Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-149-2013.pdf
PDF · 102.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/149/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., G. XX, t. č. T., G. XX, zastúpený JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou, Farská 12, Nitra, proti odporkyni: N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., G. XX, zastúpená V.. K. U., bytom T., G. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre, zo dňa 11. decembra 2012 č. k. 18C/250/2010-196, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti zročného výživného z m e ň u j e takto:
Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 15. 10. 2010 do 29. 05. 2013 k rukám navrhovateľa.
Zročné výživné za čas od 15. 10. 2010 do 29. 05. 2013 u r č u j e sumou 1.574,18 eur. Túto sumu povoľuje zaplatiť odporkyni v mesačných splátkach po 50 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 15. 10. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za čas od 15. 10. 2010 do 30. 11. 2012 v sume 2.551,52 eur povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Konanie v časti zaplatenia výživného v sume 50 eur mesačne podľa § 96 ods. 1, 3 pre späťvzatie návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne vrátane trov štátu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenie § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný čiastočne, keď v konaní bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyne - matky navrhovateľa trvá, pretože navrhovateľ je študentom Pedagogickej fakulty UKF v T., zapísaný v dennom štúdiu magisterského študijného programu pedagogika a psychológia, s dĺžkou štúdia dva roky. Navrhovateľ sa dňa 23. 08. 2010 odsťahoval z domácnosti odporkyne spolu so sestrou S.. Žije u tety W. H., ktorá zabezpečuje jeho potreby, pretože odporkyňa mu neprispieva žiadnym spôsobom. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb navrhovateľa a zárobkových možností a schopností odporkyne, ktorá je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti U. s príjmom 300 eur mesačne, ako primerané výživné súd
prvého stupňa určil sumu 100 eur mesačne. Konštatoval, že manžel odporkyne má príjem 600 eur, zohľadnil vyživovaciu povinnosť odporkyne k dcére S. a k dcére K. a uviedol, že odporkyňa značnú časť finančných prostriedkov vo výške 150 eur minie na cigarety. Pri určení výživného prihliadol i na skutočnosť, že biologický otec navrhovateľa prispieva na neho sumou 50 až 70 eur mesačne, preto súdom stanovená výška výživného je postačujúca na krytie jeho potrieb v súvislosti s nákladmi na štúdium. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil súd dňom podania návrhu 15. 10. 2010 s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a preto konanie v časti požadovaného určenia počiatku vyživovacej povinnosti od 23. 08. 2010 zamietol. Keďže navrhovateľ žiadal priznať výživné v sume 150 eur, súd prvého stupňa zamietol návrh aj v časti nad ním určené výživné.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že všetky dôkazy vykonané v konaní 19C/251/2001, v ktorom sa rozhodovalo o návrhu jej dcéry S. Y. o určení výživného, súd prebral do tohto konania, vrátane výrokovej časti rozsudku a svedeckých výpovedí, ktoré sú vo vzťahu k navrhovateľovi právne bezvýznamné. Z týchto dôvodov si súd nesplnil dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 a 125 OSP. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne závery týkajúce sa ukončenia štúdia majúc za to, že navrhovateľ má schopnosť sám sa živiť, pracuje brigádnicky, tieto príjmy neboli zohľadnené a nebolo vykonané dostatočné dokazovanie na preukázanie ich výšky. Poukázala na to, že navrhovateľom deklarované výdavky sú vyššie ako jeho príjmy, preto podľa jej názoru neuviedol všetky príjmy a súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezohľadnil vyživovaciu povinnosť biologického otca - H. Y., ktorá bola určená rozsudkom o rozvode manželstva vo výške 23 eur a ktorú si neplnil 18 rokov vôbec. O navrhovateľa sa starala výlučne ona, zabezpečovala všetky jeho potreby, vrátane doučovania a potrieb spojených so štúdiom. Súd sa uspokojil len s jeho vyjadrením v procesnom postavením svedka o jeho súčasnom pracovnom zaradení, pričom podľa jej názoru zamlčal príjmy, a preto bol súd prvého stupňa povinný vykonať dokazovanie na zistenie jeho majetkových pomerov. Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal dostatočne s tým, že je niekoľkonásobne zdravotne postihnutá, svoj nepriaznivý zdravotný stav preukázala a v určitom období bola na invalidnom dôchodku. Napriek svojmu zdravotnému stavu sa vždy snažila zabezpečiť potreby navrhovateľa a pokiaľ súd prvého stupňa určil výživné 100 eur, považuje to za prejav absolútnej nesolidarity a zvýhodňovania člena rodiny, ktorý je zdravý, plnoletý, zárobku schopný a má ukončené vysokoškolské vzdelanie, tak ako ho má navrhovateľa. Pokiaľ ide o zisťovanie príjmov jej manžela, vyvodzovanie záverov o príjmoch nesúvisí s týmto konaním, pretože jej manžel nemá vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Uviedla, že s manželom ich spoločný príjem zo spoločnosti G. je vo výške 500 euro, pričom súd vychádzal z príjmu 900 euro, čo nezodpovedá skutočnosti. V konaní preukázala, že jej súčasný príjem je v hrubom 538,20 euro, z čoho polovica je 269,10 euro mesačne. Iba táto suma mohla byť určená ako základ pre určenie jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Vychádzajúc z tejto sumy je podľa jej názoru dôvodné určenie výživného vo výške 30% životného minima, čiže v sume 25,38 euro mesačne, pretože má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére S. a maloletej dcére K., ktorá sa jej narodila z manželstva s V.. K. U.. Dôvody uvádzané navrhovateľom odôvodňujúce jeho odsťahovanie sa z domu sa nezakladajú na pravde, nebol dôvod na to, aby sa z domu odsťahoval. Celá situácia je vyvolaná jej sestrou sledujúc majetkový osoh, získanie rodičovského domu. Výpovede svedkov mali za cieľ ohovárať a poškodiť jej povesť. Záverom uviedla, že pokiaľ ide o náklady navrhovateľa na štúdium, finančné prostriedky je možné zabezpečiť si formou študentskej pôžičky, uplatnením nároku na sociálne štipendium, ktoré však navrhovateľ nevyužil a uzurpuje si výživné od nej - chorej matky, ktorá nemá príjmy v dostatočnej výške na plnenie si vyživovacej povinnosti v ním požadovanej výške.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporkyne na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, pretože odvolanie je čiastočne dôvodné.
V predmetnej veci sa navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 15. 10. 2010 domáhal uloženia povinnosti odporkyni platiť na neho výživné v sume 200 euro mesačne od 23. 08. 2010. V priebehu konania zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 50 euro výživného. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne, keď určil vyživovaciu povinnosť odporkyne prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 euro mesačne, počnúc dňom 15. 10. 2010.
V časti rozdielu medzi výživným 150 euro a počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti návrh zamietol a v časti späťvzatého výživného v sume 50 euro konanie zastavil. Pre absenciu odvolania účastníkov konania voči zamietajúcej a zastavujúcej časti, tieto nadobudli právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania preto zostala len vyhovujúcu časť preskúmavaného rozhodnutia a časť týkajúca sa zročného výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktorá zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 10C/11/1995-19 zo dňa 14. 02. 1995 bolo rozvedené manželstvo odporkyne a H. Y. a v tom čase mal. H. a mal. S. boli zverené do starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu H. sumou 21,57 euro (650,- SK) a na výživu S. sumou 16,59 euro (500,- Sk) mesačne. V súčasnosti je navrhovateľ plnoletý, v čase podania návrhu bol študentom tretieho ročníka bakalárskeho štúdia na UKF v T., následne v školskom roku 2011-2012 bol zapísaný do prvého ročníka magisterského štúdia Pedagogickej fakulty UKF v T. v študijnom odbore pedagogika - psychológia, s
učiteľskou dĺžkou štúdia 2 roky. Štúdium ukončil absolvovaním štátnej záverečnej skúšky dňa 29. 05. 2013, o čom bolo na odvolacom pojednávaní predložené potvrdenie zo školy. Dňa 23. 08. 2010 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, v ktorej dovtedy býval u svojej matky na adrese G. XX, T.. Býva u tety W. H., v blízkom susedstve bydliska matky a s ním sa k tete odsťahovala aj jeho sestra S., ktorá študuje na vysokej škole v C.. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania za primerané výživné pre navrhovateľa určil sumu 100 euro, počnúc dňom 15. 10. 2010 majúc za to, že takto určená suma je odôvodnená jeho potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam odporkyne. Vychádzal z toho, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, k plnoletej S., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Nitre, v konaní sp. zn. 19C/251/2010 sumou 100 euro mesačne, pričom toto konanie v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebolo právoplatné. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má odporkyňa k dcére z manželstva s Ing. K. U., k 12-ročnej K., ktorá býva s nimi v spoločnej domácnosti. U navrhovateľa konštatoval, že časť výdavkov, ktoré vyčíslil sumou 160 euro mesačne, je krytá výživným od biologického otca, ktoré mu poskytuje v sume 50 až 70 euro mesačne. U odporkyne vychádzal z príjmu dosahovaného v spoločnosti U. vo výške 300 euro s tým, že jej manžel má príjem 600 euro.
Odvolací súd, pre ktorý je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP) po doplnení dokazovania pred odvolacím súdom výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s potvrdením o ukončení štúdia navrhovateľa, správami o zárobku H. Y. zistil, že navrhovateľ dňa 29. 05. 2013 ukončil štúdium na vysokej škole a konštatuje, že vyživovacia povinnosť, ktorú odporkyňa nepochybne voči navrhovateľovi má, je pre posúdenie danej veci rozhodná v období od 15. 10. 2010 (od podania návrhu) do 29. 05. 2013. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a skutkového stavu veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, pri hodnotení možností a schopností odporkyne plniť si vyživovaciu povinnosť musel prihliadnuť i na príjmy biologického otca, ktoré zistil v odvolacom konaní vyžiadaním správ od jeho zamestnávateľa a dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa v rozsahu 100 euro nezodpovedá schopnostiam a možnostiam odporkyne. Ako bolo vyššie uvedené je nepochybné, že vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľovi je daná, pretože v konaní nebolo zistené, že navrhovateľ nemá právo na výživné, pretože bol študentom vysokej školy a podľa ustálenej judikatúry platnej na Slovensku platí, že štúdium sa považuje z pohľadu vyživovacej povinnosti za obdobie, kedy dieťa nie je schopné samo sa živiť. Odporkyňa v odvolaní žiadala, aby ju súd zaviazal prispievať na výživné navrhovateľa v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Zákon o rodine ustanovením § 62 ods. 3 ustanovuje povinnosť rodiča prispievať na výživné svojmu dieťaťu v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Z tohto pohľadu je zrejmé, že povinný rodič, ktorý aj v prípade, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, je povinný podieľať sa na výživnom pre svoje dieťa v rozsahu 30% životného minima. Z tohto pohľadu bolo potrebné zaoberať sa zisťovaním, v akom rozsahu je odporkyňa schopná plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Súd prvého stupňa určením výživného v sume 100 euro mesačne si neujasnil dostatočne rozsah vyživovacích povinností odporkyne, ktorá má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, všetky deti sú rovnocenné a teda má vyživovaciu povinnosť k nim v zásade v rovnakom rozsahu s tým, že miera vyživovacej povinnosti je závislá od miery potrieb každého dieťaťa. Je zrejmé, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým deťom, k navrhovateľovi a jeho sestre S., ktorí študujú na vysokej škole a vyživovaciu povinnosť k 12 ročnej dcére z manželstva. Manžel odporkyne nemá vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, k tomu má zákonnú vyživovaciu povinnosť len jeho biologický otec H. Y.. Ten si vyživovaciu povinnosť spočiatku neplnil v potrebnom rozsahu, ale v priebehu konania bolo preukázané, že začal si plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v rozsahu 70 euro mesačne, keď podľa jeho vyjadrenia v tejto sume uhrádza náklady na jeho potreby. Ostatné potreby podľa vyjadrenia navrhovateľa mu zabezpečuje teta W. H., keďže odporkyňa mu po odchode zo spoločnej domácnosti na jeho výdavky a potreby finančnou sumou neprispela. Z doplneného dokazovania odvolacím súdom bolo zistené, že biologický otec navrhovateľa v roku 2010 dosiahol priemerný zárobok 866 euro a v roku 2011 sumu 801 euro mesačne. Ten nie je však účastníkom tohto konania, a preto pre posúdenie opodstatnenosti návrhu vo vzťahu k odporkyni odvolací súd predovšetkým zisťoval možnosti a schopnosti odporkyne plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v ním požadovanom rozsahu. Je potrebné objektívne vziať do úvahy skutočnosť, že odporkyňa je chorá osoba a jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť v takom rozsahu, aby bola schopná v dostatočnom rozsahu zabezpečiť všetky odôvodnené potreby navrhovateľa. V minulosti bola uznaná invalidnou - v roku 1996. Tohto nároku sa však vzdala kvôli vyššiemu príjmu v snahe zabezpečiť potreby detí a rodiny. Je nesporné, že jej zdravotný stav sa zhoršuje
a nie je v jej schopnostiach zvýšiť si príjmy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dosahuje reálny príjem 300 euro mesačne a to zo spoločného podnikania so svojim manželom v spoločnosti U. s. r. o.. Iný príjem odporkyňa nemá. Spoločnosť G. podľa daňového priznania za rok 2012, v ktorej je konateľom manžel odporkyne, mala základ dane po odpočítaní daňovej povinnosti v sume 4.195 euro. Ostatné spoločnosti GIFTLAND s. r. o. a GAMIMPORT s. r. o. nedosiahli z podnikania príjem, ktorý by podliehal daňovej povinnosti, spoločnosť GAMIMPORT vykázala stratu. Tieto skutočnosti odvolací súd uvádza z dôvodu, že odporkyňa spolu s manželom majú vyživovaciu povinnosť k ich spoločnej dcére K., a preto je podstatné aj zistenie možností a schopností jej manžela plniť si vyživovaciu povinnosť k nej, keďže vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu je pre oboch spoločná. Keďže reálne iné príjmy, ako príjmy zo spoločného podnikania s manželom odporkyne preukázané neboli, bolo potrebné vychádzať z toho, že príjem, z ktorého je možné určovať rozsah vyživovacej povinnosti, je suma 300 euro mesačne. Za situácie, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, z toho dvom plnoletým a jednému maloletému, pričom časť tejto sumy je potrebná aj na krytie jej potrieb a výdavkov, odvolací súd mal za to, že súdom prvého stupňa určené výživné v sume 100 euro mesačne nezodpovedá reálnym schopnostiam a možnostiam odporkyne plniť si vyživovaciu povinnosť. Keďže sestra navrhovateľa - S. študuje v zahraničí, na vysokej škole v C., pri úvahe o rozsahu vyživovacej povinnosti odporkyne odvolací súd vychádzal z toho, že náklady na štúdium sestry navrhovateľa sú vyššie, čo bolo potrebné premietnuť aj do rozsahu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Navrhovateľ študoval v mieste bydliska v T., a preto odvolací súd považoval za primerané výživné v rozsahu 50 euro mesačne. Je zrejmé, že takto určená suma výživného nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb navrhovateľa na štúdium, avšak ako aj uvádzala odporkyňa v odvolaní, mal možnosť využiť sociálny systém štátu formou sociálneho štipendia, z ktorého by mohol pokryť potreby súvisiace so štúdiom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).
Za obdobie od 15. 10. 2010 do 29. 05. 2013 zročné výživné vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi neplnila, predstavuje sumu 1.574,18 euro. Zročné výživné odvolací súd odporkyni povolil splácať v splátkach po 50 euro mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP, zohľadniac pri svojom rozhodovaní celkovú výšku nedoplatku ako aj zárobkové, majetkové pomery odporkyne s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O náhrade trov konania odvolací súd nerozhodol, keďže rozhodnutie o náhrade trov konania (celého) si vymienil súd prvého stupňa na samostatné rozhodnutie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.