Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/84/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom v právnej veci žalobcu O.. Z. Z., I. Na A. B. XX, XXX XX Ž., proti žalovanému O.. O. Č., I. D. X/D, XXX XX I. zastúpeného Advokátska kancelária, JUDr. Dušan Kubovčák, Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, o ochranu osobnosti

rozhodol:

1. Žaloba sa z a m i e t a .

2. O trovách konania sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou dňa 29. 10. 2000 proti O.. O. Č. ako žalovanému uplatnil, aby sa rozhodlo o ochrane jeho osobnosti.

Jej text, /č. l. 2 - 4/, je nasledovný : „Denník Nový čas v čísle 12: ročník 10, 17.01.2000 na stránkach č. 12-13 priniesol rozhovor redaktora K. B. s ministrom spravodlivosti O. Č.. Na otázku: „Minulý týždeň ste napriek nesúhlasu sudcovskej rady menovali do funkcie nových predsedov Krajského súdu v Žiline. Aký' máte názor na ostrý protest sudcovskej rady?", žalovaný odpovedal: „Trvám na svojom postupe a zopakoval by som ho. Súdnictvo musí byť vierohodné pred občanmi tohto štátu. Predchádzajúci predseda Okresného súdu v Žiline, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa."

Výroky žalovaného sú nepravdivé, zavádzajúce a sú to výroky, ktoré žalobcu znevažujú v očiach verejnosti, na pracovisku a v súkromnom živote, poškodzujú jeho osobnosť a občiansku česť. Z obsahu odpovede žalovaného sa podsúva činiteľovi spochybňovanie žalobcovej vierohodnosti ako sudcu , vyvoláva sa dojem o tom, že jeho majetok nebol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Naviac sa uvádzajú žalovaným nepravdivé údaje, pretože žalobca nebol vyzvaný k vyplneniu majetkového priznania, preto nemohol odmietnuť vyplniť majetkové priznanie. Rovnako nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov. Žalobca nepozná informátorov, ktorí poskytujú žalovanému informácie o jeho majetku a vzbudzujú takto v ňom pochybnosti o tom, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Pravdou však ostáva, že pravdivosť týchto informácii si žalovaný nikdy žiadnym spôsobom neoveril u žalobcu. Vyjadrenie O.. Č., ktorý poskytol rozhovor ako minister spravodlivosti, spochybňuje žalobcovi bezúhonnosť, autoritu a spôsobilosť nestranne rozhodovať, naopak naznačuje čitateľovi, že žalobca svoje postavenie sudcu zneužíva, pretože má "majetok", ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov.

Nie je pravdou, že predsedovia a podpredsedovia súdov vrátane žalobcu boli vyzvaný k vyplneniu majetkových priznaní, a teda pokiaľ neboli k tomu vyzvaní, nemohli žiadne majetkové priznanie vyplniť. Žalovaný je právnik a predstaviteľ štátnej správy súdov, a pokiaľ sa vyjadruje spôsobom, ktorý nie je zrozumiteľný, žalobca ho nemieni opravovať, ale len konštatuje fakty. Podľa Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov svojej osobnej povahy. K ustanoveniu je potrebné podotknúť, že z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinené, alebo vedome, či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie, alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Podľa ods., 1 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods., 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri svojej právnej orientácii žalobca poukazuje na rozsudok NS SR, sp., zn., , podľa ktorého absencia dostatočného skutkového opisu deja do takej miery, že to čitateľovi neumožňuje urobiť si vlastný úsudok vychádzajúci z pravdivých skutočností a tieto čitateľovi neznáme okolnosti môžu mať vplyv na právo chránené ustanovením a nasl., O.z., majú za následok, že v skutkovom deji opísané skutočnosti sú nepravdivé. Žalovaný vo svojej odpovedi v citovanom rozhovore nerozvinul do takej miery skutkový opis svojich myšlienok, aby čitateľovi umožnil urobiť si vlastný úsudok, ktorý bude vychádzať z pravdivých skutočností. Naopak, len naznačil určité skutočnosti, ktoré v čitateľovi vyvolávajú dojem, že žalobca získal majetok z nelegálnych zdrojov, odmieta vyplniť "imaginárne" majetkové priznanie a je jediný, pretože všetci ostatný to spravili. Tým, že jediný takto nepostupoval, zrejme má na to dôvod a má obavy zverejniť svoj majetok a má obavy preukázať legálnosť zdrojov, z ktorých bol nadobudnutý. Takto podsúvané informácie, ktoré sú neúplné, žalobcu významným spôsobom poškodzujú, pretože žalovaný si pri realizácii svojho práva na slobodu prejavu musí byť vedený aj limitov, ktoré sú určené ustanovením čl. 2 ods., 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaný poskytol rozhovor nie ako súkromná fyzická osoba, ale ako minister spravodlivosti, teda ako predstaviteľ orgánu štátnej správy súdov. Funkcia ministra spravodlivosti je politickou funkciou a minister spravodlivosti je verejným činiteľom.

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Wille proti Lichtenštajnskú, v ktorom Súd konštatuje, že od verejných činiteľov možno očakávať, že budú postupovať pri výkone práva na slobodu prejavu zdržanlivo všade, kde by mohli spochybniť autoritu a nestrannosť súdnictva. Žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyniesol tento

rozsudok

Žalovaný O.. O.. Č. je p ovi n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku dať uverejniť v denníku Nový Čas formou platenej inzercie ospravedlňujúci list V znení: „Vážený pán O.. Z. Z., vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12 ročník 10 zo 17. 1. 2000 som v rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas uviedol nasledovné vety: „Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa“. Obsahom tejto časti rozhovoru došlo k porušeniu Vašich práv spojených s právom na ochranu osobnosti. Nemám žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudol svoj majetok. Nie je pravdou, že by ste odmietol vyplniť majetkové priznanie. Nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov. „Za nepravdivý a neúplný obsah svojich informácií, ktoré som uviedol v rozhovore sa Vám ospra v e d l ň u j e m“.

Žalovaný O.. O. Č. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300.000,- (tristotisíc) Sk. V lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. „Žalovaný O.. O. Č. je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

Dňa 8. 9. 2004 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 7. 9. 2004 označené ako: „VEC

1/ Žiadosť o určenie nového súdneho poplatku 2/ Návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania podľa ods., 1 3/ čiastočné späť vzatie žaloby podľa ods., 1 4/ Zmena návrhu podľa Jeho znenie, /č. l. 35 - 37/, je nasledovné: 1/ V nadväznosti na výzvu konajúceho súdu z 23. 8. 2004 žiadam o vyčíslenie nového súdneho poplatku z dôvodov, ktoré vyplynú z ďalšej časti tohto podania. 2/ V súlade s ustanovením ods., 1 navrhujem, aby konajúci súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník, a to

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Župné námestie 13 813 11 Bratislava

Návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania odôvodňujem tým, že žalovaný O.. O.. Č. vo viacerých sporoch, ktoré súvisia so žalobou na ochranu osobnosti, ktorá je skutkovo založená na jeho výroky proti mne, ktoré opakovane prednášal pre rôzne média vo funkcii ministra spravodlivosti, namieta svoju pasívnu legitimáciu práve s odôvodnením, že výroky prednášal ako minister spravodlivosti a nie ako súkromná osoba. Možno dôvodne predpokladať, že rovnakú námietku vo vzťahu k jeho výrokom, ktoré boli uverejnené v denníku Nový Čas dňa 17. 1. 2000 uplatní aj v konaní vedenom na OS Bratislava III. pod sp., zn., . Niet pochybnosti o tom, že Ministerstvo spravodlivosti SR ako jeden z ústredných orgánov, včele ktorého stojí minister, vstupuje do rôznych pracovno-právnych, občiansko- právnych, obchodných a iných vzťahov, a preto je nositeľom práv a povinností a môže byť aj účastníkom občianskoprávneho konania. 3/V súlade s ustanovením ods., 1 žalobou o náhradu nemajetkovej ujmy proti O.. O.. Č. v časti o 299.999,- Sk b e r i e m späť. 4/ V súlade s ustanovením ods., 1 s poukazom na predchádzajúce procesné úkony pod bodom 2/ a 3/navrhujem, aby súd po dokázaní vyhlásil tento

rozsudok

1/Žalovaný O.. O. Č., nar., 1. 1. 1944 je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku formou platenej inzercie požiadať denník Nový Čas o uverejnenie ospravedlnenia s nasledovným textom: „Vážený pán O.. Z. Z., vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12, ročník 10, zo 17. 1. 2000 som v rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas uviedol nasledovné vety: „Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa“. Týmito výrokmi došlo k zásahu Vášho práva na ochranu osobnosti, pretože som uviedol tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Nemám žiadne relevantné poznatky o Vašom majetku, o jeho hodnote a o spôsobe jeho nadobudnutia. Nemám žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudol svoj majetok. Nie je pravdou, že ste odmietol vyplniť majetkové priznanie. Nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov. Za nepravdivý a neúplný obsah svojich tvrdení, ktoré som uviedol v rozhovore, a ktorými som poškodil Vašu občiansku česť a dobré meno sa Vám ospravedlňujem. „Povinnosť ospravedlniť sa, mi bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”:

2/ Žalovaná strana Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku formou platenej inzercie požiadať denník Nový Čas o uverejnenie ospravedlnenia s nasledovným textom: „Vážený pán O.. Z. Z., vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12, ročník 10, zo 17. 1. 2000 bývalý minister spravodlivosti O.. O. Č. v rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas uviedol nasledovné vety: „Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa“. Týmito výrokmi došlo k zásahu Vášho práva na ochranu osobnosti, pretože bývalý minister spravodlivosti O.. O. Č. uviedol tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v čase kedy poskytol bývalý minister spravodlivosti O.. O. Č. rozhovor nemalo žiadne relevantné poznatky o Vašom majetku, o jeho hodnote a o spôsobe jeho nadobudnutia. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v čase kedy poskytol bývalý minister spravodlivosti O.. O. Č. rozhovor nemalo žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudol svoj majetok. Nie je pravdou, že ste odmietol vyplniť majetkové priznanie. Nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov. Za nepravdivý a neúplný obsah svojich tvrdení bývalého ministra spravodlivosti JUDr. O. Č., ktoré uviedol v rozhovore, a ktorými poškodil Vašu občiansku česť a dobré meno sa Vám Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ospravedlňuje. „Povinnosť ospravedlniť sa, bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”.

3/Žalovaní O.. O. Č. je povinní nahradiť žalobcovi O.. Z. Z. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1,- (jeden) Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 4/Žalovaná strana Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná nahradiť žalobcovi O.. Z. Z. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1,- (jeden) Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 5/ Žalovaní O.. O. Č. a žalovaná strana Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sú povinné solidárne nahradiť trovy konania žalobcovi O.. Z. Z. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Uznesením č. k. -38 zo dňa 29. 12. 2004 súd pripustil pristúpenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13. Bratislava do konania ako žalovaného 2/ a súhlasil so zmenou žaloby zo dňa 7. 9. 2004 doručenej súdu dňa 8. 9. 2004. Dňa 3. 11. 2006 bolo súdu doručené písomné podanie zástupkyne žalobcu zo dňa 2. 11. 2006 označené ako: „Vec: Návrh podľa ods., 1 0.s.p. na vyslovenie súhlasu so zmenou petitu Žalobca žiada, aby konajúci súd v súlade s ods., 1 vyslovil súhlas so zmenou petitu žaloby v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca mení takto: Žalovaný O.. O. Č., nar., X. X. XXXX, bytom D.. W. XX, I. a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava sú povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť solidárne žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Sk (slovom stotisíc slovenských korún)“. Na pojednávaní dňa 26. 1. 2007, /č. l. 124/, súd súhlasil s uvedenou zmenou žaloby.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: V periodiku NOVÝ ČAS, číslo 12, ročník 10, bol v pondelok dňa 17. 1. 2000 uverejnený na stránkach 12

- 13 rozhovor jeho autora K. B. so žalovaným 1/ pod titulkom: „Traja sudcovia, dočasne zbavený výkonu funkcie, dostávajú neznížený plat, s nadtitulkom „Ministra spravodlivosti O. Č. situácia zlostí, ale vyriešiť ju podľa neho môže až pripravovaný zákon“, /č. l. 5/. Text rozhovoru v časti ôsmej až trinástej otázky a odpovede je nasledovný: „Minulý týždeň ste napriek nesúhlasu sudcovskej rady menovali do funkcie nových predsedov Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu v Žiline. Aký máte názor na ostrý protest sudcovskej rady“? „- Trvám na svojom postupe a zopakoval by som ho. Súdnictvo musí byť vierohodné pred občanmi tohto štátu. Predchádzajúci predseda Okresného súdu v Žiline Z. Z. má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové poznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa“. „Aký majetok ste v priznaní uviedli“?

„- Všetok, Je to pomerne málo - družstevný byt, družstevná garáž, auto a podiel na chalupe, ktorú som zdedil po otcovi“. „čo sa týmito majetkovými priznaniami deje v súčasnosti“? „- Zatiaľ sú v trezore na ministerstve, pretože boli odovzdané iba koncom minulého roka. Zatiaľ s nimi nerobíme nič. Budú preverované a kontrolované v stanovenej lehote dvoch - troch mesiacov“. „Keby všetci predsedovia a podpredsedovia súdov odmietli vyplniť majetkové priznania, odvolali by ste ich“? „- Zákon mi dáva aj túto možnosť. V takom prípade by som musel tvrdo rozmýšľať“. „Zo Žilinského kraja prichádzajú signály, že protesty môžu prerásť do vlny odporu sudcov. Ako budete reagovať“?

„- Vlna odporu sudcov by sa vlastne uskutočnila na obhajobu spomínaného expredsedu Okresného súdu Z.. Z.. Na svojej strane mám v tomto procese podporu mnohých statočných sudcov, ktorí odobrujú moje kroky a zrejme väčšiny verejnosti“. „V súčasnej dobe sa veľa hovorí o rozšírenej korupcii v celej spoločnosti. Čo si vy pod ňou predstavujete“? „- Je to prijímanie neoprávnených majetkových, alebo iných nie zanedbateľných výhod. Združenie sudcov nedávno prijalo etický kódex, ktorý upravuje aj správanie sudcov mimo súdnej siene. Z tohto dokumentu, ktorý nie je právnou normou, ale odporúčaním, dajú sa odvodiť kritéria pre správanie sudcov. Pripravovaný sudcovský kódex okrem nových sociálnych ustanovení bude obsahovať aj povinnosť všetkých sudcov vyplniť majetkové priznania Zistenie nezrovnalostí v podanom priznaní môže byť dôvodom na začatie disciplinárneho konania“. Žalobca, ktorý je v súčasnosti sudcom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, sa vo svojich prednesoch pridržiaval obsahu žaloby. Žalovaný 1/ vo svojich prednesoch namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže v predmetnom rozhovore vystupoval ako minister spravodlivosti, teda predstaviteľ štátu, čo je zrejmé zo samostatného rozhovoru, ale aj z podanej žaloby, kde je uvedené, že žalovaný 1/ vystupoval ako minister spravodlivosti a poukazoval i na oprávnenosť jeho pochybnosti o legálnosti nadobudnutia majetku žalobcu, o čom dostával ústne správy a tieto pochybnosti potom prenikli i do médií, pričom o týchto pochybnostiach najlepšie svedčí požiadavka Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Žiline z roku 2001, aby žalobca ako sudca doložil pôvod svojho majetku, a preto navrhol žalobu voči nemu zamietnuť. Zástupca žalovaného 2/ navrhol žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť s tým, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného 1/ o absolútnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie jej štatutára. Z.. K. B. vo svojej svedeckej výpovedi, /č. l. 187 - 189/, uviedol, že: „pracuje ako redaktor denníka NOVÝ ČAS v zamestnaneckom pomere u jeho vydavateľov od roku 1992. Podľa toho článku si spomína na celú kauzu, je autorom rozhovoru so žalovaným 1/. Jeho rozhovory s politikmi boli vždy autorizované. Predpokladá, že tento rozhovor so žalovaným 1/ bol autorizovaný. Nepamätá si na okolnosti jeho vzniku. Predpokladá, že bol robený samostatne, nebol robený na nejakej tlačovej konferencii. Vznikol zrejme v pracovnom týždni pred týždňom, v ktorom bol uverejnený. Žalovaný 1/ mu neukázal čisté tlačivo majetkového priznania. Nespomína si, že by videl tlačivo nejakého finančného priznania, aj v článku sa píše o majetkových priznaniach“.

Listom číslo 7123/1999-40 zo dňa 19. novembra 1999 vyzval minister spravodlivosti Slovenskej republiky O. Č. žalobcu, aby najskôr do 30. novembra 1999 predložil vyplnené finančné priznanie, ktoré priložil v prílohe.

Text listu bol nasledovný: „ Vážený pán predseda,

žiadam Vás, aby ste mi v termíne najneskôr do 30. novembra 1999 predložil vyplnené finančné priznanie, ktoré v prílohe prikladám“. Tlačivo „FINANČNÉ PRIZNANIE“ obsahovalo:

„FINANČNÉ PRIZNANIE

za kalendárny rok ..............

A Všeobecné údaje

Meno a priezvisko:

Súd (označenie miesta pôsobenia): Funkcia: Typ správy: Ročná ¤ Pri nástupe do funkcie ¤ Dátum vyplnenia priznania: Priznanie sa podáva za sledované obdobie :

B Príjmy z činnosti

Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem Príjmy zo závislej činnosti a funkčné Požitky (mzdy a platy, trinásty plat, odmeny, náhrady platov a pod.) Príjmy za publikačnú a prednáškovú Činnosť, príspevky do novín a Časopisov, rozhlasu a televízie Akademická činnosť Čestné funkcie

2

C Príjmy z kapitálového majetku Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem Úroky a ostatné výnosy z cenných Papierov, podiely na zisku (dividendy) Úroky, výhry a iné výnosy z vkladov Na vkladných knižkách, vkladových listoch, a z vkladov im na úroveň postavených, vrátane úrokov z peňa žných prostriedkov na vkladovom účte Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia

D Príjmy z kapitálového majetku Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem Príjmy z prenájmu nehnuteľností bytov alebo ich častí Príjmy z prenájmu nehnuteľných vecí E Príjmy z kapitálového majetku Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem (hodnota) Príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorázové príjmy Príjmy z predaja vlastných nehnuteľných a hnuteľných vecí a cenných papierov Prímy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva, vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu Výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží Peňažné a nepeňažné dary Ostatné príjmy hore uvedené 3 Ďalšie časti sa vyplňujú iba pri nástupe do funkcie F. Údaje potrebné k majetkovému priznaniu

- Pri popise každého majetku či majetkovej hodnoty je nutné uviesť, či ide o majetok v BSM - „J“, či je to majetok vo vlastníctve manžela / manželky - „S“, alebo či ide o majetok nezaopatreného dieťaťa - „MC“

I. nehnuteľný majetok (1)

Popis majetku (2) (druh, názov, adresa, právny dôvod nadobudnutia, vlastnícky podiel, katastrálne územie, parcelné číslo, list vlastníctva) Počet Rozloha

- Nehnuteľný majetok sa pre účely tohto priznania neoceňuje, avšak je nutné uviesť ho v tomto priznaní

II. hnuteľný majetok (3)

- Hnuteľné veci si sudca ocení cenou obvyklou, cenou obvyklou sa rozumie cena platná v mieste a čase plnenia, podľa druhu a kvality hnuteľných vecí, príp. ich stavu a miery opotrebovania, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak

- V tomto oddieli sa neuvádzajú hnuteľné veci osobnej potreby (obuv, odev, bielizeň, doplnky odevov okrem šperkov) v hodnote menšej než 50 000,- Sk na osobu.

1 napr. orná pôda, vinice, chmelnice, trvalé trávnaté porasty, ovocné sady, záhrady, lesné pozemky, rybníky a ostatné vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné pozemky, obytné domy (rodinné domy, byty, nájomné domy, poľnohospodárske usadlosti ap.), garáže, rekreačné chalupy, záhradné domčeky, ostatné stavby, chaty na individuálnu rekreáciu a ostatné. 2 Namiesto vypĺňania tohto oddielu môžete priložiť kópie listov vlastníctva alebo výpisov z pozemkovej knihy, dedičských rozhodnutí ap. 3 napr. zariadenie bytov, zariadenie rekreačných objektov, veci bežnej osobnej potreby, šperky z drahých kovov a drahých kameňov, umelecké diela, kožuchy a výrobky z koží a kožušín vzácnych zvierat, starožitnosti, zbierky

- známok,

bankoviek, mincí, ostatné zbierky, lovecké a historické zbrane, vklady v bankách v domácej mene a v cudzej mene, cenné papiere, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky, motorové člny, plachetnice, lode, hudobné nástroje, základné stádo a ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a ostatné zvieratá a iné hnuteľné veci.

4

- Ďalej sa v tomto oddieli neuvádzajú peňažné prostriedky v hotovosti v domácej, a cudzej mene, majetok sanitárneho charakteru a obvyklé zariadenie domácnosti (ná- bytok. koberce, chladnička, mraznička, vysávač, kuchynský riad ap.), ak úhrnná hodnota tohto zariadenia nepresahuje 300.000 Sk.

- Cenné papiere uvádzajte podľa druhu a hodnoty .

- Pri dopravných prostriedkoch uveďte typ vozidla a ŠPZ podľa údajov v technickom preukaze.

- Pri chránenej zbierke a umeleckom diele treba uviesť meno umelca a počet kusov, príp. evidenčné číslo veci.

Popis majetku (názov, adresa a právny dôvod nadobudnutia) Počet Cena v Sk

III. majetkové práva a iné majetkové hodnoty (4)

Oceňovanie - pozri hnuteľné veci

Popis majetkového práva a inej majetkovej hodnoty (5) Počet Cena v Sk

4 napr.: záväzky a pohľadávky (okrem nevymožiteľných), nájom nehnuteľných vecí, nájom nebytových priestorov, majetkový podiel v obchodných spoločnostiach, družstvách, fondoch. ap. 5 Nájom bytu treba uviesť v takom rozsahu, na ktorý má nájomca výlučné právo užívania, rozloha spoločných priestorov sa neuvádza, údaje treba uviesť v súlade s hodnotami uvedenými v dohade o užívaní bytu.

5

G. ĎALŠIE INFORMÁCIE A VYSVETLENIA

H: POTVRDENIE PRAVDIVOSTI UVEDENÝCH ÚDAJOV

Potvrdzujem, že všetky údaje uvedené v tomto priznaní (vrátane informácií vzťahujúcich sa na moju manželku a nezaopatrené deti) sú presné, pravdivé a úplné.

V.........................................., dátum podpis

Prílohy: “

„Žalobca reagoval na citovaný list ministra spravodlivosti listom Spr. 889/99 zo dňa 2.12. 1999, ktorého text bol nasledovný:

„Vážený pán minister,

dňa 1. 12. 1999 v dopoludňajších hodinách mi bola predložená Vaša žiadosť č. - 40 z 19. 11. 1999 na vyplnenie finančného priznania, ktoré tvorilo prílohu žiadosti. Žiadosť s prílohou boli zaslané na Okresný súd v Žiline faxom z Ministerstva spravodlivosti dňa 30. 11. 1999 o 17:21 hod. V rovnaký deň, teda 1. 12. 1999, mi podpredseda Krajského súdu v Žiline O.. A. O. osobne doručil rovnakú žiadosť s rovnakou prílohou. Dňa 2. 12. 1999 na pošte v Žiline 1 som prevzal doporučenú zásielku z Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá obsahovala žiadosť o vyplnenie finančného priznania, ktoré je v prílohe priložené. Podotýkam, že oznámenie o uložení zásielky mi bolo pracovníčkou pošty doručené 29. 11. 1999, pričom v dňoch 29. 11. a 30. 11. 1999 som čerpal dovolenku.

Podľa žiadosti mám vyplniť finančné priznanie do 30. 11. 1999. Žiadosť s prílohou mi boli však doručené 1. 12. 1999 a preto nemôžem dodržať termín, ktorý je v žiadosti určený.

Dovoľujem si Vás touto cestou požiadať k určeniu primeranej lehoty k zváženiu ďalšieho postupu, pretože Vaša žiadosť neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré mám vypĺňať finančné priznanie. Pojem finančné priznanie je pre mňa neznámy a preto sa musím podrobne zoznámiť s príslušnými právnymi normami, ktoré mi takúto povinnosť ukladajú, preskúmať samotné finančné priznanie a zabezpečiť si podklady k vyplneniu finančného priznania.“

Listom č.: -40 zo dňa 6. decembra 1999 predĺžil minister spravodlivosti žalobcovi termín odovzdania finančného priznania najneskôr do 13. decembra 1999 do 12:00 hod.

Text listu bol nasledovný: „Vážený pán predseda,

potvrdzujem príjem Vášho listu, v ktorom mi oznamujete dátum prevzatia listu /2. decembra 1999/, ktorým som Vás požiadal o predloženie finančného priznania v termíne do 30. novembra 1999.

Predmetný list Vám bol zaslaný faxom dňa 19. novembra 1999 a toho istého dňa bol podaný na pošte v Bratislave pod podacím číslom 116761, odkiaľ bol aj podľa potvrdenia pošty v ten istý deň odoslaný.

Napriek týmto skutočnostiam, vyhovujem Vašej žiadosti o predĺženie termínu odovzdania finančného priznania. Žiadam Vás, aby ste mi toto doručili najneskôr do 13. decembra 1999 do 12:00 hod.“

Listom Spr. 889/99 zo dňa 13. 12. 1999 zaslal žalobca ministrovi spravodlivosti stanovisko k žiadosti o predloženie finančného priznania.

Text listu bol nasledovný: „VEC: Stanovisko k žiadosti o predloženie finančného priznania

Vážený pán minister,

v dňoch 1. 12. 1999, 2. 12. 1999 mi bola doručená opakovane Vaša žiadosť č. - 40 z 19. 11. 1999 o vyplnenie finančného priznania v lehote do 30. 11. 1999. Ďalším listom zo 6. 12. 1999 mi predlžujete lehotu odovzdania finančného priznania najneskôr do 13. decembra 1999 do 12:00 hod. Žiadosti neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré mám vypĺňať finančné priznanie. Po zvážení všetkých okolností k Vašej žiadosti zaujímam nasledovné stanovisko: Finančné priznanie som ochotný okamžite odovzdať orgánu a spôsobom, ktorý bude na to určený zákonom alebo inou právnou normou. Platné právne normy v Slovenskej republike nepoznajú pojem finančné priznanie, nepoznajú orgán, ktorý má právo vyzvať k vyplneniu takéhoto priznania, spôsob akým sa s takýmto finančným priznaním narába, kto má k nemu prístup, ako je zabezpečená ochrana pred zneužitím údajov a podobne.

Som sudcom a ustanovenie o súdoch a sudcoch v znení noviel mi určuje nasledovné základné povinnosti: 1/ Sudcovia sú povinní vykonávať svedomite svoje povinnosti, zvyšovať si svoje odborné znalosti a pri výkone funkcie a aj v občianskom živote dodržiavať sudcovskú etiku zdržať sa všetkého čo by mohlo narušiť dôstojnosť sudcovskej funkcie alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. 2/ Sudcovia nie sú oprávnení štrajkovať ani inak znemožňovať činnosť súdnictva. 3/ Sudcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť a to aj po zániku sudcovskej funkcie o veciach o ktorých sa dozvedeli vo svojej úradnej činnosti, pokiaľ neboli zbavení zo zákona alebo osobou na to povolanou na zbavenie z vážnych dôvodov je oprávnený predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, a ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Z citovaného ustanovenia v znení noviel nevyplýva pre sudcu žiadna povinnosť vyplniť finančné priznanie.

V súčasnosti som súdnym funkcionárom vo funkcii predsedu Okresného súdu v Žiline. Moje práva a povinnosti vyplývajúce mi z tejto funkcie v súvislosti s výkonom štátnej správy okresného súdu sú určené ustanovením v znení noviel o štátnej správe súdov. Toto zákonné ustanovenie mi neukladá žiadnu povinnosť vyplniť finančné priznanie.

v znení noviel o štátnej správe súdov v ustanovení špecifikuje spôsob, akým Ministerstvo spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy súdov vykonáva štátnu správu najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov. V tomto ustanovení nie je zakotvené žiadne oprávnenie ústredného orgánu štátnej správy súdov vyzývať sudcov alebo súdnych funkcionárov k vyplneniu finančného priznania.

Ústavný z 11. 5. 1995 o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, v článku 2 taxatívne vymenúva funkcionárov, ktorí sú povinní deklarovať svoje majetkové pomery, pričom v tomto taxatívne vymenovanom okruhu funkcií nie je uvedená funkcia sudcu ani funkcia predsedu okresného súdu.

Svoje povinnosti, ktoré mi vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a dotýkajú sa majetkového priznania, som si vždy riadne a včas splnil. Rovnako k tejto zákonom určenej povinnosti pristupuje aj moja manželka, ktorá si naviac riadne plní svoje daňové povinnosti, ktoré vyplývajú z výkonu jej činnosti komerčnej právničky. Z toho vyplýva, že sa žiadnym spôsobom nebránim zverejňovaniu svojho majetku a svojich príjmov, toto zverejňovanie sa však musí konať na základe platnej právnej normy a musí byť zabezpečená ochrana pred zneužitím takýchto informácií. Vyslovujem obavu, že finančné priznanie je neoprávnené zhromažďovanie údajov o mojej osobe a údajov o mojich príbuzných. Týmto spôsobom dochádza k porušovaniu mojich ústavných práv. Podľa

článku 19 ods., 2, 3 , každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Tieto práva označované za základné ľudské práva a slobody sú zakotvené i v článku 10 Ústavného zákona z 9. januára 1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 23/1991. Vyslovujem názor, že údaje, ktoré majú byť súčasťou finančného priznania nepochybne patria k základným údajom o osobe, na ktorú sa vzťahujú a tvoria súčasť jeho súkromného a naviac rodinného života.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. novembra 1995 pod č. 9/1995 v ZNaU neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov je konanie takého štátneho orgánu, samosprávneho orgánu verejnej moci, ktorý naň nie je vôbec zákonom oprávnený, ďalej konanie síce oprávneného orgánu na zhromažďovanie osobných údajov, ale spôsobom, ktorý zákon neupravuje a napokon je ním aj konanie orgánu, ktorý na to nie je zákonom oprávnený a zhromažďuje osobné údaje zákonom neupraveným spôsobom.

Pri aplikácii citovaných právnych noriem a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky možno dôvodne a v rozumnej miere vyjadriť obavu, že údaje, ktoré by mali byť poskytnuté v rámci finančného priznania sú neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov.

V konečnom dôsledku poukazujem na ustanovenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, daný v Ríme 4. novembra 1950. Dňa 21. februára 1991 bol podpísaný v Madride v mene Českej a Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 v dojednaní v Ríme dňa 4. novembra 1950 ako i ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúci. Dohovor je teda platný aj na území Slovenskej republiky. Článok 8 ods. 1 Dohovoru zakotvuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Je nepochybné, že zhromažďovanie osobných údajov takého charakteru, aké sú uvedené vo finančnom priznaní je zásahom do súkromného a rodinného života fyzickej osoby.

Vážený pán minister, stanovisko k Vašej žiadosti som prijal po zrelej úvahe, pričom opakovane zdôrazňujem, že finančné alebo akékoľvek iné priznanie okamžite predložím v prípade, ak toto bude v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Som si vedomý toho, že môj postoj bude mať zrejme odozvu vo Vašom postupe v zmysle o súdoch a sudcoch v súvislosti s ďalším výkonom funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline. Nebude to v podstate pre mňa žiadne prekvapenie, pretože z justičných zdrojov už niekoľko mesiacov sa dozvedám informácie o mojom odvolaní z funkcie predsedu okresného súdu, dokonca i s uvádzaním konkrétnej osoby, ktorá ma má v tejto funkcii nahradiť. Do rámca týchto informácií zapadá i brutálny a svojím obsahom absurdný článok v časopise Moment č. 47, ktorý dehonestuje mňa ako sudcu, občana, moju rodinu a celý sudcovský stav. Vyjadrujem presvedčenie, že objednávatelia tohto článku budú spokojní so svojím úspechom v prípade môjho odvolania z funkcie predsedu, pretože dosiahnu svoj cieľ. Vyslovujem presvedčenie, že všetky aktivity, ktoré sa odohrávajú okolo mojej osoby sú politickou hrou, ktorá súvisí s politickou činnosťou môjho brata O.. P. Z., exštátneho tajomníka MV SR. Po tom , ako sa jeho politickým nepriateľom nepodarilo uspieť v intrigách, ktoré súvisia priamo s ním, alebo s jeho rodinou sa záujem týchto osôb obrátil na moju osobu, napriek tomu, že vo svojom pracovnom i súkromnom živote som absolútne apolitický““.

„Z týždenníka MOMENT čísla 47, ktorý vyšiel dňa 19. 11. 1999, súd zistil, že v ňom bol uverejnený na stranách 6 až 8 článok redaktorky Y. S. pod názvom „Sudca na odstrel?“ s podtitulom „Predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z. robí hanbu svojmu stavu,“ ktorého plné znenie je nasledovné: „Pred rokom 1989 sedávali na červených tribúnach vysokí stranícki a štátni funkcionári. Tvárili sa arogantne a bohorovne - akoby tam mali sedieť naveky. Nedotknuteľní, všemocní, beztrestní ... . Až ich november 1989 zmietol z piedestálov ako suché lístie. Prešlo ďalších desať rokov a nedokonalý spoločenský systém si vytvoril nové tribúny a nových nedotknuteľných, všemocných a beztrestných. Usadili sa na významných postoch štátnej správy, v samosprávnych orgánoch, v podnikateľskej sfére, na súdoch, prokuratúrach i v polícii. Navzájom si kryjú chrbty a robia hanbu svojmu stavu. Je načase ukázať na nich prstom.

Jedným z najkrikľavejších príkladov deformovania zaužívaných právnych noriem a pravidiel civilizovaného spolunažívania je okres Žilina. Aspoň čo sa týka niektorých jeho samosprávnych a štátnych predstaviteľov či zástupcov takzvaných podnikateľských kruhov. O primátorovi Žiliny bývalom predsedovi Slovenskej národnej strany O. S., sa už zrejme nemusíme rozpisovať. Jeho politické škandály, nacionalistické a rasistické vyjadrenia, rozpor medzi deklarovanou nemajetnosťou a jeho skutočným bohatstvom, alebo medzi morálnou bezúhonnosťou a nedôstojným opileckým správaním sa, to už nie je žiadna novina. Smutné je, že tamojší občania a voliči si už na slotoviny akosi zvykli a pomaly ich začínajú považovať takmer za normy. Najmä, ak sa tak správa nielen on, ale aj ďalší významní predstavitelia okresu. Napríklad predseda žilinského Okresného súdu O.. Z. Z..

KTO JE SKORUMPOVANÝ?

V slovníku cudzích slov sa slovu korupcia pripisujú tieto významy: skazenosť, úplatkárstvo, podplácanie a predajnosť verejných a politických činiteľov. Riaditeľ odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti Prezídia policajného zboru pplk. S. L. tento jav vo svojej prednáške o boji proti korupcii definoval trochu prehľadnejšie: „Korupciou sa rozumie úplatkárstvo a akékoľvek iné správanie sa vo vzťahu k osobám so zverenými oprávneniami vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z ich postavenia verejného činiteľa, štátneho zamestnanca, súkromného zamestnanca a nezávislého zástupcu.“ Vychádzajúc z tejto definície je nepochybné, že predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z. patrí do kategórie skorumpovaných.

ČIERNA OVCA.

Pán predseda má v okrese skutočne nepeknú povesť. Pri viacnásobných návštevách Žiliny nám ho tamojší občania, ktorí ho poznajú, opísali ako vulgárneho, surového človeka s nevyberaným slovníkom. Podobne ako S. si vraj ľúbi vypiť, dôverne sa stýka s ľuďmi pochybnej povesti a rád si vezme čo mu nepatrí.

Z. Z. sa narodil v roku XXXX v J.. Je to teda pomerne mladý človek. Predsedom Okresného súdu v Žiline sa po prvýkrát stal v roku 1996 a opätovne v januári tohto roka vo voľbách predsedov, keď jeho prívrženci hlasovaním porazili jeho jedinú protikandidátku - vtedajšiu podpredsedníčku okresného súdu. Potom už nezostala ani podpredsedníčkou - novozvolený predseda ju zosadil.

Predpokladajme, že ako predseda OS má Z. mesačný príjem tridsať - až štyridsaťtisíc korún. Nech má hoci aj päťdesiat - za doterajšie odpracované a odžité roky si v nijakom prípade nemohol nasporiť na luxusný spôsob života, aký vedie, ani na obrovský dom, v ktorom býva. Dom stojí vo vilovej časti Žiliny, na ulici Na A. diel.

KDE NA TO VZAL?

Domček vyrástol v priebehu posledných dvoch - troch rokov. Zastavaná plocha je veľká stoštyridsať metrov štvorcových a stavebné povolenie bolo vydané na meno Z. Z.. V súčasnosti údajne uvažuje o tom, že dom prepíše na svojich rodičov, pretože sa blíži dátum majetkového a daňového priznania sudcov. Podľa našich informácií však Z. manželka s prepisom nesúhlasí. V prípade rozchodu by tým prišla o všetko a vzhľadom na jej momentálne nie práve najlepšie vzťahy s manželom - hovorí sa dokonca o rozvode - to by bolo priveľké riziko.

Podľa našich zdrojov Z. Z. za pozemok zaplatil asi jeden a pol milióna korún, hrubá stavba ho vyšla na trinásť miliónov, za zdravotechniku - vane a vírivky, dal asi 1,2 milióna. Inej firme zaplatil za krytý bazén vyše milióna a ďalší milión ho stáli sadové úpravy, zavlažovací systém a ozdobné kríky. Keď do toho zarátame ešte protiatómový kryt a vnútorné zariadenie domu - okrem iného napríklad štyri farebné televízory, luxusný nábytok vyrobený na mieru, satelit, hifi veže, videá a podobne, dostaneme horibilnú sumu.

A to ešte nie je všetko. Pán sudca si totiž rád dopraje aj luxusnú dovolenku - napríklad cestu po USA, lyžovačku v Alpách, leto v Grécku či karneval v Brazílii. Tá Brazília ho - vzhľadom na jeho kontakty - možno dokonca vyšla o niečo lacnejšie ako iných smrteľníkov. Takáto forma zľavy sa však vo všeobecnosti klasifikuje ako korupcia.

Inak, keby ste pána sudcu náhodou hľadali na M. ulici, teda na adrese, ktorú si možno ešte aj dnes uvádza ako trvalé bydlisko, našli by ste len obyčajný činžiak na obyčajnom sídlisku. Zvonili by ste však zbytočne.

KAMARÁTI BUĎME ...

Vraví sa - povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, kto si. Alebo - kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Veľká pravda. Jedným z blízkych spolupracovníkov a kamarátov sudcu Z. bol aj O.. L. B.., donedávna predseda senátu Okresného súdu v Žiline. Traduje sa o ňom, že rád postupoval v súlade so želaním a názormi pána predsedu okresného súdu Z.. V súčasnosti je L. B.. trestne stíhaný - za pokus o zasahovanie do nezávislosti súdu a za podplácanie.

L. B.. v apríli a v máji tohto roku navštívil predsedu senátu Krajského súdu v Ostrave O.. I. S. a žiadal ho o intervenciu v prospech obžalovanej A. D.. z Z.. Za námahu a zrejme na zlepšenie nálady mu ponúkal tristotisíc českých korún. Sudca S., napriek tomu, že L. B.. bol jeho bývalý spolužiak, tento čin oznámil polícii. Na nasledujúcom stretnutí, kde mu mal L. B.. odovzdať peniaze, už mali títo dvaja páni spoločnosť vo forme mikrofónu, ktorý obsah ich rozhovoru zaznamenal na magnetofónovú pásku.

A tak sa slovenský sudca ocitol za mrežami. Vo svojej výpovedi potom uviedol, že nekonal z vlastného popudu a o stretnutie so S. ho požiadali iné osoby. Meno sa v materiáli, ktorý získala naša redakcia, neuvádza, ale v nahratom rozhovore L. B.. spolužiakovi S. nepochybne spomenul, kto ho poslal. O koho asi išlo, pochopíme ďalej. Cesty osudu /či spravodlivosti?/ sú nevyspytateľné: vo chvíli, keď L. B.. intervenoval v prospech A. D.., táto už dávno oslavovala s priateľmi svoje prepustenie na slobodu. Zrejme niekto iný bol v intervencii šikovnejší. A chudákovi L. B.., ktorý podplácal v mene kohosi iného, hrozí trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov.

Istou útechou mu môže byť nádej, že onedlho sa pravdepodobne ocitne vo väzení aj ten, kto si u neho spomínanú službu objednal.

HLÁŠKY V PRAVÝ ČAS

Spomínaná A. D.., za ktorú orodoval L. B.., a ktorá je trestne stíhaná za podvody hospodárskeho charakteru, je dobrou /podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou/ priateľkou L. J.. A ten zas dobrým priateľom sudcu Z.. Dá sa povedať, že podobné priateľské vzťahy ho viažu aj k Z. I. P., bývalému poslancovi HZDS a bývalému štátnemu tajomníkovi na ministerstve vnútra, ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Občas sa L. J.. vraj vídava aj s predsedom Krajského súdu v Žiline O.. G..

L. J.. nie je hocaký podvodník. Začínal síce v malom, ako ostatní - v roku 1992 bol trestne stíhaný za podvod, za neoprávnené obohacovanie sa pri špárovaní, čo je vypĺňanie medzier medzi panelmi. Onedlho však trestné stíhanie za tento skutok voči nemu zastavili. L. J.. začal pôsobiť ako vyberač - nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale nazvime ho vyberačom protihodnoty. Fungovalo to asi takto: L. J.. získal informáciu, že na X. Y. sa chystá zatykač. Ponúkol teda túto informáciu na predaj

- ako tovar - a kasíroval.

Solventný zločinec vždy rád zaplatí za včasné upozornenie, ktoré mu umožní pokračovať v činnosti. Ako príklad môžeme uviesť prípad úteku P. a spol., obvinených z nedovoleného ozbrojovania a vydierania. Včas dostali hlášku a vyparili sa tesne pred príchodom policajtov. Hovorí sa, že onedlho na to sudca Z. poskytol stavebnej čate na stavbu svojho domu ďalších päťstotisíc korún.

Zaujímavý je aj prípad úteku O. S.., obvineného z podvodu vo výške asi tridsaťpäť miliónov korún. Ten tesne pred útekom do zahraničia údajne odovzdal Z. do opatery stodvadsať miliónov korún. V máji 1995

bol na neho vydaný medzinárodný zatykač, ale od úteku z vlasti ho nikto nevidel živého. Odvtedy jeho peniazmi disponuje niekto iný.

Ale načo chodiť za príkladmi tak ďaleko - veď najlepším príkladom včasného echa pred zatknutím je samotný L.Š. J..

BIELY GOLIER

Sám seba L. J.. rád prezentuje ako poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter jeho podnikania aj mravov mu to málokto verí. Minister vnútra P. Z. by ho pravdepodobne označil za vzor takzvaných bielych golierov. Títo na oko ctihodní občania však slúžia podsvetiu. Alebo naopak - využívajú jeho služby. Trestný čin, kvôli ktorému L. J.. v roku 1994 náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu stodvadsaťdva miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte.

Na L. J.. bol vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého ho v máji 1995 zadržali príslušníci brazílskej polície. Keďže Brazília so Slovenskom nemá podpísanú dohodu o vzájomnom vydávaní zločincov, musel zasadnúť Najvyšší súd Brazílie. Ten sa na veľkú radosť slovenskej finančnej polície rozhodol obvineného vydať na trestné stíhanie do vlasti. Prípadu sa na Slovensku ujal vyšetrovateľ O. G.. Žiaľ, v novembri toho istého roku, teda o necelé tri mesiace, bol L. J.. slobodný.

Vyšetrovateľ G. trestné stíhanie voči L. J.. ZASTAVIL. Vraj „tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“, napísal v odôvodnení. Pánovi podplukovníkovu zrejme vôbec neprekážalo, že s odstupom rokov zrazu svedkovia začali meniť svoje výpovede, že sú evidentne zastrašovaní alebo podplatení a že to celé je veľký podvod. Možno sa len bál - veď L. J.. sprevádzala dosť odstrašujúca povesť násilníka, schopného všetkého. Spomínanému vyšetrovateľovi sa vraj vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil tri týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož...

Možno však bol len slabý. Jeho kolegovia si nemohli nevšimnúť, že nejaký čas po zrušení trestného stíhania L.Š. J.. si O. G. napriek svojej povestnej šetrnosti kúpil drahý mobilný telefón a onedlho sa začal vyvážať na novej Octávii. Ktovie, ako sa pán vyšetrovateľ pozerá na svoje vtedajšie rozhodnutie s odstupom niekoľkých rokov. Pred krátkym časom totiž Najvyšší súd SR rozhodol, že vyšetrovateľovo zrušenie trestného stíhania bolo v rozpore so zákonom a že sa obnovuje stav, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. To znamená, že L. J.. je zase trestne stíhaný. Aj keď na slobode. Bývalý vyšetrovateľ G. je dnes šéfom odboru hospodárskej kriminality v Žiline.

ČO ZISTILA KONTROLA?

Chýr o Z. skorumpovanosti a previazanosti na príslušníkov podsvetia sa šíril tak intenzívne, až sa doniesol do uší ministra spravodlivosti SR O. Č.. Ten sa nakoniec rozhodol iniciovať na Okresnom súde v Žiline sudcovskú kontrolu. Nastúpila v pondelok 8. novembra a zotrvala tam až do konca týždňa. V čase našej uzávierky ešte neboli oficiálne výsledky kontroly spracované. Podľa našich zdrojov odborníci sudcovi Z. vyčítajú viaceré neprofesionálne postupy a niekoľkonásobné porušenie kódexu sudcu.

Okrem iného mu vytýkajú, že viackrát porušil princíp zákonného sudcu, na základe ktorého sa jednotlivé prípady prideľujú sudcom podľa poradia, tak ako prichádzajú na súd. Nie teda svojvoľne, podľa želania sudcov, kto má o čo záujem. Len tak je totiž možné zaručiť nevyhnutnú mieru objektivity a spravodlivosti. Pán Z. sa však podľa našich zdrojov tohto princípu nedržal, naopak, rád sa do neho osobne vkladal a spravodlivosť si prispôsoboval tak, ako sa mu to hodilo. Alebo - ako sa to hodilo jeho známym. Chýry o tom, že niektorých bossov podsvetia odmietol vziať do väzby, alebo že ich predčasne a bezdôvodne prepustil, či udelil tak malé tresty, až boli všetkým na smiech, nútia k zamysleniu.

Sudca, ktorý sa správa spôsobom, keď vlastné pochybné známosti povyšuje nad zákon a navyše sa priatelí so zločincami, nemá morálne právo nosiť sudcovský talár.

Ak zostane vo funkcii, bude to jasný signál všetkým jemu podobným, že si aj naďalej môžu robiť, čo sa im zachce, že u nás zákony ešte stále neplatia pre všetkých a že naše tribúny naďalej poskytujú dostatok závetria novodobým mocipánom, bohatým, nedotknuteľným a všemocným“.

Citovanú textovú časť článku dopĺňa päť fotografií: 1/ obytný viacpodlažný dom, 2/ vchodové zvončeky s opticky zväčšenou a v červenej kružnici zvýraznenou menovkou „.“, 3/ dom rodinného typu, 4/ dom rodinného typu, 5/ dom rodinného typu, s nasledovným textom: 1/ - 2/ „Oficiálne bydlisko sudcu Z. je až okato skromné.“ 3/ „Domisko za približne 25-miliónov korún obýva predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z..“. 4/ „V dome je i protiatómový kryt.“ 5/ „Podnikateľ a „ctihodný“ občan L. J.. si nepotrpí na okázalosť. Na autá je však citlivejší.“

V rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -327 zo dňa 23. 4. 2004 veci ochrany osobnosti žalobcu O.. Z. Z. proti žalovaným Petit Press, a.s. a spol. je obsiahnutá nasledovná pasáž: „Zo spisu veci ochrany osobnosti žalobcu proti žalovanému PEREX, a.s., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , súd zistil nasledovnú skutočnosť, (č. l. 174),: Listom číslo: -40 zo dňa 22. 12. 1999 oznámil minister spravodlivosti Slovenskej republiky žalobcovi, že ho uvoľňuje z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina.

Text je nasledovný :

„ Vážený pán Z.,

Podľa ustanovenia o súdoch a sudcoch v znení Vás u v o I ň u j e m

z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina. Vaša funkcia zaniká dňom doručenia tohto rozhodnutia“.

„Vo veci ochrany osobnosti Okresného súdu Bratislava III sp. zn. žalobcu O.. Z. Z. proti žalovanému O.. O. Č. bolo dňa 30. 3. 2001 súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorého znenie je nasledovné: „Navrhovateľ bol v rokoch 1996 - 1999 predsedom Okresného súdu v Žiline. Ako minister spravodlivosti som dostával v priebehu roku 1999 signály o nákladnom spôsobe života navrhovateľa. Podobné signály boli zrejme v Žiline rozšírené a týždenník Moment priniesol 19. novembra 1999 článok o navrhovateľovi. O dome navrhovateľa v Žiline sa píše v uvedenom časopise nasledovne: „Podľa našich zdrojov Z. Z. za pozemok zaplatil asi 1,5 mil. Sk, hrubá stavba ho vyšla na 13 mil. Sk, za zdravotechniku - vane a vírivky dal asi 1,2 mil. Sk. Inej firme zaplatil za krytý bazén vyše milióna a ďalší milión ho stáli sadové úpravy, zavlažovací systém a ozdobné kríky. Keď do toho zarátame ešte protiatómový kryt a vnútorné zariadenie domu - okrem iného napríklad 4 farebné televízory, luxusný nábytok vyrobený na mieru, satelit, hifi veže, videá a pod., dostaneme horibilnú sumu“. V tej dobe - na jeseň 1999 - som pripravoval výzvu funkcionárov štátnej správy súdov, predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov, aby predložili majetkové priznanie. Za tým účelom som niekedy v septembri 1999 rozoslal predsedom súdov na pripomienkovanie návrh tlačiva majetkového priznania. V novembri 1999 ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo pripomienky a bol som bezprostredne pred výzvou funkcionárom štátnej správy súdov, aby vyplnili tlačivo majetkového priznania. V decembri 1999 som tlačivo majetkového priznania rozoslal funkcionárom štátnej správy súdov a začiatkom roku 2000 funkcionári štátnej správy súdov, až na malé výnimky vyplnili a zaslali na ministerstvo spravodlivosti. Navrhovateľ však odmietol vyplniť tlačivo majetkového priznania. Z toho dôvodu som navrhovateľa odvolal z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline. Navrhovateľ teda sám zavinil, že som nemal k dispozícii presné údaje o jeho majetku. Odvolanie navrhovateľa z funkcie predsedu okresného súdu sa stalo verejne známym. Dňa 24. januára 2000 som sa zúčastnil diskusnej relácie v TV Markíza Sito. V rámci diskusie v tejto relácii som sa zmienil aj o dome navrhovateľa. Súčet súm, uvedených v časopise Moment činí 17,7 mil. Sk. Z článku vyplýva výslovne, že táto suma nie je úplným súčtom nákladov na dom a jeho zariadenie. Po pripočítaní hodnoty ďalšieho zariadenia domu by vyšla celková suma značne prevyšujúca 20 mil. Sk.

Povaha relácie Sito nesmeruje a nie je ani koncipovaná na uvádzanie exaktných údajov o diskutovaných témach, ale na vyjadrenie názoru a samozrejme vyjadrované názory majú byť v základných parametroch správne. Moje vyjadrenie o navrhovateľovom dome bolo v základných parametroch správne, vychádzajúc z publikovaných údajov o jeho dome. Ak publikované údaje o jeho dome boli nesprávne, navrhovateľ mal možnosť sa proti nim ohradiť a ako vtedajší funkcionár štátnej správy súdov mal prinajmenšom morálnu povinnosť mi napísať, že publikované údaje sú nesprávne. Navrhovateľ nič také neurobil. V citovanom článku sú údaje o jeho nákladných cestách do zahraničia. Aj keď tieto údaje nie sú priamo predmetom tohto súdneho konania, potvrdzujú nákladný spôsob navrhovateľovho života. Ak navrhovateľ odmietol vyplniť majetkové priznanie a tak preukázať legalitu nadobudnutého majetku, sám sa vystavil pochybnostiam o zdrojoch svojho majetku." Dňa 18. 6. 2001 vyhotovil sudca vo veci sp. zn. - „TEXTOVÝ PREPIS VYSTÚPENÍ ŽALOVANÉHO V RELÁCII TV MARKÍZA SITO DŇA 24. 1. 2000 TÝKAJÚCICH SA VECI SP. ZN.

O. Č.:

„... ale okrem týchto kvantitatívnych parametrov súdnictva nezabúdajme ani na kvalitatívne, a to predovšetkým dôvera v súdnictvo, a tuná som urobil v minulých týždňoch rozhodnutie, ktoré súvisí s dôverou v súdnictvo a síce áno, odvolal som niektorých funkcionárov štátnej správy súdov v Žiline, a to predovšetkým v súvislosti s tým, že predseda Okresného súdu v Žiline mal dom na ktorý, v hodnote niekoľkých desiatok miliónov korún, ľudia oprávnene poukazovali na to, že či mohol takýto dom nadobudnúť z legálnych zdrojov, to znamená zo svojho platu, sudcovského, požiadal som ho, aby vyplnil majetkové priznanie, on to odmietol vyplniť a z toho dôvodu som ho odvolal“.

O. Č.:

„... a pokiaľ ide o Žilinu, no na základe podozrenia, že majetok nezodpovedá legálnym príjmom“.

O. T.:

„Pán sudca Z. nebol jediný, kto má dom zo sudcovského platu“.

O. Č.:

„Ale tridsaťmiliónový, no tak“. Žaloba v uvedenej veci sp., zn., znie nasledovne: „Žalovaný O.. O. Č. v diskusnej relácii uvádza TV Markíza dňa 24. 1. 2000 sa opakovane vyjadril k hodnote rodinného domou, ktorého som spoluvlastníkom, pričom spochybňoval legálnosť nadobudnutia príjmov, z ktorých mal byť rodinný dom postavený. V tejto diskusnej relácii žalovaný najskôr uviedol, že som mal vlastniť dom v hodnote niekoľko desiatok miliónov a v priebehu relácii spresnil tento údaj na hodnotu 30 miliónov Sk.

Údajne uvádzané žalovaným prostredníctvom elektronického média širokej verejnosti sú nepravdivé a hrubým spôsobom zasahujú do môjho práva na ochranu osobnosti, pretože sa vzťahujú na moju občianku česť a moje súkromie. Je pravdou, že som spoluvlastníkom rodinného domu, pričom z hľadiska spoluvlastníctva dom patrí do BSM a je postavený na parc. č. 4879/2 v kat. úz. Y. a nachádza sa na LV č. XXXX, ktorý je vedený na OÚ Žilina, odbor katastra nehnuteľností. Je však nepravdivý údaj o hodnote tohto rodinného domu: prípadne o nákladoch na jeho výstavbu. Hodnota rodinného domu zďaleka nedosahuje sumu, ktorú ako fakt uvádzal žalovaný v označenej diskusnej relácii. Nemám vedomosť z akých zdrojov čerpal žalovaný pri získavaní údajov o hodnote rodinného domu, ktorého som spoluvlastníkom. V každom prípade však zdroje jeho informácií sú nevieryhodné a bolo chybou žalovaného, že si tieto informácie neoveril u žalobcu, pretože sa takto vyhol zverejňovaniu nepravdivých údajov zo súkromia žalobcu, ktorého zásadným spôsobom poškodil na verejnosti. Nepravdivé údaje prezentované ministrom spravodlivosti o žalobcovi, ktorý je sudcom vyvolávajú dojem o laickej i odbornej verejnosti, u rodinných príslušníkov a v neposlednom rade i zamestnaní žalobcu pochybnosti i spôsobe nadobudnutia takých finančných prostriedkov, výšku ktorých v súvislosti s hodnotou domu verejne uvádzal žalovaný. Je nesporné, že zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý vznikol prejavom žalovaného v diskusnej relácii je objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva žalobcu chránené ustanovením §11 Obč. zák.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -120 zo dňa 6. 3. 2002 v konaní veci ochrany osobnosti žalobcu O.. Z. Z. proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bolo rozhodnuté nasledovne: „1. Súd určuje, že žalovaný vyžiadaním finančného priznania 19. 11. 1999 porušil právo žalobcu na ochranu osobnosti. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -236 zo dňa 24. 6. 2003 rozhodol o odvolaniach účastníkov smerujúcich proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa nasledovne: Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v bodoch 1., 2., 3., 4., 5., p o tvrdzu j e.

Prvý výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -471 zo dňa 27. 6. 2003 veci ochrany osobnosti žalobcu O.. Z. Z. proti žalovanému PEREX, a.s., znie nasledovne: „Žalovaný je p ovi n n ý ospravedlniť sa žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to tak, že v denníku PRAVDA na druhej strane uverejní rovnaké obrazové upútavky ako v čísle 47/99 periodika MOMENT, teda na prednej strane obálky a na štvrtej strane v obrazovom prehľade obsahu, spolu so sprievodným textom: „OSPRAVEDLNENIE sudcovi Okresného súdu Žilina, bývalému predsedovi Okresného súdu Žilina O.. Z. Z.: V čísle 47/99 periodika MOMENT bol na šiestej sírane uverejnený článok redaktorky Y. S. s názvom Sudca na odstrel?, s podtitulkom Predseda Okresného súdu v Žiline robí hanbu svojho stavu.

V článku bol označený ako skorumpovaný sudca previazaný na príslušníkov podsvetia, ktorý robí hanbu svojmu stavu.

Za tieto neoprávnené označenia sa P E R E X, a.s., vydavateľ periodika MOMENT, sudcovi Okresného súdu Žilina, bývalému predsedovi Okresného súdu Žilina O.. Z. Z. ospravedlňuje.

Povinnosť ospravedlniť sa bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”. Prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -918 zo dňa 30. 6. 2005 znie nasledovne: „Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti ospravedlnenia mení tak, že z výrokovej časti vypúšťa slová „rovnaké obrazové upútavky ako v čísle 47/99 periodika MOMENT, teda na prednej starne obálky a na štvrtej strane v „obrazovom prehľade obsahu“. V ostatnej tejto časti rozsudku potvrdzuje“.

Výrok pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa, č. k. -268. zo dňa 1. februára 2008, znel nasledovne : „1/ Žalovaný 1/ je povinný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku formou platenej inzercie požiadať denník Nový Čas o uverejnenie ospravedlnenia s nasledovným textom:

„Vážený pán O.. Z. Z.,

vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12 ročník 10 zo 17. 1. 2000 som v rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas uviedol nasledovné vety: „Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa“. Týmito výrokmi došlo k zásahu Vášho práva na ochranu osobnosti, pretože som uviedol tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Nie je pravdou, že ste odmietli vyplniť majetkové priznanie. Nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov. Za nepravdivý obsah svojich tvrdení ktoré som uviedol v rozhovore a ktorými som poškodil Vašu občiansku česť a dobré meno sa Vám ospravedlňujem.

Povinnosť ospravedlniť sa, mi bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”. 2/ Súd zamieta žalobu v časti nasledovných viet uvedeného ospravedlnenia: „Nemám žiadne relevantné poznatky o Vašom majetku, o jeho hodnote a spôsobe jeho nadobudnutie. Nemám žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudli svoj majetok“. 3/ Súd zamieta žalobu v časti slovného spojenia „...a neúplný ...“ vo vete ospravedlnenia: „ „Za nepravdivý obsah ...“.

4/ Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 100 000,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 5/ Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť O.. J. L. advokátke, advokátska kancelária Horný Val 24, P.O., BOX 6, 010 07 Žilina 7 náhradu trov konania žalobcu 128 085,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 6/ Súd žalobu v časti žalovaného 2/ zamieta. 7/ Súd n e p r i z n á v a žalovanému 2/ náhradu trov konania“.

Voči výroku v časti žalovaného 2/ žalobca odvolanie nepodal; rozsudok sa v časti žalovaného 2/ stal právoplatným dňa 16. 8. 2008.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -394, zo dňa 21. septembra 2010, bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti tak, že návrh bol zamietnutý; rozsudok sa stal právoplatným dňa 1. 12. 2010.

Pasáže uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave týkajúce sa pasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ znejú nasledovne : „Prvostupňový súd vyhodnotil jeho námietku nedostatku pasívnej legitimácie ako nedôvodnú poukazujúc na to, že odporca 1 sa ako minister spravodlivosti dopustil v rozhovore excesu, tým, že ako vrcholný predstaviteľ odporcu 2/ poskytol nepravdivé informácie zasahujúce osobitne i v celkovom kontexte, do v petite uvedených osobnostných práv navrhovateľa, a to za účelom sledovania vlastného záujmu. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do v návrhu uvedených osobnostných práv navrhovateľa teda nesie samotný odporca 1/ ani odporca 2/ ktorého bol čase poskytnutia rozhovoru vrcholným predstaviteľom. Tento záver súdu prvého stupňa však nebol správny. Pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci t.j. svedčí len tým osobám, ktoré sú subjektmi sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne pravo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z, tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Otázku vecnej pasívnej legitimácie t.j. otázku, koho je nutné považovať za subjekt, ktorý neoprávnene zasiahol do osobnostných práv fyzickej osoby, je nutné vždy dôsledne skúmať. V prípade, že bol zásah spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou (alebo fyzickou) osobou na výkon činnosti tejto právnickej (či fyzickej) osoby, postihuje občianskoprávna sankcia v zmysle ust., zásadne samotnú právnickú (fyzickú) osobu. Ten, kto bol takto použitý právnickou (či fyzickou) osobe u na výkon jej činnosti, tak nezodpovedá priamo postihnutej fyzickej osobe, ale zodpovedá iba tej právnickej (fyzickej) osobe, ktorá ho na výkon svojej činnosti - pri ktorej došlo k neoprávnenému zásahu - použila. Občianskoprávna sankcia podľa by postihovala priamo pôvodcu neoprávneného zásahu len v prípade, ak by sa tento pôvodca dopustil tzv. excesu t.j. ak vybočil z rámca činnosti právnickej (či fyzickej) osoby. Podľa čl. 26 ods., 5 SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa ods., 1 o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch (účinný do 1. 6. 2008) štátne orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a hospodárske organizácie sú povinné poskytovať šéfredaktorom i ostatným redaktorom v rozsahu ich poverenia informácie nevyhnutné pre pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti, alebo im umožniť prístup k takýmto informáciám.

Podľa ods., 1 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. Vychádzajúc z cit. ods., 1 a odvolací súd dospel k záveru, že odporca 1/ vo vydaní denníka NOVY ČAS inkriminované výroky predniesol ako minister spravodlivosti SR t.j. ako člen vlády, vrcholového orgánu výkonnej moci. Aj rozhovor $ redaktorom tohto denníka bol robený ako s ministrom Slovenskej republiky a nie ako fyzickou osobou, keďže predmetom rozhovoru boli

otázky verejného záujmu a k rozhovoru došlo na podnet redaktora, ktorý aj určoval otázky a teda obsah rozhovoru. Odvolací súd zastáva názor, že k žiadnemu excesu, tak ako to uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, zo strany ministra nedošlo. Odporca 1/ sa z titulu funkcie, ktorú v uvedenom období vo vláde SR zastával, vyjadroval k udalostiam, ktoré sa týkali aktuálnych problémov justície, spadali do pôsobnosti ministerstva, na čele ktorého stál a za riadenie ktorého niesol zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu tiež bolo v právomoci odporcu 1/ ako vrcholového predstaviteľa MS SR odpovedať a vyjadrovať sa k otázkam redaktora, pričom možno konštatovať, že odpovede mali naplnený vecný vzťah k plneniu vtedajšej činnosti odporcu 1/ ako ministra spravodlivosti. Vzhľadom na zhora uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporcovi 1/ tak ako bol navrhovateľom v návrhu označený, chýba v spore vecná pasívna legitimácia, z ktorého dôvodu navrhovateľ bez ďalšieho voči tomuto žalovanému nemohol byť v konaní úspešný. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil ( ) tak, že návrh navrhovateľa smerujúci voči odporcovi 1/ pre nedostatok jeho vecnej právnej legitimácie zamietol. Voči odporcovi 2/ je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný, keďže sa žiaden z účastníkov voči nemu neodvolal“. Výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp., zn., zo dňa 20. Júna 2012 o dovolaní žalobcu, znel nasledovne: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2010 sp., zn., a rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 1. februára 2008 č. k. -268 vo výrokoch, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel a vo výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie“.

Na pojednávaní dňa 21.6. 2013, /č. l. 39/, žalobca uviedol, že neboli vykonané žiadne nové dôkazy, preto sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení a žiada žalobe vyhovieť. Na tom istom pojednávaní, zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu, poukázal na to, že podľa či. 26 ods., 5 SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon, podľa ods., 1 tlačového zákona účinného od 1. 6. 2008, štátne orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a hospodárske informácie, sú povinné poskytovať šéfredaktorom i ostatným redaktorom v rozsahu ich poverenia, informácie nevyhnutné pre pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti alebo im umožniť prístup k takým informáciám, podľa ods., 1 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, podľa cit., zák., Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo, odpovede žalovaného na otázky denníka Nový Čas mali vecný vzťah k plneniu jeho vtedajšej činnosti ministra spravodlivosti, odpovede žalovaného sa netýkali jeho vlastných záujmov, žalovaný umožňoval dosiahnuť legitímny cieľ právo verejnosti byť informovaný o aktuálnom dianí v rezorte ministerstva spravodlivosti, a preto pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní je vylúčená, vyjadrenia žalovaného neboli ani objektívne spôsobilé neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, žalobca požíva nižší stupeň ochrany ako bežný občan, objektom kritiky je vyjadrenie k hodnote majetku bývalého predsedu súdu, ktorý vyvoláva pochybnosti, či boli nadobudnuté z legálnych zdrojov, tieto vyjadrenia žalovaného nevybočili z medzí všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Navrhol žalobu zamietnuť. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení: Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ods., 1, cit. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods., 3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd pri posudzovaní takto zisteného skutkového stavu vychádzal taktiež i z aplikácie nasledovných ustanovení a Dohovoru (Oznámenie č.):

Podľa Čl. 19 ods., 1 , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti , dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa Čl. 26 ods. ,1 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa ods., 2 vety prvej citovaného Čl., každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozlišovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa ods., 4 citovaného Čl., slobodu prejavu a právo vyhľadávať informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa ods., 2 citovaného Článku, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa Článku 10 ods., 1 vety prvej Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu. Podľa vety druhej citovaného ods., Článku, toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Podľa ods., 2 cit., Článku, výkonom týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci. Podľa ods., 1 , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa ods.,1 cit., zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods., 2 vety prvej citovaného ustanovenia zákona, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Podľa vety druhej pred bodkočiarkou citovaného ustanovenia zákona, tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ČI. 108 , vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci. Podľa ČI. 109 ods. 1 cit. zák., vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov. Podľa Čl. 1 Ústavného zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, uverejneného v Zbierke , účelom tohto zákona je ustanoviť ústavným činiteľom a vyšším štátnym funkcionárom také obmedzenia a povinnosti, ktoré by zamedzili rozpor osobných záujmov s verejnými záujmami pri výkone ich funkcií, a upraviť spôsob uplatnenia ich zodpovednosti za nesplnenie alebo porušenie ustanovených povinností. Podľa ČI. 2 písm. a/ citovaného Ústavného zákona, na účely tohto ústavného zákona sa považuje za ústavného činiteľa a vyššieho štátneho funkcionára prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a jeho podpredseda, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jeho podpredseda, generálny prokurátor Slovenskej republiky a jeho námestník, vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, štátny tajomník, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska a riaditeľ Slovenskej informačnej služby /ďalej len „štátny funkcionár“/. Podľa ČI. 7 ods., 1 citovaného Ústavného zákona, štátny funkcionár je povinný deklarovať svoje majetkové pomery a/ do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu štátnej funkcie, b/ do 31.marca každého kalendárneho roka svojho pôsobenia v štátnej funkcii. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Ústavného zákona, deklaračná povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na majetok, ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní.

Podľa ods., 1 o sudcoch a prísediacich o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.1.2001, sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery a/ do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu štátnej funkcie sudcu, b/ do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu. Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok sudcu , pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o a/ nehnuteľnom majetku, b/ hnuteľným veciam, c/ majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Podľa ods., 1 o súdoch a sudcoch okresný súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich. Podľa ods., 3 citovaného zákona, predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti. Podľa ods., 2 vety prvej citovaného zákona, sudca môže byt' uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu a predsedu kolégia najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. Podľa ods., 1 /zákon o štátnej správe súdov/ v znení neskorších predpisov, úlohou štátnej správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva, najmä po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej, finančnej a odbornej a dohliadať' spôsobom a v medziach ustanovených týmto zákonom na riadne plnenie úloh, ktoré boli zverené súdom. Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, výkon štátnej správy súdov nesmie zasahovať' do nezávislosti súdov a sudcov. Podľa ods., 1 citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky /ďalej len „ministerstvo“/. Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. Podľa ods., 1 citovaného zákona, štátnu správu krajských a okresných súdov vykonáva ministerstvo priamo alebo prostredníctvom predsedov týchto súdov, štátnu správu okresných súdov môže vykonávať tiež prostredníctvom predsedov krajských súdov. Podľa citovaného zákona, predseda najvyššieho súdu a predsedovia krajských a okresných súdov vykonávajú štátnu správu súdov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa ods., 1 citovaného zákona, ministerstvo vykonáva štátnu správu najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov tým, že: a/ zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej, najmä určuje počty sudcov a odborných a ďalších pracovníkov súdov; na najvyššom súde ich určí po dohode s predsedom tohto súdu, b/ zabezpečuje chod súdov po stránke personálnej, c/ zabezpečuje chod súdov po stránke finančnej a hospodárskej, najmä tým, že zabezpečuje financovanie a materiálno-technické zásobovanie súdov, plní úlohy vyplývajúce z práva hospodárenia s národným majetkom a vykonáva revíziu hospodárskej činnosti súdov, d/ organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov predsedami súdov, e/ organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov, najmä rozhoduje po vyjadrení predsedu príslušného krajského súdu o skrátení prípravnej služby, alebo o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom alebo odbornom pomere do tejto prípravnej služby a určuje a zabezpečuje podmienky overovania výsledkov ich odbornej prípravy justičnou skúškou, f/ organizuje a riadi ďalšie odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdov, g/ koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich a výkon ich funkcie, h/ sleduje chod práce súdnych kancelárií, i/ organizuje, riadi a zabezpečuje výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom, j/ plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných právnych predpisov. Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, ministerstvo sleduje a hodnotí postup okresných a krajských súdov v konaní a rozhodovaní iba z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky a plynulosti súdneho konania. Ministerstvo za tým účelom a/ sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky, b/ vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania, c/ vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na postup súdov /ďalej len „sťažnosť“/, ako aj ich iné podania.

Podľa ods., 3 citovaného ustanovenia zákona, ak pri plnení svojich úloh ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, dáva najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska k jednotnému výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa ods., 4 citovaného ustanovenia zákona, v rámci plnenia úloh uvedených v odseku 2 písm., b/ môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak to pripúšťajú zákony o súdnom konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Čo sa týka uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi, z textu ospravedlnenia je nepochybné, že žalovaný sa vyjadril v rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas ako minister spravodlivosti, pričom celý rozhovor bol monotematický venovaný aktuálnemu dianiu v justícii a konkrétne vety týkajúce sa žalobcu boli jednak bezprostrednou odpoveďou žalovaného 1/ na otázku redaktora „Minulý týždeň ste napriek nesúhlasu sudcovskej rady menovali do funkcie nových predsedov Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu v Žiline. Aký máte názor na ostrý protest sudcovskej rady?“ a jednak nadväzovali na predchádzajúce dve vety žalovaného v uvedenej odpovedi „Trvám na svojom postupe a zopakoval by som ho. Súdnictvo musí byť vierohodné pred občanmi štátu“.

Súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/, ako minister spravodlivosti, sa vyjadroval k aktuálnemu dianiu v justícii súvisiacou s jej vierohodnosťou pred občanmi tohto štátu dôverou v ňu tým, že vyslovil „len „p o ch y b n osti“, „či bol majetok žalobcu nadobudnutý z legálnych zdrojov“, /teda neformuloval to ako „istotu“/. Súd poukazuje na to, že čitatelia v tom čase najčítanejšieho periodika na Slovensku, mali ešte v „živej pamäti“ rozsiahly trojstranový článok autorky Y. S., /doplnený piatimi fotografiami doplnených textom/, v týždenníku MOMENT čísla 47, ktorý vyšiel dňa 19. 11. 1999, /teda krátko uverejnením článku/, pod názvom „Sudca na odstrel“?, s podtitulkom „Predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z. robí hanbu svojmu stavu“, v ktorom sa jeho autorka rozsiahlo zaoberá „veľkosťou majetku žalobcu a spôsobmi jeho nadobudnutia“, pričom textovú časť článku dopĺňa spolu päť fotografií, z toho niekoľko fotografií jeho domu, /spolu s textami/, napr., „Domisko za približne 25-miliónov korún obýva predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z.“, čo mohlo vyvolávať aj keď „len“ „p o ch y b n osti“, „či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov“, tu je treba si uvedomiť, že autorka článku zbierala tieto informácie zo svojich prameňov, zrejme miestnych ľudí z okolia žalobcu. Súd poukazuje na to, že nie je právne významné odkiaľ mal žalovaný 1/ zdroje svojich informácií a akého charakteru, právne významné je to, že mal určitú sumu informácií, /ktoré nešpecifikoval, čo nebol ani povinný, dá sa s určitosťou konštatovať, že k ministrovi sa dostávajú aj „neoficiálne“ informácie a môže ich byť značné množstvo/, právne významné je to, že mohli vyvolávať aj keď „len“ „p ohybnosti“, zosilnené tým, že žalobca „vyplniť majetkové priznanie však odmietol“. A v tomto kontexte, sa jeho žiadosť o vyplnenie majetkového priznania javí ako legitímna, a to potom, ako existovali aj keď „len“ „p ohybnosti“, „či majetok žalobcu bol nadobudnutý z legálnych zdrojov" a najmä potom, ako žalobca „odmietol vyplniť majetkové priznanie“. Netreba zabúdať ani na „motív“ uvedenia týchto informácií žalovaným 1/, a to „nutnosť vierohodnosti justície pred občanmi tohto štátu“, čo je legitímnym dôvodom žalovaného 1/, ako ministra spravodlivosti uviesť pre verejnosť tieto informácie, aj keď išlo „len“ o „p o ch y b n o s t i“. Je teda nepochybné, že žalovaný 1/ sa nedopustil excesu, t.j. vybočenia z realizácie plnenia činnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, teda pôvodne žalovaného 2/ informoval verejnosť výlučne v rámci medzí svojej riadiacej činnosti ministerstva spravodlivosti ako žalovaného 2/ primeraným spôsobom, a preto v konaní nie je pasívne legitimovaný. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd vo svojom pôvodnom rozsudku priznal žalobcovi sumu 100 000,- Sk, čo je ale v rozpore s obsahom petitu žaloby, podľa ktorého žalovaní 1/ a 2/ sú mu povinní zaplatiť uvedenú sumu solidárne.

Podľa názoru súdu, ak je predmetom tohto konania exces žalovaného 1/, teda vybočenie z realizácie plnenia činností žalovaného 2/, žalobca mal uviesť v petite žaloby konkrétne ktorému zo žalovaných, a to jednému z nich alebo každému osobitne, navrhuje uložiť povinnosť konkrétnu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri posudzovaní uvedeného excesu totiž nemôžu byť zodpovední obaja žalovaní solidárne, resp., vo všeobecnosti, v konaniach vecí ochrán osobnosti je zodpovednosť subjektov za zásah do osobnostných práv posudzovaná osobitne, keďže každý z nich konal alebo nekonal osobitným spôsobom „sám za seba“ dosahujúcim rôznu alebo rovnakú intenzitu zásahu, pri solidárnej zodpovednosti by naopak boli za jeden zásah určitej intenzity zodpovedné viaceré subjekty, napr., pre

dokreslenie, solidárna zodpovednosť by nenastala ani vtedy, ak by jedno „urážlivé“ podanie podpísali obaja manželia.

Súd v zmysle ods., 3 vety prvej, pred bodkočiarkou , rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Podľa ods., 1 , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / ods., 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods., 2 cit., ust., zák., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ods., 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods., 3 cit., ust., zák., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.