Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/28/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Kovotrans, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach - mestská časť Šaca, Železiarenská 11, IČO: 31 699 197, o vymoženie 323,24 eura a trov exekučného konania, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 1482/98, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16. februára 2012, č.k. takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a proti výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením :

1/ exekúciu vyhlásil za neprípustnú, 2/ exekúciu zastavil a 2/ súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.12.1998, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal. Vychádzajúc zo zistenia z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo 5432/V, že povinný bol ku dňu 21.09.2007 vymazaný z obchodného registra, v dôsledku čoho stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. , čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, exekúciu vedenú proti povinnému vyhlásil za neprípustnú a podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu zastavil.

O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko na ich náhradu nemohol zaviazať oprávneného, ktorý dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať nemohol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má zákonný nárok

na trovy exekúcie. Vychádzal pritom z tvrdenia, že exekučný súd predovšetkým nesprávne posúdil dôvod zastavenia exekúcie, pretože exekúciu mal zastaviť podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže podnet na zastavenie exekúcie dal on ako účastník exekučného konania v časti trov exekúcie a zároveň požiadal priznať aj trovy exekúcie, na ktoré má zákonný nárok. Bol toho názoru, že ak povinný zanikne, nemá už prvostupňový súd možnosť úvahy, ale je povinný rozhodnúť o trovách a úhradou trov zaviazať oprávneného, ako jediného existujúceho účastníka exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , , ako aj ďalšie a poukázal na to, že ak by súd nechcel zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, má ešte možnosť priznať mu trovy exekúcie od súdu (štátu). Ďalej uviedol, že rozhodnutie ESĽP - Van der Mussele proti Belgicku nie je rozhodnutím, z ktorého vyplýva, že riziko výkonu advokátskej profesie sa vzťahuje aj na iné tzv. slobodné povolania, nie len na advokátov (advokátskych koncipientov). Nepriznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi dochádza k porušovaniu základných práv zaručených SR.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd podľa ust. prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie je potrebné odmietnuť a po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo ( ), že v tomto výroku je ho potrebné zrušiť.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným predpisom upravujúcim exekučné konanie v zmysle cit. ust. je o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Ako z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Toto vymedzenie okruhu účastníkov konania je totožné s definíciou účastníkov konania, podľa ktorej je účastníkom občianskeho súdneho konania ten, koho za účastníka výslovne určuje zákon. Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Preto aj súdneho exekútora treba považovať len za účastníka pre určitý úsek konania. V takomto prípade exekútor môže využívať také procesné práva ako účastník konania.

Od účinnosti , ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, možno podať odvolanie proti niektorým uzneseniam, ktorými sa rozhodovalo o návrhu (alebo aj bez neho) na zastavenie exekúcie.

Proti výrokom uznesenia, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená, môže podať odvolanie len oprávnený. Súdny exekútor takéto oprávnenie nemá.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa cit. ust. odmietol odvolanie súdneho exekútora proti výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a proti výroku o zastavení exekúcie.

Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, ak nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe konštatovania, že oprávnený nemohol predvídať zastavenie exekúcie a teda zastavenie exekúcie nezavinil (§ 203 Exekučného poriadku). Z ustálenej súdnej praxe nadväzujúcej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. vyplýva, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie (a tým aj aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie podľa Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd podľa zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať s dôvodmi výmazu povinného z obchodného registra, v závislosti od prijatých záverov a vyššie prezentovaných právnych úvah ustáliť dôvod zastavenia exekúcie a tým aj to, kto bude znášať trovy exekúcie, následne bude jeho povinnosťou zistiť, či súdny exekútor viedol exekúciu účelne, t.j. či riadne a včas vykonal, resp. mohol vykonať všetky úkony potrebné pre uspokojenie pohľadávky oprávneného v nadväznosti na čas, ktorý uplynul medzi udelením poverenia na vykonanie exekúcie a dňom, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra a na základe záverov o ich účelnosti, určiť rozsah trov a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo určité, dostatočne zrozumiteľné a preskúmateľné.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.