Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-96-2013.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Anny Kovaľovej, predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. F. F., nar. XX XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. XXX, 2. F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX G. pri Q. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom so sídlom Sabinov, Ružová 10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 2 537,91 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 03. 2013, č. k. 9C 399/2012-137 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Ďalej vyslovil, že trovy konania žalovanému v 1. rade nepriznáva. Priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 442,81 Eur a žalovanej v 2.rade vo výške 254,70 Eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru v roku 2007. Úver mal byť splatený najneskôr do 20. 12. 2009. Žalovaní však v 1. a 2. rade však neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušovali povinnosť podľa zmluvy a postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Žalobca spolu s podanou žalobou v texte v čl. 3 výslovne uviedol, že odstúpil aj od zmluvy vzhľadom na to, že porušili žalovaní v 1. a 2. rade svoju povinnosť splácať tento úver.
Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver nebol splácaný od roku 2007, pričom do roku 2009 mal byť zaplatený celý. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu nepostupoval v zmysle dojednaných podmienok, keďže mohol v priebehu trvania zmluvného vzťahu, buď zosplatniť úver, buď vypovedať, alebo od neho odstúpiť, pričom z bodu 7.6.1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že porušenie sa považuje vtedy, ak príde k omeškaniu so splatením jednej splátky istiny alebo úroku viac ako 10 dní. Tieto podmienky nastali po mesiaci jún 2007. Pre súd nebolo dôležité, že k odstúpeniu od zmluvy pristúpil žalobca po tom, čo nadobudol túto pohľadávku.
Konštatoval, že zmluva bola uzavretá 28. júna 2011, čiže dávno potom, čo mal byť celý úver žalovanými v 1. a 2. rade zaplatený. Z tohto dôvodu bolo možné, či už zmluvu vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy,
alebo ju celú zosplatniť, a to zo strany Slovenskej sporiteľne, teda právneho predchodcu žalobcu. Z uvedeného vyplynulo, že žaloba bola podaná až 02. 07. 2012, tzn. že dávno uplynuli lehoty na uplatnenie tohto nároku, či by už Slovenská sporiteľňa pristúpila k zosplatneniu celého dlhu a žiadosti o to, aby bol zaplatený úver naraz po porušení povinnosti splácať tento úver, hneď pri prvej splátke, pričom potom by plynula všeobecná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka, tzn. trojročná, alebo by zvolila postup odstúpenia od zmluvy, kde by mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by zase lehota na vydanie plynula podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nie je v súlade s dobrými mravmi, aby poskytovateľ služby nepostupoval pri uplatnení svojich nárokov v súlade s dohodnutými podmienkami a postupoval tak, že v prípade, že sa úver nespláca, neriešil túto vec dohodnutým spôsobom, teda okolnosťami, ktoré boli dohodnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a boli súčasťou zmluvy. Žaloba bola podaná dávno po uplynutí aj dvojročnej lehoty na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, aj trojročnej lehoty pre prípad všeobecnej premlčacej lehoty, kedy mal byť úver splatený. Pokiaľ aj žalobca predlžil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 11. 2011 podpísanú žalovaným v 1. rade, táto dohoda sama o sebe neobsahuje v čl. 2 tejto dohody o uznaní záväzku tú skutočnosť, že ide už o premlčaný nárok, čo je podstatným v danom prípade a nie je to uvedené vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Takéto uznanie nemá ani právne účinky, keďže manželstvo účastníkov bolo rozvedené ešte v roku 2009, teda dávno predtým ako uznal žalovaný v 1. rade tento nárok. Z týchto dôvodov žalobu zamietol voči žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný v 1. rade sa nezúčastnil pojednávania a trovy si neuplatnil, žalovaná v 2. rade bola zastúpená Centrom právnej pomoci, bola úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaných, dôvodne bránil ich záujmy a z tohto dôvodu mu tak isto priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti tej časti rozsudku, ktorým bol návrh voči žalovanému v 1. rade zamietnutý a boli priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že záväzok, ktorý žalovaný v 1. rade uznal v čase podpisu dohody nebol premlčaný. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že splatnosť pohľadávky nastala v roku 2007, nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo, avšak poukázal na určenie konečnej splatnosti dňa 20. 12. 2009, čo znamená, že ku dňu podpísania dohody jeho pohľadávka nebola premlčaná a súd mal pristúpiť k aplikácii ust. § 103 Občianskeho zákonníka a priznať prinajmenšom splátky, ktoré v čase uznania a podpisu dohody premlčané neboli. Podpisom dohody došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu žalovaným v 1. rade. Nastali právne účinky spojené s uznaním práv podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska účinkov spojených s §110 ods. 1 O. s. p. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušenia plynutia pôvodne premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania premlčania vedel alebo nie. Zároveň poukázal na ust. čl. 3 bod 3.2 dohody, ktorým odporca potvrdil svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu. Úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný v 1. rade sám žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, umožnil mu splácať dlžnú sumu, a teda sa snažil predísť súdnemu konaniu. Je logické, že si musel zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky, a to práve uznaním dlhu zo strany žalovaného v 1. rade, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené je absurdné hovoriť o sankčných postaveniach spotrebiteľa uzavretím dohody, keďže išlo o prejav slobodnej vôle žalovaného. V danom prípade dochádza k popretiu zásady rovnosti účastníkov konania a neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zabaveniu zodpovednosti za plnenie svojich povinností. Konanie odporcu v 1. rade nemožno považovať za morálne a čestné a nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola poskytnutá ochrana. Žalovaný v 1. rade potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojím podpisom existujúci záväzok uznal. K podpisu dohody nebol donútený. Súd sa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade s predmetnou dohodou vôbec nevyporiadal. Rovnako nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Zastáva názor, že vedľajší účastník, teda združenie musí samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovy účelne vynaloženými na uplatnenie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o vstupe združenia do konania ani nemali žiadnu vedomosť. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporuší základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak ide o procesné podanie, ktoré sa nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesných významných skutočností. Vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, o ktorých stave nemá žiadnu vedomosť. Skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si voči žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Súd prvého stupňa zistil, že už právny predchodca žalobcu nepostupoval v zmysle dojednaných podmienok. Stotožňuje sa s názorom súdu, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty na uplatnenie nárokov, bez ohľadu na to, či by sa bolo pristúpilo k zosplatneniu celého dlhu, alebo aby bol úver zaplatený naraz. Nie je v súlade s dobrými mravmi, aby poskytovateľ služby nepostupoval pri uplatnení svojich nárokov v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zo žalobcom predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára, ktorú podpísal žalovaný v 1. Rade (z čl. 2 tejto dohody o uznaní záväzku) vyplýva skutočnosť, že ide o premlčaný dlh. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky aj dôvodu, predpokladá sa, že dlh trvá. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie ten následok, len ak ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Preto odvolanie žalobcu považuje za účelné, neopodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vo veci prijal správne právne závery a aj správne rozhodol, na zistenie v ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť s námietkou premlčania.
Ak súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, je rozhodnutie vecne správne z toho hľadiska, že žalobca vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok ust. § 558 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že v čase uznania dlh ešte trval. To znamená, že na žalobcovi bola povinnosť preukázať, že v čase uznania dlhu tento existoval. Z obsahu spisu však nevyplýva, žeby túto okolnosť bol žalobca preukázal. Žalobca sa len odvoláva na existenciu dohody o uznaní dlhu, avšak jeho existenciu v čase uznania nijako nepreukázal, pričom bolo jeho povinnosťou tento dlh preukazovať, pretože ak žalovaný nevedel o premlčaní, nemá uznanie za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá. Odvolací súd sa nestotožnil s tou odvolacou námietkou, že v danom prípade žalovaný mal potvrdiť svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu, keď poukázal na ust. čl. 3 bod 3. 2 dohody.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že vzťah, ktorý exitoval medzi žalobcom a žalovaným bol právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie, ktoré upravuje právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tie ustanovenia treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušila alebo môže narušiť správanie priemerného spotrebiteľa. Prvostupňový súd odbornú starostlivosť a podstatné narušenie správania sa spotrebiteľa, uvádzal aj vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorou možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery upolatňovanej v jeho činnosti. Obe dohody boli pripravované žalobcom na predtlačenom formulári, pričom v bode 2 týkajúcom sa uznania záväzku, však žiadna
zmienka o premlčaní sa vôbec nenachádza, hoci z logického hľadiska zmienka o premlčaní a jeho následkoch by mala byť uvedená práve v tomto ustanovení. Vedomosť o premlčaní, jeho následkoch, bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia sa uvádza v bode 3 upravujúceho formu splatenia záväzku. Z dohody nie je zrejmé, aby žalovanému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Ak žalobca ničím nepreukázal, že takéto informácie žalovaným poskytol, resp. žalovanému v 1. rade, uznanie dlhu, o premlčaní, ktorým žalovaní vedomosť nemali, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí premlčania novej 10 ročnej premlčacej doby.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani tie odvolacie námietky žalobcu, že v čase podpísania dohody nebol dlh premlčaný. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 02. 07. 2012 a že žalovaní mali začať splácať úver už od 20. 06. 2007. Žalobca nepristúpil k zosplatneniu dlhu, zmluvu nevypovedal, ani od nej neodstúpil preto už od nasledujúceho dňa, kedy žalovaní mali začať splácať úver (21. 06. 2007) bežali 2-ročné a 3-ročné lehoty žalobcovi pre uplatnenie nároku. Keďže záväzok bol uznaný 07. 11. 2011, t. zn., že v čase uznania záväzku bol dlh premlčaný. Okrem toho žalobca nepreukázal mimoriadnu splátku úveru 20. 12. 2009 ako tvrdil a rovnako tak ani nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych splátok pozostáva istina a kedy sa stala tá ktorá splatnou. Preto jeho námietky v tomto smere bolo potrebné považovať za nedôvodné a účelné.
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
Rámec odvolacieho konania žalobca jasne vymedzil aj tým, že žalovaný v 1.rade, ktorý uznal dlh, v čase podpisu dohody nebol premlčaný, pretože potvrdil svoju vedomosť o prípadnom premlčaní premlčacieho dlhu, odvolací dôvod nepovažoval za dôvodný. Žalobca však nepreukázal, aby žalovanému v 1. rade poskytol zrozumiteľné informácie, čo znamená premlčanie dlhu. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v spomínanej dohode o uznaní záväzku, odvolací súd považoval takéto konanie žalobcu ako nekalú obchodnú praktiku.
Pokiaľ sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka, ktoré boli priznané prvostupňovým súdom, odvolací súd ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba, ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, resp. nadbytočnosti. Vedľajší účastník má totiž v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O. s. p..
Z ust. 93 ods. 4 O. s. p. možno vyvodiť, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania, realizuje možnosťou zabezpečenia si kvalifikovaného právneho zastúpenia splnomocneným právnym zástupcom advokátom. Samozrejme aj právo na náhradu trov konania. Podľa ust. § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia. Občiansky súdny poriadok v § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach preto nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájil svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné a účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalobcu vo vzťahu k priznaniu trov vedľajšiemu účastníkovi, považoval za nedôvodnú a rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti za vecne správne.
So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.