Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-100-2013.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO 36857 033 a odporcu: L. K., G.. XX.XX.XXXX, G. K. V.U. XXX/X, XXX XX K. - A. M., J., o návrhu na zaplatenie 65,51 eur s prísl. takto
rozhodol:
1. Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7 Ro 98/2012 zo dňa 22.10.2012.
2. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 65,51 eur od 26.08. 2011 do zaplatenia to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
3. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč s.r.o., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.09.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 65,51 eur s úrokmi z úveru (sankčné úroky) vo výške 20% ročne od 26.08.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb sa zmluvnú strany dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v uzatvorenej zmluve a všeobecných obchodných podmienok. Odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa uzatvorenej zmluvy, navrhovateľ dňa 17. 08.2008 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 25.08.2011 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 65,51 eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s je navrhovateľ oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov. Výška úrokovej sadzby podľa sadzobníka poplatkov je 20% ročne.
Súd v predmetnej veci vydal dňa 22.10.2012 platobný rozkaz sp. zn. 7Ro/98/2012, ktorý sa odporcovi nepodaril doručiť do vlastných rúk. Súd v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil vydaný platobný rozkaz spolu s úkonom, ktorý konanie končí.
Súd s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariaďoval súdne pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor. Dňa 17.05.2013 oznámil miesto a čas vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä žalobu, Všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky Slovensko, a.s., Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 9.3.2010, Odstúpením od zmluvy zo dňa 17.08.2011, Výpisom z účtu odporcu ku dňu 25.08.2011, Sadzobníkom poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. platným od 1.7.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky Slovensko, a.s. platnými od 1.3.2010, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvoril dňa 09.03.2010 Zmluvu o spoluprácu pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej súčasťou bola aj zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení obchodného zákonníka §708 ObZ a zmluva o vkladovom účte podľa § 716 ObZ. Obsahom zmluvy bol záväzok navrhovateľa ako banky zriadiť odporcovi rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX, vydať medzinárodnú platobnú kartu Maestro s denným limitom PK 2.000,- eur. Odporca nevyrovnal ani po výzvach navrhovateľa debetný zostatok na bankovom účte vo výške, ktorý ku dňu 01.06.2010 bol vo výške 64,65 eur, preto navrhovateľ listom zo dňa 17.08.2011 odstúpil od zmluvy dňom doručenia tohto oznámenia, nasledujúci pracovný deň od tohto odstúpenia došlo k zrušeniu účtu a k ukončeniu poskytovania všetkých produktov viažucich sa na uvedenú zmluvu (povolené prečerpanie na účte, platobná karta). Ku dňu 25.08.2011 bol debetný zostatok na účte vo výške 65,51 eur.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 261 ObZ platného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere DIEL I (Predmet právnej úpravy a jej povaha) , ods. (1) je uvedené, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. (3) cit. zákonného ustanovenia, písm. d) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povaha účastníkov je pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 (nie ods. 3) rozhodujúca pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 709 ObZ Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§497 a nasl. ObZ).
Podľa § 716 ObZ ods. 1 ObZ zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.
Podľa čl. III bod 23 Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s. ak účet dosiahne debetný zostatok, prípadne s prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prečerpanie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto prekročenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/ nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
Citované ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) ObZ definuje, že právne vzťahy založené zmluvou o bežnom účte a vkladom účte sa vždy posudzujú podľa príslušných ustanovení ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov. Ustanovenie § 52 a nasl. OZ a ani ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov nevylúčili, resp., nezúžili pôsobnosť uvedených ustanovení ObZ na osoby, ktoré sa považujú za spotrebiteľov. Súd má za to, že aplikácia ObZ pre úpravu základného právneho vzťahu medzi navrhovateľom (bankou) a odporcom je v prejednávanom prípade namieste, najmä v posudzovaní základného rozsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Podporne však je potrebné ustanovenia OZ (s odkazom na ustanovenie §52 ods. 2 OZ) ako všeobecného právneho predpisu aplikovať v prípadoch, ak na jednej zo zmluvných strán je klient banky, ktorý má status spotrebiteľa a na druhej strane je banka ako dodávateľ služby, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, v súlade so zaužívanou judikatúrou. Takýto postup nie je v rozpore s ObZ, najmä s ohľadom na znenie jeho ust. § 1 ods. 2 ObZ, podľa ktorého "ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva". Z dôvodu zabezpečenia rovnovážneho postavenia oboch účastníkov bankovej zmluvy je potom potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka §§52 a nasl. a ustanovenia Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., prípadne ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Predmetom konania je zaplatenie istiny 65,51 eur, ktorej výšku navrhovateľ odôvodnil ako aktuálnu výšku debetného zostatku na účte ku dňu jeho zrušenia, vr. uplatňovaného sankčného úroku vo výške 20% ročne z tejto sumy od 26.08.2011 do zaplatenia. Do 26.8.2011 bola výška sankčného úroku zohľadnená priamo vo výpise z účtu príslušnou sumou 0,96 eur za mesiac jún 2011, sumou 1,05 eur za mesiac júl 2011 a sumou 0,86 eur za mesiac august 2011 (do 25.8.2011).
Z výpisu z účtu odporcu ku dňu 25.08.2011 vyplýva, že tento mal k uvedenému dňu debetný zostatok vo výške 65,51 eur, pričom z posledného výpisu z účtu odporcu vyplynulo, že debetný zostatok nebol sankcionovaný inak ako vymáhanými sankčnými úrokmi, na ktoré navrhovateľovi vznikol nárok v zmysle 1. Časti Sadzobníka poplatkov účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy v spojení s čl. I bod 7 a bod 23 Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu práv odporcu ako spotrebiteľa, žalobný návrh spočívajúci v istine vo výške 65, 51 eur a sankčných úrokov (vo výške 20% ročne), ktorých výška je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj vyššie citovaným Zákonom na ochranu spotrebiteľa, je dôvodný, preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní plne procesne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 74,66 eur. Súdom priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 58,16 eur, a to za 2 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, spísanie žaloby, v zmysle § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, á 16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.