Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-283-2012.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/283/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: J. L., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie 497,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zo dňa 20.04.2012 z a m i e t a .
Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 20.4.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 497,91 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že jeho právny predchodca (spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 26.9.2006 zmluvu o pripojení č. XXXXXX a toho istého dňa dodatok k nej. V zmysle predmetnej zmluvy o pripojení sa žalovaná zaviazala riadne odobrať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v dodatku o pripojení. Žalobca ďalej uviedol, že účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 12/2007 do 03/2008, čím porušila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, a preto bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dohodnutú dobu viazanosti. Žalovaná je preto podľa vyjadrenia žalobcu povinná v zmysle bodu 1 b) dodatku k zmluve zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 7.3.2013 uviedol, že ak súd neuzná jeho nárok na zmluvnú pokutu, potom žiada priznať sumu 497,91 eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu za odpredaný mobilný telefón. Uviedol, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu, ktorú žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 4.2.2013, písomne nevyjadrila a nariadených pojednávaní sa nezúčastnila.
Písomným podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovanej.
V písomnom podaní zo dňa 28.4.2013 vedľajší účastník uviedol, že uplatnená výška zmluvnej pokuty je nezmenená, a to bez ohľadu na skutočnosť, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Zmluvnú pokutu bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá ešte ostávala do uplynutia doby viazanosti. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom. Vedľajší účastník má za to, že v znení ako bola dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinností na strane žalovanej je podmienkou neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 26.9.2006 č. XXXXXX, dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 26.9.2006, faktúrou č. 1.91100913, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných telekomunikačných služieb, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 26.9.2006 zmluvu o pripojení č. XXXXXX podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. Dňa 26.9.2006 uzavreli zmluvné strany dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola aktivácia programu 55Viac s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnutie služieb za obdobie 12/2007 - 03/2008.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj dodatok, na základe ktorého vznikol žalovanej záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov. Žalovaná napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradila faktúry za mesačné poplatky za služby.
Súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur v zmysle bodu 1 b) dodatku k zmluve o pripojení, je nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov:
Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované pri každom právnom úkone (§ 37 Občianskeho zákonníka), teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neurčité, pretože pre priznanie práva na jej zaplatenie bolo potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti a 2. vypojenie SIM karty. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zo zmluvy, jej dodatku ani z obchodných podmienok nevyplýva, aké porušenie zmluvnej povinnosti môže viesť k vypojeniu SIM karty, teda k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené dokumenty dokonca vôbec nešpecifikujú, čo znamená „vypojenie SIM karty“.
Podľa názoru súdu je ďalším dôvodom neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovanej bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciu neprimeranou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
- spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku).
Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia sumy 497,91 eur z titulu náhrady škody, k tomu súd uvádza, že zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu, a to protiprávny úkon žalovanej. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 13 (Podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, trvanie a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 13.2 týchto všeobecných podmienok zmluva zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou, c) odstúpením, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, f) iným spôsobom podľa všeobecných podmienok.
Podľa článku 5 bodu 5.1 Všeobecných podmienok (Zmena zmluvy, služieb a ceny služieb) - účastník má právo počas platnosti zmluvy písomne požiadať o vykonanie zmeny zmluvy. Zmluvu je možné meniť len na základe dohody oboch zmluvných strán, v písomnej forme, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti.
Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky právneho predchodcu žalobcu, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný právnym predchodcom žalobcu bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. K protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu o zaplatenie sumy 497,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.5.2009 do zaplatenia zamietol.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.6.2013 ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka uviedol, že
- pre vstup spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka do tohto konania neboli a nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko predmetom konanie nie ochrana práv spotrebiteľov, ale žaloba na plnenie podaná voči jednej osobe;
- takéto aktivity spotrebiteľského združenia nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, čo v praxi aj súdy robia;
- pripustením vstupu vedľajšieho účastníka do konania by došlo k porušovaniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy slovenskej republiky, zákona o ochrane osobných údajov a telekomunikačného tajomstva.
Na základe uvedenej skutočnosti žalobca navrhoval, aby súd uznesením nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (týmto predpisom je napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
S účinnosťou od 15.10.2008 zaviedol Občiansky súdny poriadok tzv. druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Rozdiel oproti prvej skupine vedľajších účastníkov, pri ktorých sa vyžaduje ich hmotnoprávny záujem na výsledku sporu, pri druhej skupine vedľajších účastníkov dáva legitimáciu na vstup do konania samotný zákon. V prípadoch, ak ide o druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník, to znamená právnické osoby splnomocnené na to konkrétnym zákonným ustanovením, stačí, ak sa súd obmedzí na konštatovanie konkrétneho zákonného ustanovenia a námietka neprípustnosti je v týchto prípadoch zrejme vylúčená (totožne: Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2009, 239 s.). S poukazom na uvedené súd o návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania nerozhodoval.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov. Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov konania. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu).
Takisto trovy za úkon - písomné vyjadrenie zo dňa 28.4.2013 nepovažoval súd za účelne vynaložené. Súd prvého stupňa bol názoru, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme tohto procesného úkonu neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí osôb vykonávajúcich činnosť v prospech združenia, ktoré má reálne, a nielen formálne, napĺňať obsah a účel právnej normy ochrany spotrebiteľa podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe uvedených zákonných ustanovení a ich interpretácie dospel súd prvého stupňa k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne, a preto mu ich náhradu nepriznal.
Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanej, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, trojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).