Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: C.. C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. XXXX/X, zastúpená TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, P. Pazmáňa 915/9 a W.. S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. J. 5, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. 02. 2013 č. k. -266, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. C. Y., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke za obdobie od 01. 09. 2011 do 12. 02. 2012 a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne od 01. 09. 2011 do 30. 11. 2011 a sumou 200 eur mesačne od 01. 12. 2011 do 12. 02. 2012, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 12. 02. 2012 vo výške 650 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , -5, , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ), keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v rozhodujúcom období pre toto konanie, t. j. od 01. 09. 2011 do 12. 02. 2012, kedy rodičia maloletej síce ešte boli manželia ale preukázateľne spolu nežili, starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka, a preto za uvedené obdobie zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti uviedol, že matka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú v domácnosti jej rodičov a dieťa malo vtedy bežné potreby súvisiace s jeho vekom, rastom a vývojom ako strava, ošatenie, hygienické potreby, ako i so zdravotnými problémami v dôsledku častých ochorení pre jeho oslabenú imunitu a plochosť nôh, ktorý stav vyžadoval výdavky na lieky, poplatky za zdravotné pomôcky a ortopedickú obuv. Naviac sa podieľala i na výdavkoch súvisiacich s bývaním u jej rodičov sumou 100 eur na dve osoby mesačne. Na potreby maloletej matka využívala príspevok od otca, ktorý v uvedenom období platil na maloletú, 100 eur mesačne. Konštatoval, že otec sa na výkone starostlivosti o maloletú podieľal v období mesiaca september, október a november 2011 v trojhodinových intervaloch v čase od 9.00 - 12.00 najskôr za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti, pričom v mesiaci september 2011 sa takto s maloletou

stretol 3x, v mesiaci október 2011 3x a v mesiaci november 2011 2x. V ďalšom období na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia v mesiaci december 2011 a január 2012 sa otec s maloletou stretával každý druhý víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. Mal za to, že bolo dôvodné rozlíšiť obdobia, keď sa o dieťa starala v prevažnej miere len matka a obdobie, keď aj otec dieťaťa bol do starostlivosti o dieťa vo väčšej miere zainteresovaný. Vychádzajúc z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov uviedol, že matka z objektívnych príčin dosahovala len príjem z poberania štátnych dávok, pričom otcov príjem z výkonu práce v pracovnom pomere sa ani v porovnaní s príjmom, ktorý bol u neho zistení v rozvodom konaní nijako podstatne nezmenil. Otec plnil finančné záväzky aj z titulu úverových vzťahov, tie však podľa názoru súdu majú až druhoradý charakter popri existencii jeho záväzku z titulu vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, ako aj plnenia poistení. Z vyššie uvedených dôvodov preto maloletú C. zveril za obdobie od 01. 09. 2011 do 12. 02. 2012 do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne od 01. 09. 2012 do 30. 11. 2011 a sumou 200 eur mesačne od 01. 12. 2011 do 12. 02. 2012. Otec sa totiž v období december 2011 - február 2012 podieľal na starostlivosti o maloletú v širšom rozsahu, a to výkonom osobnej starostlivosti. Zároveň prihliadol i na náklady otca na maloletú na zabezpečenie jej stravovania počas pobytu v jeho domácnosti a zabezpečovanie programu pre maloletú, ako i na zakúpenie hračiek, knižiek a oblečenia zo strany otca. Za dôvodnú potrebu maloletého dieťaťa nepovažoval zariadenie detskej izby nábytkovou zostavou, keďže dieťa využívalo na spanie spálňu otca a v detskej izbe trávilo čas len hraním. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 12. 02. 2012 v sume 650 eur povolil otcovi vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, zohľadňujúc, že otec počas 5 mesiacom dobrovoľne prispieval na maloletú sumou 100 eur mesačne. Za časť mesiaca február 2012 ( konkrétne 12 dní), v ktorom mesiaci nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva rodičov dieťaťa a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu ( dňa 13. 02. 2012 ) zročné výživné nevypočítaval, keďže za uvedený mesiac už otec maloletej zaplatil výživné podľa rozvodového rozsudku, a to 250 eur, ktorú skutočnosť v konaní pred súdom potvrdili zhodne obaja rodičia dieťaťa. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. , keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním zastavenia predmetného konania do rozvodu manželstva. Dôvodil, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím vyhovel len matke bez ohľadu na záujmy a potreby maloletej, na stabilitu prostredia, v ktorom sa maloletá pohybovala, na spôsob trávenia jej času s ním, ako i na nevyhnutnosť a účelnosť zabezpečenia vybavenia pre maloletú nielen u matky, ale i u neho. Uviedol, že matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala na konci mesiaca august 2011, pričom zobrala kompletné vybavenie detskej izby maloletej, ako i všetko jej oblečenie. Mal za to, že výdavky matky na odev pre maloletú v období september 2011- február 2012 boli preto minimálne. Naviac matka odniesla i všetku finančnú hotovosť celkovo vo výške 1.000 eur. Poukázal na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti žije spolu s matkou a maloletou 5 dospelých osôb, ktoré majú všetky príjem a priživovali sa na maloletej tým, že od matky požadovali finančný príspevok na domácnosť. Vyslovil názor, že spoločný príjem týchto členov domácnosti by mal byť zohľadnený pri hodnotení finančnej situácie matky, keďže na základe finančného stavu domácnosti matka nebola nútená nijakým spôsobom zefektívniť svoje výdavky. Ďalej uviedol, že detskú izbu v jeho domácnosti vybavil nevyhnutným zariadením v sume 394,54 eura, ktorý výdavok považoval za opodstatnený. Uzavrel, že súd prvého stupňa mu v rozpore s potrebami a najlepšími záujmami maloletej uprel právo vynakladať na maloletú adekvátne výdavky v čase, ktorý s ním trávi, na spoločné voľnočasové aktivity, zakúpenie vybavenia a oblečenia. Zvlášť, keď sa na výdavkoch maloletej podieľa minimálne dvojnásobkom čiastky určenej ako výživné.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že argumentácia otca v jeho odvolaní obsahuje len tie skutočnosti, ktoré už v rámci predmetného konania uvádzal a s ktorými sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí už vysporiadal. Obdobie, kedy rozhodoval Okresný súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. o rozvode ich manželstva bezprostredne nadväzuje na prejednávané obdobie, kedy sa pomery otca nezmenili. Rovnako sa nezmenili ani jej možnosti a schopnosti, ako i oprávnené výdavky na maloletú. Zdôraznila, že otcom deklarované plnenia maloletá používala iba v obmedzenom rozsahu, a teda ich nie je možné započítať na bežnú výživu maloletej. Mala za to, že v konaní preukázala odôvodnené nevyhnutné výdavky spojené s každodennou starostlivosťou o maloletú, čomu

zodpovedá i priznané zročné výživné. Tvrdenia otca o tom, že zo spoločnej domácnosti odniesla veci označila za nedôvodené, nakoľko v tom čase ešte veci predstavovali spoločný majetok manželov a tieto búdu predmetom prípadného konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako za nedôvodné označila i jeho tvrdenie o tom, že pobyt maloletej v domácnosti matky nijakým spôsobom nezvyšuje náklady na chod domácnosti, keďže vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu je zákonnou povinnosťou otca a nie je primárne povinnosťou iných vzdialenejších rodinných príslušníkov. Tiež uviedla, že nákup zariadenia do detskej izby súvisí so stykom otca s maloletou a vo vytvorení adekvátneho prostredia pre tento styk, a nie so zabezpečením bežných každodenných potrieb maloletej a so spotrebným charakterom výživného ako opakujúcej sa dávky. Skutočnosť, že otec zariadil detskú izbu v rozhodujúcom období, neznížila jej výdavky na maloletú. Uzavrela, že výdavky, ktoré v konaní preukazovala v celom rozsahu zahŕňajú výdavky spojené so základnými životnými, zdravotnými či kultúrnymi potrebami maloletej, kým otec vo svojom odvolaní poukazuje predovšetkým na nákup statkov dlhodobejšieho charakteru, vo vzťahu k základným potrebám maloletej nesporne sekundárnej povahy.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa pri zohľadnení zistených skutočností rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa tak, aby odôvodnené potreby maloletej boli kryté výživným, ktoré označil za zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a zásade, aby maloletá zdieľala životnú úroveň svojich rodičov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

V prejednávanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 09. 2011 sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do 18.00 hod., a to do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. Y., nar. XX. XX. XXXX.Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 03. 10. 2011 č. k. -21 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol a z úradnej moci nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s ňou stretávať každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky, pričom matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa a dieťa od otca prevziať v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa a otec je povinný v určenom čase od matky dieťa prevziať pred miestom bydliska dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa matke vrátiť pred miestom bydliska dieťaťa. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obaja rodičia. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 03. 10. 2011 č. k. -25, právoplatným dňa 07. 10. 2011 začal z úradnej moci konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. Y., nar. XX. XX. XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletej. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 11. 2011 č. k. -67, právoplatným dňa 02. 12. 2011 bolo uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03. 10. 2011 č. k. -12 v napadnutej vyhovujúcej časti zmenené tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že dieťa si prevezme a odovzdá pred bytom matky. V konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičových práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. súd rozsudkom zo dňa 27. 01. 2012 č. k. -79, právoplatným dňa 13. 02. 2012 manželstvo účastníkov konania rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletá C. na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred poukázaním na bankový účet matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode a styk otca s maloletou sa upravuje tak, že otec je oprávnený sa s ňou stretávať počas každého párneho víkendu v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17. 30 hod, kedy si otec maloletú prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 22. 12. od 9.00 hod. do 25. 12 do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 25. 12. od 11.00 hod. do 28. 12. do 17. 00 hod. a počas letných prázdnin každoročne od 15. 07. od 9.00 hod. do 31. 07. do 18.00 hod.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. , a sa použijú primerane.

Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ako vyplýva z uvedenej právnej úpravy pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa , súd berie do úvahy identické kritériá ako pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode podľa . Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa tohto ustanovenia je však skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú vo význame, že nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo. Ak má súd za preukázané splnenie tejto podmienky, nemôže sa obmedziť bez ďalšieho len na rozhodnutie o výživnom, ale upraviť aj bez návrhu v širšom rozsahu výkon rodičovských práv a povinností.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( ).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ).

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. veta druhá , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá

bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku, v ňom uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude a využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že niet sporu, že mal. C. pochádza z manželstva účastníkov konania, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 01. 09. 2011, kedy matka spolu s maloletou spoločnú domácnosť opustili a odsťahovali sa k jej rodičom. V rozhodnom období posudzovanom v tomto konaní, t.j. od 01. 09. 2011 do 12. 02. 2012 manželstvo rodičov maloletej trvalo, avšak títo už preukázateľne spolu nežili a starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne matka. Preto súd prvého stupňa správne postupujúc vo svetle zhora popísaných záverov zveril maloletú v uvedenom období do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na dieťa výživným, vychádzajúc z majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ako i z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Preukázateľne obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej C.. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eura mesačne a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej C. vyvažuje v zásade svojou osobnou starostlivosťou. Otec je zamestnaný v spoločnosti S. P. D. - D., s.r.o., so sídlom J., kde za rozhodné obdobie dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1.739,20 eura. Maloletá C. v čase rozhodnom pre určenie výživného ako dvojročné dieťa mala tomu zodpovedajúce potreby, ktorých výšku ako všeobecne platnú nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Tieto potreby však boli čiastočne negatívne ovplyvnené jej nepriaznivým zdravotným stavom, majúcim za následok ich navýšenie. Odvolací súd vychádzajúc z takto zistených pomerov účastníkov konania dospel v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa k záveru, že odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov zodpovedá vyživovacia povinnosť otca vo výške 250 eur mesačne od 01. 09. 2011 do 30. 11. 2011 a v sume 200 eur mesačne od 01. 12. 2011 do 12. 02. 2012. Táto zohľadňuje nielen potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce jeho veku, fyzickej vyspelosti, ale i skutočnosť, že potreby dieťaťa sú čiastočne kryté prídavkami na deti a okolnosť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vyvažuje výlučne svojou osobnou starostlivosťou oň. Rovnako tak zohľadňuje možnosti a schopnosti otca a jeho majetkové pomery. V tejto súvislosti odvolací súd, reagujúc na námietky otca v jeho odvolaní len uvádza, že vyživovacia povinnosť prináleží výlučne rodičom (okrem výnimiek zákonom upravených), a preto zohľadnenie príjmov ostatných členov domácnosti, v ktorej matka žije, je v tomto smere bez právneho významu. Rovnako tak nedôvodný je jeho poukaz na nakladanie matky s majetkom nadobudnutým počas ich manželstva v súvislosti s jej odchodom zo spoločnej domácnosti, keď majetok účastníkov konania, tvoriaci ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, môže byť významný len v prípadnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdom prvého stupňa určené výživné zároveň berie do úvahy i skutočnosť, že v období december 2011 a január 2012 sa otec v širšom rozsahu podieľal na starostlivosti o maloletú, s ohľadom na rozšírenú realizáciu jeho styku s dieťaťom. I ďalšie tvrdenia otca uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd hodnotil ako nedôvodné a v tejto súvislosti odkazuje len na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom sa už súd prvého stupňa s jeho námietkami presvedčivým spôsobom vyporiadal. Určené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale predovšetkým zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Rovnako tak správne súd prvého stupňa určil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti postupujúc plne v intenciách .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.