Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-54-2013.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa E. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v Reedukačnom centre U., zast. rodičmi ako zákonnými zástupcami a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, štátny občan Slovenskej republiky a D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, za účasti okresného prokurátora, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e nad maloletým E. T., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v S. B., W. X, U..
Matka D. T., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc od 06.05.2013.
Otec D. T., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc od 06.05.2013.
Rodičia s ú p o v i n n í výživné zasielať vždy mesačne predom do 25.dňa toho ktorého mesiaca na účet S. B., W. X, U..
odôvodnenie:
Na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, doručeného tunajšiemu súdu dňa 19.04.2013, Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 5P/46/2013-10 zo dňa 22.04.2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti S. B. U.. Podľa § 81 ods. 1, 2, 3 O.s.p. súd uznesením č.k. 9P/54/2013-5 zo dňa 21.05.2012 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým E. T., nar. XX.XX.XXXX.
Do začatého konania v zmysle § 35 ods. 2 písm. d ) O.s.p. vstúpil okresný prokurátor.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.06.2013, na ktorom kolízny opatrovník žiadal nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým E., nar. XX.XX.XXXX, pretože došlo ku výchovným problémom. Rodičia maloletého E. sa snažili zabezpečiť výchovný proces, avšak maloletý vymeškával vyučovacie hodiny a zdržiaval sa v spoločnosti kamarátov. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že sa informoval v S.
B. U. ohľadom prospech maloletého. Maloletý sa dobre adaptoval, bol zaradený učebného programu v odbore stolár, vyrobil aj nejaké výrobky a je tu teda daný predpoklad, že sa výchova dieťaťa zlepší a vyučí sa pre svoje budúce povolanie v príslušnom odbore. Taktiež navrhol, aby súd uložil rodičom plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému od 06.05.2013.
Matka dieťaťa vypovedala tak, že súhlasí s tým, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým E., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko je pravdou, že mala výchovné problémy so synom. Maloletého do školy riadne vyprávala. Maloletý aj tvrdil, že ide do školy, ale následne matka zistila, že má veľký počet neospravedlnených vymeškaných hodín. Zdržiaval sa v spoločnosti kamarátov, ktorí nemali na neho dobrý vplyv, takže výchovu nevedela zvládnuť. Vyživovaciu povinnosť má k maloletému E., D. a maloletej C.. Ona je nezamestnaná. Evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny A..
Otec dieťaťa vypovedal tak, že súhlasí s tým, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým E., pretože začali s ním výchovné problémy.
Okresný prokurátor vypovedal tak, že je dôvodné, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na správy, s ktorými bol oboznámený, t.j. správa S. B. U., správy o povesti z miesta bydliska a výsledkov prevýchovného procesu u maloletého E..
Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 písm. c), 4 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahradzujú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je aj ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej, osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie a vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak k jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkon ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrenie neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započínanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 157 ods. 3 O. s. p, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O náhrade trov konania súd nerozhodoval, pretože podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania súd nepriznáva, pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.