Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-113-2013.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Subarea
25CoE/113/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému: IVAKO, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Bratislava, Beblavého 2, IČO: 34 128 310, o vymoženie 1.554,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 11. 2012 č. k. 9Er/275/2003-11, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, vedenú proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.554,57 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch, Výpalisko 2 priznal trovy exekúcie vo výške 32,38 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1, § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) a § 68 ods. 1, 2, 9 Obchodného zákonníka po zistení, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 a § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 a § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží paušálna odmena za 7 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura a náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 7,48 eura a kolok v sume 1,66 eura, t. j. v celkovej výške 32,38 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal hodinovú odmenu za ním vyúčtované úkony exekučnej činnosti ( prevzatie návrhu a jeho kontrola, vytvorenie spisu, zapísanie návrhu do registra v trvaní 45 minút, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 45 minút, vydanie príkazu na začatie exekúcie- VOLKSBANK Slovensko, a.s. v trvaní 30 minút, vydanie exekučného príkazu - VOLKSBANK Slovensko, a.s. v trvaní 30 minút ), nakoľko odmena za tieto úkony patrí exekútorovi iba v rámci paušálnej odmeny, pričom exekútor si túto časť odmeny uplatnil duplicitne, a to aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky a aj podľa § 14 ods. 1 písm. b), 3, § 15 ods. 1 vyhlášky. V tejto súvislosti uviedol, že vyhláška ani Exekučný poriadok nestanovujú, aké úkony treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pričom je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor len v časti, týkajúcej sa trov exekúcie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania JUDr. Szénásimu požadované trovy exekúcie. Dôvodil, že JUDr. Szénásimu vznikla rozhodnutím súdu prvého stupňa škoda a on by úhradou uvedenej sumy získal neoprávnený majetkový prospech. Súd prvého stupňa totiž vôbec neuviedol, na základe
čoho rozhodol o nepriznaní požadovaných trov JUDr. Szénásimu a priznaní trov jemu, ktorý ich nežiadal. Zdôraznil, že v tejto veci nemôže postupovať podľa § 16a ods. 5 Exekučného poriadku, t. j. vysporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, keďže JUDr. Szénási v predmetnej veci nevymohol žiadne nerozdelené finančné prostriedky. Vytkol súdu prvého stupňa, že vo svojom uznesení neodôvodnil nepriznanie DPH. Mal za to, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Poukázal, že paušálna odmena za úkony označené ako doručenie rôznych listín v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky účinnej do 30. 04. 2008 je odmenou za ich doručenie, ale na ich vypracovanie je potrebné vynaložiť určitý čas, ktorý sa odmeňuje podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 tejto vyhlášky. Spracovanie určitého úkonu sa teda nepovažovalo pre určenie odmeny exekútora za úkon totožný s jeho doručením. Uzavrel, že vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení do 30. 04. 2008 nevylučovala poskytovať súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti tak časovú, ako i paušálnu odmenu. K tomu, aby vôbec mohlo byť získané poverenie, vydané upovedomenie o začatí exekúcie, zistený majetok, účet a platiteľ mzdy povinného je totiž nevyhnutné vypracovať žiadosť o poskytnutie súčinnosti, na ktoré úkony je potrebné vynaložiť čas. Záver súdu prvého stupňa o priznaní len paušálnej odmeny označil za nesprávny, nakoľko súdny exekútor pri svojej činnosti vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú konkrétne uvedené v § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 27. 06. 2003 súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Župná 6, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 46.833,-Sk ( 1.554,57 eura ) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil platobný výmer č. 1019/2003/2 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 26. 02. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 04. 2003 a vykonateľnosť dňa 25. 04. 2003. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 07. 07. 2003 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 14. 07. 2003 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 10. 08. 2012 súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho navrhol súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň predložil i špecifikáciu trov exekúcie v celkovej výške 52,30 eura a žiadal, aby bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie odvolaného exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, nar. 06. 03. 1943, bytom Komárno, Topoľová 8/1. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa návrhu súdneho exekútora vyhovel a exekúciu v danej veci zastavil. Tento výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania je súdnym exekútorom odvolaním napadnutá časť, týkajúca sa trov exekúcie, ktorou súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie vo výške 32,38 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Odvolací súd vzhľadom na námietku odvolateľa vo svojom odvolaní bol povinný skúmať, či toto nebolo vydané v konaní postihnutom vadami v prípade, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 OSP ). Podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad v preskúmavanej veci ide.
Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.
V súdenej veci napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 a § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vo výške 32,38 eura, pričom sa vôbec nezaoberal okolnosťami, týkajúcimi sa priznania požadovaných trov súdnym exekútorom JUDr. Ivančíkom pre súdneho exekútora JUDr. Szénásiho. Z takéhoto odôvodnenia uznesenia totiž nevyplýva, na základe čoho dospel k záveru o tom, že oprávnený je povinný zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivančíkovi ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Szénásiho. Zvlášť, keď trovy exekúcie žiadal súdny exekútor JUDr. Ivančík pre súdneho exekútora JUDr. Szenásiho.
Nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti učinilo konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, ktoré zistenie musí mať za následok jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vrátenie mu veci na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 OSP ) opätovne rozhodne o trovách exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní i z hľadiska námietok vznesených súdnym exekútorom v jeho odvolaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.