Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/110/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX O. - A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Baláškom, so sídlom Hviezdoslavova 48, 058 01 Poprad, o zaplatenie sumy 6.638,78 Eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -215 zo dňa 29.11.2011 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.02.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -226 zo dňa 23.01.2012 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 638,78 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.02.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť ich žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške 3.940,92 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby doručenej 19.12.2008, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému zaplatiť mu 200.000 Sk s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.01.2007 do zaplatenia a žiadal priznať trovy konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca dňa 09.11.2006 poskytol žalovanému sumu 200.000 Sk ako bezúročnú pôžičku na dva mesiace, ktorú žalovaný nevrátil.

Žalovaný potvrdil prevzatie sumy 200.000 Sk od žalobcu, poprel však, aby mu tieto peniaze boli poskytnuté ako pôžička. Uvedenú sumu prevzal za to, že vypracoval projekt, na základe ktorého žalobca vykonal deratizáciu. Projekt bol základom pre vyhlásenie verejnej súťaže, v ktorej bol žalobca úspešný, resp. úspešná bola jeho spoločnosť.

Vo veci bol súdom prvého stupňa dňa 02.03.2010 pod č. k. -72 vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý a žalovanému náhrada trov konania nebola priznaná. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -83 zo dňa 16.11.2010.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov JUDr. A. R., Q. Y., E. C., B. C. a oboznámením listinných dôkazov týkajúcich sa realizácie deratizácie rómskych osád ako aj ďalšími písomnosťami vyplývajúcimi zo spisu a citujúc ust. , , ustálil, že bolo nesporne zistené, že žalovaný od žalobcu sumu 200.000 Sk prijal dňa 09.11.2006. Zostalo nepreukázané, aby išlo o pôžičku. Taktiež len v rovine tvrdení zostali argumentácie žalovaného, že uvedenú sumu použil na úhradu cestovných nákladov spojených s návštevou starostov obcí, v ktorých žije rómska komunita v osadách, kde mala byť vykonaná deratizácia. Z výsluchu svedka JUDr. R. súd prvého stupňa ustálil, že takéto činnosti mal žalovaný realizovať na základe zmluvného vzťahu s Úradom splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómsku komunitu. Neuveril ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že uvedená suma mala byť vyplatená za vypracovaný projekt deratizácie, lebo nebolo preukázané, aby takýto projekt bol pre žalobcu žalovaným vypracovaný. Ak teda žalovaný od žalobcu prijal sumu 200.000 Sk, čo po prepočte predstavuje 6.638,78 Eur, ide o prijatie plnenia bez právneho dôvodu.

Súd prvého stupňa ustálil, že nárok žalobcu bol podaný pred uplynutím premlčacej lehoty. Vychádzal z toho, že v lete v roku 2007 sa žalobca prvýkrát dozvedel o tom, že kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, preto subjektívna premlčacia lehota začala plynúť od tohto momentu. Najneskôr posledného dňa letného obdobia roku 2007 do času podania žaloby na súd neuplynula ani objektívna 3-ročná lehota počítaná od odovzdania peňazí dňa 09.11.2006.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia citovanej vyššie súd prvého stupňa uložil obohatenému povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil na úkor toho, k obohateniu koho došlo. K takto priznanej sume súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť aj úrok z omeškania žiadaný vo výške 9,5 % ročne napriek tomu, že bol nárok na úrok vo výške 10 % ročne. Z dôvodu, že nebol predložený žalobcom dôkaz, kedy presne prvýkrát žalovaného požiadal o vrátenie žalovanej sumy, vychádzajúc z ust. súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu, t. j. odo dňa 14.02.2009.

V prevyšujúcej časti čo sa týka žiadaného úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania k zisteniu toho, či výdavkový pokladničný doklad z č. l. 60 spisu nebol žalobcom vyhotovený dodatočne, vzhľadom na rôzne dátumy uvedené v jeho záhlaví. Súd považoval vykonanie tohto dôkazného prostriedku za nadbytočné z dôvodu, že predmetom konania nebol nárok medzi spoločnosťou ASANARATES s.r.o. a žalovaným, ani medzi spoločnosťou ASANARATES s.r.o. a samotným žalobcom, preto vyhotovovanie účtovných dokladov spoločnosti ASANARATES s.r.o. by bolo bez akéhokoľvek významu.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. tak, že žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti konania, preto mu boli priznané všetky trovy konania. Takto žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za úkony právnej pomoci celkom v počte 10 úkonov vo výške po 220,74 Eur + režijný paušál 2 x 6,31 Eur, 2 x 6,95 Eur, 3 x 7,21 Eur a 3 x 7,41 Eur. Na odmene za právnu pomoc tak bola žalobcovi priznaná suma 2.277,78 Eur, a to v zmysle vyhlášky č. K odmene bola priznaná aj DPH , a to za 5 úkonov vo výške 19 % a ďalších 5 úkonov

vo výške 20 %, spolu 342,15 Eur. K uvedenému bola žalobcovi priznaná aj strata času podľa citovanej vyhlášky, a to za jednotlivé roky a za cesty na pojednávania z C. do O. a späť, celkom vo výške 337, Eur. Bolo priznané aj cestovné z C. do O. a späť pri vzdialenosti 78 km za jednu cestu tam a späť, a to v zmysle a v znení zmien, celkom vo výške 187,91 Eur. K trovám konania bola pripočítaná aj suma 796 Eur za žalobcom zaplatené súdne poplatky, a to 2 x 398 Eur za žalobu a odvolanie proti rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v a Tvrdil, že suma 6.638, Eur bola sumou poskytnutou pre potreby žalobcu na výkon jeho podnikateľských činností, ktoré si nevedel preukázateľne zabezpečiť vlastnými silami pre nízky počet svojich zamestnancov a veľký rozsah ním požadovanej práce. Žalovaný rôznou intenzitou a plnením určitých prác prekračoval rozsah svojich pracovných povinností a teda participoval na záujme a na potrebách žalobcu, aby ten prostredníctvom práce žalovaného získal predmetnú zákazku. Vyslovil svoj nesúhlas so stanoviskom súdu, že zo záväzkového vzťahu vznikom obohatenia vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh, t. j. povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Tvrdil, že sa nejedná o občianskoprávny spor, ale o obchodnoprávny spor, a teda pre spravodlivé posúdenie aj tejto možnosti je potrebné vo veci ďalej konať a ustáliť dôkaznú situáciu a podľa nej rozhodnúť.

Tiež považoval za nesprávne, že súd prvého stupňa zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zhodnotením listiny „výdavkový pokladničný doklad“, ktorý na jednom tlačive vykazoval dva dátumy jeho vyhotovenia, a to z 09.11.2006 a 09.11.2009. Ide o súkromnú listinu, ktorej pravosť stačí poprieť a dôkazné bremeno pravosti zaťažuje toho, kto takúto listinu ako dôkaz predložil v zmysle Uvedená listina je základným dokladom o tom, že žalobca mal si požičať od svojej spoločnosti ASANARATES s.r.o. sumu 200.000 Sk ( 6.638,78 Eur ), ktorú mal následne požičať žalovanému ako pôžičku, poskytnutú fyzickou osobou. Tento dôkaz smeruje k vykonávaniu obchodnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným. Znalecký posudok zo šarže uvedeného tlačiva, kde je zakódovaný rok a mesiac výroby môže zistiť, či toto tlačivo bolo vyrobené po 09.11.2006, kedy by nemohol byť urobený na ňom záznam dňa 09.11.2006. V tejto súvislosti uviedol, že je potrebné zistiť, či spoločník pôžičku od spoločnosti už vrátil, alebo či je vedený ako dlžník v účtovných dokladoch spoločnosti. Žalovaný stále tvrdí, že jeho vôľou bolo prijať peniaze k zabezpečeniu úloh potrebných pre podnikateľskú činnosť žalobcu. S poukazom na ust. a mal za to, že z prednesov účastníkov konania absentuje platnosť prejavu vôle, keďže vôľa žalobcu smerovala k poskytnutiu finančnej pôžičky fyzickej osobe žalovanému a prejav vôle žalovaného smeroval k zabezpečeniu úloh potrebných pre podnikateľskú činnosť žalobcu. Absentuje tu platnosť prejavu vôle, preto je takýto právny úkon absolútne neplatný a nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Právny úkon je tak pre nesúlad skutočnej vôle s jej prejavom postihnutý absolútnou neplatnosťou. Pritom nevykonanie navrhnutého dôkazu je v zmysle dôvodom podania odvolania podľa

Odvolateľ namietal aj nesprávne vypočítané trovy konania, keď podľa , , a a vyhlášky č. mala byť sadzba za 1 úkon právnej pomoci vo výške 41,49 Eur a nie súdom priznaná vo výške 220,74 Eur. Uviedol tiež, že právny zástupca žalobcu na svojom motorovom vozidle sa zúčastnil pojednávania iba 1x, inak chodil na pojednávania so žalobcom na jeho aute. Nesprávne je vypočítaný aj počet pojednávaní, kedy sa malo postupovať podľa citovanej vyhlášky, a to iba vo výške 1/4-iny tarifnej odmeny.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti za vecne správny a navrhol ho potvrdiť včítane výroku o trovách konania a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 272,52 Eur ( 220,74 Eur + 20 % DPH 44,15 Eur + režijný paušál 7,63 Eur ). Podané odvolanie je nedôvodné, nepravdivé, účelové a právne nedostatočne odôvodnené. Vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením odvolateľa o nesprávnom

právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Žalovaný netvrdí v čom vidí nesprávne právne posúdenie. Ani ďalšia odvolacia námietka ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu pre nevykonanie dôkazov, a to znaleckého posudku na správnosť zaúčtovania pôžičky spoločnosťou ASANARATES s.r.o. nie je dôvodná. Postup súdu k uvedenému je logický a správny, aj výrok o trovách konania považoval za správny.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, tiež konania, ktoré im predchádzali v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust., po tom, čo dátum a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 13.06.2013 a dospel k záveru, že odvolania žalovaného sú dôvodné len čiastočne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktorého správnosť poukazuje a v súlade s ust. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom uvádza následovné.

Žalovaný v konaní nepreukázal, aby sumu 200.000 Sk, ktorú prevzal od žalobcu, mal prevziať z dôvodu zabezpečovania prác, výkonov alebo iných aktivít v prospech žalobcu, resp. spoločnosti ASANARATES s.r.o. Tiež nevedno od čoho odvodzuje žalovaný svoj názor, že predmetná vec by mala byť obchodnoprávnym sporom, s potrebou ustáliť dôkaznú situáciu. V priebehu celého konania žalovaný ani netvrdil, ani nepreukazoval, aby mal nejaký obchodnoprávny vzťah s nejakou spoločnosťou. Účastníkmi konania nie sú žiadne spoločnosti, ani zo skutkových zistení nevyplýva, aby malo ísť o obchodnoprávny spor. Účastníci konania tak, ako sú označení, nie sú ani podnikateľmi ako fyzické osoby. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že žalovaný bol súdom prvého stupňa riadne poučený v zmysle ust. , a to aj na poslednom pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 29.11.2011, kedy vyslovene jeho právnym zástupcom bolo vyjadrené, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Za danej situácie už nemôže v odvolacom konaní navrhovať doplnenie dokazovania inými dôkazmi.

Taktiež je nedôvodná odvolacia námietka týkajúca sa toho, že súd prvého stupňa zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania skúmaním listiny označenej ako „výdavkový pokladničný doklad“. Tak, ako správne súd prvého stupňa skonštatoval, prípadným znaleckým dokazovaním by sa nič nezmenilo vo veci samej. Pre rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo podstatným zistiť, či uvedená listina bola vypísaná 09.11.2006 alebo v iný dátum. Pre správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo podstatné to, že žalovaný prevzal od žalobcu sumu 200.000 Sk, a to bez právneho dôvodu tak, ako to ustálil súd prvého stupňa. Účtovné doklady spoločnosti ASANARATES s.r.o., preto nemôžu mať žiaden vplyv na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v predmetnom konaní.

Práve z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, aby došlo medzi účastníkmi konania k platnej zmluve o pôžičke, bolo namieste nárok žalobcu posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Odvolací dôvod žalovaného poukazujúci na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle a , je preto nedôvodný. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že nebol medzi účastníkmi platne uzavretý žiadny právny úkon, preto došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu prijatím sumy 200.000 Sk.

V zmysle vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti postupom podľa ako vo výroku vecne správny potvrdil.

Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného podľa jeho obsahu ako odvolanie nesmerujúce proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh zamietnutý, čo bolo v prospech žalovaného. Uvedený výrok preto podľa ust. nadobudol právoplatnosť, lebo nebol odvolaním napadnutý.

Vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania medzi účastníkmi konania odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne vypočítaval odmenu za úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. , keď odmenu jeden úkon považoval sumu 220,74 Eur. Nie je možné súhlasiť v tomto smere s odvolateľom, že základná sadzba za jeden úkon právnej pomoci by mala byť suma 41,49 Eur. Vzhľadom na to, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 6.638,78 Eur, kedy je odmena 41,49 Eur + 9,96 Eur za každých aj začatých 331,94 Eur prevyšujúcich sumu 663,88 Eur.

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( ).

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR je pri trovách konania vždy potrebné sa zaoberať aj ust. a je potrebné stále vyhodnotiť, či nie je v konkrétnom spore možná jeho aplikácia.

Zo spisu bolo zistené, že súd prvého stupňa uznesením č. k. -2050 zo dňa 11.04.2012 priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu nad 50 Eur, ktoré rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -258 zo dňa 28.06.2012 potvrdené. Vyvstáva preto potreba zaoberať sa okolnosťami, či v predmetnom konaní je alebo nie je možné o trovách rozhodnúť podľa ust. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia je však potrebné vziať do úvahy osobné, majetkové pomery a dôvody hodné osobitného zreteľa u oboch účastníkov konania. Iba ak súd vyhodnotí, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať v predmetnom konaní, bude potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa ust.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania postupom podľa zrušil a v rozsahu zrušenia podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, zaoberať sa aj možnou aplikáciou ust. a vyhodnotiť aj odvolacie námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní. Súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie o trovách konania náležite odôvodní tak, aby toto spĺňalo kritéria uvedené v ust. Pri novom rozhodovaní bude potrebné, aby zohľadnil aj trovy odvolacieho konania v zmysle ust.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. -226 zo dňa 23.01.2012 uložil odporcovi zaplatiť v lehote 10 dní súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 398 Eur, a to podľa položky I. písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že nie je schopný uhradiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 398 Eur. Je nezamestnaný, pracuje v skrátenom pracovnom úväzku s čistým mesačným príjmom 333,09 Eur. Je rozvedený, bezdetný, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Býva u svojej matky, starobnej dôchodkyne, ktorej platí za užívanie bytu 170 Eur mesačne a uhrádza nedoplatky na Sociálnej a zdravotnej poisťovni mesačne po 40 Eur. Zostáva mu suma 110 Eur, nepostačujúca ani na životné náklady. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa

Okresný súd uznesením č. k. -250 zo dňa 11.04.2012 priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu nad 50 Eur. Uvedené uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -258 zo dňa 28.06.2012 potvrdené.

Z vyššie uvedených dôvodov, a to vzhľadom na to, že žalovanému bolo právoplatne priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu nad 50 Eur, bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu bolo uložené zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 398 Eur zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie preto odvolací súd postupom podľa zrušil, lebo neboli dôvody na jeho vydanie vzhľadom na priznanie oslobodenia žalovanému od súdnych poplatkov nad sumu 50 Eur. Uvedenému musí korešpondovať aj rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o poplatkovej povinnosti žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, a to vo výške, korešpondujúcej s uznesením o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.