Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-129-2013.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/129/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. na C., U. XXX, o zaplatenie 4.046,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. februára 2013, č. k. 6C/610/2012-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého zistil, že odporca (ako dlžník) a GE Money Multiservis, k. s., IČO 35 783 214 (ako veriteľ) dňa 27. 06. 2008 uzatvorili zmluvu o úvere č. 1095726764 a na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporcovi úver v sume 3.319,40 eura. Odporca tento úver sa zaviazal veriteľovi vrátiť v mesačných splátkach 2.069,- Sk, ktoré boli splatné k 25. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 25. 07. 2008 a odporca mal vykonať 72 splátok. Dňa 14. 12. 2009 navrhovateľ ako postupca uzatvoril zmluvu o postúpení (aj) spornej pohľadávky so GE Money Multiservis, k. s., IČO: 35 783 214. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, súd prvého stupňa sa musel predovšetkým zaoberať tým, či zmluva o úvere - z ktorej vyvodzuje navrhovateľ svoje uplatnené právo - je spotrebiteľskou zmluvou a či na tento právny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj to, či do dňa podania návrhu na súd premlčacia lehota zákonom stanovená na tento právny vzťah uplynula. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj zmluvu o úvere, ustálil, že zmluva o úvere uzavretá dňa 27. 06. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou a tento svoj charakter nestráca ani tým, ak jej účastníci uviedli, že táto sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka. Okrem toho mal za to, že na každú spotrebiteľskú zmluvu treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vrátane ustanovení o premlčaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa zisťoval to, či návrh na súd bol podaný v premlčacej lehote zákonom stanovenej pre tento právny vzťah. Zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňom, ktorý je uvedený v platobnej histórii ako zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu sa stal splatný celý dlh vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy. Ako vyplýva z platobnej histórie tohto úveru, týmto dňom je 06. 06. 2009, čo podľa súdu prvého stupňa znamenalo, že veriteľ sa mohol prvýkrát domáhať na súde zaplatenia celého sporného dlhu 07. 06. 2012. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 09. 07. 2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty, súd považoval námietku premlčania za dôvodnú a návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli predložené v konaní a sú súčasťou súdneho spisu, bol toho názoru, že nie je možné stotožniť sa so závermi súdu prvého stupňa. Z predloženej platobnej histórie podľa neho vyplývalo, že dňom, ktorý je uvedený v platobnej histórii ako zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu, ktorým sa stal splatný celý dlh, je deň 06. 07. 2009, a nie deň 06. 06. 2009, ako to nesprávne uviedol súd. Zdôraznil, že z platobnej histórie vyplýva, že dňa 06. 06. 2009 bol účtovaný poplatok za zaslanie upomienky a dňa 06. 07. 2009 nastala splatnosť celého dlhu pod položkou s názvom zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 02. 07. 2012, súdu prvého stupňa doručeným telefaxom dňa 06. 07. 2012, domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.046,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 310,53 eura a ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 2.791,67 eura od 08. 02. 2011 do zaplatenia a trovami konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že postupca dňa 27. 06. 2008 uzatvoril s odporcom Zmluvu o úvere č. 1095726764. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca odporcovi úver vo výške 3.319,40 eura. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca z ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v Platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby". Vzhľadom na to, že odporca bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, ktorý je v Platobnej histórii uvedený pod položkou s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu", čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená.
Podľa § 82 ods. 1 OSP, konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 1 OSP, účastníci môžu urobiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
Podľa § 42 ods. 1 OSP, podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Z uvedeného vyplýva, že aj návrh na začatie konania podaný telefaxom, ktorý do troch dní je doplnený predložením originálu, má účinky riadne a včas podaného návrhu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade bol návrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa dňa 06. 07. 2012, t.j. v piatok, telefaxom o 19. 38 hod. a dňa 10. 07. 2012 bol súdu prvého stupňa doručený aj jeho originál.
Súd prvého stupňa svoj záver o tom, že návrh bol na súd podaný dňa 09. 07. 2012 založil na tom, že z podacej pečiatky súdu prvého stupňa vyplýva, že návrh na začatie konania bol podaný faxom dňa 09. 07. 2012 o 10. hodine a 17. minúte bez príloh. Navrhovateľ ale predložil odvolaciemu súdu fotokópiu návrhu na začatie konania spolu s hlásením o výsledku, z ktorého vyplýva, že návrh na začatie konania bol telefaxom doručený súdu prvého stupňa dňa 6. júla 2012 o 19.38 hod. v rozsahu 48 sekúnd v počte 004 strán. Keďže telefaxové podanie navrhovateľa z 6. júla 2012, adresované súdu prvého stupňa v spise súdu založené je, odvolací súd zistil, že podanie bolo súdu prvého stupňa aj doručené v deň 6. júla 2012.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom premlčania je čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností sprevádzaných často i s ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťami. Zároveň tiež prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby.
Premlčanie v občianskoprávnych vzťahoch upravuje Prvá časť, 8. hlava Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka zakotvuje nielen dĺžku všeobecnej premlčacej doby, ktorá je trojročná, ale i jej začiatok, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. Začiatok premlčacej doby je pritom spojený s okamžikom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecne pritom platí, že právo môže byť vykonané po prvýkrát, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, resp. návrh na začatie konania.
Súd prvého stupňa okrem toho, že nesprávne ustálil dátum podania návrhu na začatie konania na súd, návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že návrh navrhovateľa považoval za premlčaný, nakoľko mal za to, že celý dlh sa stal splatným dňa 06. 06. 2009, teda prvýkrát sa veriteľ mohol domáhať na súde zaplatenia celého dlhu dňa 07. 06. 2009 a od tohto dňa mu aj začala plynúť trojročná premlčacia doba.
Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci súdom prvého stupňa nestotožňuje, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z platobnej histórie odporcu, konkrétne položky „Zrieknutia sa budúceho poplatku za vedenie účtu" vyplýva, že celý dlh sa stal splatným dňa 06. 07. 2009, čo znamená, že veriteľ sa mohol prvýkrát domáhať na súde zaplatenia celého sporného dlhu dňa 07. 07. 2009 a od tohto dňa mu aj začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva.
Súd prvého stupňa vychádzal pritom správne z toho, že dňom, ktorý je uvedený v platobnej histórii ako „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu", sa stal splatný celý dlh vyplývajúci z predmetu úverovej zmluvy. Avšak za tento deň súd prvého stupňa nesprávne určil deň 06. 06. 2009, čo podľa neho znamenalo, že veriteľ sa mohol prvý krát domáhať na súde zaplatenia celého sporného dlhu 07. 06. 2009 a od tohto dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva a uplynula dňom 07. 06. 2012 a návrh bol podaný dňa 09. 07. 2012. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal zo zisteným skutkovým stavom vychádzajúcim z obsahu spisu, pretože z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu pripadá na deň 06. 07. 2009, a nie na deň 06. 06. 2009, na ktorý pripadá poplatok za zaslanie upomienky. S poukazom na skutočnosť, že návrh na začatie konanie bol podaný dňa 06. 07. 2012, odvolací súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania bol podaný v premlčacej lehote, a nie až po jej uplynutí, ako to nesprávne súd prvého stupňa ustálil. Keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že jeho právne posúdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.