Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-112-2013.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/112/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: V. G., K.. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: X. G., K.. XX.X.XXXX, O. V., T. XXXX/XX a otca: V. G., K.. X.X.XXXX, O. S., P. XX, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s prísl., takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. dieťa V. G., K.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky X. G., K.. XX.X.XXXX, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca V. G., K.. X.X.XXXX z a v ä z u j e platiť výživné na mal. dieťa v sume 50,- eur mesačne za čas od 1.1.2012 do 31.12.2012 a v sume 100,- eur mesačne od 1.1.2013 a ďalej, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť matke vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Dlžné výživné za čas od 1.1.2013 do 30.6.2013 v sume 300,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala návrh na tento súd dňa 15.5.2013 o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu V. G., ktoré pochádza z manželstva rodičov. Keďže rodičia spolu nežijú od decembra 2011 a konanie o rozvod manželstva, ktoré sa začalo na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 45P/23/2012, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, je daný dôvod, aby súd upravil pomery rodičov k mal. dieťaťu.
Na pojednávaní súdu matka trvala na podanom návrhu s tým, že s mal. dieťaťom od decembra 2011 žije u svojich rodičov v Poprade, ktorým prispieva na domácnosť. Odkedy rodičia spolu nežijú, otec prispieva na výživu dieťaťa po 50,- eur mesačne, ale túto sumu matka považuje za nízku, pretože náklady na dieťa sú oveľa vyššie a otec má dostatočný príjem ako disdžokej.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu a na pojednávaní súdu súhlasil so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a navrhol určiť mu výživné na dieťa sumou 50,- eur mesačne. V súčasnosti žije u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určiť výživné podľa návrhu matky sumou 100,- eur mesačne s tým, aby otcovi bolo vyčíslené
dlžné výživné, do ktorého mu majú byť započítané doterajšie platby výživného na dieťa. Keďže rodičia na pojednávaní súdu uviedli, že nenavrhujú upraviť styk s dieťaťom, kolízny opatrovník sa k tomu pripojil s tým, že o styku otca s dieťaťom sa dokážu rodičia dohodnúť.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov a kol. opatrovníka, sobášnym listom rodičov, rodným listom mal. dieťaťa, výpisom zo živnostenského registra otca, predloženou inzerciou z internetu o práci otca ako disdžokeja v Discoklube Y. S., správou kolízneho opatrovníka, predloženým rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 45P/23/2012 - 64 zo dňa 22.5.2012, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený a konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zastavené, predloženým daňovým priznaním otca ako živnostníka za rok 2012 podaným Daňovému úradu Košice dňa 28.3.2013 s dosiahnutými príjmami X.XXX,- eur a výdavkami XXX,- eur a s daňovou povinnosťou 0,- eur, predloženou príkaznou zmluvou medzi otcom a firmou S. W..Y..R.. S. o vykonávaní činnosti montéra VZT a klimatizácie od 2.5.2013 do 31.7.2013 za dohodnutú odmenu 5,40 eur na hodinu vrátane prvej fakturácie za máj 2013 na sumu XXX,XX eur a na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Mal. dieťa pochádza z manželstva rodičov, avšak rodičia spolu nežijú od decembra 2011. Matka s dieťaťom od tej doby žijú u jej rodičov v Poprade a otec žije u svojej matky v Košiciach. Rodičia síce boli v rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 45P/23/2012, avšak otec ako žalobca zobral návrh späť v odvolacom konaní, rozsudok súdu I. stupňa bol zrušený a konanie bolo zastavené. Z predloženého rozvodového rozsudku mal súd preukázané, že pri rozhodovaní o mal. dieťati pre čas po rozvode manželstva bola otcovi určená vyživovacia povinnosť 100,- eur mesačne a súd vychádzal z predchádzajúceho príjmu otca v tom čase v sume 944,70 eur mesačne, potom bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od októbra 2011 do konca februára 2012 a od marca 2012 bol poberateľom dávky v nezamestnanosti v sume 160,- eur mesačne. Z týchto zistení súd vychádzal aj v tomto konaní pri rozhodovaní o výživnom, pričom z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec začal podnikať ako živnostník od 1.3.2012 a jeho živnosť stále trvá. V súčasnom období dosahuje príjem 799,20 eur z pravidelnej pracovnej činnosti a okrem toho si privyrába ako disdžokej a z čoho dosahuje príjem do cca 500,- eur mesačne. Matka je na predĺženej materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne na dieťa a prídavok na dieťa 23,10 eur mesačne. Odkedy rodičia spolu nežijú, otec dobrovoľne platí výživné na dieťa po 50,- eur mesačne. Matka navrhla určiť výživné na dieťa sumou 100,- eur mesačne a to spätne od 1.1.2012 a ďalej. Kolízny opatrovník s návrhom matky súhlasil.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 24 Zákona o rodine súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zahŕňa najmä určenie, komu z rodičov sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stáva súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok; v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené závady a matka je na predĺženej materskej dovolenke a celodenne sa o dieťa stará. Pri rozhodovaní o výživnom otcovi súd zobral do úvahy, že obaja rodičia majú len túto vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, otec je od 1.3.2012 živnostník, má pravidelný príjem jednak zo živnosti a jednak si privyrába ako disdžokej. Otec dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa sumou 50,- eur mesačne a navštevuje dieťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a povinnosťou rodičov je postarať sa o dieťa v takej miere, aby malo zabezpečené všetky svoje nevyhnutné základné životné potreby. S prihliadnutím na reálne príjmy otca, vek a potreby dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o dieťa súd určil otcovi výživné na dieťa sumou 50,- eur mesačne od 1.1.2012 do 31.12.2012 a od 1.1.2013 a ďalej sumou 100,- eur mesačne, pretože sa potreby dieťaťa postupne zvyšujú a príjmové možnosti otca sa v r. 2013 zlepšili a zvýšili. Určené bežné výživné po 100,- eur mesačne má otec začať platiť počnúc mesiacom júl 2013 až do zmeny pomerov.
Druhým výrokom súd vyčíslil dlžné výživné otcovi s prihliadnutím k tomu, že za r. 2012 mu dlžné výživné nevzniklo, pretože určené bežné výživné po 50,- eur mesačne už matke zaplatil. Za prvých 6 mesiacov roka 2013 súd vyčíslil otcovi dlžné výživné sumou 300,- eur ako rozdiel medzi určeným výživným 100,- eur a dobrovoľne plateným výživným 50,- eur mesačne; rozdiel za 6 mesiacov činí 6x 50,- eur = 300,- eur. Na zaplatenie tohto dlžného výživného súd určil otcovi samostatnú lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu a to na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom v zmysle § 163 OSP.
Podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a to odo dňa jeho doručenia účastníkom.