Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-98-2013.pdf
PDF · 96.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred sudkyňou Mg. Zuzanou Bezákovou, v právnej veci navrhovateľky W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto E. W., t.č. bytom O. XXXX, E. W., proti odporcovi O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto E. W., prechodne bytom 1. mája XX, E. W., t.č. P. E., o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom N.: O., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a odporcu O. N., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 28.10.2000 v E. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. W., vo zväzku 9, ročník 2000, strana 252, pod por. č. 64 r o z v á d z a.
Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloleté deti N.: O., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne na každé dieťa jednotlivo, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletých detí N.: O., W., N., M., Y. a Z. sa svojím návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 05.03.2013, domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bude prispievať na výživu sumou 30 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo, styk otca s deťmi nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi manželmi došlo k citovému odcudzeniu, nakoľko manžel si v priebehu siedmich rokoch od uzavretia manželstva našiel novú známosť, s ktorou sa asi po troch mesiacoch nasťahoval a býval s ňou v jednej domácnosti. Od roku 2007 nežijú v spoločnej domácnosti, ničím neprispieva na ich spoločné deti. Aj keď zarábal peniaze, tak ich prehral na hracích automatoch a alkohol. Vôbec nepoznal ich spoločné deti.
Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, k odporcovi nemá žiadny citový vzťah a nechce zotrvávať v tomto manželstve. Manželstvo s odporcom uzatvorila v r. 2000. Už aj predtým spolu žili, z manželstva pochádza šesť detí. Problémy v manželstve začali niekedy v r. 2004, keď si odporca našiel svoju poslednú priateľku, s ktorou má aj dve mal. deti. Už aj predtým mal veľa priateliek, o ktorých vedela. Iné problémy vo vzťahu nemali. Žila s manželom u jeho matky. Viackrát sa stalo, že si svoju priateľku priniesol aj domov a ju z bytu vyhodil. Chcela ju aj fyzicky napadnúť. Manžel nastúpil na posledný výkon trestu odňatia slobody v 12/2012, dovtedy sa stýkali aj ako manželia. Automaty manžel už prestal hrávať, ale vypiť si ľúbil. Býval pod vplyvom alkoholu aj každý druhý deň. V súčasnosti býva so svojou sestrou a jej manželom v rodinnom dome, mesačne uhrádzam nájom 125 eur za mňa a za deti. Zabezpečuje starostlivosť o všetky deti s výnimkou O., ktorý sa nachádza v starostlivosti svojej starej matky - matky odporcu. Je zvyknutý chodí do školy na B., má to od nej bližšie. Okrem bežných výdavkov ako strava a ošatenie žiadne zvýšené výdavky na mal. deti nemá, ich zdravotný stav je dobrý.
Odporca vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasí, aby všetky deti okrem mal. O. boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a mal. O. žiada zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti svojej matke X. N., pričom bude prispievať na výživu detí sumou minimálneho výživného na každé dieťa jednotlivo, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody. Vie, že to on spravil chybu v manželstve, lebo ženu podvádzal. Žiadal ju, aby mu dala ešte šancu. Teraz by sa zmenil. Predtým mal priateľky. S jednou má dve deti J. N., nar. XX.X.XXXX a V. N., nar. X.X.XXXX. Má voči nim určenú vyživovaciu povinnosť 30 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo určenú rozsudkom OS Trnava z r. 2012. Všetko, čo sa týka ich spolužitia je pravdou, čo uviedla navrhovateľka. Vo výkone trestu je pracovne zaradený, má príjem asi 2 eurá. Predtým pracoval len brigádnicky s príjmom cca 100 eur mesačne.
Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že sa dohodli na úprave rodičovských práv tak, že mal. deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bude prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným. Styk odporcu upraviť nežiadajú, nakoľko je otec vo výkone trestu, matka otcovi v styku nebráni.
Kolízny opatrovník na pojednávaní predniesol správu zo šetrenia pomerov v rodine navrhovateľky, v starostlivosti ktorej neboli o maloleté deti zistené žiadne nedostatky. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol súdu, aby zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil minimálne výživné na každé dieťa jednotlivo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu navrhovateľky zo dňa 05.03.2013 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- sobášny list,
- rodné listy maloletých detí - originály sa po oboznámení navrhovateľke vracajú,
- správa o povesti účastníkov konania,
- potvrdenie o príjme navrhovateľky,
- správa zo šetrenia pomerov u navrhovateľky zo dňa 17.06.2013,
- potvrdenie o návšteve MŠ a ZŠ mal. detí,
- pripojený spis OS Nitra 9C/301/2007 a 12C/273/2006
a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka uzatvorila manželstvo s odporcom dňa 28.10.2000. S odporcom žila v spoločnej domácnosti u jeho matky do roku 2007. Odporca na maloleté deti žiadnou sumou neprispieva. Odporca udržiaval počas manželstva viaceré známosti. Opakovane si vodil svoju priateľku domov, pričom vtedy navrhovateľku z bytu vyhodil. Zo vzťahu s odporcom pochádza 6 maloletých detí: O., W., N., M., Y. a Z.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2012, kedy nastúpil odporca výkon trestu odňatia slobody a navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, prestali spoločne hospodáriť a intímne sa stýkať.
Navrhovateľka býva spoločne s maloletými deťmi: W., N., M., Y. a Z. v spoločnej domácnosti so svojou sestrou K. N., jej manželom B. a ich maloletým synom B. v rodinnom dome na adrese O. XXXX, E. W.. Ide o dvojizbový rodinný dom nachádzajúci sa v záhradkárskej oblasti, ktorý je napojený na prívod vody a elektriny. Poplatky spojené s užívaním domu platí navrhovateľka a rodina jej sestry na polovicu. Za nájomné platia 200 eur mesačne a za elektrinu 50 eur mesačne. Z podanej správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce o šetrení pomerov rodinnej a sociálnej situácie navrhovateľky ďalej vyplýva, že domácnosť je hygienicky na dobrej úrovni. V čase vykonania šetrenia bola domácnosť uprataná, deti boli spokojné, čisté a primerane k počasiu oblečené. V domácnosti boli dostatočné zásoby potravín. Maloletý syn O. býva v spoločnej domácnosti s matkou odporcu, je u nej zvyknutý, má to bližšie do školy. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 249,50 eur mesačne a rodinné prídavky na šesť maloletých detí vo výške 138,60 eur mesačne. Iný príjem nemá.
Odporca sa od 05.12.2012 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v P. na výkon trestu odňatia slobody v E., kde bol pracovne zaradený v období od 26.02.2013 do 19.03.2013 a od 28.03.2013 do 23.04.2013. V súčasnosti je opäť pracovne zaradený od 01.05.2013. V období 02-04/2013 dosiahol čistú odmenu v sume 28,46 eur. Predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody je dňa 13.07.2014. Pred nástupom na výkon trestu pracoval len brigádne s príjmom cca 100 eur mesačne. Okrem maloletých detí pochádzajúcich zo vzťahu a z manželstva s navrhovateľkou má dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči J. N., nar. XX.XX.XXXX a V. N., nar. XX.XX.XXXX. Túto vyživovaciu povinnosť má určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava vo výške 30 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel pre ktoré bolo uzatvorené, toto manželstvo je narušené, pričom z výpovedí manželov súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Podľa názoru súdu spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine. Obaja účastníci konania prezentovali svoj postoj smerujúci k rozvodu manželstva. Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, manželstvo nie je riadne fungujúce, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v opakovaných neverách odporcu. Súd nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb, ani perspektívu obnovenie manželského spolužitia, jeho zachovanie nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré boli v poslednom období vystavené stresovým situáciám z dôvodu hádok manželov, preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súčasne súd upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Všetky deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá v súčasnosti riadne zabezpečuje starostlivosť o ne starostlivosť a má záujem o zabezpečovanie starostlivosti aj načas po rozvode manželstva. Odporca súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca spočiatku žiadal, aby bol najstarší syn O. N. zverený do starostlivosti jeho matky- starej matky maloletého. Rozhodnúť o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti však možno len vtedy, ak starostlivosť o dieťa nemôžu zabezpečovať jeho rodičia, čo v tomto prípade nebolo zistené, pretože navrhovateľka- matka má vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti a nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by starostlivosť o syna zabezpečovať nemohla. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že otec sa toho času nachádza vo výkone trestu, kde je pracovne zaradený. Z jeho pracovnej odmeny sa mu vykonávajú zrážky prednostne na výživné v zákonom stanovenej výške. Pred nástupom na výkon trestu bol odporca nezamestnaný, pracoval len občas brigádne. Preto súd určil minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Po ukončení trestu odňatia slobody otca, ak nastane zmena pomerov u účastníkov konania, je možné zmeniť toto rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.