Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/9/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: S.. J. Y., P. C.. Q. D. Č.. X, Y., O.: J.. R. R., advokát, Krížna 56, Bratislava proti odporcovi: Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 132, Bratislava, zastúpený: Advokát Pirč, s.r.o., Štrbská 4, Košice o zaplatenie 3.976,63 eur s prísl., v spojení s takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 210,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.976,63 eur od 13.06.2009 do 08.07.2009, vo výške 9% ročne zo sumy 307,85 eur od 09.07.2009 do 1.11.2009 a zo sumy 210,86 eur od 02.11.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.724,91 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Marek Morochovič, advokát, Krížna 56, Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným na Okresný súd v Michalovciach dňa 1.7.2009, postúpeným na tunajší súd dňa 10.12.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k úhrade čiastky 3.976,63 eur s prísl. z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2009.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.09.2005 vo funkcii finančného riaditeľa, výška mzdy bola dojednaná v Dohode o mzdových nárokoch zo dňa 1.4.2009 s účinnosťou od 1.5.2009. Podľa pracovnej zmluvy je mzda splatná do 12. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napriek urgenciám a podnetu na okresnú prokuratúru mu mzda nebola dobrovoľne odporcom vyplatená. S poukazom na ustanovenie si k nezaplatenej mzde uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne počnúc dňom 13.05.2009 do zaplatenia.

Okresný súd Michalovce dňa 13.7.2009 vydal platobný rozkaz č.k. , ktorým zaviazal odporcu na zaplateniu sumy 3976,63 eur s 9,25% úrokmi z omeškania ročne z tejto sumy od 13.05.2009 do zaplatenia.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.07.2009 vzal navrhovateľ žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.510,79 eur späť. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil čiastočným plnením zo strany odporcu, ku ktorému došlo dňa 9.07.2009. Navrhovateľ k čiastočnému späťvzatiu predložil výpis z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že mu bola dňa 9.7.2009 pripísaná na účet od odporcu suma 3.510,79 eur.

Dňa 13.08.2009 podal voči platobnému rozkazu odporca odpor. Namietal v ňom, že pracovný pomer navrhovateľ založený pracovnou zmluvou skončil dňa 10.06.2009 z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, spočívajúcu v tom, že sa od 15.04.2009 do 29.05.2009 navrhovateľ nezdržiaval preukázateľne na pracovisku, pričom jeho absencia presiahol 3 dni. V odpore tiež potvrdil skutočnosť, že dňa 8.7.209 navrhovateľovi bezhotovostným prevodom z účtu uhradil mzdu za mesiac máj 2009 vo výške 3510,79 eur, ktorá bola znížená z pôvodnej sumy 3976,63 eur o počet hodín, ktoré navrhovateľ v mesiaci máj 2009 neodpracoval.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2009 navrhovateľ vzal v žalobu v časti o zaplatenie sumy 96,99 eur späť a aj v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia bolo, že mu odporca dňa 1.11.2009 uhradil čiastku 96,99 eur.

Uznesením zo dňa 6.12.2010 tunajší súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3.607, 78 eur zastavil, zároveň upravil príslušný finančný úrad, aby vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v alikvotnej časti 209,37 eur.

Vzhľadom na podaný odpor došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa

Pre čiastočné späťvzatia žalobného návrhu a zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 3.607,78 eur súd pokračoval v konaní vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného žalobného nároku, t.j. v časti o zaplatenie sumy 368,85 eur s prísl.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.05.2013 sú na návrh právneho zástupcu navrhovateľ pripustil zmenu petitu žaloby v znení, v ktorom mal súd zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 368,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.976,63 eur od 13.06.2009 do 8.7.2009, vo výške 9% ročne zo sumy 465,84 eur od 9.7.2009 do 1.11.2009, vo výške 9% ročne zo sumy 368,85 eur od 2.11.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Predmetom prejednávanej veci bol nárok na zaplatenie dlžnej mzdy za mesiac máj 2009 vo výške 368,85 eur s príslušnými úrokmi z omeškania.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, pracovnou zmluvou, dohodou o mzdových podmienkach, Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru, mzdovými listami navrhovateľa za mesiac máj 2009, oboznámením s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -331, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -476, Zmluvou o výkone funkcie člena dozornej rady zo dňa 19.10.2007, výsluchom svedka S.. D. J., výsluchom navrhovateľa, právnych zástupcov oboch účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom dňa 21.09.2005 súd zistil, že s účinnosťou od 1.10.2005 vznikol medzi účastníkmi platný pracovnoprávny pomer. Navrhovateľ vykonával prácu vo funkcii finančný riaditeľ, miestom výkonu práce bolo Strážske, Priemyselná 720. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Za zamestnávateľa pracovnú zmluvu podpísal predseda predstavenstva S.. E. X., Y.. a člen predstavenstva S.. D. J..

Podľa čl. III pracovnej zmluvy bola mzda splatná mesiac dozadu v splátke ako vyúčtovanie 12. deň nasledujúceho mesiaca. V čl. V zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal, že odo dňa vzniku pracovného pomeru bude zamestnancovi prideľovať prácu podľa tejto zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu. Zamestnanec sa v čl. VI zaviazal, že pridelené práce bude vykonávať v stanovenom čase, svedomito, riadne podľa svojich najlepších vedomostí a schopností, bude sa riadiť pokynmi svojich nadriadených, bude dodržiavať pracovnú disciplínu, rešpektovať určené technologické postupy a zachovávať mlčanlivosť o výrobných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom funkcie dozvedel, a ktoré majú zostať utajené ako predmet hospodárskeho či služobného tajomstva, a to po dobu troch rokov nasledujúcich po skončení pracovného pomeru.

Z Dohody o mzdových podmienkach zo dňa 1.4.2009 uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom vyplýva, že základná mesačná mzda zamestnanca bola dojednaná s účinnosťou od 1.5.2009 vo výške 3.976,63 eur. Dohoda bola uzatvorená na dobu od 1.5.2009 do 30.07.2009. Uvedenú dohodu za zamestnávateľa uzatvoril S.. D. J., predseda predstavenstva a R.. R. C., člen predstavenstva.

Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti akciovej spoločnosti podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu pripoja svoj vlastnoručný podpis.

Z listiny označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009 vyplýva, že odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že sa v období od 15.04.2009 do 29.05.2009 nezdržiaval na pracovisku, pričom neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku mala preukázateľne presiahnuť 3 dní. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia uvedeným v tejto listine bolo, že navrhovateľ nesplnil úlohy a pokyny v zmysle Zápisu z porady riaditeľov spoločnosti, ktoré sa konali v dňoch 20.4.2009, 30.04, 6.5. a 22.05.2009, ako aj povinnosti, ktoré boli navrhovateľovi uložené pokynmi zo dňa 14.05 a 27.05.2009.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 16.02.2011 upresnil, že predmetom žaloby je hrubá mzda za mesiac máj 2009, ktorej výška bola pracovnou zmluvou dojednaná na sumu 3.976,63 eur.

Právny zástupca odporcu namietal určenie dátumu omeškania od 13.5.2009 s výplatou mzdy, keďže mzda za mesiac máj 2009 mohla byť splatná až dňa 12.06.2009. Namietal žalobný nárok čo do uplatnenej výšky, mzda ktorú odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 8.7.2009 bola krátená o absenciu navrhovateľa na pracovisku v mesiaci máj 2009 v rozsahu 4 pracovných dní. Má teda za to, že navrhovateľovi už boli jeho oprávnené mzdové nároky za mesiac máj 2009 uhradené.

Navrhovateľ dôvody na krátenie svojej mzdy za mesiac máj 2009 v rozsahu 4 pracovných dní namietal. Nebol si vedomý namietanej absencie na pracovisku. Vypovedal, že pri vstupe do areálu pracoviska bol nainštalovaný kamerový systém, zároveň sa tam nachádzala dochádzková kniha, do ktorej strážna služba zapisovala vstup a výstup z areálu pracoviska. U odporcu pracoval ako finančný riaditeľ, pričom svoju prácu vykonával aj mimo areálu pracoviska.

Z výsluchu svedka S.. D. J. súd zistil, že svedok bol priamym nadriadeným navrhovateľa (člen predstavenstva). Svedok potvrdil, že navrhovateľ sa v mesiaci máj 2009 riadne zdržiaval na pracovisku, pričom bolo zaužívané, že vrcholový manažment nerobil písomnú evidenciu dochádzky do zamestnania. Výnimkou boli zahraničné pracovné cesty a to z hľadiska poistenia a vyúčtovania nákladov spojených so služobnou cestou. Svedok predpokladá, že absenciu navrhovateľa dlhšiu ako 3 dni by si určite pamätal, pretože ako priamy nadriadený by v rámci svojej kompetencie takúto absenciu s navrhovateľom musel riešiť. Svedok potvrdil, že má vedomosť o Smernici, ktorej predmetom bola evidencia dochádzky, jeden krát do mesiaca podpisoval evidenciu dochádzky svojich podriadených, s výnimkou vrcholového manažmentu, ktorým odsúhlasoval dochádzku ústne. Táto výnimka bola udelená ústne štatutárnym orgánom, a to predstavenstvom spoločnosti. Potvrdil, že s odporcom vedú obdobné spory ako navrhovateľ všetci členovia výkonného manažmentu.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd v rámci citovaných ustanovení vykonal potrebné dokazovanie a rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa mzda je splatná mesačne pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú od 1.10.2005 ako finančný riaditeľ. Dňa 1.4.2009 s účinnosťou od 1.5.2009 do 3O.07.2009 bola základná mesačná mzda navrhovateľa dojednaná vo výške 3.976,63 eur. Splatnosť mzdy bola podľa pracovnej zmluvy do 12. dňa nasledujúceho mesiaca. Ku dňu podania žaloby, t. j. ku dňu 1.7.2009 nebola táto mzda navrhovateľovi vyplatená. Odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer okamžite z dôvodu neospravedlnenej absencie na pracovisku v mesiaci máj 2009, a to písomne listami zo dňa 2.6.2009 a 5.6.2009. Obe tieto okamžité skončenia pracovného pomeru boli právoplatne tunajším súdom určené za neplatné, najmä pre ich neurčitosť a nedostatočné vymedzenie zákonných dôvodov pre ich uplatnenie. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že odporca namietal neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku v dobe od 15.04.2009 do 29.5.2009, pričom neprítomnosť navrhovateľa mala preukázateľne presiahnuť viac ako 3 pracovné dni. Neskôr, až po začatí súdneho konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca túto neprítomnosť špecifikoval konkrétne na dni 14., 19., 22., a 28.5.2009, pričom toto dosvedčoval evidenciou, t.j. písomnými záznamami likvidátora. Súd prejednávajúci platnosť, resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neakceptoval ani ďalšie tvrdenia odporcu, spočívajúce v tom, že navrhovateľ porušil pracovné povinnosti zamestnanca tým, že sa nezapisoval do dochádzkovej knihy, pretože boli odporcom tvrdené dodatočne, čo je v zmysle príslušných ustanovení neprípustné. Rozsudok tunajšieho súdu č.k. -331 zo dňa 16.1.2012 nadobudol právoplatnosť, nakoľko bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. -476 zo dňa 16.04.2013.

Pri posudzovaní uplatneného nároku súd vychádzal z toho, že mzda sa v pracovnej zmluve určuje ako suma brutto, so zohľadnením znenia príslušných ustanovení zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení, ktoré ukladajú zamestnávateľovi zákonnú povinnosť realizovať príslušné odvody do zákonom určených fondov a inštitúcii. Zamestnancovi sa teda následne poukazuje mzda ako netto, už očistená od o zdravotnom poistení, kde podľa je platiteľom poistného pre fyzickú osobu, ktorá je zamestnancom zamestnávateľ, t.j. odporca.

Súd mal zo zhodného tvrdenia navrhovateľa, ako aj z výpovede svedka Ing. Ješka za preukázané, že navrhovateľ nemal povinnosť svoju prítomnosť na pracovisku zapisovať do písomnej evidencie, nakoľko ako finančný riaditeľ bol jedným z výkonných managerov odporcu, na ktorých sa táto povinnosť podľa rozhodnutia predstavenstva nevzťahovala.

V prejednávanom prípade je to práve odporca, ktorý mal dôkaznú povinnosť právne relevantným spôsobom preukázať neospravedlnenú absenciu navrhovateľa na pracovisku s následkom straty nároku na mzdu v rozsahu ním tvrdených 4 pracovných dní. Samotné písomné záznamy likvidátora, ktorý z pohľadu zákonných oprávnení nie je nadriadeným navrhovateľa, a ktorého úlohy vo vzťahu k spoločnosti, kde bol na funkciu likvidátora ustanovený sú zákonom jasne stanovené s odkazom na , sú teda bez právnej relevancie vo vzťahu k prejednávanému prípadu. Likvidátor nemá voči navrhovateľovi oprávnenie na evidenciu a kontrolu dochádzky a následné vyvodzovanie pracovnoprávnej zodpovednosti s následkom straty nároku na mzdu, preto súd jeho záznamy nemôže považovať za dôkaz zamestnávateľa (odporcu) preukazujúci neprítomnosť zamestnanca (navrhovateľa) na pracovisku. Naviac, samotná absencia záznamov o dochádzke nemôže prejudikovať stratu nároku navrhovateľa na mzdu. Vzhľadom na uvedený záver, súd považoval odporcom uvádzaný dôvod na krátenie mzdy za nepreukázaný, teda nedôvodný. Súd považoval za nadbytočné vykonať návrh právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania doložením opisu pracovnej činností navrhovateľa, pretože vykonanie navrhovaného dokazovania z pohľadu skutkového a právneho posudzovania veci nemalo súvis. Naviac, je to zamestnávateľ, ktorý opis pracovnej činnosti predkladá zamestnancovi, preto odporca je ten subjekt, ktorý obsah pracovnej náplne navrhovateľa ako svojho zamestnanca musí poznať.

Súd nepovažoval za potrebné ďalej podrobnejšie skúmať, či dohoda o mzdových nárokov bola medzi navrhovateľom a odporcom platne uzatvorená, keď z jej obsahu vyplýva, že ju v mene odporcu podpísali dvaja členovia predstavenstva v súlade v čase jej uzatvorenia aktuálnym záznamom v obchodnom registri - konanie menom spoločnosti. Za samotný obsah uzatvorenej zmluvy za odporcu nesú voči odporcovi v zmysle príslušných ustanovení zodpovednosť konkrétni členovia predstavenstva, ktorí tento právny úkon za spoločnosť realizovali. Tiež je v súčasnosti irelevantné spätne skúmať, či uvedení členovia predstavenstva boli do funkcií zvolení platne.

Ďalej sa súd zaoberal samotnou výškou uplatneného nároku. Z dohody o mzdových nárokov vznikol navrhovateľovi nárok na základnú mesačnú mzdu vo výške 3.976,63 eur brutto, takúto čiastku si navrhovateľ uplatnil v konaní voči odporcovi. Právne posúdenie uplatneného nároku sa však skomplikovalo vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ urobil dve čiastočné späťvzatia v rozsahu mzdy vypočítanej ako netto (3.510,79 eur a 96,99 eur), čo súd akceptoval vydaním uznesenia o čiastočnom zastavení konania. Súd pri zisťovaní výšky uplatneného nároku na mzdu v súvislosti s dvomi čiastočnými späťvzatiami vychádzal z obsahu mzdového listu (čl. 44) za mesiac máj 2009, kde bol základný plat vypočítaný na sumu 2.651,09 eur, odmena člena štatutárneho orgánu vo výške 995,82 eur, náhrada za dovolenku 1.007,73 eur. Hrubá mzda bola podľa mzdového listu so zohľadnením predošlých položiek vypočítaná na sumu 4.654,64 eur, čistá mzda po odpočítaní odvodov na zdravotné, nemocenské, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, príspevok do RFS a úrazové poistenie bola vo výške 3.520,75 eur. S uvedenej čiastky odporca odpočítal navrhovateľovi náklady na obedy vo výške 9,96 eur, na účet mu poukázal sumu 3.510,79 eur, následne dňa 1.11.2009 sumu 96,99 eur.

Odmena člena štatutárnych orgánov v sume 995,82 eur, ktorá bola navrhovateľovi poukázaná dňa 8.7.2009 nie je mzdový nárok uplatňovaný podľa pracovnej zmluvy a ustanovení . Nie je teda predmetnom tohto konania a jeho úhrada sa nemôže považovať za úhradu mzdy.

Titulom mzdového nároku za mesiac máj 2009 vyplývajúceho z pracovnej zmluvy a dohody o mzdových nárokoch má byť navrhovateľovi vyplatená suma 3.976,63 eur brutto. Zo mzdového listu na čl. 43 vyplýva, že mu bola uhradená suma 3.658,82 eur brutto.

Rozdiel medzi výškou základnej mesačnej hrubej mzdy dojednanej v dohode o mzdových podmienkach zo dňa 1.4.2009 a skutočne uhradenou hrubou mzdou predstavuje rozdiel sumy 3.976, 63 eur a sumy 3.658,82 eur (ako súčet sumy 2.651,09 eur a sumy 1.007,73 eur podľa mzdového listu na čl. 43 súdneho spisu), t.j. suma 317,94 eur brutto. Z uvedenej sumy však súd musel odpočítať sumu 96,99 eur, nakoľko v tejto časti urobil navrhovateľ dňa 23.11.2009 ďalšie čiastočné späťvzatie žalobného návrhu (i ke´d v čiastke zodpovedajúcej netto mzde), pretože uvedená suma mu bola odporcom poukázaná, čo vyplýva z ďalšieho mzdového listu na čl. 60 súdneho spisu.

Odporcovi tak zostáva uhradiť navrhovateľovi titulom dlžnej mzdy za máj 2009 suma 210,86 eur brutto ako rozdiel sumy 317,94 eur a následne zaplatenej sumy 96,99 eur so zohľadnením nákladov odporcu na obedy navrhovateľa vo výške 9, 96 eur. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu k zaplateniu čiastky 210,86 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.976,63 eur od 13.06.2009 vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť mzdy za mesiac máj 2009 bola dňa 12.06.2009, t.j. dňom 13.06.2009 sa odporca dostal do omeškania do 08.07.2009, kedy odporca plnil prvú časť mzdy vo výške 3.658,82 eur brutto, vo výške 9% ročne zo sumy 307, 85 eur od 9.7.2009 do 1.11.2009, kedy odporca plnil navrhovateľovi sumu 96,99 eur a zo sumy 210,86 eur od 2.11.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Uvedenú čiastku súd zaviazal o uhradiť odporcu spolu s úrokmi z omeškania v prvom výroku rozsudku.

O príslušenstve k istine súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. v znení platnom ku dňu omeškania. Úroková sadzba ECB bola ku dňu 13.06.2009, 9.7.2009 a 2.11.2009 bola 1% ročne. S pripočítaním 8 percentuálnych bodov konečná maximálna výška úrokov z omeškania činila 9% ročne.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čo do právneho základu dôvodne. Súd priznal navrhovateľovi istinu 210,86 eur a príslušné úroky z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle petitu žaloby počnúc dňom 13.06.2009 , 9.7.2009 a 2.11.2009, keď odporca bol bezpochyby v týchto dňoch v omeškaní so zaplatením mzdy za mesiac mája 2009.

V časti navrhovateľom uplatnenej istiny presahujúcej sumu 210,86 eur a v časti úrokov z omeškania presahujúcich 9% ročne súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie v druhom výroku rozsudku zamietol.

V zmysle súd z dôvodu procesnej ekonomiky opravil chyby v písaní pri vpisovaní dátumov úrokov z omeškania a jeho výšky v prvom výroku rozsudku do zápisnice priamo do písomného vyhotovenia rozsudku, keď správne namiesto dátumov 9.7.2009 a 2.11.2009 súd nesprávne zapísal do zápisnice v časti I. výroku rozsudku dátum 13.6.2009, a namiesto výšky úroku z omeškania 9%, súd nesprávne zapísal 9,25% ročne, čo vyplýva zo samotného znenia odôvodnenia rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením Navrhovateľ si žalobou podanou dňa 1.7.2009 uplatňoval voči odporcovi nevyplatenú mzdu v čiastke 3.976, eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.07.2009 vzal žalobu v časti 3.510,79 späť z dôvodu čiastočného plnenia odporcom dňa 9.7.2009, dňa 23.11.2009 urobil navrhovateľ ďalšie späťvzatie z dôvodu úhrady tejto sumy odporcom dňa 1.11.2009 v rozsahu 96,99 eur.

Uznesením zo dňa 6.12.2010 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 3.607,78 eur zastavené. Vo zvyšnej časti 368,85 eur súd pokračoval ďalej v konaní, pričom zaviazal odporcu k úhrade sumy 210,86 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Keďže navrhovateľ žaloval sumu 3.976,63 eur, odporca mu až po podaní žaloby uhradil celkom sumu 3607,78 eur a súdom mu bolo priznaných ďalších 210,86 eur, vo zvyšku predstavujúcu sumu 157,99 eur bol navrhovateľ neúspešný. Navrhovateľov pomer úspechu k neúspechu je tak 96% k 4%. V zmysle má navrhovateľ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92% účelne vynaložených a riadne uplatnených trov konania.

Trovy konania navrhovateľa spočívajú v súdnom poplatku za návrh 29,13 eur a v trovách právneho zastúpenia, pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci činí sumu 131,13 eur z hodnoty predmetu sporu 3.976,63 eur za nasledovné úkony právnej pomoci:

prevzatie, príprava / 2009 spísanie návrhu na začatie konania/ 2009, čiastočné späťvzatie o 3.510,70 eur/ 2009 čiastočné späťvzatie o 96,99 eur/2009 vyjadrenie k odporu /2009 účasť na pojednávaní dňa 24.11.2010 - odročené bez prejednania - 1 úkonu - 32,78 eur účasť na pojednávaniach dňa 16.2.2011, 30.3.2011, 9.5.2011 odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania /2011 účasť na pojednávaní dňa 10.05.2013 a dňa 21.06.2013

+ 5 x režijný paušál za rok 2009 vo výške 6,95 eur, 1 x za úkon vykonaný v roku 2010 vo výške 7,21 eur, 4 x po 7,41 eur za úkony vykonané v roku 2011, a 2 x po 7,81 eur za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013. K uvedenej sume je potrebné pripočítať DPH vo výške 20%, to všetko v zmysle vyhlášky č. o odmenácha a náhradách advokátov, §,16 ods. 3 a 18 ods.3, pričom tarifnou hodnotou veci bola suma 3.976,63 eur, hodnota jedného úkony právnej pomoci činí sumu 131,13 eur. Trovy právneho zastúpenia činia sumu 1.475,21 eur + režijný paušál v celkovej výške 87,21 eur + 20% DPH vo výške 312,48 eur. Účelné trovy právneho zastúpenia celkom činia sumu 1874,90 eur. 92% z tejto sumy (úspech navrhovateľa) je 1.724,91 eur. 92% zo súdneho poplatku činí sumu 26,80 eur.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný platiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.