Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-11-2013.pdf
PDF · 131.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. N., I.. XX.X.XXXX F. W., I.. XX.X.XXXX, bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca W. Q., I.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho O. O. T. Č.. XXXX, N., za účasti matky W. Q., I.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej O. N. I. U. Č.R. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 30.1.2013 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného na maloleté deti tak, aby bol zaviazaný prispievať k rukám matky detí na výživu maloletých detí sumou 60 € mesačne od 1.1.2013 do budúcna a zároveň žiadal zaviazať matku detí nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že do podania návrhu prispieval na výživu N. sumou 82,99 € mesačne a maloletej W. sumou 66,39 € mesačne podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 44C 75/2006 zo dňa 14.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 354/2008 zo dňa 30.7.2009, pričom súd vychádzal z jeho mesačného čistého príjmu vo výške 415,09 € a u matky vo výške 295,53 €, on od 1.11.2012 sa stal nezamestnaným, nemal žiaden príjem, preto v januári 2013 uhradil výživné na deti vo výške 60 €, okrem 1 - izbovej chaty v ktorej býva, nevlastní žiaden majetok, je odkázaný na pomoc rodiny a známych. K návrhu pripojil vo fotokópií rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 13.11.2012 o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2012.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.3.2013 žiadala návrh otca zamietnuť, s jeho návrhom nesúhlasila, nesúhlas odôvodňovala tým, že je sama s 2 školopovinnými deťmi, N. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, W. je žiačkou 3. ročníka tej istej základnej školy, matka vlastní 1- izbový byt, ktorý musela po rozvode kúpiť za 30.000 € na čo si musela požičať 5.000 €, ktorú pôžičku spláca po 50 € mesačne, pracuje na E. Š. V. U. O. N. ako administratívna pracovníčka, pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú do 30.6.2013, poukazovala na to, že ani raz od ostatnej úpravy výživného v roku 2008 nepodala návrh na zvýšenie výživného napriek nárastu potrieb hlavne staršej dcéry, ktorá sa stala žiačkou 2. stupňa základnej školy, pričom otec detí už raz žiadal o zníženie výživného a momentálne podal i návrh na určenie výživného na seba v sume 70 €, je dlhodobo nezamestnaným pričom je zdravý a mohol by si nájsť prácu, je bývalým živnostníkom, v lete je na živnosti, cez zimu je nezamestnaným, na výživnom na maloleté deti jej dlhuje spolu 344 €, pričom v januári 2013 jej na základe svojho vlastného uváženia dal iba 60 € ako výživné napriek súdom stanovenej výške výživného,
k sviatkom deti neobdarúva, nie je s nimi v kontakte od minulého roka, uviedla, že ona s ním naposledy komunikovala formou SMS správ koncom januára 2013, kedy ho požiadala o zaplatenie výživného za január 2013, na čo otec reagoval vyhrážkou podania návrhu na zníženie výživného čo následne urobil, spoločný byt rodičov detí, uviedla, že títo predali za 50.000 €, ktoré si rozdelili na polovicu, z ktorej sumy si otec kúpil chatku za 8.000 €, teda malo mu zostať približne 17.000 €. Poukázala na mesačné výdavky nájom 150 €, potraviny + hygienické potreby 320 €, škola spolu + družina + strava 75 €, splátka dlhu 50 €, MHD 5 €, kredit N. 9 €, oblečenie 40 €, lieky 12 €, krúžky W. - anglický jazyk 12 €, plavecký 30 €, N. - anglický jazyk 12 €, kreatívny krúžok 12 €, výdavky na okuliare N. každý druhý rok 50 €, poplatok za odvoz odpadu 94,26 € ročne a úhrady nedoplatkov za odvoz odpadu a za elektrinu, pri príjmoch ktorými je jej výplata 420 €, výživné 60 € a prídavky 45 €, uvedenú situáciu rieši finančnými výpomocami od svojej sesternice prípadne od svojho otca. K vyjadreniu pripojila kópiu dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom E. Š. V. U. O. N. a ňou, z ktorej vyplýva, že pôvodná dohoda o vykonaní práce uzavretá na dobu určitú do 30.6.2012 bola zmenená na dobu určitú do 30.6.2013.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov navrhol upraviť výšku výživného pre N. a W. primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane povinného rodiča.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči obom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 44C 75/2006 zo dňa 14.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 354/2008 zo dňa 30.7.2009, pričom výrok o výživnom zo strany otca voči deťom nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2008, ktorými rozsudkami bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu N. sumou 2.500 Sk mesačne, pričom maloletá navštevovala 3. ročník základnej školy a na výživu maloletej W. sumou 2.000 Sk mesačne a maloletá navštevovala materskú škôlku, pri stanovení výživného súd vychádzal z príjmu matky v spoločnosti M. v priemere mesačne v čistom 8.903 Sk a z priemerného mesačného čistého príjmu otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby 12.505 Sk. Ako vyplýva z obsahu predmetného spisu v tom čase rodičia detí boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu v N., otec podľa ním daného vyjadrenia v marci 2007 od 1.1.2007 nemal žiaden príjem, mal pozastavenú živnosť vzhľadom na zákaz činnosti vedenia motorového vozidla a ním tvrdený útlm stavebnej činnosti v zimnom období, zo správy úradu práce zo dňa 30.7.2007 vyplynulo, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.1.2007 do dňa podania správy a mal uzavretú dohodu o vykonaní práce zo zamestnávateľom T. M..L..T.. od 1.2.2007 do 31.12.2007 pričom zdokladoval príjem za mesiace február až jún 2007 z tejto činnosti vo výške 3.800 Sk, z výpisu zo živnostenského registra otca v tom čase súd zistil v septembri 2007, že otec mal živnostenské oprávnenie od 30.8.1996 a v období od 8.1.2007 do 8.10.2007 mal toto oprávnenie pozastavené, zo správy spoločnosti T. M..L..T.. N. zo dňa 17.9.2007 vyplynul čistý príjem otca v tejto spoločnosti v mesiacoch marec až júl 2007 spolu v čistom 4.108 Sk (t.j. v priemere 821,6 Sk), zo správy z úradu práce z apríla 2008 vyplynulo, že otec bol od 8.10.2007 z evidencie úradu práce vyradený z dôvodu pokračovania prevádzkovania živnosti, rodina do 31.7.2007 poberala dávku a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 1.360 Sk mesačne, v apríli 2008 spoločnosť T. oznámila, že v mesiacoch október až december 2007 otec u nich nemal žiadne príjmy, z daňového priznania otca za rok 2007 vyplynuli jeho príjmy 170.947 Sk, výdavky 117.159 Sk, základ dane 61.938 Sk, daň nula (teda jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 5.161,50 Sk). Otec detí na pojednávaní konanom vo veci dňa 6.5.2008 uviedol, že bol v tom čase živnostníkom aj keď do 8.10.2007 mal pozastavenú živnostenskú činnosť a konštatoval, že jeho priemerný mesačný čistý príjem bol v skutočnosti vo výške 12.000 Sk, z potvrdenia o podaní daňového priznania otca za rok 2008 vyplýva vyčíslený základ dane za rok 2008 54.908 Sk a nulová daň (z čoho vyplýva priemerný mesačný čistý príjem 4.575,66 Sk), zo správy úradu práce z marca 2009 vyplýva, že otec sa opätovne zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie 16.3.2009 a ukončil podnikanie ku dňu 9.3.2009. Krajský súd v Košiciach v rozsudku 7CoP 354/2008, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného (sp. zn. 44C 75/2006), konštatoval, že otec v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa poukazoval na svoju zlú finančnú situáciu tvrdiac, že nemá ani základné životné potreby pre svoju osobu, že mal pozastavenú živnosť od roku 2007 až do roku 2008 kedy bol oslobodený od poplatkov do Sociálnej poisťovne, v čase podania odvolania tieto poplatky uhrádzal vo výške 2.686 Sk čím sa znížil jeho príjem ktorý poklesol mu
aj v dôsledku úrazu a z príjmu si hradil poplatky za bývanie, cestovné, stravu a podobne. Krajský súd v Košiciach konštatoval, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, výživné určil v súlade so Zákonom o rodine, v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, z jeho právnymi závermi a s odôvodnením rozsudku a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca boli na takej úrovni, že mu umožňovali prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu ako o tom rozhodol súd prvého stupňa a odvolacie námietky otca Krajský súd v Košiciach označil ako neodôvodnené a irelevantné keďže neuviedol žiadne nové skutočnosti než tie, ktoré uviedol už na súde prvého stupňa.
Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde bolo vedené konanie o návrhu otca na zníženie výživného na základe ním podaného návrhu 8.9.2009 pod sp. zn. 27P 269/2009, v ktorom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 20.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2010, ktorým rozsudok súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, pričom otec požadoval zníženie výživného na maloletú N. zo sumy 2.500 Sk, t.j. 82,99 €, na 25,36 € a na maloletú W. zo sumy 2.000 Sk, t.j. 66,39 €, taktiež na sumu 25,36 € dôvodiac tým, že bol nezamestnaný, nemal žiaden príjem preto nemohol platiť výživné v pôvodnej výške, z odôvodnenia ktorého rozsudku vyplýva, že otec podal návrh na zníženie výživného mesiac po ostatnom rozhodnutí súdu o výške výživného, ktorý nový návrh odôvodnil tým istým, čím odôvodňoval ním pôvodne podané odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa v konaní o rozvode manželstva účastníkov, ktoré dôvody doplnil tým, že v marci 2009 zrušil svoju živnosť, keďže po úraze ktorý utrpel 11.11.2008 bol dlhodobo práceneschopným a bol obmedzený vo výkone svojho zamestnania, preto sa prihlásil na úrade práce do evidencie nezamestnaných, následne dostal možnosť znovu aktivovať svoju živnosť s tým, že mu boli ponúknuté z euro fondov finančné prostriedky tak, že od 20.9.2010 opäť začal riadne podnikať, v čase evidencie na úrade práce bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 118 €, matka detí v tom čase bola nezamestnanou od 1.1.2010, dokedy pracovala ako šička s príjmom 8.000 Sk, následne sa prihlásila do evidencie nezamestnaných na úrade práce, do júla 2010 bola poberateľkou dávky v nezamestnanosti vo výške 140 €, neskôr jej podpora v nezamestnanosti priznaná nebola, žila s deťmi v 3-izbovom byte u svojho otca, ktorý bol invalidným dôchodcom, deti boli školopovinné, N. navštevovala 4. ročník a W. 1. ročník základnej školy, s nástupom do 1. ročníka maloletej W. matke vznikli značné náklady, obidve deti chodili na jazykové krúžky anglického jazyka, staršia sa venovala spevu, mladšia kresleniu, vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že otcom podaný návrh na zníženie výživného nebol dôvodný hlavne preto, že od právoplatnosti posledného rozhodnutia o úprave výživného do podania návrhu prešlo obdobie jedného mesiaca a nedošlo k zmene podstatných skutočností.
Matka detí je t.č. zamestnankyňou E. Š. V. U. O. N., je zamestnaná od 1.10.2010 na dobu určitú do 30.6.2013, v tomto pracovnom pomere matka dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 426,44 €.
Z finančných prostriedkov, ktoré rodičia získali predajom ich pôvodne spoločne vlastneného bytu matka kúpila 1-izbový byt v ktorom súčasnosti býva sama s oboma maloletými dcérami, kde podľa šetrení kolízneho opatrovníka dcéry majú zabezpečené všetko potrebné primerane k ich veku a potrebám. V súvislosti s bývaním matka hradí mesačné poplatky 150 €. Okrem týchto dvoch detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, okrem uvedeného bytu iný majetok nevlastní. V súvislosti s kúpou predmetného bytu bola nútená, ako uviedla aj vo svojom písomnom vyjadrení, vziať si pôžičku, ktorú doposiaľ spláca po 50 € mesačne.
Maloletá N. je t.č. žiačkou 6. ročníka základnej školy, matka jej za obedy v školskej jedálni uhrádza v priemere 15 € mesačne, na krúžok anglického jazyka jej uhrádza 12 € mesačne, na kreatívny krúžok taktiež 12 € mesačne, 2-krát ročne jej hradí poplatok za školské fotografovanie 8 €, každé dva roky v dôsledku výmeny okuliarov maloletej hradí poplatok 50 €, v priemere každý druhý mesiac maloletá potrebuje okolo 8 € na rôzne pracovné zošity z rôznych predmetov, čo ročne predstavuje výdavky okolo 30 €, matka s ňou má výdavky i na materiál potrebný na kreatívny krúžok, ktoré výdavky niekedy presiahnu aj 30 € mesačne, maloletá má záujem o návštevu aj ďalších krúžkov keďže ide o dieťa nadané a zručné, ale z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov jej to matka nemôže umožniť.
Maloletá W. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, navštevuje školskú družinu v súvislosti s čím jej matka hradí poplatok 22 € raz za dva mesiace, za obedy v školskej jedálni uhrádza 20 € mesačne, za návštevu krúžku anglického jazyka 12 € mesačne, toho času navštevuje plavecký výcvik za čo matka uhradila poplatok 30 €, v máji 2013 absolvovala maloletá W. prvé sväté prijímanie s čím mala matka výdavky presahujúce 150 €, ktoré prostriedky bola nútená si požičať, i ona má záujem o návštevu ďalších krúžkov, ale z finančných dôvodov ani jej to matka umožniť nemôže.
Deti majú záujem o návštevy rôznych podujatí čo je pre matku finančne náročné, snaží sa s nimi navštevovať galérie, múzeá a podobne, matka hradí sebe poplatok MHD 15 €, N. hradí za mobilný telefón 9 € a za MHD 5 € mesačne, obom dcéram na lieky vynakladá v priemere 15 € mesačne spolu po spriemerovaní výdavkov pri akútnych ochoreniach detí. Matka si hradí poplatok za mobilný telefón 22 €. Matka poukazovala na to, že vzhľadom na zlú finančnú situáciu je nútená ona sa výrazne obmedzovať, v zásade si nekupuje nové oblečenie, nenavštevuje kaderníčku, nemôže si kupovať ani iné doplnky, oblečenie pre deti sa snaží zabezpečovať nákupmi v second handoch prípadne získaním veci od známych.
Na poslednom pojednávaní matka konštatovala, že vzhľadom na to, že N. bola úspešná v dejepisnej olympiáde a tejto činnosti sa chce venovať i naďalej, ako i z dôvodu prípravy na vyučovanie bolo potrebné zakúpiť počítač, ktorý zakúpila starší za 150 €, hodnotu ktorého spláca v splátkach po 30 € mesačne, zároveň bolo potrebné zaviesť do domácnosti internet s čím matke vznikli mesačné výdavky 18 €.
Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec detí je osobou samostatne zárobkovo činnou od 1.7.2012.
Z výpisu zo živnostenského registra otca vyplýva, že tento mal živnostenské oprávnenie od 1.9.1996 do 9.3.2009, kedy došlo k zániku tohto jeho oprávnenia a následne opätovne mu vzniklo živnostenské oprávnenie 20.9.2010, má pozastavenú živnosť od 1.11.2012 do 30.6.2013, od 20.9.2010 otec má oprávnenie na vykonávanie činností montáž, rekonštrukcia, údržba nevyhradených technických zariadení - bránové systémy, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), výroba jednoduchých výrobkov z kovu.
Z daňového priznania za rok 2011 podaného otcom, s označením hlavného predmetu činnosti výroby ostatných kovových výrobkov, vyplýva, že otec uviedol príjmy 7.062,81 €, výdavky 4.823,07 €, základ dane 2.539,74 €, neuhradil žiadnu daň, teda takto dokladovaný bol jeho priemerný mesačný čistý príjem 186,60 €.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 vyplýva, že otec uviedol nulový základ dane a nulovú daň, z výkazov o príjmoch a výdavkoch za rok 2012 vyplýva vyčíslenie príjmov otca 4.898 € a výdavky 4.294 €.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky Košice z februára 2013 vyplýva, že otec nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia. Z doplňujúcej správy Sociálnej poisťovne ústredia Bratislava z apríla 2013 vyplýva, že otec sa v evidencii Sociálnej poisťovne k uvedenému dátumu nenachádzal.
Otec býva v chatke, ktorú, ako bolo uvedené vyššie, nadobudol kúpou z finančných prostriedkov, ktoré rodičia získali predajom ich pôvodne spoločného bytu, v tejto chatke býva spolu so svojou priateľkou, dcérou priateľky a t.č. aj ich spoločným dieťaťom voči ktorému otcovi pribudla vyživovacia povinnosť X.X.XXXX, kedy sa narodila z tohto vzťahu otca maloletá dcéra V. Q.. V súvislosti s bývaním hradia poplatok za plyn 6 € mesačne, za elektrinu 8 € mesačne, za vodu 18 - 20 € mesačne, za drevo na vykurovanie 280 € ročne a mesačne na benzín vynakladajú 40 € mesačne. Otec sa s dcérami nekontaktuje od leta 2012.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 27.2.2013 vyplýva, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 1.11.2012, ku dňu podania správy táto jeho evidencia trvala a bol poberateľom dávky hmotnej núdze od 1.1.2013 vo výške 62,50 € mesačne, od mája 2013 otec je poberateľom dávok hmotnej núdze vo výške 13,50 € mesačne.
Z potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2012 vyplýva, že družka otca u zamestnávateľa R. J. M. M.. M. L..T.., Z. v decembri 2012 dosiahla čiastkový základ dane 207 € a uhradila daň 39,33 €.
Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 vystaveného spoločnosťou J. L. N.Š. vyplýva, že družka otca za rok 2012 u tohto zamestnávateľa dosiahla základ dane 683,30 € a neuhradila žiadnu daň.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z mája 2013 vyplýva, že otcovi za prvé 3 mesiace roka 2013 boli vyplácané dávky hmotnej núdze 62,50 € a v apríli mu tieto boli vyplatené vo výške 140,35 €, družke otca od apríla 2013 je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške v priemere 167 €, zároveň sú jej vyplácané rodinné prídavky na 2 maloleté deti Y. Š., I.. XX.X.XXXX a dcéru otca V. Q.Ú., I.. X.X.XXXX, tieto sú jej vyplácané spolu vo výške 46,20 € mesačne, pred narodením maloletej V. jej tieto boli vyplácané na maloletú Y. vo výške 23,10 € mesačne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v čase opätovného začatia vykonávania živnosti v roku 2010 dostal príspevok od štátu 3.902,16 € na dobu 2 rokov, začal podnikať v oblasti garážových brán, montáže plotových súprav, ako miesto podnikania využíval dvor u svojho brata, príspevok štátu bol účelovo určený predovšetkým na odvody za prvé 2 roky a z týchto prostriedkov vyčerpal 1.430 € za jeden rok, časť týchto prostriedkov použil aj na nákup náradia, vykonaná daňová kontrola žiadne pochybenia v nakladaní s týmto príspevkom uňho nezistila. Tvrdil, že pôvodne platil odvody do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne spolu okolo 160 €, ale keďže nemal žiaden príjem bol nútený ísť na úrad práce preto následne už nemusel sociálnej poisťovni hradiť žiadne odvody a zdravotné poistenie zaňho začal platiť štát a týmto spôsobom za 6 mesiacov evidencie na úrade práce ušetril zhruba 900 € na poplatkoch pre sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Tvrdil, že v predmete jeho podnikania, čo sú „brány, ploty a podobne“, nie je práca, doplnil, že ročne uhrádza za odvoz odpadu 31 € len za svoju osobu a že sa pokúšal nájsť si napr. prácu vodiča ale zatiaľ bezvýsledne, pozastavenie výkonu živnostenského oprávnenia odôvodnil nedostatkom práce a snahou ušetriť na odvodoch do poisťovní, ako je uvedené vyššie, pričom v júni začína nové obdobie po posudzovanie platenia do sociálnej poisťovne preto požiadal do 30.6.2013 o pozastavenie výkonu živnosti, predmetnú chatu kúpil za 8.500 €, po rekonštrukcii chaty, tvrdil, že mu zostalo 1.200 €, ktoré použili s priateľkou na stravu spolu s dieťaťom priateľky, ktoré dieťa občasne vozieva do škôlky, otec tohto dieťaťa na jeho výživu riadne prispieva. Otec vlastní autá značky Žiguli rok výroby 1974 a Volkswagen Passat rok výroby 1996, ktoré sú nepojazdné, používajú auto jeho priateľky Peugeot rok výroby 1992, tvrdil na pojednávaní, že na bývanie vynakladajú cca 110 €, na stravu 280 - 300 € mesačne, poukazoval na zvýšenie výdavkov na oblečenie a hygienické potreby z dôvodu pribudnutia mu vyživovacej povinnosti keďže maloletej V. zakúpil plienky v hodnote asi 30 € mesačne, na hygienické potreby maloletej vynakladajú 28 € mesačne, kúpil jej starší kočík za 150 €, vaničku za 10 €, základnú výbavičku a oblečenie mesačne dopĺňajú v hodnote cca 10 €, ktoré oblečenie sa snažia nakupovať v second hande alebo ho získajú od známych, sám si na oblečenie nevynakladá žiadne prostriedky. Otec doplnil, že za 2 roky živnosti potom, čo dostal príspevok od štátu sa mu „v živnosti veľmi darilo“, keďže z príspevku štátu odvádzal povinné odvody do poisťovní, poukazoval na to, že v minulosti si dopĺňal zdroj svojich príjmov spoluprácou so spoločnosťou T. M..L..T.., kde si vedel zarobiť maximálne 100 € mesačne za 2 výjazdy podľa požiadaviek uvedenej firmy, avšak nastala situácia, že firma si od neho objednala práce ktorých výkon on prisľúbil, následne sa na výkon prác nedostavil preto s ním firma spoluprácu ukončila, u tohto zamestnávateľa tvrdil, že spočiatku pracoval v 12 hodinových zmenách po dobu celého mesiaca a vedel si takto zarobiť 400 € a mal v tom čase ešte aj ďalšie práce následne dochádzalo k poklesu prác uvedenej firmy preto sa rozhodol vykonávať živnosť, čo bolo asi niekedy v roku 2002, následne už u tejto firmy mal príjmy okolo 6.000 - 8.000 Sk mesačne popri výkone vlastnej živnosti, spomínaných 100 € mesačne v tejto spoločnosti zarábal v roku 2011 alebo 2010, presne to už špecifikovať nevedel, on sám je vyučený elektro-mechanik, má ukončenú strednú školu s maturitou.
Zo správy Geodetického a kartografického ústavu súd zistil, že otec je podielovým spoluvlastníkom záhrad a ornej pôdy v okrese W. a ako už bolo uvedené je výlučným vlastníkom záhrady a chaty v okrese N. R., katastrálnom území O. T..
Zo správy spoločnosti T. M.. M. L..T.. zo 4.6.2013 vyplýva, že otec u nich pracoval na dohodu, ktorá bola ukončená v októbri 2007, od januára 2009 výkony pre firmu T. M.. M. L..T.. si fakturoval, v čase podania správy už pre nich niekoľko rokov nepracoval, v minulosti nenastúpil bez vysvetlenia na dohovorenú zákazku a spolupráca preto skončila.
Otec uviedol, že práce pre túto spoločnosť otec vykonával v roku 2001 do roku 2011 a doplnil, že v uvedených rokoch mal taký príjem, že vedel hradiť všetky výdavky domácnosti.
Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 4.6.2013 vyplýva, že otec je vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Passat rok výroby 1998 a je držiteľom vozidla VAZ rok výroby 1999.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh nebol dôvodný, ku dňu podania návrhu otcom nedošlo k žiadnej podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného z jeho strany na maloleté deti, keďže otec obdobne ako v predchádzajúcich obdobiach v čase rozhodovania súdu o výživnom len opätovne ako osoba samostatne zárobkovo činná mal pozastavenú živnostenskú činnosť, ktoré konanie otec v tejto veci zdôvodňoval získaním finančných výhod formou úspor neplatením povinných odvodov do poisťovní a doplnením zdrojov príjmov poberaním dávok hmotnej núdze, uvedenú tzv. sociálnu odkázanosť súd ale na strane otca nezohľadnil, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na strane otca ide o opakované zneužívanie systému, pričom na strane otca ide o osobu, ktorá je zdravá, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, dlhodobo má živnostenské oprávnenie, ktoré si v roku 2010 po predchádzajúcom ukončení v roku 2009 obnovil spôsobom, ktorý mu umožnil získať značné príspevky z eurofondov, ktoré prostriedky následne aj využíval, ako sám uviedol, predovšetkým na hradenie povinných odvodov do poisťovní, navyše otec v minulosti, ako uviedol i sám a ako i vyplynulo z listinných dôkazov, mal spoluprácu so spoločnosťou T., ktorá spolupráca s ním bola skončená nesplnením jeho povinností, čím sa otec zbavil majetkového prospechu, ktorým bol príjem z tejto spolupráce a popísané konanie súd vyhodnotil ako nezodpovedný prístup otca k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti voči 2 maloletým dcéram, ktorá nezodpovednosť na strane otca nemôže byť
posudzovaná v neprospech maloletých detí, ktoré svojou výživou sú na svojich rodičov odkázané, otec vzhľadom na jeho pracovné skúsenosti, vzdelanie a zdravotný stav je povinný zariadiť sa tak a využívať svoje možností a schopností tak, aby zabezpečoval aspoň základné potreby maloletých detí pričom súd poukazuje na to, že doposiaľ súdom stanovené výživné určené ešte v roku 2008 v súčasnosti už ani zďaleka nezodpovedá potrebám maloletých detí, keďže zo súdom určeného výživného na maloletú N. vyplýva prispievanie otca na potreby tohto dieťaťa vo výške 2,76 € denne a u maloletej W. 2,21 € denne, z čoho je nesporné, že ostatné potreby detí v celom rozsahu je nútená zabezpečovať matka, keďže toto pôvodne súdom stanovené výživné zo strany otca nemôže postačovať a nepostačuje ani na krytie základných narastajúcich potrieb detí.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá nastala tým, že X.X.XXXX pribudnutím otcovi ďalšej vyživovacej povinnosti, k uvedenému súd poznamenáva, že vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu má nielen otec ale aj matka tohto dieťaťa a táto zmena pomerov v danom prípade nemôže mať za následok zníženie výživného zo strany otca na jeho staršie 2 maloleté deti, keďže na stranách týchto detí došlo k výraznému nárastu ich odôvodnených potrieb už len v súvislosti s nárastom štandardných výdavkov v spoločnosti, navyše u oboch maloletých detí N. a W. sa ich odôvodnené výdavky zvýšili aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň škôl.
Súd zároveň dáva do pozornosti, že otec je vlastníkom pomerne veľkých podielov nehnuteľností a na strane otca súd prihliadol aj k tomu, že tento počas celého sporného obdobia žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej maloletou dcérou a preto táto jeho družka je povinná sa podieľať na nákladoch ich spoločnej domácnosti pomerne ako za seba, tak aj za svoju maloletú dcéru a od narodenia maloletej V. pomerne aj za toto maloleté dieťa, naopak matka žije s maloletými dcérami účastníkov sama a je nútená všetky výdavky aj v súvislosti s bývaním znášať sama.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).