Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/46/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. Z., nar. XX.XX.XXXX a K. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, bytom u matky, deti rodičov, matky: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., I. XXX/ X a otca: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca mal. detí proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. -160 zo dňa 8. marca 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. -32 zo dňa 05.04.2011 vo výroku o vyživovacej povinnosti k mal. deťom U. a K. Z. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na každé dieťa sumou 130,- eur mesačne od 08.08.2012. Zároveň súd vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 08.08.2012 do 28.02.2013 vo výške 406,56 eur na každé dieťa s tým, že umožnil otcovi splátky vo výške 10,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, deti sú fyzicky vyspelejšie, navštevujú vyšší ročník základnej školy. U matky došlo k poklesu príjmu, avšak plnenie vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou na zabezpečenie potrieb mal. detí. Pri určení výšky zvýšeného výživného prihliadal súd na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. detí. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov, keď deti sú fyzicky vyspelejšie, na druhej strane je však zrejmé, že matke aj otcovi poklesol príjem. Naposledy bolo výživné určené dohodou rodičov vo výške 70,- eur na každé z nich od júna 2011. Po 14 mesiacoch podala matka návrh na zvýšenie výživného na sumu 130,- t. j. zvýšenie o 90%. Odvolateľ má za to, že za uvedené obdobie sa nezmenili takou mierou potreby mal. detí, aby to odôvodňovalo zvýšenie na sumu 130,- eur mesačne. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil aj tým, že do leta 2012

povinný splácal zameškané výživné sumou 160,- eur mesačne, a teda spolu s bežným výživným platil sumu 300,- eur. Súd má za to, že aj naďalej v takejto výške je otec mal. detí schopný prispievať na ich výživu. Do úvahy však nebral, že finančné prostriedky si zapožičal od svojich rodičov. Namietal tiež, že vo veci mal rozhodovať Okresný súd v Žiline. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh na zvýšenie výživného zamietol, resp. aby vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka mal. detí, ktorá uviedla, že prvostupňový súd správne vo veci rozhodol, nakoľko náklady na školopovinné deti sú niekoľkonásobne vyššie ako keď navštevovali materskú školu. Prvé výživné bolo určené v roku 2010 vo výške 100,- eur mesačne, následne pri rozvode manželstva bola schválená dohoda s výškou výživného 70,- eur na každé dieťa. V tom čase mal otec mal. detí dlh na výživnom vyše 1.750,- eur, preto sa matka obávala, aby v rámci exekúcie, keďže otec mal. detí mal kopu dlhov a exekúcii, neprišli o byt. Okrem poskytovania výživného sa otec iným spôsobom o deti nezaujíma, občas ich zoberie k sebe na víkend, avšak nevenuje sa im. Obe deti sú najlepšími žiačkami v triede, nemôžu byť ukrátené o koníčky a ostatné záujmy čo ich posúva ďalej. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

K odvolaniu sa tiež vyjadril opatrovník mal. detí, ktorý uviedol, že výživné sa upravilo vzhľadom na zvýšený fyzický vek mal. detí a s ním spojené odôvodnené potreby v škole, voľno-časové aktivity, hygienu, ošatenie a iné. Súd správne zohľadnil finančné možnosti otca a prihliadal aj na to, kto z rodičov sa o deti osobne stará. Rozsudok prvostupňového súdu žiadal preto ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na ust. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že v minulosti bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. . Okresný súd Žilina preniesol miestnu príslušnosť vzhľadom na bydlisko mal. detí Okresnému súdu Martin, ktorý následne vo veci konal a rozhodol. Naposledy bolo výživné určené dohodou rodičov sumou 70,- eur mesačne na každé dieťa. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, otec mal. detí prevádzkuje taxi službu. Mal. K. navštevuje 2. ročník základnej školy, mal. U. 4. ročník základnej školy. Okrem zabezpečenia základných učebných pomôcok majú mal. detí zvýšené výdavky súvisiace so školou v prírode, plaveckým výcvikom, lyžiarskym výcvikom, resp. koncoročným školským výletom. Okrem mal. detí U. a K., ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, postupoval prvostupňový súd správne keď skúmal či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Súd správne poukázal na zmenu pomerov, najmä na strane mal. detí, ktoré súvisia jednak s ich fyzickým rastom, vyspievaním, ale aj zvýšenými nákladmi v súvislosti so zabezpečením školskej dochádzky. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil správny právny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na každé dieťa výživné vo výške 130,- eur mesačne. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle na ne poukazuje. Pokiaľ odvolateľ namietal príslušnosť súdu na konanie vo veci v zmysle namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v obvode, ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému. V zmysle ak sa zmenia okolnosti podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť môže príslušný súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme

maloletého. V danom prípade je zrejmé, že príslušnosť na konanie vo veci starostlivosti o mal. deti bola prenesená na Okresný súd Martin, nakoľko súčasné bydlisko detí spolu s matkou je v Martine.

Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku resp. skutočnosti s ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd, odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.