Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-255-2013.pdf
PDF · 69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/255/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zastúpenej Tomášom Kušnírom, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5 proti odporcovi I. D., nar. X. X. XXXX, trvale bytom M. nad B. XXX, okres I., toho času na neznámom mieste, zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou W. C., pracovníčkou Okresného súdu v Martine, v konaní o zaplatenie 228,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 9C/291/2012-45 zo dňa 23. 1. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 228,96 Eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy č. 5416427 zo dňa 11. 11. 2005.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že navrhovateľka v priebehu konania nepreukázala - neposkytla súdu špecifikáciu výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom odporca uhradil navrhovateľke doposiaľ sumu 1 020,36 Eur, pričom schválený úverový rámec mal hodnotu len 995,82 Eur. Pokiaľ i zo strany odporcu došlo k uznaniu dlhu, dlh ani v uznaní nebol určený čo do dôvodu, aj čo do výšky, a preto tento právny úkon nemožno považovať za dostatočne určitý a zrozumiteľný, čo má za následok jeho neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového konania, aj keď mal v konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že prvostupňový súd sa nesprávne vyporiadal s otázkou premlčania. Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá ust.
§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby v takomto prípade nastúpil. Odporcovia sú
v mnohých prípadoch v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov, pričom v snahe zabrániť súdnemu riešeniu veci sú vyzývaní písomne, telefonicky, vykonaním osobných návštev v snahe zabezpečiť úhradu dlžnej sumy ešte pred podaním žalobného návrhu za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a zabrániť tak zbytočnému navyšovaniu dlžnej sumy. Odporca si bol vedomý svojho záväzku, avšak tento uhradený nebol, preto jeho konanie nemožno považovať za morálne a čestné a nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa.
Pokiaľ navrhovateľka v priebehu odvolacieho konania poukazovala na nesprávnu aplikáciu ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s premlčaním dlhu, tu je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd pri zdôvodnení svojho rozhodnutia nevychádzal z citovaného zákonného ustanovenia, ani týmto zákonným ustanovením svoje rozhodnutie nedôvodil, a preto odvolací súd, súc viazaný dôvodmi odvolania, na tieto námietky nemohol prihliadnuť a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, i keď mal v odvolacom konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.