Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-181-2011.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/181/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, K., proti odporcovi: PB Development, s. r. o., so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 36 689 556, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil zámennú zmluvu uzavretú dňa 20.06.2008 medzi Obcou Limbach a odporcom za neplatnú.
Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely registra „E“ č. XXXX a č. XXXX v katastrálnom území Limbach. Odporca nadobudol zámennou zmluvou uzavretou dňa 20.06.2008 s obcou Limbach vlastníctvo k nehnuteľnostiam a to k parcele č. XXXX/X a č. XXXX/X. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že odporca zamieňal pozemky, ktoré sú súčasťou cesty, ktorá je prístupová cesta k existujúcim obydliam a pozemkom. Tieto parcely vznikli na základe geometrického plánu č. 30/2008 vypracovaného S.. Z. R.. Žiadosť o zámenu takto vzniknutých parciel nikdy nebola predložená obecnému zastupiteľstvu a teda ani ním schválená. Je preto otázne ako sa dostal na zámennú zmluvu podpis predošlého starostu. Každému musí byť zrejmé, že v prípade tejto zmluvy ide o špekulatívny, podvodný a nemorálny obchod. Konečnou snahou odporcu je prinútiť vlastníkov predať svoje pozemky z dôvodu, že sa na ne nebudú mať ako dostať. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy spočíva v nezákonnosti prevodu časti pozemku a v ohrození vlastníckeho práva navrhovateľa v dôsledku vytvorenia stavu, keď bude možno založiť inžinierske siete na jeho pozemku iba cez pozemok odporcu, čo bude možné iba dohodou, respektíve za neprijateľných podmienok.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 21.06.2013 požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre krátkosť času od doručenia predvolania a pobyt konateľa v zahraničí nebol schopný zaistiť si v právnej veci právne zastúpenie. Súd žiadosť o odročenie neposúdil ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko odporca si prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 15.04.2013, teda vyše dva mesiace pred konaním pojednávania, čo mu vytvorilo dostatočný časový priestor pre zabezpečenie právneho zastúpenia v prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, návrhu na zámenu pozemku, uznesenia obecného zastupiteľstva, zápisnice z obecného zastupiteľstva, geometrického plánu, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXX, zámennej zmluvy, dodatku k zámennej zmluve.
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.
Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona (ďalej len „ZoKN“), záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter (R 18/2004). Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie (§ 34 ods. 1 ZoKN).
Ustáliť aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže. Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať
ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutí o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola prevodcom podľa neplatnej zmluvy, za stanovených podmienok (a tie mohli nastať) však dochádza k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je tiež možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevodcom, zomrela, že právnická osoba, ktorá bola prevodcom, zanikla (buď likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného pozemku alebo rozdelený alebo stavba, ktorej sa zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou spojená s inou stavbou. V takýchto prípadoch je potrebné riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže riešiť iba súd. Z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006, sp. zn. 3Cdo/178/2006), povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.
Zákonodarca novelou katastrálneho zákona vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., upravil znenie § 34 ods. 2 (s účinnosťou od 15.10.2008), podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
V nadväznosti na túto legislatívnu zmenu bol doplnený Občiansky súdny poriadok
o ustanovenie § 159a, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Podľa § 159 ods. 2 OSP je výrok právoplatného rozsudku záväzná pre účastníkov a pre všetky orgány; ak ním je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Zistenie, obec Limbach ako účastník zámennej zmluvy, ktorej neplatnosť je predmetom konania nie je účastníkom tohto konania, znamená, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo pre obec záväzným (§ 159 ods. 2 OSP) a preto by ho nebolo možné záznamom vyznačiť do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu.
Navrhovateľ vymedzil naliehavý právny záujem tým, že prevod pozemkov na základe zámennej zmluvy je nezákonný a v ohrozuje jeho vlastnícke právo v dôsledku vytvorenia stavu, keď bude možno založiť inžinierske siete na jeho pozemku iba cez pozemok odporcu, čo bude možné iba dohodou, respektíve za neprijateľných podmienok.
Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu vykonané dokazovanie preukázalo, že určenie neplatnosti právneho úkonu medzi navrhovateľom a odporcom, nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa, ktorý sa návrhom vo veci dožadoval svojho vlastníckeho práva. Za situácie, keď druhý účastník zmluvy nie je zároveň aj účastníkom súdneho konania, určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého bol účastníkom by bolo bez právneho významu.
Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/112/2004).
Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP a odporcovi náhradu nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.