Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-19-2013.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu U.. Z. A., bytom J., K. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o. so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, IČO: 36 839 132 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. decembra 2012, č. 1100306/1/1309944/2012/5193-r jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 9300402/5/2502801/2012/Led zo dňa 11. septembra 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Zb. vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 vo výške 1.884.579,76 Eur, na tom skutkovom základe, že žalobca ako obdarovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa 9. septembra 2009 prijal dar:
- pohľadávku vo výške 242.813,52 Eur zo dňa 27. novembra 2008 voči spoločnosti STRAIN, s.r.o., so sídlom Trenčín, Saratovská 3376/7, IČO: 43 992 323,
- pohľadávku vo výške 9.626.236,47 Eur zo dňa 7. mája 2008 voči spoločnosti STRAIN, s.r.o., so sídlom Trenčín, Saratovská 3376/7, IČO: 43 992 323,
- pohľadávku vo výške 49.790,88 Eur zo dňa 7. mája 2008 voči spoločnosti STRAIN, s.r.o., so sídlom Trenčín, Saratovská 3376/7, IČO: 43 992 323,
teda úhrnom dar vo výške 9.918.840,87 Eur, pričom predmetné pohľadávky boli v priebehu roka 2009 zo strany spoločnosti STRAIN, s.r.o., so sídlom Trenčín, Saratovská 3376/7, IČO: 43 992 323 žalobcovi ako novému veriteľovi riadne uhradené vo výške súčtu súm darovaných pohľadávok.
Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného odôvodňuje tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdí, že na uvedený prípad bolo potrebné aplikovať § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmu. Uzatvorením darovacej zmluvy žalobca
v právnom postavení obdarovaného nadobudol pohľadávku so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými, pričom už samotným uzatvorením darovacej zmluvy získal žalobca majetkový prospech (príjem), bez toho, že by sám musel na získanie tohto plnenia čokoľvek vynaložiť. Úhrada dlžnej sumy je už iba realizáciou samotného práva, t. j. prospechu, ktorý bol nadobudnutý. Žalobca nepovažuje za správny názor vyslovený žalovaným ako aj správnym orgánom I. stupňa, že „žalobca darovaním pohľadávok nadobudol majetok, s ktorým naložil tak, že za tieto pohľadávky mu boli vyplatené peňažné prostriedky“. Žalobca tvrdí, že nemožno prijatie úhrady od dlžníka považovať za nakladanie s majetkom. Samotná úhrada pohľadávky je totiž iba konzumáciou práva z pohľadávky, nedochádza tak k získaniu ďalšieho majetkového prospechu z prijatej úhrady ani k zväčšeniu majetku. Žalobca taktiež poukázal na vyjadrenie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Trenčín, zo dňa 21. januára 2009 č. VIII/240/223/2009, ktoré podľa žalobcu potvrdilo právny názor žalobcu cit.: „Ak plynie dar fyzickej osobe vo forme pohľadávky a tento dar neprijal v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo v súvislosti s poberaním príjmov podľa § 6 zákona o Dani z príjmov, potom je tento príjem u príjemcu vylúčený z predmetu dane z príjmov fyzickej osoby“.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Stanovisko žalovaného je také, že úvahy, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe nemajú oporu v § 3 ods. 2 písm. a) zákona o Dani z príjmu a ani v žiadnom inom právnom predpise. V citovanom ustanovení zákona sa uvádza, že predmetom dane, okrem iného, nie je príjem získaný darovaním, okrem príjmu z neho plynúceho. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pokiaľ z daru žalobca dosiahne príjem, teda akýkoľvek príjem, tento je už predmetom dane. V tomto prípade žalobca príjem vo výške 9.918.840,87 Eur v roku 2009 dosiahol, a preto tento príjem z darovaných pohľadávok už z predmetu dane nie je vylúčený. Predmetný príjem žalobcu nie je vylúčený z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o Dani z príjmu, nie je ani podľa § 9 tohto zákona príjmom oslobodeným a zároveň nie je ani príjmom podľa § 5 až § 7 zákona o Dani z príjmu. Potom je tento príjem, ktorý žalobca reálne dosiahol, čo napokon ani nepopiera, príjmom ostatným, podľa § 8 zákona o Dani z príjmov. Pokiaľ žalobca v súvislosti so žalobou napadnutým rozhodnutím poukazuje na vyjadrenie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Trenčín zo dňa 21. januára 2009 č. VIII/240/223/2009, uvedená informácia poskytnutá Daňovým riaditeľstvo Slovenskej republiky má všeobecný charakter, pretože v jej prvej časti je len citované príslušné ustanovenie zákona o Dani z príjmov. V druhej časti je síce uvedené, že príjem získaný darovaním pohľadávky je vylúčený z predmetu dane z príjmov fyzickej osoby, ale nie je tu posúdená skutočnosť, že obdarovaný z poskytnutého daru reálne aj dosiahol príjem. Pričom práve táto skutočnosť pri posúdení, či sa jedná o zdaniteľný alebo nezdaniteľný príjem fyzickej osoby občana, je rozhodujúca.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. decembra 2012, č. 1100306/1/1309944/2012/5193-r, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 9300402/5/2502801/2012/Led zo dňa 11. septembra 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Zb. vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 vo výške 1.884.579,76 Eur, keď správca dane vyhodnotil úhradu pohľadávok (úhrnom vo výške 9.918.840,87 Eur), ktoré žalobca prijal darom ako príjem plynúci z daru.
Ako jednoznačne vyplýva, právnou otázkou, ktorá je podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je otázka, či úhrada darovanej pohľadávky je príjmom plynúcim z daru.
Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:
Daňový úrad Trenčín vydal dňa 11. septembra 2012 dodatočný platobný výmer č. 9300402/5/2502801/2012/Led, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Zb. vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 vo výške
1.884.579,76 Eur. Správca dane vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca ako obdarovaný uzatvoril s U. A. darovaciu zmluvu dňa 9. septembra 2009, na základe ktorej zmluvy žalobca prijal dar, a to pohľadávky úhrnom v hodnote 9.918.840,87 Eur, ktoré sú bližšie popísané v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku. Správca dane ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rámci daňovej kontroly bolo zistené, že U. A. (darca) ako postupca uzatvorila dňa 27. novembra 2008 zmluvu o postúpení pohľadávky s postupníkom - spoločnosťou STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323, na základe ktorej postúpila svoju splatnú pohľadávku zo dňa 12. mája 2008 vo výške 242 813,52 Eur, ktorú mala voči A. X., bytom J., ulica XX. F. X. Postupník - spoločnosť STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323 sumu za postúpenú pohľadávku postupcovi - U. A. v roku 2008 a 2009 neuhradil. Správca dane ďalej v rámci daňovej kontroly zistil, že U. A. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7. mája 2008 (zavkladovaná na Katastrálnom úrade v I., Správa katastra S., obec T. M. pod číslom vkladu V 2921/08) predala spoločnosti STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v sume 290.000.000 Sk a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7. mája 2008 (zavkladovaná na Katastrálnom úrade v I., Správa katastra S., obec T. M. pod číslom vkladu V 5268/08) nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v sume 1 500 000 Sk. Z predaja predmetných nehnuteľností nebola U. A. v roku 2008 a 2009 zo strany spoločnosti STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323 uhradená dohodnutá kúpna cena. Správca dane vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že z predaja nehnuteľností na základe vyššie uvedených kúpnych zmlúv zo dňa 7. mája 2008 by dosiahla predávajúca U. A. zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o Dani z príjmu, pričom ku dňu uzavretia kúpnych zmlúv (§ 9 ods. 4 zákona o Dani z príjmov) predávajúca nespĺňala podmienku na účely oslobodenia tohto príjmu od dane uvedenú v § 9 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona (vlastnila nehnuteľnosti menej ako 5 rokov). Vzhľadom na to, že spoločnosť STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323 neuhradila svoj záväzok vyplývajúci z kúpnych zmlúv U. A. (predávajúcej) neplynul v roku 2008 a 2009 príjem z predaja týchto nehnuteľností. Fyzická osoba totiž zahŕňa príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona do základu dane (čiastkového základu dane) v súlade s § 8 ods. 4 citovaného zákona v tom zdaňovacom období, v ktorom jej príjem reálne plynie, a to bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. V rámci daňovej kontroly správca dane ďalej zistil, že spoločnosť STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323 vyplatila žalobcovi ako novému veriteľovi pohľadávky, ktoré žalobcovi bezodplatne postúpila (darovala) U. A.. Uvedenú skutočnosť, že príjmy od dlžníka STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323 žalobca skutočne prijal, potvrdil žalobca správcovi dane do zápisnice dňa 16. apríla 2012 (uvedená skutočnosť teda nie je medzi stranami sporná). Po právnej stránke správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o Dani z príjmov, podľa ktorého predmetom dane nie je príjem získaných darovaním nehnuteľností, alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo 6 tohto zákona. Ako ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol správca dane, z tohto ustanovenia vyplýva, že ak fyzická osoba nadobudne pohľadávku darom, nevzniká jej nadobudnutím tejto pohľadávky zdaniteľný príjem vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, ak takýto dar neplynul fyzickej osobe v súvislosti s výkonom jej činnosti podľa § 5 alebo § 6 zákona o Dani z príjmov. Ak však z tohto daru následne plynie príjem, tento už nie je vylúčený z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona O dani z príjmov, ako dodal správca dane. Akt darovania pohľadávok má za následok zmenu v osobe veriteľa. Podľa podmienok ustanovených v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prichádza k bezodplatnému postúpeniu pohľadávky, čo má za následok, že darca sa stáva postupcom a obdarovaný sa stáva postupníkom. Postupník sa stáva vo vzťahu k dlžníkovi namiesto postupcu veriteľom pohľadávky. Pre príjem, ktorý plynie postupníkovi od dlžníka nie sú v zákone o Dani z príjmov ustanovené podmienky, za ktorých by bolo možné takýto príjem vylúčiť z predmetu dane, resp. podľa, ktorých by bolo možné posúdiť tento príjem veriteľa ako príjem oslobodený od dane. Predmetný príjem nie je uvedený v § 3 a § 9 zákona o Dani z príjmov ako príjem vylúčený z predmetu dane, resp. príjem od dane oslobodený. S poukazom na § 2 písm. h/ zákona o Dani z príjmov, podľa ktorého zdaniteľným príjmom fyzickej osoby je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani podľa medzinárodnej zmluvy, správca dane ustálil, že, nakoľko príjem, ktorý postupníkovi (žalobcovi) plynul od dlžníka spoločnosti STRAIN, s.r.o., IČO: 43 992 323 vo výške 9.918.840,87 Eur, nemožno zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až § 7 zákona o Dani z príjmov, plynul v roku 2009 žalobcovi zdaniteľný príjem z úhrad pohľadávok podľa § 8 citovaného zákona. Z popísaných dôvodov správca dane dodatočne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 vo výške 1.884.579,76 Eur, keď správca dane vyhodnotil úhradu pohľadávok (úhrnom vo výške 9.918.840,87 Eur), ktoré žalobca prijal darom ako príjem plynúci z daru.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom vzniesol jednak námietky ako v samotnej žalobe a jednak dve námietky procesného charakteru. Prvá námietka procesného charakteru spočíva v tom, že správca dane nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom metodičky Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Trenčín U.. P.. Druhá námietka spočíva v nedodržaní postupu správcu dane pri vyhotovovaní zápisnice z ústneho pojednávania, keď v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 3. septembra 2012 nie sú uvedené mená všetkých osôb prítomných na ústnom pojednávaní (okrem poverených pracovníčok daňového úradu sa ústneho pojednávania zúčastnili aj ďalšie dve osoby, ktorých mená a pracovné zaradenie neboli žalobcovi oznámené). Taktiež námietky, ktoré žalobca uviedol voči obsahu zápisnice v tejto neboli zaznamenané, ale bola vyhotovená opakovane nová zápisnica, z ktorej boli namietané nedostatky odstránené.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že žalovaný preskúmaním kompletného spisového materiálu zistil, že skutkový stav v uvedenej veci bol dostatočne zistený, preto žiadne ďalšie dôkazy neobstarával a ani túto povinnosť neuložil správcovi dane. Žalovaný nezistil ani porušenie príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. tak, ako to vo svojom odvolaní uvádza žalobca. Sporným v tomto prípade, podľa žalovaného, zostalo právne posúdenie veci, pričom žalovaný, tak ako je uvedené vyššie, vyhodnotil závery správcu dane ako správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o Dani z príjmov.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorá je podstatou sporu, t.j. či úhrada darovanej pohľadávky je príjmom plynúcim z daru, Krajský súd v Trenčíne zastáva právny názor totožný s právnym názorom žalovaného, teda že úhrada darovanej pohľadávky je príjmom plynúcim z daru. Pokiaľ žalovaný dospel k takémuto právnemu názoru, jeho právny názor je správny.
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z., príjmom sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z., predmetom dane nie je prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len "nehnuteľnosť") alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6.
Citované sporné ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. je ustanovením daňového zákona, a preto pri jeho interpretácii nemožno ponechať stranou záujem štátu (ide o fiškálny záujem štátu), aby si daňové subjekty plnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a aby svoje daňové povinnosti neobchádzali (daňové zákony je potrebné interpretovať tak, aby dávali zmysel hlavne z pohľadu daňového a účtového). Z tohto pohľadu je súd toho názoru, že v citovanom ustanovení § 3 ods. 2 zákona o Dani z príjmov je pre posúdenie toho, či inkaso pohľadávky od dlžníka postupníkom - obdarovaným (pohľadávka bola postúpená bezodplatne, t.j. darovaná) je príjmom obdarovaného získaným darom, alebo plynúcim z daru rozhodujúce zodpovedať si otázku, ktorým okamihom a následne, na základe akej skutočnosti získal obdarovaný peňažné (nepeňažné) plnenie a od koho. Z vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že právnym základom príjmu daňového subjektu je v zásade (výnimočne ním môže byť i iná právna skutočnosť) právny úkon, spravidla zmluva. Neplatí to však opačne, t.j. nie každý právny úkon spôsobuje na strane daňového subjektu príjem. Takýmto prípadom je práve právny úkon „postúpenie pohľadávky“ v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým, že postupník nadobudne pohľadávku ešte z daňového hľadiska nezískal žiaden prospech. Je absolútne právne bezvýznamné, či k nadobudnutiu pohľadávky (k postúpeniu pohľadávky) dôjde odplatne, alebo bezodplatne. Aj odplatne aj bezodplatne totiž je možné nadobudnúť vec alebo právo, ktoré nemá
žiadnu hodnotu (pri pohľadávke nie je isté, či vôbec a ak áno, v akej výške bude pohľadávka zo strany dlžníka uspokojená). Uvedený záver je podporený aj tým, akým spôsobom sa v sústave podvojného účtovníctva účtuje postúpenie pohľadávky u postupníka (obstaranie postúpenej pohľadávky sa neúčtuje u postupníka v jej nominálnej hodnote, ale v hodnote, za akú si ju postupník od postupcu obstaral, t.j. v prípade, že išlo o dar - bezodplatné postúpenie, vstupná hodnota pohľadávky je „0“). Samotný prospech (príjem) z daňového hľadiska získa postupník až inkasom pohľadávky od dlžníka. Odpoveďou na prvú otázku, t.j. kedy postupník získa príjem z postúpenej pohľadávky je, že je to okamihom inkasa, v žiadnom prípade nie uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného záveru, je možné zodpovedať i druhú otázku, teda že postupník získa plnenie (v tomto prípade peňažné plnenie) až na základe uplatnenia si práva (inkasom) nadobudnutého postúpením pohľadávky (darom) u dlžníka, nie skôr, rozhodne nie uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nezíska postupník ani nepeňažný príjem, ktorý by sa následne transformoval na príjem peňažný. Ako už krajský súd vyššie uviedol, postúpením pohľadávky postupník ešte nezískava žiaden prospech, a teda ani nepeňažný príjem. Z uvedených úvah súdu je zrejmá i odpoveď na tretiu otázku, teda že postupník získa príjem od dlžníka, nie od postupcu (kvôli prehľadnosti súd dopĺňa, že príjem z daru získava obdarovaný výlučne od darcu, pričom príjem plynúci z daru zásadne od tretej osoby). Tak ako to správne v napadnutom rozhodnutí uzavrel žalovaný, príjem žalobcu je príjmom plynúcim z darovanej pohľadávky, t.j. príjmom plynúcim z daru. Krajský súd len pre úplnosť dodáva, že žalobca postúpením pohľadávky (darovaním) nezískal týmto darom žiaden príjem, bezodplatne len nadobudol právo zinkasovať postúpenú pohľadávku. Samotný príjem tak získal žalobca až následným inkasom pohľadávky od dlžníka, čiže príjem žalobcu bez akýchkoľvek pochybností je príjmom plynúcim z daru (nie je príjmom z daru). Akékoľvek špekulácie žalobcu o konverzii a realizácii alebo dokonca konzumácii práva nie sú namieste. Krajský súd nemôže v tejto súvislosti neuviesť, že skutočnosť, že postupca ako fyzická osoba postúpil bezodplatne predmetné pohľadávky na žalobcu mala z daňového hľadiska ten dôsledok, že sa postupca vyhol daňovej povinnosti, ktorá by ho inak stíhala vo forme dani z príjmu. Ak by sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, v prejednávanej veci by to malo ten dôsledok, že daň z príjmu by nezaplatil ani postupca, a ani postupník. Uvedené spoločné konanie postupcu a žalobcu sa tak krajskému súdu javí ako snaha týchto osôb získať výhodu vo forme zbavenia sa povinnosti zaplatiť daň z príjmu. Interpretácia citovaného ustanovenia tak ako ju súdu predostiera žalobca by uvedené praktiky umožňovala, čo je zjavne v rozpore s účelom citovaného ustanovenia, a to o to viac, že ide o ustanovenie daňového zákona. Jednoducho povedané, ak by súd dal za pravdu interpretácii žalobcu, príjem získaný napr. predajom majetku (napr. nehnuteľnosti) by nebolo možné u predávajúceho (ale ani u osoby, na ktorú by bezodplatne postúpil svoju pohľadávku) zdaniť, ak by pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny bezodplatne previedol napr. na blízku osobu, ktorá by kúpnu cenu zinkasovala. Takáto interpretácia sporného ustanovenia je nemysliteľná. Už len z tohto dôvodu sa súd nemohol stotožniť s takouto interpretáciou citovaného ustanovenia zo strany žalobcu. Pokiaľ teda správca dane, ako aj žalovaný ustálili, že úhrada pohľadávok (úhrnom vo výške 9.918.840,87 Eur), ktoré žalobca prijal darom je príjmom plynúcim z daru, je takýto právny názor správny.
Krajský súd po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o Dani z príjmu. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.