Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cbi/6/2022

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. Tomáš Šufák, so sídlom kancelárie Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 53 035 861, správcovi úpadcu: Oravský priemyselný podnik, s. r. o., skrátený názov: OPP, s. r. o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018, právne zastúpenému: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, o určení pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.08.2022 sa žalobca, pôvodne Slovenská republika

- Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina (ďalej ako „pôvodný žalobca“), domáhal, aby súd určil, že žalobcom uplatnená pohľadávka v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. na majetok úpadcu listom č. 101884512/2022 zo dňa 01.07.2022, a to daňová povinnosť - dorub rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 vo výške 334.703,80 eur, vyplývajúca z rozhodnutia č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021, splatná dňa 25.02.2022, je pohľadávkou proti podstate v celom prihlásenom rozsahu. Na odôvodnenie žaloby pôvodný žalobca uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením č. k. zo dňa 21.06.2021 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Tomáš Šufák, so sídlom kancelárie Štrková 95/21, 010 01 Žilina. Pôvodný žalobca v konkurze na majetok úpadcu uplatnil u správcu úpadcu nasledovnú pohľadávku proti podstate - vyrubený rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 vo výške 334.703,80 eur, na základe rozhodnutia č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021, splatný dňa 25.02.2022. Pôvodný žalobca tvrdil, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), t. j. že ide o pohľadávku proti podstate, ktorú si týmto pôvodný žalobca uplatnil. Pôvodný žalobca uviedol, že dňa 22.07.2022 mu bolo doručené oznámenie správcu o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 13.07.2022 v zmysle , v ktorom správca pôvodnému žalobcovi ako veriteľovi oznámil, že uplatnenú pohľadávku proti podstate neuznáva v celom prihlásenom rozsahu, tzn. neuznáva právny dôvod a výšku pohľadávky v celom rozsahu, t. j. v sume 334.703,80 eur. Žalovaný popretie pôvodným žalobcom prihlásenej pohľadávky proti podstate odôvodnil tým, že prihlásená pohľadávka nevznikla po vyhlásení konkurzu (resp. po 28.06.2021), ale že pochádza z rozdielu dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať pohľadávku za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia . Pôvodný žalobca sa nestotožnil so závermi, ku ktorým dospel žalovaný a ktoré uviedol vo svojom

oznámení správcu o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 13.07.2022 v zmysle . Pôvodný žalobca poukázal na ustanovenia a , a . Ďalej pôvodný žalobca citoval ustanovenie o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) so zvýraznením daňového poriadku, ustanovenie až 6 daňového poriadku, daňového poriadku, , daňového poriadku a daňového poriadku. Pôvodný žalobca zároveň poukázal na to, že pri definícii konkurznej pohľadávky z titulu dane z príjmov právnickej osoby je potrebné postupovať podľa daňového poriadku, v zmysle ktorého daňovým nedoplatkom je v zmysle ustanovenia daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti. Podľa daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi alebo po vyhlásení konkurzu po začatí reštrukturalizačného konania, alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 a na základe jej výsledkov rozhodnutím č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 vyrubil daňovému subjektu, t. j. úpadcovi daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 vo výške 334.703,80 eur. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. zo dňa 21.06.2021 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu s účinkami vyhlásenia 08.11.2017. Predmetná pohľadávka predstavuje nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018, ktorý bol zistený a vyrubený správcom dane rozhodnutím zo dňa 13.12.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2022, teda v čase, keď úpadca ( daňový dlžník), už bol v konkurze. V danom prípade je podľa názoru pôvodného žalobcu rozhodujúce vyhodnotiť otázku, kedy žalobcom uplatnená pohľadávka vznikla. Pri posúdení časového momentu vzniku pohľadávky proti podstate je potrebné rozlišovať medzi vznikom povinnosti daňovníka podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a vyrubením dane správcom dane. Vznik povinnosti podať daňové priznanie na dani z príjmov upravuje o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento však neupravuje, kedy sa pohľadávka z titulu dane z príjmov právnickej osoby považuje za pohľadávku pre účely konkurzu. Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravuje . Pokiaľ teda neobsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz vrátane definície daňového nedoplatku ako pohľadávky pre účely konkurzu a tieto upravuje , je potrebné pri definícii konkurznej pohľadávky z titulu dane z príjmov právnickej osoby postupovať podľa daňového poriadku. Za pohľadávku pre účely konkurzu sa potom považuje daňový nedoplatok ( daňového poriadku), ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti / daňového poriadku/ s tým, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku po vyhlásení konkurzu ( daňového poriadku). Daňový nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu nie je totožný so vznikom daňovej povinnosti, pretože daňový nedoplatok je až dlžná suma dane po lehote splatnosti. Pohľadávka titulom daňového nedoplatku v sume 334.703,80 eur vznikla vyrubením dane právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 v zmysle ustanovení daňového poriadku a splatnosť uvedenej pohľadávky nastala uplynutím 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Pôvodný žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane ju vyrubil v lehote do 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V uvedenom prípade daňový nedoplatok vo výške 334.703,80 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 vznikol až jeho vyrubením rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021, teda v čase, keď na majetok úpadcu (daňového dlžníka) bol už vyhlásený konkurz. Až na základe právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane, ktoré má konštitutívny účinok, správca dane určil daňovú povinnosť na dani z príjmov právnickej osoby za príslušné zdaňovacie obdobie. V posudzovanom prípade preto daňový nedoplatok vo výške 334.703,80 eur vznikol až jeho vyrubením po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v zmysle daňového poriadku. Jedná sa preto podľa názoru pôvodného žalobcu o pohľadávku proti podstate v zmysle ustanovenia a nie o tzv. predkonkurznú pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou v zmysle ustanovenia . Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.02.2018. Pôvodný žalobca poukázal ďalej na ustanovenie , pričom zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia pod úkony súvisiace so správou majetku je nevyhnutné zahrnúť aj činnosť správcu spočívajúcu v podávaní daňových priznaní a hlásení k dani a platenie daní tak, ako mu tieto povinnosti vyplývajú z príslušných zákonných ustanovení. Podľa názoru pôvodného žalobcu predmetná pohľadávka súvisí so správou majetku úpadcu, nakoľko riadne plnenie povinností podnikateľského subjektu voči štátnemu rozpočtu, vrátane daňových povinností, je nepochybne súčasťou riadnej správy

majetku podnikateľského subjektu. Uvedené konštatovanie automaticky dopadá i na subjekt správcu konkurznej podstaty, na ktorého po vyhlásení konkurz prechádzajú v zmysle povinnosti úpadcu ako daňového subjektu. Pôvodný žalobca záverom uviedol, že sa s argumentáciou žalovaného, s dôvodmi popretia pohľadávky nestotožňuje, ale zastáva názor, že popretá pohľadávka, daňová povinnosť - dorub rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby vo výške 334.703,80 eur za zdaňovacie obdobie rok 2018, vyplývajúca z rozhodnutia č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021, je podľa pohľadávkou na dani, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate a uspokojuje sa zo všeobecnej podstaty.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe pôvodný žalobca predložil výňatok z Obchodného vestníka č. 123/2021 zo dňa 28.06.2021, rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie, uplatnenie pohľadávky proti podstate zo strany pôvodného žalobcu u žalovaného - správcu úpadcu zo dňa 01.07.2022 s elektronickou doručenkou a oznámenie správcu o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 13.07.2022 s elektronickou doručenkou.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.09.2022 k žalobe uviedol, že zotrváva na dôvodoch neuznania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky proti podstate. Podľa jeho názoru nie sú splnené časové ani druhové podmienky pre jej zaradenie ako pohľadávky proti podstate podľa . Poukázal na to, že medzi pohľadávky proti podstate radí všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu (predstavujú tzv. náklady konkurzu) v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Pohľadávky sú tak určené účelovo tým, že ide o všetky pohľadávky, ktoré vznikli pri správe a speňažovaní majetku. Zároveň sú určené časovo, tzn. sú pohľadávkami proti podstate len vtedy, ak vznikli po vyhlásení konkurzu. Komentár k (prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD., 3. vydanie 2019, C. H. Beck, s. 691) to jednoducho vysvetľuje na príklade s úhradou faktúry za telefón. Ak bol konkurz vyhlásený napr. 20.10. a úpadcovi je doručená faktúra za telefónne hovory za mesiac október, pohľadávkou proti podstate sú len poplatky za telefónne hovory od 20.10., nie za celý október. Poplatky za telefónne hovory do 20.10. si veriteľ musí prihlásiť do konkurzu prihláškou v ustanovenej lehote, inak nemôže byť pohľadávka uspokojená. Zákonodarca v jasne a nesporne vymedzil podmienky, za ktorých je možné pohľadávku určiť za pohľadávku proti podstate, uspokojovanú v deviatom poradí: dane, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku. Gramatickým výkladom možno dôjsť k záveru, že podmienkou je jednak časové hľadisko vzniku pohľadávky: po vyhlásení konkurzu a druhé je tzv. druhové určenie: ak súvisí s prevádzkovaním podniku. Podľa názoru žalovaného v danom prípade je nesporné, že daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2018 nemohla vzniknúť po vyhlásení konkurzu, tzn. po 29.06.2021. Zároveň je nesporné, že daň z príjmov v roku 2018 nesúvisí s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, keďže po vyhlásení konkurzu sa podnik ani neprevádzkoval. Medzi daňou z príjmov za rok 2018 a vyhlásením konkurzu v roku 2021 neexistuje žiadna vecná ani časová súvislosť. Základným účelom konkurzu je uspokojenie tých pohľadávok, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu a ktoré sa uplatňujú prihláškou. Žalobca si žalobou uplatnil určenie pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla na dani z príjmov právnickej osoby - vyrubený rozdiel dane vo výške 334.703,80 eur za zdaňovacie obdobie 2018. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 29.06.2021. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietol aplikáciu daňového poriadku, keďže predstavuje špeciálnu úpravu (lex specialis), ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou daňového poriadku (lex generalis). Zároveň podľa názoru žalovaného nie je dané žiadne ustanovenie daňového poriadku, ktoré by určovalo jednoznačnejšie, čo je predmetom tohto konania - určenie, ktorá pohľadávka je pohľadávkou proti podstate tak, ako to vymedzuje . Zároveň žalovaný namietol aj aplikáciu judikatúry, na ktorú sa odvolal žalobca, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.02.2018, ktorá je nepoužiteľná pre tento prípad, nakoľko je aplikovaná na právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, kedy právo na prihlasovanie pohľadávok podľa bolo obmedzené lehotou 45 dní, a aj právna úprava pohľadávok proti podstate podľa bola značne odlišná od úpravy účinnej od 01.01.2012. Od 01.01.2012 je účinná právna úprava , podľa ktorej platí, že veriteľ má právo uplatniť si svoju pohľadávku prihláškou podľa , aj po uplynutí 45-dňovej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Novelizácia sa výrazne dotkla aj , ktorá sa vrátila k pôvodnej koncepcii pohľadávok proti podstate, tak, ako to bolo v zákone o konkurze a vyrovnaní, a to pokiaľ ide o poradie ich uspokojovania. Prioritne sa musia uhrádzať tie pohľadávky (náklady), ktoré sú potrebné na správu a speňaženie majetku. Podľa názoru

žalovaného pohľadávka žalobcu na dani z príjmov za rok 2018 nijako nesúvisí so správou majetku po vyhlásení konkurzu a už vôbec nie s jeho speňažovaním. Žalovaný následne uviedol, že ďalšia zmena novelizácie po 01.01.2012 spočíva v taxatívnom výpočte pohľadávok proti podstate, ktoré sú určené časovo a druhovo. Jednotlivé pohľadávky proti podstate sa uspokojujú v poradí určenom novelizovaným ustanovením . Pohľadávka žalobcu by mala podľa novelizovaného znenia spadať do deviateho poradia, avšak len za predpokladu splnenia časového hľadiska: pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a druhového: ak súvisí s prevádzkovaním podniku. Daň z príjmu právnických osôb za rok 2018 tieto podmienky nespĺňa. Žalovaný uviedol, že označené rozhodnutie nie je judikatúrou a novou právnou úpravou stratilo akýkoľvek právny dopad na konania začaté od 01.01.2012. Nejde tak o rovnaký ani o analogický prípad, a preto jeho aplikácia nemá rozumné odôvodnenie. Novela účinne „dotvorila“ chýbajúce právo konkrétnym ustanovením zákona - . Žalovaný zdôraznil, že namieta právny záver žalobcu ohľadom vzniku pohľadávky, ktorý žalobca viaže na vydanie svojho rozhodnutia, ktorý záver považuje žalovaný za rozporný s právnou teóriou vzniku pohľadávky a podľa názoru žalovaného predstavuje šikanózny výkon práva zo strany žalobcu, ktorý je potrebné podľa odmietnuť. Žalovaný namietal aj tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie daňového úradu Žilina má konštitutívne účinky. Vznik pohľadávky sa viaže na povinnosť podať daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby, tzn. príp. rozhodnutie má len deklaratórne účinky - je určená výška pohľadávky, nie jej vznik. Podľa názoru žalovaného daň z príjmu právnických osôb za rok 2018 je splatná dňa 31.03.2019, čo je okamih, od ktorého je určený vznik pohľadávky a plynú aj zákonné lehoty na príp. premlčanie práva a pod. Právnym dôvodom vzniku predmetnej daňovej pohľadávky je príjem právnickej osoby - úpadcu za zdaňovacie obdobie 2018, ktoré skončilo 31.12.2018. Okrem uvedeného žalovaný uviedol, že právo patrí bdelým - veritelia, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, nemôžu byť ukrátení na svojich právach len preto, že žalobca si svoje povinnosti nesplnil riadne a včas

- nevydal rozhodnutie o určení dane z príjmov za rok 2018, splatnej dňa 31.03.2019, najneskôr do 31.12.2019 a zdôraznil, že žalobca stále má právo prihlásiť si pohľadávku na dani z príjmov právnických osôb za rok 2018 prihláškou a byť uspokojený pomerne podľa rozvrhu. Podľa presvedčenia žalovaného žalobca svojím konaním/nekonaním obišiel zákonný postup pre veriteľov a pasuje sa do role prioritného veriteľa bez toho, že by spĺňal zákonné podmienky na takýto post. Citujúc ustanovenie žalovaný uviedol, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je podľa 46 ods. 1 splatnosť záväzkov, pričom podľa názoru žalobcu aj pokiaľ by daň úpadcu za rok 2018 nebola splatnou dňa 31.03.2019, jej splatnosť by nastala najneskôr dňom vyhlásenia konkurzu, t. j. najneskôr 29.06.2021, čo umožňuje veriteľom prihlásiť si svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Zákonné ustanovenie má prednosť pred akýmkoľvek rozhodnutím pôvodného žalobcu ako štátneho orgánu, ktorý je oprávnený konať len na základe zákona a v jeho medziach. Ďalej poukázal žalovaný na nezanedbateľnú výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate - 334.703,80 eur, pričom po jej uznaní ako pohľadávky proti podstate podľa by došlo k zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku podľa , nakoľko majetok úpadcu by nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate. Žalovaný taktiež spochybnil postup pôvodného žalobcu pri určovaní výšky uplatnenej pohľadávky a poukázal na to, že nebol účastníkom vyrubovacieho konania, a teda nemal právo namietať správnosť zistených údajov, hoc účtovníctvo úpadcu mu nebolo odovzdané. Záverom svojho vyjadrenia citoval žalovaný ustanovenie zdôrazniac, že pokiaľ pôvodný žalobca tvrdí, že pohľadávky vznikla po vyhlásení konkurzu v rámci vyrubovacieho konania, predstavuje sankciu, ktorá je zákonom vylúčená z uspokojenia.

4. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného pôvodný žalobca v podaní zo dňa 15.11.2022 zhrnul, že s námietkami žalovaného sa nestotožňuje a zdôraznil, že sa jedná o pohľadávku podľa , pohľadávku na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí so správou majetku podliehajúceho konkurzu.

5. Uznesením č. k. -107 zo dňa 12.05.2023 rozhodol súd o návrhu na zmenu strany, a to tak, že pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, prihliadnuc na to, že bolo preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej určenie je predmetom tohto sporu predloženou Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2022 zo dňa 05.12.2022 vrátane prílohy č. 1, obsahujúcej výpočet daňových a colných nedoplatkov. Žalobca zároveň pripojil súhlas obchodnej spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, so vstupom do konania vedeného pod sp. zn. na strane žalobcu.

6. Dňa 18.07.2023 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Poukázal na to, že pohľadávka, ktorú jeho právny predchodca uplatnil u správcu úpadcu ako pohľadávku proti podstate, vznikla na základe právoplatného rozhodnutia, vydaného v konaní, ktorého účastníkom bol aj správca s tým, že správca nevyužil žiaden opravný prostriedok proti rozhodnutiu a nenapadol ho ani správnou žalobou. Zdôraznil, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.02.2018 nie je aplikovateľné na daný právny stav. Predmetná pohľadávka vznikla rovnako ako v označenom rozhodnutí dorubením na dani z príjmov v rámci vyrubovacieho konania s poukazom na daňového poriadku. Vznikla rozhodnutím správcu dane, a preto sa jedná o pohľadávku proti podstate podľa . Podľa presvedčenia žalobcu nie je reštriktívny výklad ustanovenia namieste, keďže ustanovenie výslovne označuje pohľadávky, ktoré sú z uspokojenia vylúčené, pričom predmetná pohľadávka nespadá ani pod jednu tam menovaných pohľadávok, a preto by z uspokojenia byť vylúčená nemala. Právny zástupca žalovaného zotrval na procesnej obrane. Zdôraznil, že okolnosť, že správca nevyužil žiaden opravný prostriedok v rámci daňového konania, nemá vplyv na posúdenie, či sa jedná o pohľadávku proti podstate alebo o pohľadávku, ktorú možno prihlásiť do konkurzu prihláškou, v tomto smere je potrebné posudzovať splnenie časového a druhového hľadiska. Keďže je nesporné, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca podnik úpadcu neprevádzkoval, preto nemohla vzniknúť žiadna pohľadávka proti podstate v prospech daňového úradu z titulu daní tak, ako sú vymedzené v ustanovení . Zástupca žalovaného argumentoval, že zákonodarca jasne formuluje podmienky na zaradenie pohľadávky proti podstate z dôvodu, aby boli jasne určené pravidlá pre všetkých veriteľov a aby bol konkurz vykonávaný predvídateľne. To v danom prípade nie je splnené, nakoľko žalobca si uplatnil daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádza vyhláseniu konkurzu o tri roky, a teda už samotný titul pohľadávky - daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2018 vymedzuje, že sa nejedná o pohľadávku, ktorú by bolo možné zaradiť medzi pohľadávky proti podstate, či už preto, že by mala vzniknúť z prevádzkovania podniku počas konkurzu, čiže od júna 2021, a taktiež táto pohľadávka nemôže byť spojená ani so správou a speňažovaním majetku. Čo sa myslí pod správou a speňažovaním majetku, vymedzuje ustanovenie .

7. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením všetkých predložených listinných dôkazných prostriedkov.

8. S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania súd posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia konkurzného konania, t. j. v znení účinnom od 01.03.2021 do 16.07.2022, nakoľko konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23.03.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 61/2021 vydanom dňa 30.03.2021 (účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 31.03.2021), prihliadnuc na prechodné ustanovenie .

9. Podľa , správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

10. Podľa , oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

11. Podľa , správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

12. Podľa , správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

13. Podľa , správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia sa použijú primerane.

14. Podľa , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

15. Podľa až m) , pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

16. Podľa , pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.

17. Podľa , pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

18. Podľa , ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

19. Podľa , správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

20. Podľa veta prvá , správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi.

21. Podľa , speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

22. Podľa , pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

23. Podľa , prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

24. Podľa , ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

25. Podľa , prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

26. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

27. Podľa § 1 ods. 2 daňového poriadku, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

28. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 2 písm. e) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

31. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

32. Podľa § 68 ods. 4 daňového poriadku, daň je vyrubená

a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

33. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

34. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

35. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v rozhodujúci deň alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.

36. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 159 daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní, okrem oddlženia a malého konkurzu podľa osobitného predpisu. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom, okrem oddlženia a malého konkurzu podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 86 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, daňový úrad alebo colný úrad daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.

39. Podľa § 86 ods. 3 daňového poriadku, o postúpení daňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku.

40. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 - vyrubený rozdiel dane v sume 334.703,80 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, uplatnená listom zo dňa 01.07.2022 u správcu úpadcu, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie žalovaného, ako pohľadávka proti podstate v zmysle ustanovenia , je pohľadávkou proti všeobecnej podstate s tým, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a má charakter pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia . Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcu, žalobu nepovažoval za dôvodnú, s poukazom na to, že predmetná pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa ani podľa , argumentujúc, že nie je splnené časové ani vecné hľadisko na jej zaradenie medzi tieto kategórie pohľadávok. Správca nesúhlasil s tým, že predmetná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, podľa jeho presvedčenia je potrebné jej vznik viazať na povinnosť podať daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby s tým, že daň z príjmov právnických osôb za rok 2018 je splatná dňa 31.03.2019 a toto je okamih, od ktorého je určený vznik pohľadávky. Ďalej tvrdil, že nemohla súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, nakoľko správca podnik neprevádzkoval a nijako nesúvisí ani so správou majetku po vyhlásení konkurzu a už vôbec nie s jeho speňažovaním. Podľa názoru žalovaného žalobca (veriteľ) si mal uplatniť danú pohľadávku prihláškou podľa ustanovenia .

41. Primárne súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, ako aj včasnosť podania žaloby na súde, t. j. či žalobca bola podaná na súde v lehote stanovenej ustanovením , ktorá lehota je hmotnoprávnou lehotou. Súd považoval za preukázané, že oznámenie správcu úpadcu o neuznaní pohľadávky proti podstate, uplatnenej Daňovým úradom Žilina, s poučením o potrebe domáhať sa určenia právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate súdnou cestou žalobou podanou voči správcovi v lehote 15 dní, bolo Daňovému úradu Žilina doručené dňa 22.07.2022, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženého oznámenia aj z elektronickej doručenky k nemu pripojenej. 15-dňová lehota na podanie žaloby začala plynúť 23.07.2022 a skončila dňa 08.08.2022 (posledný deň lehoty pripadol na sobotu 06.08.2022, preto sa lehota predĺžila do najbližšieho pracovného dňa

- pondelok 08.08.2022). Daňový úrad Žilina podal žalobu na súde dňa 03.08.2022, čo vyplýva z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 19 spisu, a teda je zrejmé, že procesný úkon - podanie žaloby na súde, bol urobený včas. Zároveň súd konštatuje, že žaloba bola podaná aktívne legitimovanou osobou na podanie incidenčnej žaloby - pôvodným žalobcom, ktorý si ako veriteľ uplatnil u žalovaného pohľadávku proti podstate listom zo dňa 01.07.2022, proti pasívne legitimovanej osobe - správcovi úpadcu. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, určenie právneho dôvodu a výšky ktorej je predmetom tohto konania, v nadväznosti na ktorú skutočnosť súd na základe návrhu na zmenu strany rozhodol s prihliadnutím na splnenie procesných podmienok o pripustení zmeny subjektov na strane žalobcu. Súd dospel k záveru, že Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2022 zo dňa 05.12.2022, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj príloha č. 1, obsahujúca výpočet daňových a colných nedoplatkov dlžníkov v konkurze, ktorých správu vykonávajú daňové a colné úrady, medzi ktorými je zaradený aj daňový nedoplatok v sume 334.703,80 eur voči úpadcovi, bolo preukázané postúpenie tohto daňového nedoplatku na právnickú osobu - Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Predloženým oznámením o postúpení nedoplatku adresovaným správcovi úpadcu bolo preukázané, že o postúpení predmetnej pohľadávky bol správca úpadcu upovedomený. Súd tak nenadobudol pochybnosť o tom, že po začatí konania došlo k prevodu predmetnej pohľadávky a že právnickej osobe, ktorá vstúpila do konania na miesto žalobcu, svedčí ako veriteľovi pohľadávky právo domáhať sa v tomto začatom konaní určenia, že predmetný daňový nedoplatok je pohľadávkou proti podstate.

42. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. zo dňa 21.06.2021 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu: Oravský priemyselný podnik, s. r. o., skrátený názov: OPP, s. r. o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018 a za správcu ustanovil JUDr. Tomáša Šufáka, so sídlom kancelárie Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 53 035 861. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 123/2021 vydanom dňa 28.06.2021. Nebolo sporné, že Daňový úrad Žilina ako správca dane dňa 13.12.2021 vydal po vykonanej daňovej kontrole rozhodnutie

č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 o dovyrubení rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 vo výške 334.703,80 eur daňovému subjektu Oravský priemyselný podnik, s. r. o., skrátený názov: OPP, s. r. o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018. Správca dane vyrubil rozdiel dane vo vyrubovacom konaní, pričom aplikoval osobitné ustanovenia pre konkurz ( ), na základe ktorých konal so správcom úpadcu. Bolo nesporné, že išlo o pohľadávku na daniach (daňový nedoplatok). Nespornými boli aj okolnosti týkajúce sa uplatnenia tejto pohľadávky u žalovaného, keď predmetná pohľadávka bola listom zo dňa 01.07.2022 uplatnená u správcu ako pohľadávka proti podstate, ktorú však správca ako pohľadávku proti podstate neuznal. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že správca úpadcu neprevádzkoval podnik počas konkurzu.

43. Medzi stranami bolo sporným, či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu alebo o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a v prípade, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, či má byť uspokojovaná ako pohľadávka proti podstate podľa v nadväznosti na to, či možno dospieť k záveru, že táto pohľadávka na dani súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo že súvisí so správou a speňažovaním majetku.

44. rozlišuje z hľadiska spôsobu uplatňovania a uspokojovania v konkurze dve skupiny pohľadávok. Po prvé sú to tzv. pohľadávky proti podstate ( ), ktorými sú pohľadávky proti všeobecnej podstate ( ) a pohľadávky proti oddelenej podstate ( ). Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú priamo u správcu a uspokojujú sa postupom podľa ustanovenia (pohľadávky proti všeobecnej podstate) alebo podľa ustanovenia (pohľadávky proti oddelenej podstate). Z hľadiska vecného vymedzenia sú pohľadávky proti podstate (všeobecnej aj oddelenej) špecifikované v ustanovení , pričom tento výpočet pohľadávok proti podstate je taxatívny, a teda úplný /na pohľadávky neuvedené v tomto odseku medzi písmenami a) až m) sa úprava pohľadávok proti podstate nevzťahuje, ibaže by boli ako pohľadávky proti podstate výslovne označené v /. Druhú skupinu pohľadávok z hľadiska spôsobu ich uplatňovania a uspokojovania predstavujú pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate a ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou ( ). Pri posudzovaní charakteru konkrétnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je potrebné skúmať kritérium časové, kedy musí ísť o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a kritérium vecné, kedy pohľadávka musí spadať pod taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate v zmysle ustanovenia .

45. Pre toto konanie považuje súd za potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenia a , ktoré si súd dovoľuje opätovne uviesť:

Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.

Tieto ustanovenia vymedzujú podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol určiť, že sa v danom prípade jedná o pohľadávku proti všeobecnej podstate, ktorá sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty úpadcu v poradí podľa .

46. V danom prípade je zrejmé, že v žalobe označená pohľadávka je pohľadávkou na daniach - predstavuje rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, ktorý bol vyrubený na základe výsledkov daňovej kontroly v súlade s ustanovením § 68 ods. 5 daňového poriadku správcom dane, Daňovým úradom Žilina, pobočka Námestovo, vo vyrubovacom konaní začatom v čase, keď úpadca bol už v konkurze, a to rozhodnutím č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2022. Právnym dôvodom vzniku predmetnej daňovej pohľadávky je príjem právnickej osoby - úpadcu (ako predmet dane) za zdaňovacie obdobie r. 2018, ktoré skončilo 31.12.2018. Súd v zhode s názorom žalobcu dospel k záveru, že tento daňový nedoplatok vznikol

po vyhlásení konkurzu, a teda že je splnené časové kritérium zohľadňované pri danej pohľadávke. Pritom súd vychádzal z ustanovenia § 158 ods. 3 daňového poriadku, prihliadnuc na § 68 daňového poriadku. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že predmetná pohľadávka sa viaže na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2018, t. j. za obdobie, ktoré predchádza konkurzu, a teda že nemohla vzniknúť po vyhlásení konkurzu, ale že vznikla najneskôr dňom, keď mal úpadca povinnosť podať daňové priznanie, a teda 31.03.2019, súd uvádza, že s takýmto výkladom nemožno súhlasiť, nakoľko nezohľadňuje, že je rozdiel medzi vznikom povinnosti daňovníka podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vyrubením dane správcom dane. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 68 ods. 4 daňového poriadku, ktoré v nadväznosti na to, či daň vyrubí správca dane rozhodnutím, tak, ako tomu bolo v prípade posudzovanej pohľadávky alebo či bolo podané daňové priznanie, upravuje moment vyrubenia dane. V prípade vyrubenia dane rozhodnutím správcu dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, keď daňový subjekt nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Do momentu splatnosti teda hovoríme o daňovej pohľadávke, po splatnosti o daňovom nedoplatku /viď § 2 písm. e) a f) daňového poriadku/. Preto pokiaľ správca dane vyrubil daň (rozdiel dane) rozhodnutím zo dňa 13.12.2021, právoplatným dňa 10.02.2022, vyrubená daň (rozdiel dane) bola splatná v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. do 25.02.2022. Od nasledujúceho dňa, t. j. od 26.02.2022 bolo možné túto pohľadávku považovať za daňový nedoplatok /§ 2 písm. f) daňového poriadku/. Možno teda skonštatovať, že predmetný daňový nedoplatok vznikol dňa 26.02.2022. Konkurz na majetok úpadcu sa považuje za vyhlásený dňa 29.06.2021 (nasledujúci deň po zverejnení uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.06.2021 v Obchodnom vestníku č. 123/2021 vydanom dňa 28.06.2021 / v spojení s /), a teda vychádzajúc z ustanovenia daňového poriadku, ktoré je potrebné aplikovať a ktoré určuje, že ak daňový nedoplatok vznikol po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, niet s prihliadnutím na dátum vzniku daného daňového nedoplatku a dátum vyhlásenia konkurzu pochybností o tom, že rozdiel dane vyrubený rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 je pohľadávkou na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, bez ohľadu na to, že rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby bol vyrubený za zdaňovacie obdobie pred vyhlásením konkurzu.

47. Na doplnenie možno uviesť, že v súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná (napr. z dôvodu, že nebola priznaná alebo zrazená), nemôže vzniknúť daňový nedoplatok. Dátum 31.03.2019, ktorý označil ako relevantný pre vznik daňového nedoplatku žalovaný, je dňom, kedy nastala splatnosť dane z príjmov právnickej osoby, vyplývajúca z o dani z príjmov, podľa ktorého daňovník je povinný daň zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania, ktorou je lehota troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ by nebola daň z príjmov vyrubená podaným daňovým priznaním najneskôr v tento deň zaplatená, po tomto dátume by vznikol daňový nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018 na základe podaného daňového priznania. Takýto nedoplatok dane však predmetom tohto konania nie je, pričom predmetom tohto konania je určenie daňového nedoplatku titulom dane (rozdielu dane) vyrubeného rozhodnutím správcu dane. Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť (napr. daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie, daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie). Od zániku práva vyrubiť daň je potrebné odlišovať zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. V tomto prípade rozdiel dane oproti daňovej povinnosti vyrubenej podaním daňového priznania za rok 2018 bol vyrubený 13.12.2021, jeho splatnosť nastala dňa 25.02.2022. Preto je zrejmé, že daňový nedoplatok vznikol v dôsledku toho, že rozdiel dane nebol v lehote splatnosti zaplatený, pričom nedošlo ani k zániku práva rozdiel dane vyrubiť ani k zániku práva túto splatnú daň (rozdiel dane) vymáhať.

48. Súd sa podrobne oboznámil s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.02.2018, na ktoré poukázal žalobca, a ktorého závery vo vzťahu k tomuto konaniu žalovaný namietal z dôvodu, že na prejednávanú vec bola aplikovaná právna úprava platná a účinná do 31.12.2011, keď bola úprava pohľadávok proti podstate odlišná. Súd uvedenú námietku nepovažuje za relevantnú a dospel k presvedčeniu, že závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.02.2018 možno v rozsahu týkajúcom sa posúdenia dňa vzniku daňového nedoplatku použiť aj na prejednávanú vec, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci. Z predmetného rozhodnutia si súd dovoľuje poukázať na časť odôvodnenia, ktoré zodpovedá záverom, ku ktorým dospel súd aj v prejednávanej veci sp. zn. :

Daňová povinnosť vzniká priamo zo zákona, pričom podkladom na splnenie daňovej povinnosti je spravidla vyrubenie dane rozhodnutím správcu dane, resp. na základe daňového priznania. o dani z príjmov však neupravuje, kedy sa pohľadávka z titulu dane z príjmu právnickej osoby/resp. dovyrubenie rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby považuje za pohľadávku pre účely konkurzu. Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravuje , ktorý vo všeobecnosti upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní, pričom v odkaze k ustanoveniu daňového poriadku zákonodarca výslovne (okrem iných) uvádza aj o dani z príjmov. Pokiaľ teda o dani z príjmov (ktorý upravuje v zmysle ustanovenia daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, spôsob platenia a vyberania dane), ako zákon lex specialis neobsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz vrátane definície daňového nedoplatku ako pohľadávky pre účely konkurzu, tieto upravuje ( o správe daní, ako lex generalis). Je tak potrebné pri definícii pohľadávky z titulu dane z príjmov právnickej osoby postupovať podľa daňového poriadku. Za pohľadávku pre účely konkurzu sa považuje daňový nedoplatok ( daňového poriadku), ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane ( daňového poriadku) s tým, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň, alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Daňový nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu nie je totožný so vznikom daňovej povinnosti, pretože daňovým nedoplatkom je až dlžná suma po lehote splatnosti dane. Právnou skutočnosťou vzniku verejnoprávneho záväzkového vzťahu založenom na zákonnom oprávnení správcu dane požadovať od daňového subjektu splnenie daňovej povinnosti, je splnenie podmienok podľa daňového poriadku, okamih vzniku tohto zákonného oprávnenia správcu dane môže nastať: 1. momentom podania daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, 2. zaplatením dane, 3. rozhodnutím správcu dane vo vyrubovacom konaní.

49. Čo sa týka druhého kritéria, a to kritéria vecného, súd dospel k záveru, že toto splnené nie je. Podľa presvedčenia súdu pohľadávka žalobcu uplatnená u správcu úpadcu nie je ani pohľadávkou na dani, ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani pohľadávkou na dani, ktorá súvisí so správou a speňažovaním majetku.

50. V konaní nebolo sporné, že správca úpadcu neprevádzkoval podnik počas konkurzu, preto predmetný daňový nedoplatok nemôže byť posúdený ako pohľadávka proti podstate podľa . Žiadna pohľadávka proti podstate uspokojovaná v tomto poradí preto ani nemohla vzniknúť.

51. Citované ustanovenie vymedzuje povinnosti správcu v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu. Oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu vyhlásením konkurzu ( ). Správca spravuje majetok podliehajúci konkurzu s cieľom zabezpečenia jeho ochrany a efektívneho využívanie, a to až do času jeho speňaženia. Správca je povinný zabezpečiť, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere.

52. Pohľadávkami proti všeobecnej podstate podľa sú pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch a starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku (uvedené sa týka tak štátnych, ako aj miestnych daní). Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Pohľadávkami proti podstate však nie sú nároky, ktoré síce vznikli po vyhlásení konkurzu, avšak vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu.

53. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa pohľadávok proti podstate, a to s cieľom ich precizovania - pohľadávky proti podstate sa vymedzili podrobnejšie (presnejšie). Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho

časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku. Novelou - účinným od 01.01.2012 sa okrem iného precizovalo, že pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v poradí podľa písmena i) pohľadávky na daniach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a v poradí podľa písmena k) pohľadávky na daniach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. Z uvedeného je zrejmé, že už nie je relevantný iba čas vzniku pohľadávky (ako to bolo u verejnoprávnych nárokov podľa predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.12.2011), ale rozhodujúca je aj povaha nároku (vecné kritérium). Z dôvodovej správy k vyplýva, že bola potrebná úprava rozsahu pohľadávok proti podstate, pričom novela sa dotkla aj verejnoprávnych nárokov, a teda pohľadávkami proti podstate už nie sú všetky verejnoprávne nároky - teda všetky pohľadávky na daniach, ale iba tie, ktoré súvisia so správou, speňažovaním majetku (prevádzkovaním podniku). Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. bola rozhodujúca právna úprava účinná do 31.12.2011, je možné v danom spore naň prihliadať iba z hľadiska časového kritéria a záver o posúdení pohľadávky ako pohľadávky proti podstate nie je možné vztiahnuť aj na posudzovanú vec, nakoľko na skutkový stav v tejto veci je potrebné aplikovať novelizované ustanovenia . Preto argumentácia žalobcu bola v tomto smere nedôvodná.

54. Ako už bolo uvedené, konkurz na majetok úpadcu začal uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 123/2021, vydanom dňa 28.06.2021. Týmto uznesením bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený JUDr. Tomáš Šufák, so sídlom kancelárie Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 53 035 861. Daňová pohľadávka v uplatnenej sume 334.703,80 eur vznikla počas konkurzu na majetok úpadcu vyrubením dane Daňovým úradom Žilina rozhodnutím č. 102551249/2021 zo dňa 13.12.2021 - pôvodný žalobca (ako správca dane) vyrubil daňovému subjektu - úpadcovi rozdiel dane v sume 334.703,80 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. Z odôvodnenia rozhodnutia z vyrubovacieho konania vyplýva, že daňový subjekt podal dňa 30.03.2019 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. Daňový subjekt nepodal za zdaňovacie obdobie 2018 dodatočné daňové priznanie. Daňový úrad Žilina (pôvodný žalobca) vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu, a to daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018. Daňová kontrola začala dňa 25.02.2021, t. j. ešte v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok daňového subjektu). O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly zo dňa 08.11.2021, t. j. v čase, keď už bol daňový subjekt v konkurze. Tento protokol bol doručený správcovi úpadcu dňa 16.11.2021, čím bolo ukončené určenie dane a začalo vyrubovacie konanie. V priebehu daňovej kontroly boli aj úpadca aj správca úpadcu, ktorý konal za úpadcu po vyhlásení konkurzu, pasívni. Rozdiel dane, ktorý bol vyrubený daňovému subjektu - úpadcovi na dani z právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, sa viaže k podnikateľskej činnosti úpadcu za rok 2018. Podľa veta prvá (daň právnickej osoby) o dani z príjmov, daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa . V zmysle ustanovenia a citovaného zákona, daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane spolu s prílohami. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak (dodatočné daňové priznanie upravuje ustanovenie daňového poriadku). Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2018 nepodával správca, nešlo teda o úkony správcu a vo vzťahu k danému roku nemal voči správcovi dane ani žiadne povinnosti. Zákonná povinnosť podať daňové priznanie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, resp. podať dodatočné daňové priznanie vzniklo úpadcovi. Daň bola vyrubená rozhodnutím správcu dane (dovyrubenie rozdielu dane) vo vyrubovacom konaní, správca dane dovyrubil daňovému subjektu rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že sa jedná o pohľadávku na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, ale vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Táto pohľadávka na dani tak nesúvisí so správou ani speňažovaním majetku počas konkurzu, ani nesúvisí s úkonmi správcu v konkurznom konaní v priebehu konkurzného konania pri správe majetku. Argumentácia žalobcu, že pod úkony súvisiace so správou majetku je nevyhnutné zahrnúť aj činnosť správcu spočívajúcu v podávaní daňových priznaní a hlásení k dani a platenie daní tak, ako mu tieto povinnosti vyplývajú z príslušných zákonných ustanovení, dôvodiac, že riadne plnenie povinností podnikateľského subjektu voči štátnemu rozpočtu, vrátane daňových povinností, je súčasťou riadnej správy majetku podnikateľského subjektu, môže byť dôvodná vo vzťahu k času od vyhlásenia konkurzu a od ustanovenia správcu úpadcu. Prijatie takto širokého výkladu ustanovenia aj vo vzťahu k obdobiu, ktoré predchádzalo konkurzu, nie je podľa názoru súdu namieste, pričom v

posudzovanej veci bolo preukázané, že daňový nedoplatok žalobcu sa viaže na rok 2018, keď úpadca b konkurze nebol.

55. Len na doplnenie súd uvádza, že skutočnosť, na ktorú poukazoval žalovaný, že predmetnú pohľadávku - posudzovaný daňový nedoplatok, možno prihlásiť v konkurze ako riadnu pohľadávku, keďže nie je pohľadávkou proti podstate a ani ju nemožno zaradiť medzi pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze, nie je pre toto konanie relevantná, keďže nie každá pohľadávka, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, má status pohľadávky proti podstate. Pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, sa v konkurze uplatňujú u správcu prihláškou podľa a nasl. , s výnimkou pohľadávok, ktoré sú vylúčené z uspokojenia ( až 3 ). Keby malo ísť o pohľadávku proti podstate, správca dane by nebol v prípade niektorých daňových subjektov motivovaný vykonať daňovú kontrolu a v prípade splnenia podmienok vyrubiť daň alebo rozdiel dane skôr ako pred vyhlásením konkurzu, nakoľko po vyhlásení konkurzu by sa dostal do neporovnateľne lepšieho postavenia oproti veriteľom prihlásených pohľadávok, keďže jeho pohľadávky by sa uspokojovali prednostne s tým, že na uspokojenie ostatných pohľadávok proti podstate a veriteľov by majetok podliehajúci konkurzu nemusel postačovať, čo však nie je účelom konkurzu. Navyše uplatnenie takejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate by nebolo nepredvídateľné a jej výška by nebola ovplyvniteľná zo strany správcu (odhliadnuc od možnosti napadnúť rozhodnutie správcu dane riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami), avšak dotklo by sa to uspokojenia všetkých veriteľov úpadcu.

56. Prihliadnuc na uvedené východiská a závery súd konštatuje, že žalobcova pohľadávka nie je pohľadávkou proti všeobecnej podstate, nakoľko nespĺňa všetky kritériá uvedené ani v ani v a nemožno ju zaradiť ani medzi iné pohľadávky proti všeobecnej podstate, ktoré sa uspokojujú zo všeobecnej podstaty v inom poradí. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.

57. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto podľa zásady úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. Preto súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).