Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_52Cbi-3-2022.pdf
PDF · 149.25 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cbi/3/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou v právnej veci žalobcu: MET Slovakia, a. s., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 45 860 637, právne zastúpeného: Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 125 131, proti žalovanému: Mgr. Ing. Jana Hurinová, so sídlom kancelárie Pivovarská 20, 010 01 Žilina, správcovi úpadcu: Smart Energy Contractor SEC, a.s., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 50 613 065, právne zastúpenému: Róbert Havlát advokát, s. r. o., o sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 976 454, o určení popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 15.445,92 eur, prihlásenej prihláškou zo dňa 10.02.2022 do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10K/18/2021 voči úpadcovi, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 28, ktorá vznikla z titulu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu zabezpečiť združenú dodávku elektriny v roku 2021 v zmysle rámcovej zmluvy o dodávke elektriny, pričom táto pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
II. Súd určuje, že žalobca je veriteľom podmienenej pohľadávky vo výške 416.777,67 eur, prihlásenej prihláškou zo dňa 10.02.2022 do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10K/18/2021 voči úpadcovi, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 29, ktorá vznikne z titulu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu zabezpečiť združenú dodávku elektriny v roku 2022 a 2023 v zmysle rámcovej zmluvy o dodávke elektriny, pričom táto pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky vo výške 15.445,92 eur, prihlásenej prihláškou zo dňa 10.02.2022 do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10K/18/2021 voči úpadcovi Smart Energy Contractor SEC, a.s., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 50 613 065, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 28, ktorá vznikla z titulu náhrady skutočnej škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu zabezpečiť združenú dodávku elektriny v roku 2021 v zmysle rámcovej zmluvy o dodávke elektriny, pričom táto pohľadávka je zistená čo do prihláseného právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Zároveň sa domáhal určenia, že je veriteľom podmienenej pohľadávky vo výške 416.777,67 eur, prihlásenej prihláškou zo dňa 10.02.2022, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 29, ktorá vznikne z titulu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu zabezpečiť združenú dodávku elektriny v roku 2022 a 2023 v zmysle rámcovej zmluvy o dodávke elektriny.
2. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/18/2021 zo dňa 22.12.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV 249/2021 dňa 29.12.2021, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Za správcu úpadcu bol ustanovený žalovaný. Žalobca poukázal na to, že prihláškami zo dňa 10.02.2012 prihlásil do konkurzu riadnu prihlášku pohľadávky v celkovej výške 17.503,91 eur, a to z titulu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu zabezpečiť združenú dodávku elektriny v zmysle zmluvy/potvrdení o nákupe elektriny na rok 2021 a podmienenú prihlášku pohľadávky v celkovej výške 416.777,67 eur, a to z titulu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu zabezpečiť združenú dodávku elektriny v zmysle zmluvy/potvrdení o nákupe elektriny na rok 2022 a 2023. Žalovaný zapísal predmetné pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod č. 28 a pod č. 29. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný dňa 14.03.2022 obe pohľadávky žalobcu poprel čo do dôvodu, výšky i vymáhateľnosti s odôvodnením, že „nepovažuje predmetné pohľadávky, ktoré neboli judikované v príslušnom súdnom konaní za dostatočne vecne preukázané a právne odôvodnené a považuje ich v nadväznosti na to za sporné“. Oznámenie správcu o popretí jeho pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa 22.03.2022. Žalobca v žalobe podrobne uviedol skutkové tvrdenia týkajúce sa jednotlivých pohľadávok, určenia ktorých sa touto žalobou domáhal, a to skutkové tvrdenia s cieľom preukázania najmä právneho dôvodu vzniku týchto pohľadávok a ich výšky. Žalobca uviedol, že je dodávateľom elektriny na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2013E 0575 zo dňa 27.06.2016. Uviedol, že len samotné povolenie zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nepostačuje na dodávku elektriny (silovej elektriny) koncovým odberateľom elektriny, a preto dodávateľ elektriny musí mať ešte uzatvorenú:
- rámcovú distribučnú zmluvu (tzv. zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny) s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy a
- zmluvu o zúčtovaní odchýlky so zúčtovateľom odchýlky, a to štátnou spoločnosťou OKTE, a.s.
Vzhľadom na to, že žalobca má vydané len povolenie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na dodávku elektriny, s cieľom zabezpečenia združenej dodávky elektriny svojím koncovým odberateľom elektriny, t.j. (i) dodávky silovej elektriny, (ii) prístupu do distribučnej sústavy a (iii) prevzatím zodpovednosti za odchýlku, využíva/l subdodávateľské poskytovanie týchto tovarov (silovej elektriny) a služieb (distribúcia/prenos a odchýlka) od iných dodávateľov elektriny, a to na zmluvnom základe s:
- úpadcom a
- spoločnosťou Pow-en a. s., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 43 860 125.
Žalobca ako odberateľ elektriny uzatvoril s úpadcom ako dodávateľom elektriny rámcovú zmluvu o dodávke elektriny. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok úpadcu predávať a dodávať elektrinu a poskytovať súvisiace služby za vopred dohodnuté ceny a záväzok žalobcu dodanú elektrinu odoberať a za dodávku elektriny a súvisiace služby zaplatiť takto dohodnuté a pre žalobcu zo strany úpadcu garantované ceny podľa podmienok uvedených v zmluve. Ako už žalobca uviedol, nevyhnutným predpokladom na plnenie zmluvy zo strany úpadcu bolo popri dodávke elektriny (ako silovej elektriny) aj poskytovanie/zabezpečovanie „súvisiacich služieb“ (na vykonanie ktorých žalobca sám nedisponoval potrebnými oprávneniami/ príslušnými zmluvami), a to:
- zabezpečenie služieb prenosu a distribúcie elektriny ( čl. I. bod 3 písm. a) zmluvy /prostredníctvom rámcovej distribučnej zmluvy /) a
- prevzatie zodpovednosti za odchýlku za odberné miesta koncových odberateľov elektriny (čl. I. bod 3 písm. b) zmluvy / prostredníctvom zmluvy o zúčtovaní odchýlky/).
Žalobca zdôraznil, že na riadne plnenie zmluvy je potrebné kumulatívne splnenie všetkých troch predmetov zmluvy, pričom neplnenie ktoréhokoľvek z nich (dodávka elektriny/ distribúcia/prevzatie zodpovednosti za odchýlku) má za následok, že plnenie zmluvy nie je fakticky ani právne možné, a to tak úpadcom voči žalobcovi, ako aj následne žalobcom voči svojím koncovým odberateľom elektriny. Žalobca ďalej uviedol, že z čl. I. bod 2 zmluvy vyplýva, že konkrétne podmienky dodávky elektriny zo strany úpadcu do jednotlivých odberných miest koncových odberateľov žalobcu budú dohodnuté na základe individuálnych potvrdení o nákupe elektriny, ktoré sa následne stanú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na základe týchto individuálnych potvrdení o nákupe elektriny sa úpadca zaviazal zabezpečovať dodávku elektriny pre žalobcu (pre jeho koncových odberateľov), a to v množstve,
čase (v roku 2021 vo vzťahu k riadnej pohľadávke a v roku 2022 a 2023 vo vzťahu k podmienenej pohľadávke) a za garantovanú cenu tak, ako sú definované v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny. V zmysle uvedeného po uzatvorení jednotlivých potvrdení o nákupe elektriny s úpadcom (s garantovanou cenou na určité obdobie/množstvo) žalobca následne uzatvoril priamo s týmito koncovými odberateľmi elektriny zmluvy o združenej dodávke elektriny (poznámka žalobcu: koncoví odberatelia elektriny neboli v zmluvnom vzťahu s úpadcom), v ktorých sa žalobca zaviazal týmto koncovým odberateľom elektriny dodávať elektrinu za dojednanú cenu na rovnaké obdobie/množstvo ako obdobie/množstvo uvedené v potvrdeniach o nákupe elektriny s úpadcom. Žalobca podľa jeho tvrdenia riadne a včas plnil (a bol pripravený aj do budúcna plniť) svoje finančné povinnosti/záväzky v zmysle zmluvy, avšak v priebehu roka 2021 sa úpadca začal očividne dostávať do finančných problémov, ktoré vyvrcholili zaslaním listu žalobcovi v priebehu októbra 2021, v ktorom sa uvádzalo, že spoločnosť nie je „spôsobilá dodržať svoj zmluvný záväzok voči odberateľovi vyplývajúci zo Zmluvy (...) čo má za následok obmedzenie, respektíve zastavenie príjmu objednávok pre registráciu denných diagramov“. Následne došlo k zverejneniu oznámenia štátnej spoločnosti OKTE, a.s. ako zúčtovateľa odchýlok na webovom sídle https://www.okte.sk/sk/informacie/oznamy/2021-10-28-ukoncenie-zmluvy- o-zuctovani-odchylky-smart-energy-contractor-sec-a-s/, že dňa 28.10.2021 odstúpila od zmluvy o zúčtovaní odchýlky s úpadcom. Priamym dôsledkom odstúpenia štátnej spoločnosti OKTE, a.s. od zmluvy o zúčtovaní odchýlky s úpadcom bolo faktické ukončenie podnikania/pôsobenia úpadcu ako plnohodnotného dodávateľa elektriny, nakoľko úpadca nasledujúci deň, t.j. 29.10.2021 (vrátane) prestal spĺňať podmienky spôsobilosti dodávky elektriny definované v § 18 ods. 6 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE"), keďže úpadca nemal už viac uzatvorenú zmluvu o zúčtovaní odchýlky s OKTE, a.s. (v dôsledku odstúpenia). V tejto súvislosti poukázal žalobca na znenie ustanovenia § 18 ods. 6 ZoE, aplikáciou ktorého počnúc dňom 29.10.2021 úpadca prestal spĺňať podmienky na riadne a včasné plnenie zmluvy so žalobcom a na to nadväzujúce/ budúce dodávky elektriny žalobcovi. Úpadca tým, že stratil spôsobilosť byť/pôsobiť ako plnohodnotný dodávateľ elektriny, teda plniť to, čo predpokladala zmluva, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu zmluvy medzi ním a úpadcom, nakoľko úpadca prestal plniť/neplnil povinnosti a záväzky v zmysle zmluvy, ktoré žalobca s odkazom na konkrétne ustanovenia zmluvy presne vymedzil a prestal plniť vyhlásenia / záruky v zmysle zmluvy, ktoré žalobca taktiež presne označil. Ďalej poukázal žalobca na to, že v zmysle čl. VII bod 1 zmluvy platí, že: „Každá zmluvná strana bude voči druhej zmluvnej strane zodpovedať za škody spôsobené porušením povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, a to v rozsahu stanovenom v Obchodnom zákonníku a v tejto zmluve“ a rovnako podľa bodu 9 totožného článku: „Bez obmedzenia iných práv odberateľa podľa zmluvy alebo príslušných právnych predpisov, ak dôjde k porušeniu ktoréhokoľvek záväzku dodávateľa podľa tohto článku, dodávateľ odberateľovi nahradí všetky spôsobené škody a náklady (vrátane rozumne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatnením vzniknutých nárokov odberateľa) v plnom rozsahu a na požiadanie odberateľovi vyplatí spôsobom určeným odberateľom sumu, ktorá bude potrebná na uvedenie odberateľa do pozície, v ktorej by bol, ak by nedošlo k porušeniu žiadneho záväzku dodávateľa zo zmluvy." Berúc do úvahy tieto dojednania zmluvy, ako aj vzhľadom na to, že žalobca mal platne uzatvorené príslušné združené dodávkové zmluvy so svojimi koncovými odberateľmi, žalobca zabezpečil náhradnú dodávku elektriny (v rozsahu potvrdení o nákupe elektriny s úpadcom) u spoločnosti Pow-en a. s. pre december 2021 a roky 2022 a 2023 (poznámka žalobcu: od 29.10.2021 do 30.11.2021 dodával koncovým odberateľom žalobcu tzv. dodávateľ poslednej inštancie, pričom toto obdobie/škoda z toho vyplývajúca nie je/nebola predmetom prihlášok žalobcu a ani tejto žaloby) (poznámka žalobcu: rok 2024 nebol predmetom Pow- en potvrdení o nákupe elektriny na rozdiel od potvrdení o nákupe elektriny s úpadcom a toto obdobie/ škoda z toho vyplývajúca nie je/nebola predmetom prihlášok žalobcu a ani tejto žaloby), a to v čase keď trhová cena elektriny bola rozdielna/vyššia. Vzhľadom na fakt, že vo všeobecnosti výška ceny za dodávku elektriny (uvedená v potvrdení o nákupe elektriny) je priamo závislá (odvíja sa) od výšky trhovej ceny elektriny obchodovanej na pražskej burze Power Exchange Central Europe https://pxe.cz/cs/ (ako referenčná burza pre podmienky Slovenskej republiky) a v roku 2021 dochádzalo ku kontinuálnemu rastu ceny elektriny na európskych trhoch, dané okolnosti mali za následok, že rovnaké množstvo elektriny nakúpené v priebehu roka 2021 malo rôznu cenu v závislosti od času/momentu nákupu elektriny. Inými slovami, elektrina stála podstatne menej, keď sa nakúpila napríklad v apríli 2021 (od úpadcu), ako keď v novembri 2021 bol žalobca nútený zabezpečiť jej náhradnú dodávku (od spoločnosti Pow-en a. s.). Na podklade doložených potvrdení o nákupe elektriny s úpadcom, uzatváranými od decembra 2020 do septembra 2021 (najmä v marci 2021), keď cenová hladina na európskych burzách bola podstatne nižšia ako v novembri 2021, kedy bol žalobca nútený z dôvodu porušenia zmluvy zo strany úpadcu povinný nakúpiť rovnaké množstvá elektriny pre rovnakých odberateľov elektriny u druhého
svojho subdodávateľa, spoločnosti Pow-en a. s., si žalobca v súlade s čl. VII. bod 1 a 9 zmluvy a všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody, vzhľadom na dodávku elektriny v mesiaci december 2021, riadnou prihláškou zo dňa 10.02.2021 uplatnil náhradu skutočnej škody vo výške 17.503,91 eur a vzhľadom na budúcu dodávku elektriny v roku 2022 a 2023 si podmienenou prihláškou zo dňa 10.02.2021 uplatnil náhradu budúcej škody vo výške 416.777,67 eur, ktorá mu vznikla/ vznikne v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany úpadcu a jej výška bola žalobcom určená ako súčin rozdielu medzi cenou dodávky elektriny v zmysle potvrdení o nákupe elektriny s úpadcom a cenou dodávky elektriny v zmysle potvrdení o nákupe elektriny so spoločnosťou Pow-en a. s. pre tých istých koncových odberateľov elektriny a množstva dodanej elektriny (ako predpokladá samotné potvrdenie o nákupe elektriny). Vzhľadom na to, že v čase podania/vypracovania riadnej pohľadávky/ prihlášky žalobca nemal spracované a uhradené došlé faktúry od spoločnosti Pow-en a. s. za december 2021, bola výška škody v predmetnej prihláške určená ako rozdiel výsledku súčinu ceny elektriny uvedenej v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny úpadcu a predpokladanej spotreby elektriny v mesiaci december 2021 a výsledku súčinu ceny elektriny uvedenej v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny zo strany Pow-en a. s. a predpokladanej spotreby elektriny v mesiaci december 2021. Keďže v čase prípravy tejto žaloby žalobca už disponoval týmito faktúrami od spoločnosti Pow-en a. s. a sú riadne a včas uhradené, žalobca spresnil výšku skutočnej škody za december 2021, nakoľko vedel presne kvantifikovať výšku skutočnej škody, a to ako rozdiel výsledku súčinu ceny elektriny uvedenej v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny úpadcu a skutočnej spotreby elektriny v mesiaci december 2021 a faktúr od spoločnosti Pow-en a. s. ako výsledku súčinu ceny elektriny uvedenej v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny zo strany Pow-en a. s. a skutočnej spotreby elektriny v mesiaci december 2021. Takto vypočítaná skutočná výška škody predstavuje sumu 15.445,92 eur. Z toho dôvodu žalobca spresnil výšku riadnej pohľadávky a namiesto sumy 17.503,91 eur, uplatnenej v riadnej prihláške zo dňa 10.02.2022, si uplatnil žalobou 15.445,92 eur. S cieľom upresnenia svojho nároku žalobca ozrejmil, že v dôkaze „Výpočet výšky škody pre Podmienené pohľadávky“, bola výška škody v sume 416.777,67 eur určená ako rozdiel výsledku súčinu ceny elektriny uvedenej v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny úpadcu a predpokladaného množstva dodanej elektriny v roku 2022 a 2023, uvedeného v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny úpadcu a výsledku súčinu ceny elektriny uvedenej v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny zo strany Pow-en a. s. a predpokladaného množstva dodanej elektriny v roku 2022 a 2023 uvedeného v jednotlivých potvrdeniach o nákupe elektriny Pow-en (množstvo dodanej elektriny rovnaké ako v prípade potvrdení zo strany úpadcu). Podmienkou vzniku týchto podmienených pohľadávok má byť dodanie elektriny koncovým odberateľom žalobcu od spoločnosti Pow-en a. s. a jej úhrada zo strany žalobcu spoločnosti Pow-en a. s., a to kontinuálne/priebežne počas roku 2022 a 2023. Následne žalobca s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, prihliadnuc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013-49 z 11. septembra 2014 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30. januára 2017 (R 63/2017), uviedol svoju právnu argumentáciu vo vzťahu k popretiu jeho pohľadávok, vo väzbe na správcom formulované odôvodnenie popretia, podľa obsahu ktorého správca „nepovažuje predmetné pohľadávky, ktoré neboli judikované v príslušnom súdnom konaní, za dostatočne vecne preukázané a právne odôvodnené a považuje ich v nadväznosti na to za sporné“. Žalobca uviedol, že nie je jasné, z akých dôvodov a prečo správca jeho pohľadávky poprel. V súlade s § 32 ods. 1 ZKR bol žalovaný povinný popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a podľa § 32 ods. 5 ZRK dôvody jasne a zrozumiteľne označiť a vysvetliť. Žalobca zdôraznil, že konkurzné konanie je prísne formálne konanie, a to nielen pri prihlasovaní pohľadávok, ale následne aj pri ich popieraní. Ak sa na žalobcu ako veriteľa (vo všeobecnosti) kladú prísne formálne požiadavky na uplatnenie jeho pohľadávky v konkurze (viď detailne spracovanú riadnu a podmienenú prihlášku pohľadávok), rovnaké požiadavky, pokiaľ ide o kvalitu a zrozumiteľnosť popretia, by mali byť podľa žalobcu kladené aj na popierací prejav žalovaného. Z popieracieho prejavu žalovaného sa javí, že žalovaný dostatočne nepreskúmal tak riadnu, ako aj podmienenú prihlášku pohľadávok s odbornou spravodlivosťou, ale alibisticky len vyslovil ničím neodôvodnené závery a pochybnosti. Jeho preskúmavacia povinnosť však by mala byť odbornejšia. Popretie možno považovať za absolútne nedostatočné, nakoľko žalovaný v popieracom prejave neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybnil dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávok žalobcu. Žalovaný má pri skúmaní prihlásenej pohľadávky túto porovnať nielen s účtovnou, ale aj inou dokumentáciou, má prihliadať aj na vyjadrenia dlžníka, resp. iných osôb, prípadne má vykonať vlastné šetrenie, na základe ktorých úkonov by vedel zistiť a následne aj posúdiť prípadné dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky, a tieto následne zaznamenať do zoznamu pohľadávok. Žalovaný takýmto spôsobom podľa presvedčenia žalobcu dôsledne nepostupoval, a preto popretie len z dôvodu konštatovania nepreukázania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti je
nedostatočné na to, aby sa žalobca mohol pri podávaní tejto žaloby vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré žalovaný pohľadávky poprel. Účelom incidenčného konania by mala byť možnosť žalobcu preukázať oprávnenosť tých skutočností, ktoré si prihlásil v prihláške, a to v závislosti na dôvodoch, pre ktoré žalovaný prihlásené pohľadávky poprel, čo však nie je prípadom konania žalovaného. Berúc do úvahy fakt, že tunajší súd je v incidenčnom konaní povinný preskúmať len dôvody popretia uvedené žalovaným v popieracom prejave, žalobca má za to, že tunajší súd vzhľadom na neurčito a všeobecne formulované dôvody by nemal v tomto ohľade suplovať/nahrádzať činnosť/pasivitu žalovaného, čo zodpovedá záverom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013-49, pričom uvedené bolo potvrdené aj uznesením Najvyššieho súdu SR z 24. 2. 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020, podľa ktorého platí, že „ súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia." Záverom žaloby žalobca uviedol, že možno konštatovať, že popretie pohľadávok žalobcu urobené žalovaným nie je dostatočne určité a vzhľadom na to, že dôvody popretia pohľadávky vymedzujú predmet incidenčného konania a žalovaný ako popierajúci subjekt je rovnako viazaný koncentračnou zásadou, ako veritelia pri prihlasovaní svojej pohľadávky (vrátane žalobcu), takéto popretie nemohlo vyvolať účinky predpokladané ZKR, dôsledkom čoho sa pohľadávky žalobcu považujú za zistené podľa § 32 ods. 16 ZKR. Žalobca preto zastáva názor, že popierajúci úkon žalovaného vzhľadom na jeho neurčitosť, arbitrárnosť a nepresvedčivosť by mal byť považovaný za neúčinný v zmysle § 32 ods. 5 ZRK.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobca predložil spolu so žalobou prihlášku pohľadávky poradového čísla 1 a 2, oznámenie správcu zo dňa 14.03.2022 o popretí pohľadávok žalobcu, výpisy zo zoznamu pohľadávok, týkajúce sa pohľadávok č. 28 a 29, ako aj ďalšie listinné dôkazné prostriedky preukazujúce právny dôvod a výšku predmetných pohľadávok, a to povolenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na dodávku elektriny pre subjekt MET Slovakia, a.s., rámcovú zmluvu o dodávke elektriny, uzatvorenú žalobcom ako odberateľom a úpadcom ako dodávateľom, jednotlivé potvrdenia o nákupe elektriny podpísané žalobcom a úpadcom, oznámenie úpadcu adresované žalobcovi o ukončení dodávky elektrickej energie, náhľad zverejneného oznámenia OKTE o ukončení zmluvy o zúčtovaní odchýlky pre úpadcu zo dňa 28.10.2021, prehľad vývoja ceny elektriny, rámcový zmluvu o dodávke elektriny, uzatvorenú medzi žalobcom a subjektom Pow-en a. s., IČO: 43 860 125, jednotlivé potvrdenia o nákupe elektriny, podpísané úpadcom a subjektom Pow-en a. s., vyúčtovacie faktúry od subjektu Pow-en a. s. , adresované úpadcovi. Žalobca k žalobe zároveň pripojil prehľadný výpočet výšky škody pre obe pohľadávky.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.06.2022 k žalobe uviedol, že dôvodom popretia prihlásených pohľadávok bola skutočnosť, že na základe predložených listín nebolo možné jednoznačne ustáliť výšku a opodstatnenosť výpočtu prihlásených pohľadávok. Podľa jeho tvrdenia neboli označené žiadne relevantné dôkazy, na základe akých si žalobca vyčíslil náhradu škody. Zároveň poukázal na to, že vyčíslenie náhrady škody aj za roky 2022 a 2023, je podľa neho zjavne neodôvodnené, nakoľko ako uviedol sám žalobca, už dňa 29.10.2021 mal žalobca vedomosť o tom, že úpadca nie je spôsobilý dodržať svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi, vyplývajúci zo zmluvy. Ďalej podľa vyjadrenia žalovaného vzhľadom na to, že správca je ex lege povinný poprieť prihlásenú pohľadávku, zistenie pohľadávok sporne prihlásených bez ich následného popretia by predstavovalo porušenie povinností správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal dôvod, pre ktorý si uplatňuje náhradu škody za roky 2022, ako aj na celý rok 2023, nepreukázal výšku skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla a nepreukázal, na základe akých skutočností určil obdobie dvoch rokov pre výpočet škody, ktorá vznikne do budúcna. V zmysle zmluvy si zmluvné strany cenu odsúhlasujú a keďže nie je možné predpovedať, aká bude výška ceny za elektrinu v roku 2023, nie je možné predpovedať výšku škody, ktorá má ešte len vzniknúť. Výpočty predložené žalobcom považuje za určované len odhadom, pričom vzhľadom na situáciu na trhu nie je možné predpovedať vývoj cien, a teda ani výšku škody. Žalovaný ďalej poukázal na článok VIII. ods. 4 zmluvy o možnosti žalobcu odstúpiť od zmluvy v súvislosti s vedomosťou o tom, že počnúc dňom 29.10.2021 nebol úpadca schopný plniť svoje záväzky zo zmluvy. Záverom žalovaný označil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 38/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/136/2007 a zdôraznil, že incidenčné konanie by malo smerovať k tomu, aby súd zistil, či popreté pohľadávky skutočne existujú. Žalovaný uviedol, že ich
existencia nie je súdom judikovaná, a teda nebola preukázaná, pričom vyjadril presvedčenie, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody a obdobia nároku na náhradu škody zaťažuje žalobcu.
5. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným podaním z 28.4.2017, v ktorom v súlade so žalobou, opätovne poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 uviedol, že:
- popierajúci prejav správcu je neurčitý, nezrozumiteľný a zmätočný, teda v rozpore s § 32 ods. 5 ZKR, podľa ktorého sa majú dôvody popretia jasne a zrozumiteľne označiť a vysvetliť;
- žalovaný konal rozpore s odbornou starostlivosťou zakotvenou v § 32 ods. 1 ZRK. Postup s odbornou starostlivosťou by bol iba taký postup, keby v popieracom prejave boli uvedené všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré správca spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásených pohľadávok.
- Popretie len z dôvodu konštatovania nepreukázania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti je nedostatočné na to, aby sa žalobca mohol pri podávaní žaloby vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré žalovaný pohľadávky poprel. Len z toho dôvodu (a nad rámec) žalobca preventívne v čl. II. a III. žaloby detailne popísal skutkový stav a právny dôvod vzniku konkurzných pohľadávok.
- V zmysle nálezu Ústavného súdu SR pod č. k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11. septembra 2014 je predovšetkým úlohou žalovaného, nie súdu v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze.
- Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav žalovaného obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, avšak vzhľadom na obsahové náležitosti prejavu žalovaného to ani nie je možné.
- Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 10bo/139/2007 zo dňa 31. marca 2009 v znení „(...) treba prisvedčiť žalobcovi, že v konaní o určenie pravostí pohľadávky môže byt' relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správkyňa uviedla na prieskumnom pojednávaní. “
Žalobca tiež poukázal na to, že v konkurznom konaní drvivá väčšina pohľadávok vo všeobecnosti nebola judikovaná v príslušnom súdnom konaní, preto odôvodňovať popretie pohľadávok takouto odvolávkou je o to arbitrárnejšie. Rovnako by sa dané zdôvodnenie dalo použiť univerzálne/plošne v zásade na hocijakú prihlášku akéhokoľvek veriteľa, ktorého pohľadávky „neboli judikované v príslušnom súdnom konaní“, a preto sa nepovažujú „za dostatočne vecne preukázané a právne odôvodnené a považuje ich v nadväznosti na to za sporné“. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ správca využije svoje právo poprieť pohľadávku, mal by následne postupovať podľa § 32 ods. 5 ZRK a toto svoje rozhodnutie adekvátne zdôvodniť tak, aby adresát tohto úkonu mal vedomosť o tom, prečo a z akých konkrétnych dôvodov tak žalovaný spravil, čo v popieracom prejave žalovaného absentuje. Vo vzťahu k rozhodnutiam uvedeným žalovaným žalobca uviedol, že nález Ústavného súdu SR II. ÚS 38/2015 sa týka žaloby o zaplatenie 95.905,50 eur s príslušenstvom z dôvodu plnenia podľa zmluvy o dielo, preto nie je zjavné, aký má súvis s týmto konaním; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/136/2007 bolo prekonané/zamietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30. januára 2017 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2017). Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza/precizuje nové skutočnosti a dôvody, ktoré neboli súčasťou popierajúceho prejavu žalovaného. Na tieto ani na žiadne iné skutočnosti žalovaný predtým nepoukazoval, preto v zmysle doposiaľ uvedeného by mal súd prihliadať iba na to odôvodnenie popierajúceho prejavu (v zásade žiadne), ktoré bolo uvedené v popierajúcom prejave. Ako bolo uvedené v žalobe, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. 2. 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020 „súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.". Napriek tomu žalobca podrobne zdôvodnil, prečo nepovažuje vyjadrenie žalovaného, že nedisponuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, za dôvodné a objasnil nárok uplatnený prihláškami pohľadávok.
6. Dňa 18.07.2023 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. Zástupca žalovaného poukázal na predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody a na povinnosť žalobcu ich preukázať, pričom uviedol, že žalobca si túto povinnosť nesplnil. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody. Taktiež poukázal na to, že prihláškou uplatnené pohľadávky nie sú účtované v účtovníctve žalobcu.
7. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením všetkých predložených listinných dôkazných prostriedkov.
8. S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania súd posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia konkurzného konania, t. j. v znení účinnom do 16.07.2022 (ďalej ako „ZKR“), nakoľko konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/18/2021 zo dňa 14.12.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 243/2021 vydanom dňa 20.12.2021 (účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 21.12.2021), prihliadnuc na prechodné ustanovenie § 206n ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR.
9. Podľa § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
10. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.
11. Podľa § 28 ods. 5 ZKR, prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
12. Podľa § 29 ods. 6 ZKR, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
13. Podľa § 31 ods. 1 ZKR, prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok..
14. Podľa § 31 ods. 2 ZKR, na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.
15. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
16. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
17. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
18. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.
19. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
20. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
21. Podľa § 32 ods. 8 ZKR, úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
22. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
23. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
24. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
25. Primárne súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, ako aj včasnosť podania žaloby na súde, t. j. či žalobca bola podaná na súde v lehote stanovenej ustanovením § 32 ods. 9 ZKR, ktorá lehota je hmotnoprávnou lehotou. Vychádzajúc z nesporného skutkového tvrdenia, že oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 22.03.2022, možno skonštatovať, že zákonná tridsaťdňová lehota stanovená v § 32 ods. 9 ZKR na podanie žaloby bola zachovaná, keďže 30-dňová lehota na podanie žaloby začala plynúť 23.03.2022 a skončila dňa 21.04.2022. Žalobca podal žalobu na súde dňa 20.04.2022, čo vyplýva z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 86 spisu, a teda je zrejmé, že procesný úkon - podanie žaloby na súde, bol urobený včas. Zároveň súd konštatuje, že žaloba bola podaná aktívne legitimovanou osobou na podanie incidenčnej žaloby - žalobcom, ktorý si ako veriteľ uplatnil u žalovaného svoje pohľadávky samostatnými prihláškami, proti pasívne legitimovanej osobe - správcovi úpadcu, ktorý pohľadávky žalobcu poprel.
26. Medzi stranami nebolo sporné, že na majetok úpadcu Smart Energy Contractor SEC, a.s., so sídlom Kálov 1, 010 01 E., IČO: 50 613 065, bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu E. sp. zn. 10K/18/2021 zo dňa 22.12.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 249/2021, vydaným dňa
29.12.2021. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 30.12.2021. Do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená Mgr. Ing. Jana Hurinová, so sídlom kancelárie Pivovarská 20, 010 01 E., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie žalovaného. Pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca domáhal, boli v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok uplatnené v konkurze u správcu samostatnými prihláškami pohľadávok poradových čísel 1 a 2. Obsah prihlášok zodpovedal skutkovému stavu uvedenému žalobcom v žalobe. Správca obe prihlásené pohľadávky poprel čo do právneho dôvodu vzniku, čo do výšky a čo do vymáhateľnosti s totožným odôvodnením, že ich nepovažuje za dostatočne vecne preukázané a právne odôvodnené. V nadväznosti na to považuje prihlásené pohľadávky za sporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a uplatnenej výšky. Prihlásené pohľadávky namietol úpadca s tým, že pohľadávky neboli judikované v súdnom konaní a výpočet ich výšky nevyplýva z podkladov, ktoré boli veriteľom na ich preukázanie predložené. Správca poprel pohľadávky dňa 14.03.2022, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu zo zoznamu pohľadávok, a teda súd konštatuje, že boli popreté včas. Súd dodatočné uznanie pohľadávok správcom postupom podľa § 32 ods. 17 ZKR nezistil.
27. V tejto veci je s cieľom posúdenia dôvodnosti žaloby primárne potrebné ustáliť, či popretie predmetných pohľadávok učinené žalovaným - správcom úpadcu, možno považovať za účinné popretie.
28. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, č.k. II. ÚS 409/2013-49, na ktorý poukázal aj žalobca, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Vychádzajúc z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k totožnému záveru aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikovanom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 63/2017, uviedol, že pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd.
29. Predmetom incidenčného konania o určení popretej pohľadávky vo všeobecnej rovine je na jednej strane vyhodnotenie skutkovej a právnej dôvodnosti uplatneného nároku na základe žalobcom vymedzených tvrdení a na druhej strane vyhodnotenie skutočnosti, či popretie realizované úpadcom v
pomeroch konkurzného konania obstojí, a teda či ide o popretie účinné a následne i vecne dôvodné. Popretie pohľadávky vymedzuje predmet incidenčného konania, na ktorú skutočnosť správne poukázal aj žalobca. Preto súd môže posudzovať v incidenčom konaní len konkrétne námietky, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Závery označeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49 súd v tomto konaní považuje za vhodné aplikovať vzhľadom na znenie ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, s poukazom na obsah popretia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oboch žalobcom uplatnených pohľadávok, vyplývajúci zo zoznamu pohľadávok v celom jeho obsahu a rozsahu /č. l. 80, 81 spisu/. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalovaný, neboli na prejednávanú vec aplikovateľné a v tomto konaní nie je možné na ne prihliadať. Správca úpadcu poprel obe pohľadávky výlučne všeobecným konštatovaním, že „nepovažuje prihlásenú pohľadávku za dostatočne vecne preukázanú a právne odôvodnenú. V nadväznosti na to považuje prihlásenú pohľadávku za spornú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a uplatnenej výšky“. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcu a jeho argumentáciou, že takéto popretie je nedostatočné, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybnil dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávok, pričom jeho tvrdenie v priebehu tohto konania, že neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých si žalobca vyčíslil uplatnenú náhradu škody, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Správca svoje konštatovanie o nepreukázaní uplatnených pohľadávok a o tom, že nie sú právne odôvodnené, nijako neodôvodnil, neuviedol konkrétne výhrady k existencii pohľadávok, neuviedol vecné alebo právne tvrdenia spochybňujúce ich výšku alebo právny dôvod vzniku. Žalovaný v popieracom prejave nevyjadril žiadne námietky, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť uplatneného nároku na náhradu škody ani nepoukázal na absenciu preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ žalovaný neuviedol žiadne ďalšie argumenty spochybňujúce prihlásené pohľadávky, s poukazom na vyššie označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky takéto popretie nemôže vyvolať prieskumnú právomoc súdu vo vzťahu k nim, keďže účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnených pohľadávok súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací dôvod správcu je dôvodný (obdobne viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.12.2016, sp. zn. 4Obo/38/2015). Preto popierací prejav žalovaného nebol spôsobilý spochybniť prihlásené pohľadávky žalobcu. Až následne počas tohto incidenčného konania žalovaný skutkové tvrdenia viažuce sa k dôvodom popretia čiastočne doplnil, keď poukázal najmä na to, že v prihláškach pohľadávok absentovali dôkazy týkajúce sa nároku na náhradu škody, preukazujúce jej výšku a opodstatnenosť nároku na náhradu škody za rok 2022 aj 2023 a uviedol, že výpočty skutočnej škody nepovažoval za reálne. V konaní súd nezistil ani nevyšlo najavo, že by prihlášky pohľadávok neboli po obsahovej stránke dostatočne odôvodnené, ba naopak, uplatnené pohľadávky boli podrobne špecifikované, boli k nim riadne pripojené prílohy, na ktoré sa žalobca odvolával a ktoré boli predložené aj k žalobe. Preto niet pochybností o tom, že bolo v možnostiach žalovaného ku momentu realizácie právneho úkonu popretia predmetných pohľadávok v konkurznom konaní uviesť v popretí celú argumentáciu, ktorou vymedzil svoju procesnú obranu až v incidenčnom konaní. Pokiaľ žalovaný doplnil svoju argumentáciu až v konaní o určení týchto pohľadávok, súd hodnotí tieto doplnené tvrdenia ako nové, na ktoré nemožno prihliadať, a to práve vzhľadom na závery vyplývajúce z vyššie označeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k námietke úpadcu, že pohľadávky neboli judikované v súdnom konaní a že výpočet ich výšky dostatočne nevyplýva z podkladov, ktoré boli veriteľom na ich preukázanie predložené, súd uvádza, že ide o námietku úpadcu podľa § 32 ods. 8 ZKR, na ktorú žalovaný prihliadol, avšak z obsahu popretia je zrejmé, že ju v celom rozsahu do popieracieho prejavu nezahrnul, a teda táto námietka predmetom posudzovania súdu nie je. Napriek tomu si však súd dovoľuje uviesť, že nie je dôvodná, nakoľko len skutočnosť, že pohľadávka nebola judikovaná, nemôže bez ďalšieho zakladať spornosť pohľadávky, nakoľko takýto záver by znamenal, že všetky pohľadávky, ktoré neboli určené právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, by sa považovali za sporné, čo nemá opodstatnenie. Rovnako tak nie je relevantným argumentom pre popretie pohľadávky poukaz na neevidovanie pohľadávky v účtovníctve veriteľa (a rovnako tak v účtovníctve úpadcu). To, či a ako veriteľ účtuje o svojej pohľadávke v účtovníctve, nemá žiadnu spojitosť s tým, či pohľadávka je alebo nie je v súlade s právom.
30. Z uvedeného vyplýva, že popretie, ktoré učinil žalovaný, považoval súd z dôvodu absencie jasne a zrozumiteľne vymedzených dôvodov popretia za nenáležité a dospel k záveru, že popretie je neúčinné. K tomuto záveru dospel súd po vykonanom dokazovaní oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom, zohľadniac, že prihláškam pohľadávok nemožno s poukazom na rozsah vymedzenia právneho dôvodu vzniku pohľadávok a priložené prílohy vytknúť nedostatočnosť, pričom bolo zistené, že právny dôvod vzniku pohľadávok uvedený v prihláškach zodpovedal skutkovému stavu
uvedenému v žalobe. Súd na doplnenie uvádza, že pre absenciu odôvodnenia popretia nebol daný dôvod uplatnené pohľadávky preskúmavať, a preto súd len porovnal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe s obsahom prihlášok a preveril, či zodpovedajú predloženým dôkazom, ktoré tvorili obsah príloh prihlášok.
31. V nadväznosti na uvedené súd bez ďalšieho dokazovania žalobe vyhovel a popreté pohľadávky žalobcu určil v súlade so žalobným návrhom, konštatujúc, že bola splnená podmienka ustanovenia § 32 ods. 14 veta druhá ZKR, v zmysle ktorej sa žalobca môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto podľa zásady úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi. Preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).