Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23T-117-2012.pdf
PDF · 112.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 21.6.2013 v trestnej veci proti obž. A.. U. F., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný A.. U. F.Y., nar. XX.XX.XXXX Q. Ž., trvale bytom O. F. N., J.. T.. O. Č.. XXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 21.12.2010, okolo 20.00 hod. v Krpeľanoch, na ul. ČSA č. XXX/XX, okres Martin, počas výkonu služby pri preverovaní oznámenia o dopravnej nehode - zrážky vozidla zn. Ford KA, ev. č. W. XXX F. s odparkovaným vozidlom zn. Škoda Fábia Combi ev. č. A. XXX W., ktoré viedol F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., J.. H. Č.. XXXX/XX, E. P., aj napriek tomu, že bol F. O. ako aj svedkom P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J.. Č. Č.. XXX/XX, E. P., bezprostredne na mieste informovaný o tom, že vozidlo zn. Ford KA, ktoré spôsobilo nehodu, viedol F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J.. Č. Č.. XXX/XX, ktorý evidentne javil známky požitia alkoholu a následne z miesta nehody ušiel a na miesto nehody poslal svojho syna F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J.. Q. Č.. XXX/XX, E. P., tieto skutočnosti nepreveril, odignoroval, dopravnú nehodu nezadokumentoval, túto napriek obdŕžaným informáciám v rozpore s ustanovením § 64 ods. 2 písm. b/, c/ Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v platnom znení posúdil len ako škodovú udalosť, na mieste nehody spísal len záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení tým, že postupoval v rozpore s čl. 45 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2, ods. 3 Nariadenia PPZ č. 12/2009 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno - inžinierskej činnosti,
t e d a
- ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
č í m s p á c h a l
- prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,-Eur ( päťsto eur ).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 5.10.2012 na tunajšom súde obžalobu na obv. A.. U. F. pod sp. zn. 1 Pv 614/11 zo dňa 25.9.2012, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného U. F.; výsluchom svedkov F. O., P. W., O. W., F. E. Y. F. E.M.; prečítaním zápisnice o výsluchu svedka F. L. z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; ako i prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. por.
Obžalovaný A.. U. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a ďalej využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať. Súd preto podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania. Tento v procesnom postavení obvineného vypovedal, že dňa 21.12.2010 vykonával službu, pričom mu volal operačný alebo mu spojil telefonát od pána O., že došlo k dopravnej nehode v obci Krpeľany. Tento mu hovoril, že bolo nabúrané do jeho auta. Auto, ktoré nabúralo do jeho auta bolo presunuté na iné miesto a človek, ktorý nabúral sa na mieste nehody nenachádzal. Do telefónu mu ďalej povedal, že osoba, ktorá nehodu spôsobila je vo svojom trvalom bydlisku doma, a to pod vplyvom alkoholu. Po príchode do Krpelian našiel na dvoch miestach stáť dve skupiny ľudí, ktorí po sebe kričali. Skontaktoval sa s oznamovateľom Kračmerom, ktorý mu uviedol, že naraziť do jeho auta mal ex-starosta F. E., ktorý na mieste nehody nebol. Na mieste bol F. E., ktorý povedal, že on spôsobil dopravnú nehodu resp. poškodenie odstaveného vozidla patriaceho O.. Na to začali na neho vyskakovať pán O. a ďalší ľudia, že to nie je pravda, preto ich vypočúval v policajnom aute. Následne si pozrel poškodenie vozidiel, pričom vozidlo pána O. malo byť na mieste, kde stálo aj predtým a vozidlo, ktoré malo škodu spôsobiť stálo za rohom ulice. F. E. uviedol, že sa mu podarilo šuchnúť druhé auto, pretože sa riadne nevenoval riadeniu vozidla. Vozidlo potom premiestnil pred dom. Vozidlo bolo jeho otca, pričom opakovane dôrazne povedal, že autom jazdil on. Preto následne išiel s F. E. k domu jeho otca, pričom O. a ostatné osoby s nimi nešli. Z domu vyšiel F. E., ktorý nejavil známy požitia alkoholu. Potvrdil verziu svojho syna, že s autom jazdil on a spôsobil poškodenie na obidvoch autách. Ďalej sa F. E. spýtal, či je ochotný ako nevodič vykonať dychovú skúšku alebo sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu krvi na zistenie požitia alkoholických nápojov, čo však odmietol a povedal, že alkohol nepil. Podľa jeho tvrdenia auto nešoféroval a bol doma, preto mu nemal prečo ako policajt nariadiť odber krvi. Potom sa vrátil k služobnému vozidlu. F. E. dal vykonať dychovú skúšku. F. O. stále tvrdil, že dopravnú nehodu resp. škodu na jeho vozidle mal spôsobiť F. E., svedkov udalosti však neuviedol. On preto skonštatoval, že zatiaľ udalosť vykazuje znaky škodovej udalosti uvedené v § 64 ods. 3 zákona 8/2008 Z.z. o cestnej premávke, pričom účastníkom bolo oznámené, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú. Preto už v tejto veci ďalej nekonal a nevykonával objasňovanie. Obidve zúčastnené strany súhlasili a podpísali záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti. Nikoho k podpisu nenútil, napísal, že nehodu spôsobil F. E.. F. E. uložil blokovú pokutu v sume 60,-Eur.
Svedok F. O.Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že toho dňa bol u priateľky O. W. v Krpeľanoch. Okolo 19.00 hod. keď sedeli v obývačke počuli nejakú ranu a následne ako niekto vytáča do vysokých otáčok motor. V tom vbehol do izby priateľkin otec P. W., ktorý zavolal, aby išiel rýchlo dole, pretože mu nabúrali vozidlo. Preto išiel schodiskom ku vchodovým dverám, pričom P. W. išiel druhým schodiskom. On teda nevidel, kto šoféroval vozidlo, ale keď išiel dole po schodoch, tak stretol na medziposchodí F. E., ktorý kričal na P. W. slovami, P., P., veď sa nič nestalo, urovnáme to. K vozidlu išiel rýchlo, mohlo to
byť do minúty po tom ako počul náraz. Na začiatku tam bol prítomný F. E., tento si nasadol do vozidla a chcel s ním odísť, čo sa mu však nedarilo. Následne si z vozidla zobral nejaké veci, zamkol a odišiel domov, čo bolo neďaleko. Vtedy keď ho stretol na medziposchodí z neho cítil alkohol, tiež to vyplynulo z jeho nezrozumiteľnej artikulácie a motoriky. Mal neistú chôdzu, tackalo ho. Najprv volal políciu na číslo 158 a potom mu volali späť policajti z Martina. Myslí, že do telefónu hovoril, že auto šoféroval bývalý starosta Krpelian. Na mieste potom čakali na policajtov, okrem neho tam bola priateľka a jej otec. Asi po 20-30 minútach prišiel F. E., ktorý sa ho pýtal, či sa nejdú dohodnúť, na čo mu odpovedal, že nemá záujem. Policajt ( obžalovaný ) prišiel asi po hodine. Spýtal sa, ktorý z nich je O., na čo sa mu predstavil a pristúpil k služobnému vozidlu. Policajt mu vtedy povedal, že už mu niekto volal, nepovedal kto, a že je to traja na dvoch. Potom mu povedal, aby doniesol svoje doklady a doklady od vozidla. Medzitým prišiel k obžalovanému aj F. E., ktorý mu tiež podával doklady. On potom obžalovanému povedal, čo sa stalo, že auto nabúralo do jeho vozidla, a že toto podľa neho viedol starosta F. E.. Usudzoval to z toho, že na mieste bol iba on, a keď ho stretol v dome ešte kričal, že sa nič nestalo. F. E. povedal, že šoféroval on, na čo on opätovne obžalovanému hovoril, že to nie je pravda, že podľa neho šoféroval F. E.. Potom obžalovaný a F. E. nasadli do auta a išli pred dom F. E.. On za nimi prišiel po chvíli. Keď tam prišiel, tak F. E. práve schádzal dole k nim. Policajt sa ho spýtal, či riadil vozidlo, on odpovedal, že to bol jeho syn. Potom ako F. E. odišiel do svojho domu, tak mu obžalovaný hovoril, že keby napísal záznam, kde by bol uvedený F. E., a že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, tak by mu poisťovňa neuhradila škodu na vozidle a musel by si ju vymáhať od vinníka nehody, čím by sa to naťahovalo, takže takto to bolo rýchlejšie. On potom podpísal záznam o škodovej udalosti, keďže nevedel čo má robiť a bol z celej situácie demotivovaný. Jednalo sa u neho o prvú takúto udalosť, pričom predtým telefonoval s majiteľom firmy, ktorého sa pýtal čo má robiť. Tento mu však tiež nevedel poradiť, povedal mu len, nech sa to vyrieši čo najrýchlejšie, aby sa vozidlo mohlo používať.
Svedok P. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol v garáži, pričom počul na ceste buchot. Vybehol von a zbadal auto, ktoré nabúralo do auta priateľa jeho dcéry. Bolo to auto s Bratislavskou poznávacou značkou, ktoré sa snažilo odtiaľ ujsť. Vodič sa pokúšal o spiatočku, avšak bol zachytený na pätníku, takže sa mu nedarilo odísť. On pribehol k tomu autu a zbadal, že toto viedol F. E.. Išiel ku dverám spolujazdca, ktoré chcel otvoriť, boli ale zamknuté. E. bol pod vplyvom alkoholu, tackalo ho a nezrozumiteľne rozprával. Potom zavolal priateľa jeho dcéry, že mu nabúrali auto. F. O. zbehol dole k vozidlu, kde si pozrel poškodenie a volal políciu. F. E. si sadol do vozidla a chcel s ním odísť, čo sa mu nepodarilo, zobral si z auta nejaké veci a odišiel smerom domov. Asi za pol hodinu sa na miesto dostavil jeho syn F. E. s nejakým kamarátom. Na príchod polície čakali asi hodinu. Keď prišla polícia tak F. E. tvrdil, že vozidlo viedol on. Pri rozhovore policajta, F. O. a F. E. on nebol prítomný. On povedal policajtovi - obžalovanému, kto auto šoféroval, teda že to bol F. E.. Keď prišla polícia tiež hovoril, že F. E. bol pod vplyvom alkoholu. F. O. telefonoval svojmu šéfovi a po tomto telefonáte povedal, že on si to vyrieši, aby sa do toho nestaral. Preto odišiel domov. Policajt ho k nehode nevyťažoval.
Svedkyňa O. W. vypovedala, že boli doma s priateľom, keď počuli vonku buchot. Pozrela sa z okna, pričom uvidela ako niekto nabúral do priateľovho auta. Tiež jej otec kričal na F., že mu asi nabúrali auto. Potom išli dole a zistili, že sa jedná o vozidlo Ford Ka, červenej farby s Bratislavskou poznávacou značkou. Zistili, že vozidlo viedol bývalý starosta obce pán E.. Tento bol pod značným vplyvom alkoholu, nakoľko rozprával nesúvisle. Priateľ potom volal políciu, ktorá prišla neskoro, asi po hodine. Medzitým prišiel syn pána E. a hovoril, že to vybaví, že má známosti. Potom na chvíľu odišiel a vrátil sa aj s nejakým kamarátom. Keď prišiel policajt, tento hovoril, že sa to vybaví čo najrýchlejšie, že to dajú na syna. Oni ale stále tvrdili, že vozidlo viedol F. E., policajtovi to hovorila aj ona. Myslí, že aj jej otec hovoril policajtovi, že vozidlo viedol F. E.. Obžalovaný však na ich komunikáciu nereagoval. Ona nevidela nehodu, keď nabúral do auta, ale videla, že E.Ý. starší nevedel vycúvať zo záveja, keď prišla dole. Videla ho aj vystupovať z auta.
Svedok F. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň robil ohliadku terénu v starej časti obce Krpeľany, pričom bol na vozidle Ford Ka, ktoré bolo zapožičané od Autoalles, nakoľko obecný Renault bol vtedy nepojazdný. Auto nechal asi o 17. hod. na parkovisku pred bytovkou a kľúče odovzdal synovi, ktorý v bytovke býva s tým, že si buď príde po kľúče alebo tam auto nechá, aby mu ho syn neskôr doviezol. Prešiel všetky ulice, robil si poznámky a následne sa už nevracal naspäť, ale išiel pešo domov. Domov z ohliadky prišiel pred 19. hodinou, chvíľu pred správami. Uvedomil si, že v aute má kľúče od obecného úradu a tiež nejaké dokumenty. Potom volal neveste, aby povedala F., aby to auto doviezol. Niekedy ku koncu správ prišla za ním manželka, že dobehol F. s tým, že sa mu stalo niečo na aute. Syn
mu povedal, že mal malú nehodu na začiatku križovatky ulice Štefánikova a Československej armády. Tiež povedal, že pôjde pre kamaráta, aby to auto odtiahli z chodníka, a že ak môže, nech ide k autu, lebo niekomu spôsobil škodu, a aby si išiel zobrať doklady do auta. Keď si išiel zobrať do auta tie doklady, vzal si kufrík a keď vyšiel z auta tak zakopol o obrubník a spadol. Vtedy zaregistroval pána W., ktorý tam behal okolo. Tomuto ešte vytkol, že už predtým viackrát upozorňoval na parkovanie vozidiel na ceste. On na to nereagoval, spolu nekomunikovali. Išiel rovno domov, nevstúpil na pozemok pána W., ani do jeho domu. Keď prišiel k jeho domu príslušník polície, zišiel dole a zobral v šanóne dokumenty. Pýtal sa policajta, čo konkrétne potrebujú. Jednalo sa o zmluvu o prenájme vozidla, ktorú policajtovi predložil. Prítomný tam bol aj syn F.. On vtedy nepožil žiaden alkohol, má zdravotné problémy a aj v tom čase užíval lieky.
Svedok F. E. vypovedal, že dňa 21.12.2010 ho asi okolo 17.00 hod. požiadal otec, či si môže nechať auto pred jeho nájomným bytom, pred bytovkou. Dal mu aj kľúče a požiadal ho, či by mu auto vo večerných hodinách nedoniesol domov. Auto pred bytovkou odstavil z dôvodu, že si išiel vybavovať nejaké záležitosti. Okolo 19. hod. zobral auto a išiel k rodičovskému domu, kde pred poslednou zákrutou dostal šmyk, lebo cesta bola neodhrnutá a narazil predkom do zadného ľavého svetla a nárazníka Fabie Combi. Auto nechal tak ako narazil, bolo v záveji. Uvedomil si čo sa stalo, tak to išiel rýchlo povedať otcovi. Z miesta nehody neutiekol, len zabehol k otcovi oznámiť, čo sa stalo. Bol v strese a nevedel čo má robiť, ale hneď sa vrátil na miesto činu. Otec bol doma, pozeral televízor v obývačke. Spýtal sa, či je niekto tam, či zamkol auto, lebo tam má doklady z obecného úradu a kľúče. Potom si otec išiel sám pre tieto veci. On zatiaľ ostal v dome, bral si svoje doklady a keď išiel naspäť na miesto nehody, otec sa akurát vracal s tými dokladmi. Na mieste boli P. W. so svojou dcérou a budúcim zaťom. On im hovoril čo sa stalo, že dostal šmyk, a či by sa nedohodli. Myslel tým, že by to dal opraviť, ale O. povedal, že to bolo služobné vozidlo, tak by mu to zrejme neuznali, že by to malo ísť cez poistku. O. potom volal políciu s tým, aby mal záznam pre zamestnávateľa. Pán W. stále spomínal, že tú nehodu spôsobil jeho otec, ale bolo to zrejme preto, že ho videl ísť pre doklady. Potom sa toho chytila aj jeho dcéra a policajtovi hovorili svoju verziu, že tam bol jeho otec, ktorý šoféroval, stále tvrdili, že jazdil opitý. On povedal policajtovi ako sa to stalo, že dostal šmyk a chcel sa dohodnúť. Policajt si odpísal jeho údaje, dal mu aj fúkať. Potom vypočul O. i jeho, bolo to v aute, vypočúval ich samostatne. W., aj pred policajtom tvrdil, že auto šoféroval jeho otec. Taktiež O. a W. dcéra tvrdili, že nehodu spôsobil jeho otec, pričom títo pri nehode neboli. Policajt si vypočul pána W., vypočul si jeho a povedal, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Potom išli za otcom, od ktorého si policajt vypýtal nájomnú zmluvu od auta. Následne si urobil záznam a podpísala sa zápisnica.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Páchateľom tohto trestného činu môže byť len verejný činiteľ ako špeciálny subjekt uvedený v § 128 ods. 1 Tr. zák. Škodou sa rozumie ujma na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom. Neoprávnený prospech znamená každé neoprávnené zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemala právo. Neoprávneným prospechom môže byť podľa povahy veci prospech materiálny alebo nemateriálny, ale aj akákoľvek iná výhoda, na ktorú nemá páchateľ alebo iná zvýhodnená osoba právo. Vykonávať právomoc spôsobom odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony alebo právne predpisy vydané na ich podklade.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný U. F. sa dopustil trestného činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku príslušníkom Policajného zboru SR a teda mal pri výkone služobných povinností status verejného činiteľa. Svojím konaním porušil najmä povinnosť v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy,
ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Obžalovaný nepopieral, že si bol vedomí svojich povinností, ktoré mu vyplývali z platných právnych predpisov, pričom podľa svojej výpovede sa porušenia týchto povinností nedopustil. Predmetnú nehodu zdokumentoval ako škodovú udalosť, o ktorej vyhotovil písomný záznam. Podľa § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Za dopravnú nehodu sa však okrem iného považuje aj škodová udalosť, ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Obžalovaný je zo spáchania činu usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkov F. O., P. W. Y. O. W.. Títo svedkovia jednoznačne potvrdili, že obžalovaného po príchode na miesto nehody informovali o skutočnosti, že vozidlo Ford Ka, ktoré narazilo do služobného vozidla F. O. riadil F. E., ktorý navyše mal byť pod vplyvom alkoholu. Túto skutočnosť v podstate potvrdil aj svedok F. E., ktorý vypovedal, že hoci obžalovanému stále tvrdil, že vozidlo šoféroval on, tak O., W. Y. W. trvali na tom, že to bol jeho otec F. E.. Jednalo sa pritom o svedkov, ktorí sa dostavili na miesto nehody bezprostredne potom ako počuli náraz vozidiel a videli tam F. E. a nie jeho syna. Tiež videli, ako si F. E. následne nasadol do vozidla a chcel s ním odísť, čo sa mu ale nepodarilo a preto z vozidla vystúpil, vzal si nejaké veci, zamkol a odišiel smerom ku svojmu domu, ktorý je neďaleko za rohom ulice. Výpovede F. a F. E. o tom, že vozidlo šoféroval F. E., ktorý túto nehodu išiel oznámiť svojmu otcovi, pričom tento si následne išiel do auta po veci ( kedy ho mal vidieť P. W. ), potom sa vrátil domov a na miesto sa zase dostavil jeho syn F., sa teda ukázali ako účelové a nepravdivé. Svedkovia F. O. a W. ďalej uviedli, že F. E. celkom zjavne javil známky požitia alkoholu, nakoľko sa vyjadroval nezrozumiteľne a mal neistú chôdzu, tackalo ho. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní pritom uviedol, že F. O. a ďalší ľudia tvrdili, že nie je pravdou, že vozidlo viedol F. E.. F. E. ale trval na tom, že vozidlo šoféroval on a rovnako sa vyjadril aj F. E.. Napriek značným pochybnostiam o tom, kto šoféroval motorové vozidlo zn. Ford KA, ktorého vodič zavinil nehodu a dôvodnému podozreniu, že vodič viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, obžalovaný tieto skutočnosti ďalej nepreveroval a vyhotovil záznam o škodovej udalosti. Pokiaľ by však bolo preukázané, že vodičom vozidla zn. Ford KA bol F. E. a vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu, predmetná udalosť by nemohla byť posudzovaná len ako škodová udalosť, ale ako dopravná nehoda podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase. Svedok F. O. vypovedal, že obžalovaný sa vyjadroval takým spôsobom, že keby napísal záznam, v ktorom by bol uvedený F. E., a že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, tak by poisťovňa neuhradila škodu na vozidle a musel by si ju vymáhať od vinníka nehody, čím by sa to naťahovalo, takže takto to bolo rýchlejšie. Obdobne svedkyňa O. W. potvrdila vyjadrenie obžalovaného, že sa to vybaví čo najrýchlejšie, že dajú to na syna. V zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti potom obžalovaný uviedol ako účastníka škodovej udalosti - vodiča vozidla Ford KA F. E., A.. XX.X.XXXX. Podľa záveru súdu bolo nepochybne dokázané, že obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zák., nakoľko vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V tomto smere súd poukazuje, že znak skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spočívajúci “v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech”, charakterizuje pohnútku páchateľa, takže k dokonaniu trestného činu postačí, ak páchateľ, vedený touto pohnútkou, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci verejného činiteľa, a nie je potrebné, aby škoda skutočne vznikla alebo aby páchateľ skutočne zadovážil sebe alebo inému neoprávnený prospech. V danom prípade neoprávnený prospech ( zvýhodnenie ) spočíval v nepostihnutí vodiča F. E. za prípadné spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Pre posúdenie úmyslu verejného činiteľa neoprávnene zvýhodniť iného je pritom nerozhodné, či tak koná s vedomím, že táto iná osoba konala protiprávne, alebo túto okolnosť ( hoci aj nesprávne ) len predpokladá.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľa, súd mal preukázané, že obž. U. F. doposiaľ nebol súdne trestaný, nemá záznamy o postihnutí za priestupky a v mieste svojho bydliska v Kláštore pod Znievom je hodnotený pozitívne. Je zamestnaný ako vodič, žije s manželkou a dvomi deťmi. Podľa pracovného hodnotenia riaditeľa OR PZ Martin bol obžalovaný v služobnom pomere príslušníka PZ SR od augusta r. 1994 do 30.6.2011. Svoje povinnosti si plnil na primeranej úrovni. Bol 5-krát disciplinárne postihnutý, na druhej strane 24-krát odmenený. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Pri ukladaní trestu preto prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností s poukazom na ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pričom ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil, že pred spáchaním činu viedol riadny život podľa 36 písm. j/ Tr. zák. Súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti a po vyhodnotení osoby páchateľa dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu nie nevyhnutné uložiť mu trest odňatia slobody a na prevýchovu páchateľa bude postačovať uloženie peňažného trestu vo výmere 500,-Eur podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.