemení na správnosti jeho o preklúzii práva oprávneného a potrebe exekúciu zastaviť.
16. Odvolací súd preto jeho uznesenie vo výroku I ako vecne správne, hoci z iných dôvodov, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok II).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a keďže ostatným účastníkom kvôli ich neúčasti na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací
súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok III).
18. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.