Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-190-2016.pdf
PDF · 489.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
21 4C/190/2016
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, Košice - mestská časť Juh 040 01, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava 826 58, IČO: 36 062 235, zastúpenému splnomocneným zástupcom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava 815 74, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
21 4C/190/2016
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.368,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.368,50 eur za obdobie od 08.05.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.
odôvodnenie:
73 4C/190/2016
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 1.401,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.400,80 eur od 08.05.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatností tohto rozsudku. 2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 06.08.2014 bol žalobca pri jazde na bicykli v obci C., na križovatke cesty I/11 v km 434,070 s vedľajšou cestou III/01165 zrazený neznámym vodičom neznámeho nákladného motorového vozidla. K zrážke vozidla so žalobcom došlo z dôvodu, že neznámy vodič neznámeho nákladného motorového vozidla sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla, následkom čoho prehliadol pri pravom okraji cesty III/01165 žalobcu jazdiaceho na bicykli. V dôsledku predmetnej zrážky žalobca spadol na vozovku a bicykel spadol pod zadné pravé kolesá neznámeho nákladného motorového vozidla. Neznámy vodič neznámeho nákladného motorového vozidla po zrážke svoje vozidlo nezastavil a pokračoval v jazde ďalej na neznáme miesto, a to bez splnenia si povinností
účastníka dopravnej nehody. Žalobca pri predmetnej dopravnej nehode utrpel rozsiahle škody na zdraví, a to najmä zlomeninu vnútorného členka vľavo bez posunutia úlomkov, povrchové rany ľavého predkolenia, ľavého členka a ľavej nohy, ktoré museli byť chirurgicky ošetrené, pomliaždenie ľavej nohy a pod.
3. Lekárskym posudkom zo dňa 01.08.2016 vypracovaným posledným ošetrujúcim lekárom žalobcu, D. D. E., primárom oddelenia úrazovej chirurgie zdravotníckeho zariadenia Nemocnica Poprad, a.s., bolo poškodenie zdravia žalobcu pre účely určenia výšky náhrady za bolesť ohodnotené na 85 bodov (ďalej len „Lekársky posudok").
4. Rozhodným obdobím pre určenie jedného bodu náhrady za bolesť je podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. rok 2013, v ktorom bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 824,- eur. Hodnota jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za bolesť tak predstavuje sumu 16,48 eur.
5. Vychádzajúc z uvedeného, výška náhrady za bolesť, ktorú vytrpel žalobca v dôsledku dopravnej nehody, predstavuje podľa bodového ohodnotenia v Lekárskom posudku a po zaokrúhlení podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sumu 1.401,-.
6. V rámci vyšetrovania v trestnom konaní vedenom Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Čadci v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou bolo zistené, že dopravná nehoda sa stala, avšak predmetné trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
7. V nadväznosti na uvedené žalobca v súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaného poukázal na ustanovenie 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba." 8. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého: „Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona," 9. Škodová udalosť bola žalovanému prostredníctvom splnomocnenca žalobcu, spoločnosti: TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom: Jakubany 222, 065 12 Jakubany, IČO: 47 027 380 oznámená dňa 25.11.2014. Následne na to žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s ustanovením § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. poveril vybavením dotknutej škodovej udalosti spoločnosť: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava I (ďalej len „Poverený subjekt").
10. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca prostredníctvom splnomocnenca, spoločnosti: TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o. listom zo dňa 30.01.2015 uplatnil svoj nárok na náhradu škody na zdraví u Povereného subjektu. Avšak podľa právneho názoru Povereného subjektu sa údajne nepreukázalo, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená prevádzkou neznámeho vozidla s neznámym vodičom a nárok žalobcu na plnenie za náhradu škody na zdraví nevznikol. 11. S týmto tvrdením Povereného subjektu žalobca nesúhlasí a považuje ho za vecne nesprávne, nakoľko z obsahu trestného spisu, ktorý prikladá k žalobe, je nepochybné, že k nehode dňa 06.08.2014 a s tým spojenému poškodeniu zdravia žalobcu došlo, nakoľko žalobca bol nájdený zranený so zničeným bicyklom vedľa cesty, na ktorej došlo k jeho kolízii s neznámym nákladným motorovým vozidlom, čo potvrdili dvaja svedkovia, a to: F. G. a H. D.. Rovnako žalobca poukazuje aj na Lekárske vyjadrenie zo dňa 20.11.2014, priložené k žalobe, ktoré je aj súčasťou trestného spisu, v zmysle ktorého aj lekár potvrdil, že mechanizmus poškodenia zdravia zodpovedá vyjadreniam žalobcu, a teda, že k ich vzniku došlo v dôsledku kolízie žalobcu s motorovým vozidlom. V neposlednom rade žalobca poukazuje na fotodokumentáciu, ktorá je obsiahnutá v trestnom spise (priloženom k žalobe), ktorá okrem iného zachytáva aj poškodenia bicykla. Je zrejmé, že fotografiami zachytené poškodenia bicykla žalobcu je preukázané, že k ich vzniku došlo z dôvodu, že po bicykli žalobcu prešlo nákladné motorové vozidlo. 12. Vzhľadom na to má žalobca za to, že jeho nárok na náhradu škody na zdraví voči žalovanému je v celom rozsahu vecne odôvodnený a náležite preukázaný.
13. Žalobca si prostredníctvom svojho splnomocnenca, spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o. dňa 30.01.2015, uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 1.400,80,- eur, pozostávajúcej z náhrady za bolesť. Listom „Oznámenie" zo dňa 07.05.2015 Poverený subjekt žalobcovi oznámil, že jeho nárok na náhradu škody na zdraví odmieta plniť. 14. V prípade, že poisťovateľ ( v tomto prípade žalovaný) poruší povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a nakoľko k omeškaniu s úhradou náhrady škody na zdraví došlo dňa 08.05.2015, žalobcovi vznikol nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % p.a.
15. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, vrátane kópie spisu vedeného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Čadci, sp. zn.: ČVS - ORP - 64 /DI-CA- 2014, z ktorých súd zistil:
16. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 06.08.2014 ČVS: ORP-64/DI-CA-2014 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, pretože na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 06.08.2014 v čase od 08.30 hod. do 09.00 hod. došlo v obci Radoľa na križovatke cesty I./11 v km 434,070 s vedľajšou cestou III./01163 a III./01165 k dopravnej nehode, a to tak, že doposiaľ neznámy vodič neznámeho nákladného motorového vozidla riadil toto po ceste III./01165 obcou Radoľa, v smere od obce Radoľa do križovatky s hlavnou cestou I./11 a vedľajšou cestou III./01163 vedúcou do mesta KNM, kde pri odbočovaní z cesty III./01165 vpravo na pripájaciu vetvu I./11 smerom na Čadcu sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla, následkom čoho prehliadol pri pravom okraji cesty III./01165 jazdiaceho cyklistu A. B., ktorý jazdil priamo smerom do KNM, následkom čoho ho zachytil o ľavý bok (ľavú dolnú končatinu) pravým bokom vozidla. V dôsledku zrážky cyklista spadol na vozovku a bicykel spadol pod zadné pravé kolesá neznámeho vozidla. Vodič po prejdení cez uvedený bicykel svoje vozidlo nezastavil a pokračoval v ceste ďalej na neznáme miesto, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri DN došlo k ťažkému zraneniu cyklistu B. s dobou PN a liečenia nad 42 dní. Alkohol u cyklistu zistený nebol. Na bicykli vznikla škoda vo výške cca 200,- eur.
17. V lekárskej správe D. C. H., chirurga, zo dňa 06.08.2014 (č.l. 11) je konštatované: Dnes o 9,00 narazený os autom, nedostúpi na DK 1. sin.
18. Zo Zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody (č.l. 49) oznámenej dňa 06.08.2014 o 12.00 hod. súd zistil, že bola konštatovaná dopravná situácia: križovatka priesečná – štvorramenná; povrch vozovky: živica; kvalita povrchu: dobrý; stav povrchu: povrch suchý, neznečistený; stav krajnice: krajnica chýba; závada na komunikácii: bez závad; delenie komunikácie: dvojpruhová; riadenie premávky: svetelná signalizácia trojfarebná v prevádzke; situovanie DN: na jazdnom pruhu; špeciálne objekty: priechod pre chodcov, rýchlostný limit: 50 km/hod. 19. Popis: jedná sa o cestu III. triedy č. 01165 v križovatke s hlavnou cestou I./11 v km 434,070 s vedľajšou cestou II./01163, vedúcou do B. v obci C.. Šírka pravého jazdného pruhu cesty III./01165 v smere C. B. je 3,8 m, ďalej nasleduje chodník o šírke 1,2 m, šírka protismerného jazdného pruhu je 3,8 m, šírka pripájacej vetvy k ceste I./11 smerom na I. je 5,7 m. Po pravej strane cesty sa nachádza parkovisko, resp. voľná plocha k pivárni KULTÁN, šírka chodníka od pripájacej vetvy k ceste I/11 je 3,0 m. 20. Čo sa týka poveternostnej situácie, bolo konštatované: počasie: nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť: cez deň, viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných podmienok; rozhľadové podmienky: dobré. 21. V časti Opis stôp je uvedené: Základný bod zamerania: roh budovy piváreň KULTÁN; smer obhliadky: C. – B.; pomocný bod zamerania: pravý okraj pripájacej vetvy; počet stôp: 1; opis stopy: nájdené úlomky oranžovej farby – odrazové sklíčka bicykla.
22. Na fotodokumentácii (31 fotografií na č.l. 54 – 64, ktoré sú aj na č.l. 253 – 257, a to vo farebnom prevedení ako príloha č. 2 znaleckého posudku č. 9/2019) sú zábery na dopravnú situáciu, opísanú v
Zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody (oboznámenej vyššie - v odseku 18 a nasl.), zábery na miesto dopravnej nehody, ako i zábery na poškodený bicykel. Stopa opísaná v Zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody ako „nájdené úlomky oranžovej farby – odrazové sklíčka bicykla“ je znázornená na obrázku č. 3 hore (č.l. 234).
23. Zo Záznamu dopravnej nehody zo dňa 06.08.2014, vyhotoveného Okresným dopravným inšpektorátom v Čadci č.p.: ČVS-ORP-64/DI-CA-2014 súd zistil, že nehodový dej bol zaznamenaný tak, ako je opísaný v uznesení OR PZ v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 06.08.2014 ČVS: ORP-64/DI-CA-2014. Ďalej bolo v zázname dopravnej nehody konštatované, že pri DN došlo k ťažkému zraneniu cyklistu B. s dobou PN a liečenia nad 42 dní. Alkohol u cyklistu zistený nebol. Dychová skúška, aj dopravná nehoda oznámená s odstupom času cca 3 – 4 hodiny. Ako príčina dopravnej nehody bolo v Zázname dopravnej nehody uvedené: nesprávne odbočovanie; nedanie prednosti v jazde cyklistovi idúcemu rovno, vodičom odbočujúcim vpravo; porušený záujem: zák. č. 8/2009 Z.z. - § 19 odbočovanie, ods. 6, § 137 ods. 1.
24. Z Plánu spoločného postupu v skrátenom vyšetrovaní OR PZ SR, ODI Čadca zo dňa 06.08.2014 súd zistil, že v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 06.08.2014 v obci C. na križovatke cesty I/11 v km 434,070 s vedľajšou cestou III/01163 a III/01165, pri ktorej došlo k ťažkému zraneniu cyklistu B. s dobou PN a liečenia nad 42 dní, z ktorého dôvodu bolo dňa 06.08.2014 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo veci prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, boli stanovené dve VERZIE: 1) Dopravnú nehodu zapríčinil doposiaľ neznámy vodič na nákladnom motorovom vozidle nezisteného typu, farby a evidenčného čísla, idúci v smere od C. do I., ktorý pri odbočovaní vpravo na pripájaciu vetvu k ceste I/11 smerom na I. zachytil pravým bokom vozidla, pravdepodobne kolesom o ľavú dolnú končatinu cyklistu A. B., idúceho na bicykli po okraji cesty v smere od C. do B.. Po zrážke neznámy vodič bez zastavenia z miesta odišiel. 2) Skutok sa nestal, alebo bol vykonaný inak.
25. Zo Záznamu o vyžiadanom vysvetlení J. B. vyhotoveného OR PZ v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát dňa 06.08.2014 (č.l. 41) súd zistil, že menovanému dňa 06.08.2014 v čase niečo pred 9. hodinou telefonoval jeho brat A. B. s tým, že ho zachytilo nejaké neznáme nákladné motorové vozidlo v čase, ako išiel na bicykli v svetelnej križovatke v obci C. pri pivárni zvanej KULTAN. Ďalej mu brat povedal, že ho bolí noha a potrebuje odviezť, na čo menovaný išiel na miesto, kde našiel brata mimo vozovku aj s bicyklom, a pri ňom stála pani F. G. z obce C.. Bicykel bol značne poškodený. Menovaný odviezol svojho brata aj napriek tomu, že nechcel a chcel ísť domov, na polikliniku v meste B. na ošetrenie. Brat mal zlomenú ľavú dolnú končatinu. Následne brata odviezol z ošetrenia domov a išiel vec oznámiť na Obvodné oddelenie PZ Kysucké Nové Mesto. Ďalej menovaný uviedol, že sa brata pýtal na popis vozidla, s ktorým mal kolíziu, ale brat mu nechcel k tomu nič povedať, po chvíli naliehania mu povedal, že malo ísť o nákladné motorové vozidlo typu Tatraman, skôr červenej farby, evidenčné číslo si nevšimol, nejaké markanty neuviedol, vozidlo odišlo smerom na Čadcu. K priebehu mu povedal, že vozidlo ho zachytilo prednou pravou časťou o jeho ľavý bok – riadidlá, ako on išiel už pri pravom kraji pripájacej vetvy na Čadcu a potom chcel prejsť na druhú stranu na chodník a odtiaľ do KNM. Brat mu povedal, že on vec nechce oznamovať na políciu, že nechce poškodiť vodičovi, že to neurobil naschvál, možno ho nevidel a možno aj on urobil nejakú chybu. Napriek tomu menovaný vec ohlásil na políciu. Doplnil, že mu pani G. povedala, že na mieste sa zastavil vodič malej bielej dodávky s evidenčným číslom začínajúcim na TS.
26. Zo Záznamu zo dňa 06.08.2014 vyhotoveného OR PZ v Čadci, Okresným dopravným inšpektorátom (č.l. 43), o vyžiadanom vysvetlení F. G. súd zistil, že menovaná vypovedala, že dňa 06.08.2014 v čase okolo 09.00 hod. kráčala po ľavej strane cesty, ktorá vedie cez obec Radoľa v smere od K. a L. M. do mesta B. N. D., išla do zamestnania v pivárni U Kultána v obci C., kde pracuje ako upratovačka, pričom pri prechádzaní cez hlavnú cestu k pivárni U Kultána si všimla nejakého pána, ako sedí za pravým krajom cesty, blízko drevenej búdky a má pri sebe aj bicykel. Potom, ako ku nemu prišla bližšie, spoznala v ňom A. B. z obce Radoľa, ktorého pozná osobne. Povedal jej, že ho zachytilo nejaké nákladné motorové vozidlo počas toho, ako išiel na bicykli, že ho bolí noha a že už volal bratovi, ktorý ho odvezie na ošetrenie. Zotrvala pri ňom do príchodu jeho brata a potom išla do zamestnania. Uviedla, že následne na mieste zastavil ešte nejaký vodič malej dodávky, ktorý sa pýtal, či nepotrebujú pomoc. Dopravnú
nehodu však nevidela, na miesto prišla s odstupom času, teda už po nehode, kedy sa pán B. nachádzal mimo vozovku s bicyklom. (Poznámka súdu: V prípade uvedenej svedkyne F. G. zrejme došlo, ako to vyplýva z ďalej oboznámeného dokazovania, k nesprávnym údajom o zamestnaní svedkyne, nakoľko táto svedkyňa nebola v čase dopravnej nehody zamestnaná v pivárni U Kultána v obci C., ale v tejto prevádzke bola zamestnaná ďalšia svedkyňa D. G..)
27. Zo Záznamu zo dňa 13.08.2014 vyhotoveného OR PZ v Čadci, Okresným dopravným inšpektorátom (č.l. 45), o vyžiadanom vysvetlení svedka H. D. súd zistil, že menovaný vypovedal, že dňa 06.08.2014, kedy riadil motorové vozidlo po ceste III. tr. č. 01165, ktorá vedie cez obec C. v smere z K. M. do mesta B. N. D. , ako prišiel do obce C. do svetelnej križovatky s hlavnou cestou I/11, kde chcel odbočiť vpravo smerom na I., si všimol, že za pravým okrajom cesty výjazdu na I. sa nachádza nejaký chodec, ležiaci bicykel a videl tu stáť aj nejakú pani. Zastavil a spýtal sa, či nepotrebujú nejakú pomoc. Tu mu povedali, že nie a na otázku, čo sa stalo, sa dozvedel, že jemu neznámeho pána, ktorý bol mimo vozovku, zachytilo nejaké nákladné motorové vozidlo a pokračovalo v jazde ďalej smerom na I.. Menovaný na záver povedal, že by veľmi rád pomohol k objasneniu veci, ale dopravnú nehodu však nevidel, na miesto prišiel až s odstupom času, teda už po dopravnej nehode, kedy sa už cyklista nachádzal mimo vozovku aj s bicyklom."
28. Zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného A. B. na OR PZ v Čadci zo dňa 07.08.2014 (č.l. 35) súd zistil, že žalobca vypovedal, že dňa 06.08.2014 v čase okolo 08.30 hod. išiel z domu (v obci C.) na bicykli do B. N. D., okolo kaštieľa k hlavnej ceste, ktorá vedie od B. do M. doliny a ako prišiel k hlavnej ceste, prešiel na bicykli na druhú stranu cesty a išiel popri pravom okraji cesty smerom do B.. Ako sa dostal do križovatky, videl, že priamo smerom do B. stojí kolóna vozidiel, pravdepodobne na znamenie svetelnej signalizácie. Kolóna bola dlhá skoro až na začiatok materskej škôlky, teda siahala až za pohostinstvo KULTÁN. Žalovaný túto kolónu vozidiel, v ktorej zaregistroval aj nákladné vozidlá, obchádzal po ich pravom boku, teda jazdil na bicykli po pravom okraji cesty. Postupne, ako túto kolónu obchádzal, dostal sa do križovatky, v ktorej odbočil vpravo smerom na výjazdovú vetvu smerom do I., asi na úrovni priechodu pre chodcov, ktorý sa tam nachádza, a v tom čase zaregistroval, že sa kolóna rozišla. Následne, ako išiel ďalej popri pravom okraji cesty na bicykli, prvé vozidlo, ktoré prechádzalo, jednalo sa o vozidlo nákladné, po pripájacej vetve smerom na I., zachytilo žalobcu pravým bokom o ľavú dolnú končatinu, následkom čoho spadol na vozovku, teda na samotný okraj vozovky a možno sčasti aj na štrk okrajom vozovky. Vozidlo zachytilo žalobcu v oblasti predného pravého kolesa a aj o riadidlá vľavo. Ku zrážke došlo pri pravom okraji vozovky, tesne predtým, ako sa nachádza chodník vľavo, kam chcel žalobca následne odbočiť a prejsť cez hlavnú cestu do B.. Žalobca v čase zrážky ešte nerobil žiaden úkon k tomu, aby prešiel na druhú stranu vľavo k chodníku, čo chcel urobiť asi až o 3 – 5 metrov. Potom, ako spadol, zostal na mieste, kým sa zorientoval a potom bicykel odtiahol z cesty a doslova sa odplazil k drevenej búde vpravo. Prišli ku nemu nejakí ľudia, žalobca poznal pani G., ktorá upratuje v pivárni u Kultána. Iných ľudí nepoznal. Čo sa týka bicykla, tento predtým, ako ho žalobca zobral z vozovky, sa nachádzal smerom za žalobcom, asi 1 meter od okraja cesty do stredu. Ľudia, ktorí prišli ku žalobcovi, sa ho pýtali, či nepotrebuje pomoc, žalobca im povedal, že potrebuje záchranku. Z miesta zavolal svojmu bratovi J. B., ktorý o chvíľu ku nemu prišiel a odviezol ho na polikliniku v B., nakoľko žalobca krvácal z ľavej dolnej končatiny. Žalobcu ošetrili na chirurgickom oddelení, vykonali mu RTG, pričom mu zistili zlomeninu ľavého členka a tržné rany na ľavom predkolení. Rany mu ošetrili a členok uložili do dlahy. Potom bol prepustený do domáceho liečenia. Brat odviezol žalobcu domov a bol počas ošetrenia so žalobcom. Lekár povedal žalobcovi, že sa bude liečiť viac ako 6 týždňov. Čo sa týka toho, že žalobca vec neoznamoval, tak žalobca lekárovi povedal, že ho zrazilo neznáme nákladné motorové vozidlo a túto udalosť následne oznámil brat žalobcu na OO PZ KNM. Žalobca v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu, neskôr, keď sa dopravná nehoda vyšetrovala, vykonal aj dychovú skúšku, ktorá bola negatívna. 29. Čo sa týka vozidla, ktorým bol zrazený, k tomu vie žalobca len povedať, že sa jednalo o nákladné motorové vozidlo, farbu uviesť presne nevie, mohlo byť červené alebo oranžové, typu MAN. K priebehu dopravnej nehody žalobca uviedol, že jej príčinou bolo to, že žalobcu vodič nákladného vozidla pravdepodobne nevidel, nakoľko to bolo vysoké vozidlo, ktoré zachytilo žalobcu pravým bokom počas jazdy na bicykli pri pravom okraji cesty. Podľa názoru žalobcu nedodržal vodič motorového vozidla bezpečný bočný odstup. Čo sa týka škody na bicykli, tak tento je totálne zničený.
30. Z lekárskeho vyjadrenia všeobecného lekára pre dospelých D. O. D. zo dňa 20.11.2014 (č.l. 67) vyhotoveného pre OR PZ v Čadci, ODI súd zistil, že k zraneniam poškodeného A. B. (zlomenina predkolennej kosti – tibiev dolnej časti a krvné opuchy a odreniny pokožky, následkom čoho je poškodený obmedzený v pohybovej činnosti ľavej dolnej končatiny), došlo dňa 06.08.2014 pri dopravnej nehode, pri ktorej bol poškodený zrazený osobným autom do pravého predkolenia; ošetrujúci lekár uviedol, že mechanizmus poškodenia zodpovedá vyjadreniam poškodeného.
31. Z Odborného lekárskeho vyjadrenia č. 34/2014 zo dňa 09.12.2014, vyhotoveného znalcom D. A. P. (č.l. 69) súd zistil, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 06.08.2014 zlomeninu holennej kosti vpravo v dolnej tretine, bol výrazne obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 4 mesiacov pre operáciu, obmedzenie hybnosti, sadrovú imobilizáciu a chôdzu s pomocou barlí. Z medicínsko- zdravotníckeho hľadiska sa jedná o ťažké zranenie s dlhodobým a bolestivým spôsobom liečby, pre výrazné porušenie telesnej integrity poškodeného s možnými trvalými následkami.
32. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát č.p.: ČVS: ORP-64/ DI-CA-2014 zo dňa 04.02.2015 (č.l. 97) bolo z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, prerušené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ublíženia na zdraví a za prečin neposkytnutia pomoci, ktorého sa dopustil nezistený páchateľ tým, že dňa 06.08.2014 riadil doposiaľ nestotožnené motorové vozidlo v obci Radoľa, ktorý sa pravdepodobne dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nedodržal bezpečný bočný odstup od predchádzaného cyklistu A. B., zachytil cyklistu o ľavý bok pravým bokom vozidla, následkom čoho cyklista po zrážke spadol na vozovku a bicykel spadol pravdepodobne pod zadné pravé kolesá neznámeho nákladného vozidla, pričom došlo k ťažkému zraneniu cyklistu s dobou PN a liečenia stanovenou odborným lekárskym vyjadrením 4 mesiace, keď vodič po prejdení cez uvedený bicykel svoje vozidlo nezastavil a pokračoval v jazde plynule ďalej, smerom na I., bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody.
33. V zmysle Správy o nehode Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Čadca zo dňa 07.04.2015 (č.l. 9), adresovanej TAAK Odškodňovacia spoločnosť, vo veci vyjadrenia sa k nepracovnému úrazu žalobcu, bolo trestné stíhanie začaté pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
34. Slovenská kancelária poisťovateľov oznámila spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o. listom zo dňa 25.11.2014 (č.l. 102), že vybavením škodovej udalosti č. 80158 (dátum nehody 06.08.2014), ktorá bola Slovenskej kancelárii poisťovateľov oznámená dňa 25.11.2014, poverila spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. (§ 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z.).
35. Spoločnosť TAAK Odškodňovacia spoločnosť s r.o. listom zo dňa 30.01.2015 (č.l. 103) oznámila spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., že na základe plnej moci zo dňa 24.10.2014 zastupuje klienta pána A. B. a podľa zákona č. 381/2001 Z.z. pri všetkých úkonoch vo veciach týkajúcich sa uplatnenia nároku z titulu náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 06.08.2014, kde bol klient poškodený, uplatňuje si poistné plnenie vo výške 1.420,80 eur pozostávajúce zo sumy 1.400,80 eur titulom bolestného (85 bodov x 16,48) a zo sumy 20,- eur vynaloženej na vyhotovenie lekárskeho posudku.
36. Z vyjadrenia poisťovne Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 07.05.2015, adresovaného spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s r.o. (č.l. 104) súd zistil, že poisťovňa na základe vykonaného šetrenia dospela k záveru, že nebolo preukázané, že škoda na zdraví bola spôsobená prevádzkou nezisteného vozidla – s poukazom na uznesenie Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci ČVS: ORPZ-64/DI-CA-2014 zo dňa 04.02.2015, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 381/2001 Z.z. sa poistenie zodpovednosti nevzťahuje na škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Preto nie je možné uhradiť z poistného garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody.
37. Z Lekárskeho posudku o bolestnom, vyhotoveného dňa 01.08.2016 primárom oddelenia úrazovej chirurgie v Nemocnici Poprad, a.s. D. D. E. (č.l. 31) súd zistil, že bolestné poškodeného A. B. za poškodenie zdravia bolo ohodnotené celkovým počtom bodov 85 (zlomenina vnútorného členka vľavo bez posunutia úlomkov, povrchové rany ľavého predkolenia, ľavého členka a ľavej nohy, ktoré museli byť chirurgicky ošetrené, pomliaždenie ľavej nohy).
38. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 05.10.2016, doručeným súdu dňa 11.10.2016 (č.l. 116), v ktorom uviedol, že voči žalobcovi mu nárok na plnenie a na náhradu škody na zdraví nevznikol, a to na základe nižšie špecifikovaných skutočností, ktoré žalovaný považuje za sporné.
39. Žalovaný namietal samotný priebeh nehodového deja tvrdeného žalobcom, nakoľko mal za to, že tento nezodpovedá v celom rozsahu vzniku škody a žalobca svoje tvrdenia, okrem skutočností uvedených v spise vedenom Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Čadci pod ČVS:ORP-64/ DI-CA-2014, nepodložil žiadnymi inými relevantnými skutočnosťami. 40. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že k priebehu nehodového deja boli vypočutí svedkovia, a to J. B., F. G. a H. D., z výpovede ktorých svedkov (oboznámených v odsekoch 25, 26, 27 rozsudku.) vyplýva, že ani jeden z nich priamo nevidel priebeh stretu žalobcu s neznámym nákladným motorovým vozidlom. 41. Žalovaný poukázal, že k priebehu nehodového deja sa vyjadril aj samotný žalobca, ktorý v zápisnici zo dňa 07.08.2014 uviedol: „Čo sa týka vozidla, ktorým som bol zrazený k tomu viem povedať, že sa jednalo o nákladné motorové vozidlo, farbu uviesť presne neviem, mohlo to byť červené alebo oranžové vozidlo, typu Man. Evidenčné číslo som tiež nevidel. Ešte k priebehu dopravnej nehody by som povedal, že jej príčinou bolo to, že ma vodič nákladného vozidla pravdepodobne nevidel, bolo to vysoké vozidlo a zachytil ma pravým bokom počas jazdy na bicykli pri pravom okraji cesty. Myslím si, že nedodržal bezpečný bočný odstup."
42. Žalovaný poukázal na uznesenie zo dňa 04.02.2015, ČVS:ORP-64/DI-CA-2014, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené a z obsahu ktorého tiež vyplýva nasledovné: „Vodič neznámeho nákladného vozidla pri odbočovaní vpravo sa pravdepodobne dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nedodržal bezpečný odstup od predchádzaného cyklistu, ktorý riadil bicykel pri pravom okraji, v dôsledku čoho ho zachytil o ľavý bok pravým bokom vozidla. Cyklista po zrážke spadol na vozovku a bicykel spadol pravdepodobne pod zadné pravé kolesá neznámeho nákladného vozidla." 43. Nakoľko iba žalobca opísal priebeh nehody, ako aj okolnosti, za ktorých k nej došlo, nie je možné jednoznačne objektívne preukázať priebeh nehodového deja. Ďalším dôkazným prostriedkom, ktorý by mohol jednoznačne potvrdiť, resp. vylúčiť možnosť stretu žalobcu s neznámym nákladným motorovým vozidlom popísaným spôsobom, je znalecký posudok, ktorý však v trestnom konaní vypracovaný nebol. Za účelom zistenia priebehu nehodového deja žalovaný navrhol, aby bol v konaní ustanovený znalec z odboru Doprava cestná. 44. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vec nebola hneď oznámená polícii samotným žalobcom, ale až dodatočne oznámená bratom žalobcu o 12. hod., ako bol so žalobcom na ošetrení, t.j. s časovým odstupom cca 3 hodiny od stretu žalobcu s neznámym nákladným motorovým vozidlom. Následne vykonanou obhliadkou miesta dopravnej nehody a bicykla s časovým odstupom cca 3 hodiny po dopravnej nehode neboli zistené žiadne upotrebiteľné stopy, ktoré by prispeli k objasneniu veci, resp. na základe ktorých by bolo možné pátranie zamerať po bližšie určenom type neznámeho vozidla.
45. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností možno ustáliť:
- nehoda bola oznámená polícii až s odstupom času cca 3 hodiny
- neboli zistení priami svedkovia nehody
- obhliadkou miesta nehody a bicykla s odstupom cca 3 hodiny po nehode neboli zistené žiadne upotrebiteľné stopy
- na miesto nehody nebola privolaná sanitka
46. S poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého sa poistenie zodpovednosti nevzťahuje na škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou má tak žalovaný z výpovedí svedkov, z výpovede žalobcu za preukázané, že jednoznačne a bez pochybnosti
nemožno deklarovať priebeh nehodového deja v takej verzii, ako ju opísal žalobca. Za týchto okolností teda nemožno vylúčiť ani tú verziu nehodového deja, že skutok bol vykonaný inak, ako to opisuje žalobca. 47. Pokiaľ sa teda právny zástupca žalobcu v bode 15 žaloby vyjadril: „ je nepochybné, že k nehode dňa 06.08.2014 a s tým spojenému poškodeniu zdravia žalobcu došlo, nakoľko žalobca bol nájdený zranený so zničeným bicyklom vedľa cesty, kde došlo k jeho kolízii s neznámym nákladným motorovým vozidlom, čo potvrdili dva svedkovia a to F. G. a H. D..“, tak s týmto tvrdením žalovaný nesúhlasí a tento názor je možné oprieť aj o samotný obsah uznesenia zo dňa 04.02.2015, ČVS:ORP-64/DI-CA-2014, v ktorom sa konštatuje, že „ k veci dopravnej nehody boli ešte vyťažené osoby a to F. G. a H. D., uviedli, že dopravnú nehodu bezprostredne nevideli, na miesto dopravnej nehody prišli až s odstupom času. Teda menovaní nevedeli uviesť bližšie okolnosti, ktoré by prispeli k objasneniu veci", z čoho teda vyplýva, že výpoveď týchto svedkov nie je možné brať za postačujúcu k priebehu nehodového deja, nakoľko svedkovia neboli priamymi účastníkmi kolízie žalobcu s neznámym nákladným motorovým vozidlom. 48. Zároveň aj v doplňujúcom vyjadrení Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Čadci zo dňa 19.04.2015 je konštatované, že F. G. na miesto dopravnej nehody prišla až s časovým odstupom, takým, kedy žalobca sedel už mimo vozovku a jeho poškodený bicykel sa nachádzal tiež už mimo vozovku. H. D. prišiel na miesto až s malým odstupom času po p. G., čiže obaja náhodní svedkovia priamo dopravnú nehodu nevideli. Menovaní svedkovia vec na polícii neoznámili. 49. Žalovaný má tak za to, že menovaní svedkovia nie sú spôsobilí jednoznačne popísať priebeh nehodového deja, nakoľko na miesto nehody prišli až s časovým odstupom. Ani brat žalobcu nebol priamym účastníkom nehodového deja, o nehode sa dozvedel až po tom, ako mu z miesta nehody telefonoval žalobca. 50. V danom prípade zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobcu, ktorý dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol. Žalovaný považuje za sporný práve priebeh nehodového deja a tým základ, teda že škoda na zdraví vznikla prevádzkou neznámeho vozidla.
51. Žalovaný poukázal, že podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. podmienkou vzniku práva poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) zákona č. 381/2001 Z.z. je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení nároku na náhradu škody. Z poistného garančného fondu sa hradia škody, ktoré boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla, avšak z akéhokoľvek dôvodu poisťovatelia škodu nehradia. Zákon na prvom mieste uvádza prípady, keď za škodu zodpovedá nezistená osoba. Ide jednak o prípad, keď škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla a jednak o prípad, že sa nepodarilo zistiť osobu, ktorá za škodu zodpovedá.
52. Podmienkou uplatnenia práva poškodeného na náhradu škody je v tomto prípade včasné oznámenie škody polícii. Dôkazné bremeno o tom, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, znáša poškodený. Relácia polície o tom, že nehoda jej bola oznámená, je len dokladom o splnení podmienky pre možnosť uplatnenia práva, nie je podmienkou vzniku práva na plnenie poisťovne. To znamená, že zistenie (potvrdenie) dopravnej polície nie je podmienkou vzniku práva na plnenie poisťovne, ale iba podmienkou jeho uplatnenia. Uznesením zo dňa 04.02.2015 pod ČVS:ORP-64/DI-CA-2014 polícia trestné stíhanie prerušila, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. 53. Podľa názoru žalovaného v zmysle uvedeného nie je preukázané, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená prevádzkou neznámeho vozidla s neznámym vodičom. Na základe uvedených argumentov nie je možné uhradiť z garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov požadovaný nárok na náhradu škody.
54. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu k žalobe, okrem iných listinných dôkazov, ktoré už boli obsahom spisu, aj správu Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 19.04.2019 (č.l. 129), adresovanú spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. vo veci jej žiadosti, v ktorej je poukázané, že v odbornom lekárskom vyjadrení D. A. P. sa nenachádza priamo vyjadrenie, že zranenia poškodeného vznikli v dôsledku zachytenia nákladného motorového vozidla, ale táto skutočnosť vyplýva z vykonaného vyšetrovania a obhliadky poškodeného bicykla, ktorý je úplne zničený a je zrejmé, že poškodenie bicykla spôsobilo nákladné motorové vozidlo. Sanitka na miesto dopravnej nehody nebola privolaná, poškodený privolal mobilným telefónom svojho brata J. B. a tento
ho z miesta dopravnej nehody odviezol na Polikliniku v meste Kysucké Nové Mesto, čo je z miesta dopravnej nehody cca 400 m. F. G. na miesto dopravnej nehody prišla až s odstupom času, takým, kedy poškodený pán B. sedel už mimo vozovku a takisto jeho poškodený bicykel sa nachádzal už mimo vozovku. Vec na políciu oznámil až brat poškodeného pán J. B. potom, ako bol s bratom na ošetrení a z ošetrenia ho odviezol domov. Poškodený sám políciu neprivolal.
55. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 28.07.2017 – replikou (č.l. 136), v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe s tým, že s tvrdeniami žalovaného sa v celom rozsahu nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že priebeh nehodového deja nebol náležite preukázaný a tento priebeh nehodového deja nezodpovedá v celom rozsahu vzniku škody, nakoľko žalobca údajne nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými skutočnosťami, tak žalobca poukazuje, že možno rozumne predpokladať, že žalobca sa nachádzal v stave šoku, čo je oprávnené v situácii, do ktorej sa dostal počas zrážky s neznámym nákladným motorovým vozidlom. Inštinktívne vyhľadal v prvom rade miesto mimo vozovky, kam podľa svojich slov „doslova sa odplazil k drevenej búde napravo", ako to vyplýva zo zápisnice o výsluchu samotného poškodeného žalobcu zo dňa 07.08.2014, aby sa vyhol prípadným ďalším kolíziám s ďalšími motorovými vozidlami, ktoré by danou cestou prechádzali, a teda sa nezameral primárne na identifikáciu nákladného motorového vozidla, s ktorým prišiel do zrážky. Nemožno teda v situácií, v akej sa žalobca ocitol, od neho rozumne požadovať obvyklú bdelosť dospelého človeka na zaregistrovanie a následné zapamätanie si štátnej poznávacej značky nákladného motorového vozidla, s ktorým prišiel takýmto náhlym spôsobom do kolízie. 56. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že jednotliví vypočutí svedkovia neboli priamo svedkami dopravnej nehody žalobcu a neznámeho nákladného motorového vozidla, v tomto prípade sa však nehoda odohrala na križovatke, na ktorú nie je priamy výhľad zo žiadneho z domov nachádzajúcich sa na ulici, z ktorej žalobca prichádzal, ako je to vidieť na priložených fotografiách. Zároveň v spise spomínaná Piváreň u Kultána (ďalej len „Piváreň"), ku ktorej altánku sa žalobca bezprostredne po nehode odplazil, má určené otváracie hodiny, podľa priloženej fotografie, každý deň v čase od 10:00 hod. do 23:30 hod., čo dokazuje aj skutočnosť, že svedkyňa F. G. prichádzala do zamestnania, keď zbadala zraneného žalobcu sedieť v spomenutom altánku okolo 9:00 hod., ako to vyplýva zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení svedkyne F. G. zo dňa 06.08.2014. Svedkyňa F. G. bola podľa všetkého prvou osobou, ktorá po nehode žalobcu zahliadla. Je teda málo pravdepodobné, aby existovali priami svedkovia predmetnej nehody, nakoľko z okolitých domov nie je výhľad na križovatku a v Pivárni alebo v priľahlom altánku v čase od 8:30 hod, do 9:00 hod., kedy sa nehoda odohrala, sa podľa všetkého nikto nenachádzal. 57. Pokiaľ žalovaný tiež argumentuje, že žalobca neoznámil nehodu orgánom Policajného zboru bezodkladne, ale až s časovým odstupom približne troch hodín od stretu žalobcu s neznámym nákladným motorovým vozidlom ju oznámil brat žalobcu, J. B., a zároveň žalovaný vyčíta žalobcovi, že „na miesto nehody nebola privolaná sanitka.", tak ako bolo spomenuté vyššie, tak žalobca bol v predpokladateľnom šoku, jeho správanie teda nebolo také, aké možno prezumovať v bežnej životnej situácii u dospelého človeka. Prvou jeho myšlienkou bolo kontaktovať sa s blízkou osobou, t.j. so svojím bratom. Žalobca stále pod vplyvom stresovej situácie a šoku nebol schopný rozumne laicky posúdiť rozsah svojich zranení, a preto sprvoti nepovažoval za potrebné urgentné lekárske ošetrenie, ako to vyplýva zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení od J. B., ktorý „naložil do svojho vozidla brata aj napriek tomu, že on nechcel a chcel ísť domov, ho odviezol na polikliniku v meste Kysucké nové Mesto na ošetrenie“. Argument neskoršieho oznámenia nehody polícii a neprivolania rýchlej zdravotnej služby opomína psychický stav žalobcu bezprostredne po nehode. Žalobca, resp. jeho brat, ohlásil nehodu bezodkladne po lekárskom ošetrení. 58. Pokiaľ spochybňuje žalovaný existenciu kauzálnej súvislosti medzi nehodovou udalosťou a spôsobenou škodou na zdraví žalobcu a škodou na jeho majetku – bicykli, tak na fotografiách č. 7 až 3 vo fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody (osobitne snímky č. 9, 10, 11, 13, 28 a 29) je zreteľne vidieť značné poškodenie bicykla žalobcu. Takéto škody možno rozumne prisudzovať kolízii s motorovým vozidlom. 59. V reakcii na vyjadrenie žalovaného, že „nie je preukázané, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená prevádzkou neznámeho vozidla s neznámym vodičom.", poukázal právny zástupca žalobcu na plán spoločného postupu v skrátenom vyšetrovaní Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru SR v Čadci zo dňa 06.08.2014 (ďalej len „Plán postupu"), ktorý obsahoval dve verzie, pričom prvá pripúšťala dopravnú nehodu tak, ako ju opisoval žalobca, kým druhou verziou bolo, že sa skutok nestal, alebo bol vykonaný inak. Z uznesenia o prerušení trestného stíhania zo dňa
04.02.2015 nepochybne vyplýva, že sa vyšetrovateľ priklonil k prvej verzii skutku, a teda že škoda na zdraví a na majetku žalobcu bola spôsobená kolíziou s neznámym nákladným motorovým vozidlom s neznámym vodičom, vychádzajúc pritom z výsledkov vyšetrovania, pričom druhú verziu implicitne vylúčil. 60. Uvedené tvrdenie potvrdzuje i gramatický výklad termínu „prerušenie" s významom: dočasne nepokračovať v určitej činností. Vyšetrovateľ teda nezistil totožnosť vodiča alebo nákladného motorového vozidla, ktoré prišlo do zrážky so žalobcom, tým však nijako nepoprel skutočnosť, že ku zrážke s neznámym nákladným motorovým vozidlom skutočne došlo. 61. Bolo teda zistené, že dopravná nehoda sa stala, avšak predmetné trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Dôvod prerušenia trestného stíhania nevyplýva z toho, že by sa skutok nestal. Ak by orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že skutok sa nestal (ako to popisuje druhá verzia v pláne postupu), bolo by trestné oznámenie policajným zborom odmietnuté, resp. už začaté trestné stíhanie by bolo zastavené podľa príslušných ustanovení zákona č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. 62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca odmieta závery prezentované žalovaným a navrhuje, aby vo veci súd rozhodol tak, ako je navrhnuté v podanej žalobe zo dňa 05.08.2016.
63. Žalovaný v podaní zo dňa 23.10.2017 (č.l. 151) poukázal, že žalobca, čo sa týka priebehu nehodového deja, okrem správy k dopravnej nehode, ktorá nebola nahlásená bezprostredne po nehode, ale až s odstupom času cca 3 hodín a troch svedkov ( J. B. - brat žalobcu, p. F. G., H. D.), ktorí neboli priamymi účastníkmi nehody, teda nevedeli bližšie prispieť k objasneniu veci, nič nové na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. 64. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ak aj žalobca neustále poukazuje na to, že bol v šoku a že preto je logické, že ako prvý bol privolaný jeho brat, tak nelogické je, že ako prvé, či už bratom alebo svedkami, nebola k zranenému privolaná sanitka s políciou. 65. V zmysle § 24 ods. 4 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovedností za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla „podmienkou vzniku práva poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení nároku na náhradu škody." 66. V danom prípade relácia z polície o tom, že nehoda jej bola oznámená, je len dokladom o splnení podmienky pre možnosť uplatnenia práva a nie o práve samotnom, no vzhľadom na to, že k preukázaniu nehodového deja je len výpoveď žalobcu a troch svedkov, ktorí nehodový dej nevideli, nie je podmienkou vzniku práva na plnenie poisťovne. 67. Nakoľko sám žalobca uvádza, že je možné poškodenie bicykla prisudzovať kolízii s motorovým vozidlom, s poukazom na fotografie č. 7 až 31 vo fotodokumentácii z miesta nehody, na ktorých má byť zreteľne vidieť značné poškodenie bicykla žalobcu, pričom takéto škody možno rozumne prisudzovať kolízii s motorovým vozidlom, avšak priebeh nehody je popísaný len samotným poškodeným, nie je preto možné objektívne posúdiť priebeh nehodového deja a je to otázka na znalca, ktorý sa má na základe výpovede žalobcu - poškodeného a fotodokumentácie bicykla vyjadriť:
- či je priebeh nehody, ktorý je popísaný v policajnej správe, technicky prijateľný vzhľadom k charakteru poškodenia bicykla, resp. či zodpovedá poškodenie bicykla možnosti zachytenia ľavého boku cyklistu (ľavá spodná končatina) pravým rohom vozidla na deklarovanom mieste;
- či zodpovedá poškodenie bicykla tomu, čo je uvedené v policajnej správe, t.j. prejdeniu bicykla zadným kolesom nákladného vozidla;
- či ak poškodenie bicykla nekorešponduje s popisom v správe polície, tak akému mechanizmu vzniku zdokumentované poškodenie bicykla zodpovedá.
68. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2018 žalobca zotrval na žalobou uplatnenom nároku. K priebehu nehodového deja uviedol, že v smere na B. N. D. stáli autá, žalobca išiel popri nich, po pravej strane áut, bol tam prašný chodník, kade chodili ľudia. Autá čakali na semafore, lebo mali červenú. Ten šofér, čo išiel na I., musel čakať, lebo pred ním stáli autá, nemohol odbočiť. Žalobca išiel na B. a on odbočil tiež vpravo a žalobcu zachytil.
69. Žalobca sanitku nevolal, zavolal brata, aby ho odviezol k lekárovi, lebo to krvácalo a musel ísť na ošetrenie Túto nehodu oznámil policajtom brat žalobcu. Žalobca sa vtedy zaujímal skôr o svoje zranenie, ako o to, či nehodu oznámiť policajtom. Mal bolesti v nohe a najmä tam bolo to krvácanie z kotníka a ešte to mal aj zlomené. 70. Konkrétne, k stretu s vozidlom, ktoré zachytilo žalobcu, došlo tak, že žalobca išiel po ceste, kopíroval ju, a okamžite, ako pustili semafory, tak došlo k stretu. Bolo to nejaké červené auto, nákladné, čo vozí väčšinou štrky a kamene. Ku žalobcovi prišla pani D. G., lebo žalobca od bolesti kričal a povedala mu, aby bol ticho, nech nekričí, na druhej strane bola ďalšia pani - F. G., ktorá čakala pred druhým priechodom a ona povedala žalobcovi: „Teba zrazilo červené auto?“ Ono práve odchádzalo, zatáčalo. Boli tam teda dve pani G. (D. a F. - poznámka súdu).
71. Na otázku súdu, ktorá pani G. vypovedala na polícii, žalobca uviedol, že tam to je nejako zmiešané, lebo pani F. G. nepracovala v pohostinstve, ale pracovala tam pani D. G., ktorá sa so žalobcom rozprávala. Tieto osoby sú zmiešané do jedného mena, má tam byť iné meno, teda tam, kde je napísaná F. G., mala byť napísaná D. G.. 72. Súd konštatoval, že na OR PZ v Čadci bolo podané vysvetlenie pani F. G. (ako je to oboznámené v odseku 26 rozsudku). Z trestného spisu teda vyplýva, že na OR PZ v Čadci bola vypočutá F. G., ktorá vypovedala, že je zamestnaná v pivárni „U Kultána“ v obci Radoľa, ako upratovačka, pričom žalobca poukázal, že tomu tak nie, lebo tam je zamestnaná D. G., resp. bola v tom čase.
(Pre úplnosť súd na tomto mieste poznamenáva, že obidve spomenuté osoby – F. G. a D. G. boli v konaní vypočuté ako svedkyne – ich výpovede sú oboznámené v odsekoch 81 – 85 a 93 – 99, z ktorých vyplývajú vedomosti svedkýň o dopravnej nehode.)
73. Ku žalobcovi teda bezprostredne po nehode prišla pani D. G., ktorá pracovala v tom pohostinstve. Kričal od bolesti, preto ku nemu prišla. Asi to bolo dosť počuť. 74. Pani F. G. bola ďalej, bola pri križovatke a ona neprišla ku žalobcovi, ale na diaľku mu povedala: „Teba zrazilo auto.“ Červené auto, ktoré práve odišlo, ona videla. V spisoch to nie je riadne napísané. Vtedy, keď na žalobcu F. G. kričala, tak pani D. G. bola ešte od žalobcu v určitej vzdialenosti. Potom odišla, lebo žalobca jej povedal, že nechce nijakú pomoc, bolo mu to trápne od nej pýtať pomoc. Nebolo to až také fatálne, že by bol v bezvedomí. Pani D. G. odišla na svoje pracovisko, a pri žalobcovi zastavil šofér, ktorý išiel za tým červeným autom. Vystúpil z auta a pýtal sa žalobcu, či treba políciu, on sa ani nepýtal, či potrebuje pomoc. Jednalo sa o biele auto, asi pickup. 75. K otázke, či šofér tohto bieleho auta videl kolíziu, sa žalobca vyjadriť nevedel, lebo bol otrasený z nárazu.
76. Vyšetrovali aj vodiča podozrivého červeného nákladného auta, a to až dvakrát, oni zistili auto z kamerového systému. Tomu šoférovi sa to nedokázalo a v tomto smere je to vlastne vyriešená vec.
77. V odpovedi na otázky žalobca uviedol, že políciu nevolal, lebo mu tá nehoda bola nepríjemná, v prvom rade potreboval pomôcť, a nie rozmýšľať o policajtoch. Potreboval lekársku pomoc, a preto zavolal brata, ktorý prišiel o pár minút. 78. Bodové vyhodnotenie bolestného si dal vypracovať v Poprade z dôvodu, že mu to navrhli tí, ktorí majú na starosti záležitosti ohľadom dopravných nehôd.
79. Žalovaný na pojednávaní zotrval na názore, že nie je preukázaná príčinná súvislosť poškodenia žalobcu na zdraví s prevádzkou nezisteného motorového vozidla, aj keď vystáva tu podľa výpovede žalobcu otázka, či ide o nezistené motorové vozidlo, alebo zistené.
80. Pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu svedkov.
81. Na ďalšom pojednávaní vykonanom dňa 17.10.2018 bol vykonaný výsluch svedkyne F. G.. Svedkyňa uviedla, že žalobcu pozná ako obyvateľa ich obce, vie teda, ako sa volá. Je jej známe, čo je predmetom konania, ktorým je havária. Svedkyňa si nepamätá dátum, lebo je to už dávnejšie, možno 4 roky. Išla vtedy do B. N. D. (názov mesta je uvádzaný v texte rozsudku aj len v skratke ako „B.“ – pozn. súdu) na bicykli. Stála na boku tej cesty, lebo tam je potrebné prejsť cez cestu, ktorá ide na I., to
nákladné auto ju obiehalo a potom už videla len žalobcu, ako bol na zemi. Bolo to nákladné červené auto naložené kameňom. 82. To auto išlo ďalej, nezastavilo, svedkyňa bola kúsok od žalobcu, asi 15 m, potom kričala na tú druhú pani G., ktorá pracovala v pohostinstve ako upratovačka, pýtala sa jej, či má mobil, ona hovorila, že mobil nemá. Taký pán, čo išiel na aute, ale svedkyňa sa nepamätá, na akom, asi to bolo biele s nejakou reklamou, on vycúval z tej križovatky a išiel tiež na pomoc. On išiel potom za tým nákladným autom na I., ale ho nevidel, tak sa vrátil nazad. Ten pán vystúpil z auta prvý raz potom, ako nacúval z križovatky ku tomu miestu nehody, držal v ruke mobil a potom, keď sa vrátil, len povedal, že toho, čo zrazil žalobcu, nevidel. Potom už z auta nevystúpil. Svedkyňa bola celý čas na mieste tej nehody, stála tam 15 – 20 minút a aj tá druhá pani G. tam bola takú istú dobu. Ona ale povedala, že ona nevidela nič, lebo umývala tie schody. Svedkyňa ju videla, preto na ňu kričala, aby tiež prišla pomôcť, a ona prišla.
83. Na otázky svedkyňa uviedla, že k tej dopravnej nehode došlo na križovatke, čo ide do B. zo G., tam stálo pár áut a z tej druhej cesty nešlo žiadne auto, tam išlo len to červené auto. Aj svedkyňu to auto obiehalo, a veď mohol zobrať aj ju. Najprv išla na bicykli, ale potom z neho zosadla a prešla pešo k tomu miestu, kde mala prejsť cez cestu. To auto potom zrazilo žalobcu, čo svedkyňa síce priamo nevidela, ale následne uvidela žalobcu na zemi, potom, ako toto červené auto prešlo popri žalobcovi. 84. Teda žalobcu videla ležať na zemi potom, ako prešlo to červené auto. Žalobca bol zmätený, on chcel vstať zo zeme. Svedkyňa mu povedala, že veď nemôže vedieť, čo mu je, tak ostal na zemi. Bol celý otrasený. Bicykel bol vedľa neho celý dokrčený. Na otázku, či niekto kontaktoval políciu alebo lekárov, svedkyňa uviedla, že ten pán, čo vycúval z tej križovatky, držal v ruke mobil, ale či niekomu volal, svedkyňa nevie. Potom, už keď prišiel asi brat žalobcu, ten niekoho volal, ale svedkyňa nevie, či volal policajtov, lebo potom išla odtiaľ preč. Potom, ako tam prišiel brat žalobcu, tam svedkyňa už nebola prítomná, ona sa to iba dozvedela, lebo predtým odišla do mesta. Od žalobcu odišla v tom štádiu, keď tam bol žalobca a tá druhá pani G.. Nepamätá sa, či tam už vtedy bol brat žalobcu, svedkyňa si ho nevšimla.
85. Na otázku, či videla, že by auto, ktoré prechádzalo okolo svedkyne, zachytilo žalobcu, svedkyňa uviedla, že presne ten moment nevidela, ale hneď, ako to auto prešlo, videla, ako žalobca padá na zem, svedkyňa bola odtiaľ 10 m, nebola teda ďaleko, muselo to byť len to auto. Veď asi sám nemohol urobiť kotrmelec a bicykel by sa sám nepoškodil. Bolo tam len jedno červené nákladné auto naložené kameňom. To, čo videla, to uvádza.
86. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na názore, že nebolo preukázané, že by skutočne auto zachytilo žalobcu.
87. Na otázku súdu, na základe akej udalosti teda malo dôjsť (čo bolo príčinou, že došlo) k poškodeniu zdravia žalobcu podľa názoru žalovaného, poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že mohlo dôjsť k zabalansovaniu, žalobca nemusel udržať rovnováhu, nemuselo to byť priamym kontaktom s motorovým vozidlom.
88. Na otázku súdu, ako teda došlo podľa názoru žalovaného k poškodeniu bicykla, uviedla zástupkyňa žalovaného, že následne, ako žalobca zabalansoval, mohol spadnúť a práve vtedy to auto mohlo zachytiť bicykel. Ide o ten moment vzniku, kto je na príčine toho pádu, či to motorové vozidlo, ktoré ho zachytilo, a následne nasledoval pád alebo pád predchádzal poškodeniu toho bicykla. 89. Ak by bolo preukázané, že žalobca spadol na vozovku a až následne bol zachytený motorovým vozidlo, v tom prípade by nebola príčina poranení žalobcu v dôsledku stretu s motorovým vozidlo, ale v dôsledku jeho predchádzajúceho pádu na vozovku došlo k zachyteniu.
90. Právny zástupca žalobcu poukázal, že vyplýva z dosiaľ predložených dokladov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, že nehoda, pri ktorej došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia, bola zapríčinená motorovým vozidlom v rámci toho nehodového deja, ako popísal žalobca a uvedené vyplýva aj z vyšetrovania v trestnom konaní, z fotodokumentácie. Má tak za to, že nemohlo dôjsť k zraneniam u žalobcu len v dôsledku pádu na vozovku.
91. Žalobca na otázku, aké mal poranenia, uviedol, mal oškretú kožu vedľa členka, a to hĺbkovo, krvácalo mu to, krv ale nestriekala. Keď bol u lekárov, potom mal čiernu nohu, vrátane stehna. Bola to taká
podliatina. Musel brať aj lieky proti zrazeniu krvi a mal lieky podávané injekčne. Noha bola poškodená na vonkajšom členku a bola zlomená aj kosť vo vonkajšej časti členka. 92. Pri odbočení toho červeného auta mu zachytilo nohu tak, že žalobca počul najprv zvuk, na tej topánke mal dokonca aj obrys červenej farby z toho auta. Tá topánka nebola poškodená, ale mala červenú farbu z vonkajšej strany ľavej topánky. Žalobca necítil v tom momente bolesť, ako sa ho to auto dotklo, bolesť prišla až potom, po chvíli. Žalobca potom spadol na vozovku a to auto, potom ako prešlo, žalobca to videl, dokonca aj pridalo.
93. Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2018 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne D. G., ktorá uviedla, že nie je v žiadnom pomere k stranám sporu. Žalobcu pozná, lebo sú z jednej dediny. Svedkyni je známe, že predmetom konania je havária, pri ktorej nabúralo do žalobcu auto. 94. Na miesto havárie prišla až vtedy, keď žalobca sedel na zemi a vedľa neho bol rozbitý bicykel. Priamo pri žalobcovi bola vtedy pani F. G., ktorá videla, ako sa to stalo, svedkyňa iba počula krik a prišla sa tam pozrieť, čo sa stalo. V tom čase, keď sa ozval krik, svedkyňa si vykonávala svoju prácu upratovačky v objekte pohostinstva – Piváreň u Kultána. Mala pootvorené dvere, lebo umývala chodby a vtedy počula krik, tak sa tam išla pozrieť, žalobca sedel a vedľa neho bol rozbitý bicykel. 95. Svedkyňa na polícii nevypovedala. 96. Na otázku súdu, či prebehla medzi svedkyňou a ostatnými osobami nejaká komunikácia, či došlo prípadne k objasneniu toto, čo sa stalo, svedkyňa uviedla, že žalobca sa sťažoval, že ho bolí noha, že ho nabúralo auto a nič viac. Postavil sa, a síce habkajúci odišiel domov. 97. Žalobca k tomu poznamenal, že predsa jeho brat ho odviezol domov. 98. Svedkyňa uviedla, že skutočne videla, ako sa žalobca postavil zo zeme, a aj keď s problémami, odišiel, ale či ho potom brat zobral, to už zase nevidela. Pani F. G. tam ostala stáť až do konca, svedkyňa odišla preč, lebo bola v práci.
99. Na otázku, či svedkyňa vie, v akom stave boli zranenia žalobcu a v akom stave bol bicykel, svedkyňa uviedla, že bicykel bol rozbitý a žalobca sa sťažoval, že ho bolí noha.
100. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojom návrhu na vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním, za účelom objasnenia nehodového deja, keďže vlastne doposiaľ nikto zo svedkov nepotvrdil, že videl moment, kedy došlo, resp. malo dôjsť ku kontaktu žalobcu a motorového vozidla a že teda skutočne práve z dôvodu zachytenia motorovým vozidlom žalobca utrpel zranenia.
101. Na návrh žalovaného bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením sp. zn. 4C/190/2016-191 zo dňa 07.02.2019, pričom znalcovi bola uložená úloha zodpovedať otázky:
- či je priebeh nehody, ktorý je popísaný v policajnej správe, technicky prijateľný vzhľadom k charakteru poškodenia bicykla, resp. či zodpovedá poškodenie bicykla možnosti zachytenia ľavého boku cyklistu (ľavá spodná končatina) pravým rohom vozidla na deklarovanom mieste;
- či zodpovedá poškodenie bicykla tomu, čo je uvedené v policajnej správe, t.j. prejdeniu bicykla zadným kolesom nákladného vozidla;
- akému mechanizmu poškodenia zodpovedá zdokumentované poškodenie bicykla, ak poškodenie nekorešponduje s popisom v policajnej správe.
102. Zo záveru Znaleckého posudku č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019 vyhotoveného znalcom Q. D. E. (č.l. 219) súd zistil, že znalec v odpovedi na prvú otázku uloženú mu uznesením zo dňa 07.02.2019 uviedol, že v rámci podrobnej analýzy predmetnej dopravnej nehody sa potvrdilo, že priebeh nehody, ktorý je popísaný v policajnej správe, je technicky prijateľný vzhľadom ku charakteru bicykla, resp. poškodenie bicykla zodpovedá možnosti zachytenia ľavého boku cyklistu (ľavá spodná končatina) pravým bokom vozidla na deklarovanom mieste. 103. Znalec v časti II. B, bode 2, na strane 9 znaleckého posudku: „Riešenie zadanej úlohy“ uviedol, že nezistil žiadne zjavné rozpory medzi náčrtom, plánikom, záznamom dopravnej nehody, výpoveďou svedka B. a fotodokumentáciou nehody (kópia fotodokumentácie v spise bola nahradená vyžiadanou farebnou fotodokumentáciou z ODI OR PZ Čadca, ktorá je vo vyššom rozlíšení). -
104. V rámci odpovede na druhú otázku znalec uviedol, že v rámci podrobnej analýzy predmetnej dopravnej nehody sa potvrdila technická prijateľnosť spôsobu a rozsahu poškodenia bicykla, teda skutočnosti, ktorá je uvedená v policajnej správe, t.j. prejdeniu bicykla zadným kolesom nákladného vozidla. Poškodenia bicykla v oblasti zadného kolesa, ľavej strany riadidiel a najmä samotného rámu bicykla boli spôsobené silou, ktorá nemohla byť vyvolaná samovoľným pádom cyklistu, bez dodatočného zdroja sily, pričom v rámci predmetnej situácie bolo zistené, že spôsob a rozsah poškodenia bicykla zodpovedá pravdepodobne prejdeniu bicykla zadnými kolesami nákladného motorového vozidla v oblasti zadného kolesa, pedálov a čiastočne aj sedadla, čo pravdepodobne spôsobilo aj výrazné poškodenie rámu v oblasti zadnej vidlice, pedálovej skupiny a hornej časti rámu.
105. V odpovedi na tretiu otázku znalec uviedol, že nezistil iný mechanizmus poškodenia bicykla, bicykel bol pravdepodobne poškodený pri dopravnej nehode a jeho poškodenie korešponduje s popisom v policajnej správe.
106. Z obsahu znaleckého posudku súd ďalej zistil, že pre posúdenie vzniku a priebehu deja dopravnej nehody a posúdenie technickej prijateľnosti priebehu dopravnej nehody, vzhľadom na charakter poškodenia bicykla, zranenie cyklistu a výpoveď svedka A. B. bolo nutné ustáliť vzájomný pohyb neznámeho nákladného motorového vozidla a cyklistu pred zrážkou, počas zrážky, po zrážke a vypracovať časovo-grafickú analýzu nehodového deja. 107. Znalec poukázal (str. 10 znaleckého posudku) na čiastočný rozdiel medzi priebehom dopravnej nehody, uvedenom v zázname dopravnej nehody (od polície), kde je uvedené: ... prehliadol pri pravom okraji cesty III/00165 jazdiaceho cyklistu B., ktorý jazdil priamo smerom do B., následkom čoho ho zachytil o ľavý bok (ľavú dolnú končatinu) pravým bokom vozidla ... a výpoveďou svedka A. B., ktorý uviedol: ... postupne ako som túto kolónu obchádzal, som sa dostal až do križovatky, kde som odbočil smerom vpravo na výjazdovú vetvu smerom na I., asi na úroveň priechodu pre chodcov, ktorý sa tam nachádza a v tom čase som registroval, že kolóna sa rozišla. Následne som išiel ďalej popri pravom okraji cesty na bicykli, prvé vozidlo, ktoré prechádzalo, a bolo to vozidlo nákladné, po pripájacej vetve smerom na Čadcu, ma zachytilo pravým bokom o ľavú dolnú končatinu ... 108. Znalec poukázal, že napriek uvedenému čiastočnému rozdielu polícia v ďalšom dokumentovaní dopravnej nehody na mieste pokračovala v zmysle výpovede svedka B., čo je zrejmé z plánu miesta dopravnej nehody, kde je uvedený smer jazdy neznámeho nákladného motorového vozidla, aj jazdy cyklistu na výjazdovú vetvu smerom na I.. Obdobne je popísaný priebeh dopravnej nehody aj v uznesení o prerušení trestného stíhania zo dňa 04.02.2015.
Na tomto mieste súd poukazuje, že miesto zrážky motorového vozidla a cyklistu na križovatke, a to práve na výjazdovej vetve smerom na I., teda nie pri pravom okraji cesty III/00165, bolo preukázané z neskôr uvedenej lokalizácie miesta dopravnej nehody v uzneseniach Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Okresného dopravného inšpektorátu oboznámených vyššie, ale aj stopou nájdenou na mieste zrážky, t.j. úlomkami oranžovej farby – odrazové sklíčka bicykla, ako to vyplýva zo Zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody (č.l. 49) z časti Opis stôp, ktorá stopa je vyznačená v znaleckom posudku na obrázku č. 3 hore (č.l. 234).
109. Na posúdenie technickej prijateľnosti priebehu dopravnej nehody bolo nutné znalcom v predmetnej simulácii stanoviť referenčné vozidlo, ktoré podľa výpovede svedka, aj záznamu polície malo zapríčiniť dopravnú nehodu. Na základe popisu svedka B. znalec ako referenčné vozidlo zvolil nákladné motorové vozidlo MAN TGS 41.440 8x6. Ak by znalec bol ako referenčné vozidlo určil iný typ, druh a značku nákladného motorového vozidla, ktoré by nebolo diametrálne odlišné od referenčného vozidla, tak priebeh dopravnej nehody by bol pravdepodobne čiastočne odlišný, ale základné parametre by boli pravdepodobne zachované.
110. Analýzu priebehu nehodového deja vykonal znalec pomocou autorizovaného výpočtovo- simulačného programu Virtual CRASH 3.0., ktorý program s využitím trojrozmerných matematických modelov simuloval priebeh nehody v závislosti od času, resp. dráhy. Vstupné údaje výpočtu sa menia a zadávajú tak, aby vypočítaný priebeh počas nehodového deja čo najviac zodpovedal skutočnému pohybu vozidiel a ostatných účastníkov počas nehodového deja. Výsledkom simulácie sú teda také vstupné hodnoty, ktoré čo najpresnejšie popisujú pohyb účastníkov dopravnej nehody počas nehodového deja. Projekt simulácie bol namodelovaný do plánu vyhotoveného znalcom podľa pôdorysného plánu z ohliadky miesta dopravnej nehody. Pri danom nehodovom deji bolo najdôležitejšie
analyzovať podrobne rozsah a charakter poškodenia bicykla, výpoveď svedka B., zadokumentovanú stopu a na základe uvedených skutočností s dostatočnou presnosťou určiť miesto zrážky, vypracovať časovo-grafickú analýzu nehodového deja s využitím simulačného programu Virtual CRASH 3.0.
111. Výška miesta zrážky bola v simulácii ustálená na cca 0,55 m, čo predstavuje s minimálnou odchýlkou výšku prvého nástupného schodíka na prvej strane kabíny referenčného vozidla (obrázok č. 2, str. 12 znaleckého posudku, č.l. 230).
112. Znalec poukázal, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že cyklista z pravej cesty obchádzal vozidlá stojace na ceste III/01165 z obce C. na B. N. D. (aj nákladné) a pohyb kolóny vozidiel zaregistroval v okamihu, ako sa nachádzal na priechode pre chodcov. Prvé vozidlo, ktoré prechádzalo okolo neho (obchádzalo ho v pripájacom pruhu v smere na Čadcu) bolo nákladné vozidlo a zachytilo ho pravým bokom o ľavú dolnú končatinu (vozidlo ho zachytilo aj o riadidlá vľavo), následkom čoho spadol na vozovku, teda na samotný okraj vozovky a možno sčasti aj na štrk za krajom vozovky. Vozidlo ho zachytilo v oblasti predného pravého kolena.
113. Ako technicky prijateľné zrýchlenie s ohľadom na typ vozidla – MAN TGS 41.440 8x6 stanovil znalec zrýchlenie cca 0,8 m/s2. Ako technicky prijateľnú rýchlosť jazdy cyklistu po rovnom úseku vzhľadom na podmienky, vek cyklistu a typ bicykla bola znalcom stanovená rýchlosť cca 15 km/h pri jazde v oblúku – pri odbočovaní doprava rýchlosť jazdy v pripájacom pruhu cca 12,0 km/h. Znalec popísal pravdepodobnú techniku jazdy cyklistu nasledovne:
114. V čase cca 6,25s (cca 24,1 m - vzdialenosť cyklistu od miesta zrážky) pred okamihom zrážky sa cyklista pravdepodobne pohyboval po ceste III/01165 v obci C. a obchádzal kolónu stojacich vozidiel z pravej strany, pričom sa pohyboval rýchlosťou cca 15,0 km/h. Neznáme nákladné motorové vozidlo pravdepodobne stálo v kolóne vozidiel na ceste III/01165 - obr.č.3.
115. V čase cca 3,6s (cca 13,1m) pred okamihom zrážky sa cyklista pravdepodobne pohyboval po ceste III/01165 v obci C. a obchádzal kolónu vozidiel (kolóna vozidiel sa pravdepodobne začala rozbiehať smerom do križovatky), z pravej strany a začal odbočovať na pripájací jazdný pruh v smere na I. (na cestu I./11), pričom sa pohyboval rýchlosťou cca 15,0 km/h a jeho rýchlosť z dôvodu prejazdu križovatkou (jazda v oblúku), pravdepodobne začala mierne klesať so spomalením cca 0,3 m/s2. Neznáme nákladné motorové vozidlo pravdepodobne začalo rozjazd smerom k pripájaciemu jazdnému pruhu v smere na I. (na cestu I./11) a pohybovalo sa rýchlosťou cca 7,6 km/h - obr.č.4.
116. V čase cca 2,8s (cca 9,9m) pred okamihom zrážky sa cyklista pravdepodobne pohyboval po ceste III/01165 v obci C. a nachádzal sa na priechode pre chodcov.
117. V uvedenom okamihu zaregistroval, že sa kolóna vozidiel rozchádza - vozidlá sa pohybujú, pričom on sa pohyboval rýchlosťou cca 14,1 km/h. Neznáme nákladné motorové vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou cca 9,9 km/h smerom k pripájaciemu jazdnému pruhu v smere na I. (na cestu I./11) a kontinuálne zrýchľovalo so zrýchlením cca 0,8 m/s2 - obr.č.5.
118. V čase cca l,0s (cca 3,3m) pred okamihom zrážky sa cyklista pravdepodobne pohyboval po ceste III/01165 v obci C. a v pripájacom jazdnom pruhu v smere na I. (na cestu I/11) a pohyboval sa rýchlosťou cca 12,0km/h (kontinuálne až do miesta zrážky). Neznáme nákladné motorové vozidlo, ktoré malo zapríčiniť dopravnú nehodu, sa pohybovalo rýchlosťou cca 15,1 km/h na začiatku pripájacieho jazdného pruhu v smere na I. (na cestu I/11) a kontinuálne zrýchľovalo so zrýchlením cca 0,8 m/s2 - obr.č.6.
119. V mieste zrážky sa cyklista pohyboval rýchlosťou cca 12,0 km/h v pripájacom jazdnom pruhu v smere na I. (na cestu I/11) cca 0,7m od pravého okraja vozovky (v mieste, kde bol poškodený pravý okraj vozovky - obr.č.7) a bol vo vzdialenosti cca 5,0 m od chodníka, na ktorý chcel následne odbočiť. Neznáme nákladné motorové vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou cca 18,0 km/h (neustále kontinuálne zrýchľovalo) v pripájacom jazdnom pruhu v smere na I. (na cestu I/11) a pravdepodobne pravou časťou kabíny v oblasti prvého nástupného schodíka vo výške cca 0,55m zachytilo ľavú dolnú končatinu (v dolnej časti) cyklistu, pričom následne vozidlo narazilo aj do ľavej časti riadidiel bicykla - obr.č.8.
120. V čase cca 1,7s po zrážke sa cyklista pravdepodobne nachádzal na vozovke pri jej pravom okraji po tom, ako následkom zrážky spadol z bicykla. Neznáme nákladné motorové vozidlo, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou cca 22,7 km/h (neustále kontinuálne zrýchľovalo) pravdepodobne prešlo zadnými kolesami oboch náprav po zadnej časti bicykla v oblasti zadného kolesa, pedálov a čiastočne aj sedadla (prejazd cez bicykel bol v čase cca 1,7s až 2,l s po zrážke vo vzdialenosti cca 4,4m od miesta zrážky) - obr.č.9, 10.
(Súd na tomto mieste poznamenáva, že na základe znalcom uvedených údajov, oboznámených v odsekoch 115 a 120 je možné konštatovať, že v čase 5 sekúnd odvtedy, ako sa motorové vozidlo začalo pohybovať, prešlo 17,5 metrov a postupne zrýchlilo na 22,7 km/hod.)
121. Konečná poloha cyklistu a bicykla nebola políciou zadokumentovaná, ale podľa simulácie v programe Virtual CRASH 3.0 bola ustálená pravdepodobná konečná poloha cyklistu, aj bicykla (obr. 11), pričom ich konečná poloha je takmer na úrovni chodníka smerujúceho do B. N. D. a poloha bicykla - jeho predného kolesa, je cca l,0 m od okraja vozovky, tak ako uviedol svedok B. vo svojej výpovedi. Konečná poloha neznámeho nákladného motorového vozidla nie je známa, nakoľko vozidlo pravdepodobne bez zastavenia pokračovalo vjazde po ceste I/11 v smere na I..
122. Súd zistil z obrázkov č. 3 – 6, 8 – 11 v znaleckom posudku:
123. Z obrázku č. 3 (č.l. 234) vyplýva poloha cyklistu a neznámeho nákladného motorového vozidla v čase 6,3 s pred okamihom zrážky. Na obrázku je tiež vidno, že priechod pre chodcov sa nachádza na začiatku zákruty. 124. Z obrázku č. 4 (č.l. 235) vyplýva, že v čase 3,6 s pred okamihom zrážky sa nachádzal cyklista na úrovni kabíny nákladného motorového vozidla. 125. Na obrázku č. 5 (č.l. 236) je vidno, že v čase 2,8s pred zrážkou sa cyklista nachádzal časťou bicykla (približne v jednej polovici dĺžky bicykla) pred motorovým vozidlom. 126. Z obrázku č. 6 (č.l. 237) je zrejmé, že v čase 1,0 s pred okamihom zrážky bol cyklista takmer v celej dĺžke bicykla [okrem cca 1 šírky (t.j. polomeru) zadného kolesa] pred motorovým vozidlom. 127. Z obrázku č. 8 (č.l. 239) je zrejmá poloha cyklistu a neznámeho nákladného motorového vozidla v mieste zrážky (str. 21 znaleckého posudku, č.l. 239). 128. Z obrázkov č. 9, 10 a 11 (str. 22, 23 a 24 znaleckého posudku, č.l. 240, 241 a 242 spisu) vyplýva pravdepodobná poloha cyklistu a neznámeho nákladného motorového vozidla v čase cca 1,7 s – 6,0 s po zrážke.
129. Znalec na základe prevedenej simulácie teda konštatoval, že poškodenie bicykla zodpovedá možnosti zachytenia ľavého boku cyklistu (ľavá spodná končatina) pravým rohom vozidla na deklarovanom mieste, čo plne korešponduje s výpoveďou cyklistu, ktorý uviedol, že prvé vozidlo, ktoré prechádzalo okolo neho (obchádzalo ho v pripájacom pruhu v smere na I.), bolo nákladné vozidlo a zachytilo ho pravým bokom o ľavú dolnú končatinu (vozidlo ho zachytilo aj o riadidlá vľavo), následkom čoho spadol na vozovku, teda na samotný okraj vozovky a možno sčasti aj na štrk za krajom vozovky. Vozidlo ho zachytilo v oblasti predného pravého kolesa. K zrážke došlo pri pravom okraji vozovky, tesne pred tým, ako sa nachádza chodník vľavo, kde chcel následne odbočiť a prejsť cez hlavnú cestu do B. N. D.. 130. V rámci predmetnej simulácie znalec potvrdil aj technickú prijateľnosť spôsobu a rozsahu poškodenia bicykla, teda skutočnosť, ktorá je uvedená v policajnej správe, t.j. prejdenie bicykla zadným kolesom nákladného vozidla. 131. Pre spresnenie znalec uviedol, že v rámci predmetnej simulácie pravdepodobného nehodového deja bolo zistené, že v čase cca l,7s až cca 2,1 s po zrážke sa cyklista pravdepodobne nachádzal na vozovke pri jej pravom okraji potom, ako následkom zrážky spadol z bicykla a neznáme nákladné motorové vozidlo, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou cca 22,7 km/h až cca 24,0 km/h, pravdepodobne prešlo zadnými kolesami oboch náprav (3. a 4. náprava) po zadnej časti bicykla v oblasti zadného kolesa, pedálov a čiastočne aj sedadla, a to vo vzdialenosti cca 4,4 m od miesta zrážky. 132. Zranenie, ktoré utrpel cyklista B., bolo pravdepodobne spôsobené nárazom pravej časti kabíny v oblasti prvého nástupného schodíka vo výške cca 0,55m (pred pravým predným kolesom) do ľavej dolnej končatiny (pravdepodobne v dolnej 1/3 predkolenia) cyklistu, pričom v ďalšom príbehu
simulácie pravdepodobného nehodového deja nedošlo k žiadnemu nárazu ľavej dolnej končatiny v oblasti predkolenia do vozidla. 133. Znalec sa v znaleckom posudku nezaoberal stanovením pravdepodobnej technickej príčiny dopravnej nehody, neskúmal výhľady účastníkov dopravnej nehody, ani možnosti zranenia.
134. Na základe návrhu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 27.06.2019 k znaleckému posudku (č.l. 281) bolo uznesením zo dňa 04.02.2020 sp. zn. 4C/190/2016-296 nariadené doplnenie znaleckého dokazovania vypracovaním dodatku k Znaleckému posudku č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019, pričom úlohou znalca bolo zodpovedať na nasledovné otázky:
- 1) Uviesť, či technika jazdy cyklistu, tak ako ju cyklista popisuje a tak ako to vychádza zo simulácie znaleckého posudku, bola správna / nesprávna a v čom;
- 2) vyjadriť sa k technike jazdy obidvoch účastníkov podľa priebehu, ktorý znalec simuloval, resp. uviesť, či a za akých podmienok mohol vodič nákladného motorového vozidla na cyklistu reagovať;
- 3) uviesť možné príčiny predmetnej dopravnej nehody;
- 4) uviesť možnosti zabránenia stretu zo strany obidvoch účastníkov nehody na základe priebehu, ktorý je súčasťou posudku;
- 5) vyjadriť sa k technickej príčine dopravnej nehody, ktorá vychádza zo znaleckého posudku.
135. Z Doplnenia zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 09/2019 (č.l. 308) súd zistil, že znalec v odpovedi na otázku č. 1 uviedol, že spôsob, akým jazdil cyklista po vozovke, je možné považovať za správny, nakoľko jazdil pri pravom okraji vozovky. 136. Nakoľko z výpovede žalobcu nie je zrejmé, či neznáme nákladné vozidlo pred odbočovaním a počas odbočovania dávalo znamenie o zmene smeru jazdy, tak v danom prípade je nutné sa zaoberať oboma variantmi: 137. Ak vodič neznámeho nákladného vozidla dával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, tak technika jazdy cyklistu bola nesprávna, nakoľko nemohol v zmysle technického výkladu pravidiel predchádzať nákladné motorové vozidlo po pravej strane (pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava) a mal na predmetné vozidlo reagovať najneskôr v čase cca 7,55s pred okamihom zrážky (cca 4,65 m za neznámym nákladným vozidlom), aby zastavil za predmetným vozidlom a nevykonal by jeho prechádzanie po pravej strane vozovky. 138. Ak vodič neznámeho nákladného vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, tak technika jazdy cyklistu bola správna, nakoľko pomaly idúce alebo stojace vozidlo mohol predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pričom bol povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. V danom prípade nemohol rozpoznať úmysel vodiča, že s vozidlom vykoná odbočovania doprava. Cyklista by nemal možnosť reagovať na vozidlo, nakoľko za hranicu rozpoznania úmyslu vodiča nákladného vozidla odbočiť doprava je možné považovať jeho priečne premiestnenie minimálne o cca 0,5 m smerom k pravému okraju vozovky. V danom okamihu sa cyklista nachádzal pred neznámym nákladným motorovým vozidlom v oblasti zakrytého výhľadu vodiča.
139. V odpovedi na otázku č. 2 sa znalec vyjadril k technike jazdy obidvoch účastníkov dopravnej nehody podľa priebehu, ktorý znalec simuloval, aj či a za akých podmienok mohol vodič nákladného motorového vozidla na cyklistu reagovať:
140. K technike jazdy vodiča neznámeho nákladného vozidla znalec uviedol: 141. Nakoľko z výpovede cyklistu nie je zrejmé, či neznáme nákladné vozidlo pred odbočovaním a počas odbočovania dávalo znamenie o zmene smeru jazdy, tak v danom prípade je nutné sa zaoberať oboma variantami. 142. Ak vodič neznámeho nákladného vozidla dával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, tak jeho techniku jazdy je možné vyhodnotiť ako správnu, nakoľko v danom prípade sa pohyboval rýchlosťou nižšou, ako maximálne dovolenou (50 km/h), resp. stál na ceste č. III/01163 a pri posúdení jeho výhľadových pomerov cez vonkajšie spätné zrkadlá je zrejmé, že v čase cca 2,0 s pred okamihom rozjazdu (technicky prijateľný čas na rozpoznanie cyklistu v pravom spätnom zrkadle, následne natočenie hlavy v smere jazdy a zaradenie 1. prevodového stupňa) mohol vidieť a
rozpoznať prostredníctvom pravého spätného zrkadla cyklistu jazdiaceho po pravom okraji cesty č. III/01163, ktorý sa v danom okamihu nachádzal cca 7,6 m za zadnou časťou neznámeho nákladného vozidla (MAN), t.j. cca 17,2m od jeho pravého spätného zrkadla. V danom okamihu vodič neznámeho nákladného vozidla nemohol rozpoznať úmysel cyklistu predchádzať jeho vozidlo po pravej strane vozovky. Je nutné uviesť, že v danom prípade by cyklista vykonal predchádzanie v rozpore s technickým výkladom pravidiel (ak vozidlo dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava, cyklista nesmie vykonať predchádzanie vozidla po pravej strane vozovky). 143. Ak vodič neznámeho nákladného vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, tak jeho techniku jazdy je možné vyhodnotiť ako nesprávnu, nakoľko v danom prípade by vykonal odbočovanie doprava v rozpore s technickým výkladom pravidiel (pred odbočovaním a počas odbočovania je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy), pričom ak uvedené znamenie nedával, tak cyklista v okamihu rozjazdu vozidla nemohol rozpoznať úmysel vodiča neznámeho nákladného vozidla po rozjazde odbočiť doprava (za hranicu rozpoznania úmyslu vodiča neznámeho nákladného vozidla odbočiť doprava je možné považovať priečne premiestnenie nákladného vozidla min. o cca 0,5 m smerom k pravému okraju vozovky), pričom vodič bol povinný aj dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom.
144. Vodič nákladného motorového vozidla mohol na cyklistu reagovať za nasledovných podmienok: 145. Vodič neznámeho nákladného vozidla mohol najneskôr v čase cca 4,25s pred okamihom zrážky (cca 2,0 s po okamihu rozjazdu) vidieť a rozpoznať cyklistu v pravom spätnom zrkadle, pričom v ďalšom priebehu (v čase cca 4,25s pred okamihom zrážky až po okamih zrážky) bol cyklista v oblasti zakrytého výhľadu a teda vodič nemohol na neho reagovať.
146. Znalec na str. 7 Doplnenia znaleckého posudku (č.l. 314) uviedol, že pre posúdenie zabránenia dopravnej nehode zo strany vodiča neznámeho nákladného vozidla je nutné najskôr zistiť jeho výhľadové pomery pred miestom zrážky, ako aj v mieste zrážky, pričom podľa simulácie v programe Virtual CRASH 4.0. vodič vozidla pred zrážkou, v mieste zrážky, ako aj po zrážke nemohol vidieť cyklistu, mal zakrytý výhľad palubnou doskou a pravými bočnými dverami na kabíne. Najneskôr v čase cca 4,25 s pred okamihom zrážky (2,0 s po okamihu rozjazdu) mohol vodič ešte vidieť a rozpoznať cyklistu v pravom spätnom zrkadle, pričom v ďalšom priebehu, až po miesto zrážky, bol cyklista v oblasti zakrytého výhľadu.
147. Výhľad vodiča na cyklistu je v Doplnení znaleckého posudku znázornený na obrázkoch č. 2 (str. 6 Doplnenia znaleckého posudku, č.l. 313) - výhľad na cyklistu v čase cca 2,0 s pred okamihom rozjazdu vozidla, na obrázku č. 5 (str. 9 znaleckého posudku, č.l. 316) – výhľad vodiča na cyklistu cez pravé spätné zrkadlo v čase cca 4,25 s pred okamihom zrážky, na obr. č. 7 (str. 10 Doplnenia znaleckého posudku, č.l. 317) – výhľad vodiča vozidla po zastavení na cyklistu v čase cca 1,54 s pred okamihom zrážky (ak by vodič vozidla reagoval na cyklistu v čase cca 4,25 s pred zrážkou).
148. Oblasť zakrytého výhľadu vodiča motorového vozidla v čase 3,0s – 2,0 s – 1,0 s pred okamihom zrážky je graficky znázornený na obrázku č. 3 (č.l. 315) Doplnenia znaleckého posudku.
149. K odpovedi na otázku č. 2 znalec uviedol, že k technike jazdy cyklistu sa vyjadril v odpovedi na otázku č. 1.
150. V odpovedi na otázku č. 3, t. j k možným príčinám dopravnej nehody, znalec uviedol, že možné príčiny dopravnej nehody je nutné posudzovať v dvoch technicky prijateľných verziách: 151. Vodič neznámeho nákladného vozidla:
- DÁVAL znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, vtedy bola príčinou dopravnej nehody neskorá reakcia cyklistu;
- NEDÁVAL znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava - príčinou dopravnej nehody potom bola neskorá reakcia vodiča neznámeho nákladného vozidla.
152. V odpovedi na otázku č. 4, t. j. k možnostiam zabránenia stretu zo strany obidvoch účastníkov nehody na základe priebehu, ktorý je súčasťou posudku, znalec uviedol:
153. Ak by bol vodič neznámeho nákladného vozidla reagoval na cyklistu cca 4,25s pred okamihom zrážky (cca 14,0 m pred miestom zrážky), tak by pri zachovaní pôvodnej trajektórie pohybu zastavil cca 8,1 m pred miestom zrážky (za cyklistom) a dopravnej nehode by zabránil. 154. Ak by bol cyklista reagoval na neznáme nákladné vozidlo v čase cca 3,53s pred okamihom zrážky (cca 12,75 m pred miestom zrážky), tak pri zachovaní pôvodnej trajektórie pohybu by zastavil pred koridorom pohybu neznámeho nákladného vozidla (cca 8,1 m pred miestom zrážky) a dopravnej nehode by zabránil. 155. Pre celkové posúdenie je nutné uviesť, že neznáme nákladné vozidlo začalo rozjazd v čase cca 6,25s pred okamihom zrážky (cca 15,6 m pred miestom zrážky) a cyklista sa v uvedenom okamihu nachádzal cca 24,1 m pred miestom zrážky.
156. Okrem toho znalec v rámci posúdenia možností zabránenia dopravnej nehody zo strany cyklistu poukázal, že dôležité sú jeho výhľadové pomery pred miestom zrážky, ako aj v mieste zrážky, pričom podľa simulácie v programe Virtual CRASH 4.0. cyklista mohol neznáme nákladné vozidlo v okamihu zrážky vidieť iba čiastočne a v časovom intervale cca 3,5 s pred zrážkou až po okamih zrážky vozidlo nemohol vidieť, nakoľko ho nemal v zornom poli a vozidlo sa takmer celú dobu nachádzalo za cyklistom. Znalec poukázal, že ak by bol cyklista reagoval na neznáme nákladné vozidlo v čase 3,53s pred okamihom zrážky (cca 12,75 m pred miestom zrážky), tak by pri zachovaní pôvodnej trajektórie pohybu zastavil pred koridorom pohybu neznámeho nákladného vozidla (cca 8,1 m pred miestom zrážky) a dopravnej nehode by zabránil. So zabránením vyrovnania rýchlosti cyklistu a nákladného motorového vozidla znalec neuvažoval, nakoľko cyklista nemohol reálne vyhodnotiť rýchlosť vozidla, ktoré sa pohybovalo za cyklistom mimo jeho zorného poľa, pričom cyklista mohol reagovať iba na zvukový podnet (hluk od motora vozidla, ale na jeho podklade nemohol vyhodnotiť vektor pohybu vozidla, a preto by uvedené zabránenie bolo iba teoretické (str. 15 znaleckého posudku, č.l. 322).
157. Znalec na str. 19 Doplnenia znaleckého posudku (č.l. 326) uviedol, že pri predchádzaní neznámeho nákladného motorového vozidla cyklista vzhľadom na rýchlosť cca 15 km/h dodržal od vozidla dostatočný priečny odstup, pričom v ďalšom priebehu dopravnej nehody pred zrážkou sa bočný odstup znižoval až do miesta zrážky. Z dôvodu, že vodič nákladného motorového vozidla počas odbočovania cyklistu nevidel (oblasť zakrytého výhľadu, tak ani nemohol vyhodnotiť bočný odstup a následne v mieste zrážky, pravdepodobne pravou časťou kabíny v oblasti prvého nástupného schodíka vo výške cca 0,55 m zachytil o ľavú dolnú končatinu (v dolnej časti) cyklistu, pričom následne vozidlo narazilo aj do ľavej časti riadidiel bicykla.
158. V odpovedi na otázku č. 5, t. j. k technickej príčine dopravnej nehody, ktorá vychádza zo znaleckého posudku, znalec uviedol: 159. Technickou príčinou dopravnej nehody sú iba tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. 160. V danom prípade je nutné technickú príčinu dopravnej nehody posudzovať k skutočnosti, či vodič neznámeho nákladného vozidla dával / nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava. 161. Ak vodič neznámeho nákladného vozidla dával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistu (oneskorená reakcia). 162. Ak vodič neznámeho nákladného vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava. potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča nákladného motorového vozidla (oneskorená reakcia).
163. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k Doplneniu znaleckého posudku podaním zo dňa 25.06.2020 (č.l. 361), v ktorom uviedol, že je síce pravdou, že podľa § 55 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“) „Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.“, avšak uvedené ustanovenie vyššie uvedeného Zákona o cestnej premávke, a tým pádom aj nadväzujúce závery Doplnenia znaleckého posudku, sú
v tomto súdnom spore irelevantné, keďže žalobca predmetné neznáme nákladné motorové vozidlo v žiadnom časovom úseku nepredchádzal. 164. Zo zápisnice Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Čadci o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 07.08.2014, sp. zn.: ČVS – ORP – 64/DI-CA-2014, vyplýva, že „Následne ako som išiel ďalej popri pravom okraju cesty na bicykli, tak prvé vozidlo, ktoré prechádzalo a bolo to vozidlo nákladné po pripájacej vetve smerom na I. ma zachytilo pravým bokom o ľavú dolnú končatinu, následkom čoho som spadol na vozovku...“, kde žalobca nikde nespomína, že by sa predmetné neznáme nákladné motorové vozidlo nachádzalo v kolóne vozidiel, smerujúcich do B. N. D., a že by toto neznáme nákladné motorové vozidlo najskôr predchádzal po pravej strane vozovky, ale išlo o prvé vozidlo, ktoré ho predchádzalo na pripájacej vetve smerom na I., t. j. že žiadne iné motorové vozidlá ho na tejto pripájacej vetve pred daným neznámym nákladným motorovým vozidlom nepredchádzali. To, že by bolo dané neznáme nákladné motorové vozidlo súčasťou kolóny, smerujúcej do B. N. D., nie je konštatované nikde v predmetnom spise, vedenom Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Čadci, a ani sa v ňom nekonštatuje žiadne pochybenie žalobcu ako účastníka cestnej premávky. 165. Aj svedkyňa, p. F. G., na pojednávaní dňa 17.10.2018 uviedla: „Ja som stála na boku tej cesty, to nákladné auto ma obiehalo, a potom som už videla len jeho, ako bol na zemi. Bolo to nákladné červené auto naložené kameňom.“, ako aj, že „Na tej križovatke, čo ide do B. zo G. tam stálo pár áut a z tej druhej cesty nešlo žiadne auto, tam išlo len to červené auto. Mňa to auto obiehalo, a veď mohlo zobrať aj mňa – zraziť.“, z čoho tiež vyplýva, že dotknuté neznáme nákladné motorové vozidlo nebolo súčasťou kolóny, smerujúcej do B. N. D.. 166. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pre odstránenie akýchkoľvek pochybností navrhol žalobca ďalšie dokazovanie v predmetnej veci opätovným výsluchom svedka p. F. G., a to za účelom ustálenia spôsobu pohybu predmetného neznámeho nákladného motorového vozidla vo vzťahu k žalobcovi a naopak a k zodpovedaniu otázky, či žalobca predchádzal alebo nepredchádzal predmetné neznáme nákladné motorové vozidlo po pravej strane vozovky alebo krajnici pred zrážkou, s tým, že účasť svedkyne zabezpečí. 167. Do pozornosti dal konštatovanie znalca v závere Doplnenia znaleckého posudku pri jeho odpovedi na otázku č. 1, a to, že „Spôsob akým jazdil cyklista B. po vozovke môžeme považovať za správny, nakoľko jazdil pri pravom okraji vozovky.“ 168. Zo strany žalobcu ako účastníka cestnej premávky tak nedošlo k žiadnemu pochybeniu a konaniu v rozpore so Zákonom o cestnej premávke, a teda technika jeho jazdy ako cyklistu bola správna, na rozdiel od techniky jazdy neznámeho nákladného motorového vozidla, preto príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy tohto neznámeho nákladného motorového vozidla.
169. Žalovaný svojím podaním zo dňa 17.06.2021 (č.l. 377) v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.06.2020 uviedol, že pokiaľ žalobca spochybňuje, že by sa predmetné neznáme nákladné vozidlo nachádzalo v kolóne vozidiel smerujúcich do Kysuckého Nového Mesta a že by toto neznáme nákladné vozidlo najskôr predchádzal po pravej strane vozovky a popiera svoju vinu na vzniku dopravnej nehody, s týmto tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, a to s poukazom aj na výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 09.05.2018, kde žalobca uvádza: „ Stáli autá v smere na Kysucké Nové Mesto, ja som išiel popri tých autách, po pravej strane auta, tam bol prašný chodník, kade chodili ľudia, tie autá čakali na semafore, lebo mali červenú. Ja som videl tie autá, ten šofér, čo išiel na Čadcu, musel čakať, lebo pred ním stáli autá, nemohol odbočiť. Ja som išiel na Kysucu a on odbočil a ma zachytil. On odbočoval doprava, ja som tiež odbočoval doprava a zachytil ma“. 170. Z výpovede žalobcu je tak zrejmé, že neznáme nákladné vozidlo stálo v kolóne vozidiel na križovatke a žalobca uvedené vozidlo vnímal. Vzhľadom k tomu, že na predmetnej križovatke bola možnosť pokračovať v jazde rovno alebo doprava, je dôvodné predpokladať, že vodič neznámeho vozidla, ktoré odbočovalo doprava, dával znamenie o smere jazdy doprava (nebolo preukázané porušenie tejto povinnosti). Zároveň žalobca ako cyklista mal venovať zvýšenú pozornosť smeru jazdy vozidiel, ktoré obchádzal z pravej strany, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nákladné vozidlo, vzhľadom na jeho dĺžku, nemožno tak rýchlo obísť po pravej strane, ako osobné vozidlo. 171. Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava. V prípade, že by cyklista reagoval včas na neznáme nákladné vozidlo, zastavil by za vozidlom a nevykonal by predchádzanie nákladného vozidla po pravej strane.
172. Pri zhodnotení uvedených skutočností v spojení so záverom doplnenia znaleckého posudku č. 9/2019 možno dôjsť k záveru, že cyklista porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, keď vnímal neznáme nákladné vozidlo v kolóne vozidiel, nedostatočne sa venoval smeru jazdy tohto vozidla a následne pri odbočovaní doprava vytvoril nákladnému vozidlu náhlu prekážku (pričom cyklista sa nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu) a následne došlo k nárazu nákladného vozidla pravou prednou časťou do žalobcu. 173. S poukazom na uvedené je dôvodné sa prikloniť k prvému variantu priebehu nehody v Doplnení znaleckého posudku č. 9/2019, v zmysle ktorého práve cyklista porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke. 174. Žalovaný zastáva názor, že len zo samotného následku (cyklista sediaci vedľa cesty s poškodeným bicyklom) nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver o zodpovednosti vodiča nákladného vozidla za vzniknutú škodu. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že vodič neznámeho nákladného vozidla porušil svoje povinnosti a zodpovedá za vzniknutú škodu. K vzniku škody podľa žalovaného došlo práve z dôvodu porušenia povinností na strane cyklistu. 175. V prejednávanom spore nie sú priami svedkovia, ktorí videli priebeh kolízie medzi žalobcom a nákladným vozidlom, chýba opis nehody, identifikácia škodcu. Výpovede svedkov, ktorí prišli na miesto, sú zmätočné. 176. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch F. G., tak žalovaný považuje opätovný výsluch uvedenej svedkyne za nadbytočný a nehospodárny, keďže v konaní už bola vypočutá. 177. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal porušenie povinností na strane vodiča neznámeho vozidla, a preto žalovaný žiada, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
178. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 21.06.2021 na margo tvrdení žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže na základe znaleckého posudku nebolo jednoznačne konštatované, že za škodovú udalosť zodpovedá neznáme vozidlo, zdôraznil, že znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z nesprávnych vstupných údajov, a to, že žalobca predmetné motorové vozidlo predchádzal. Opak je pravdou, keďže žalobca v žiadnom časovom úseku predmetné motorové vozidlo nepredchádzal, naopak, žalobcu predchádzal vodič predmetného motorového vozidla. 179. Uvedené tvrdenie vychádza zo samotnej výpovede žalobcu, svedkov, ďalej táto skutočnosť bola aj konštatovaná (preukázaná) v trestnom konaní, pričom v predmetnom súdnom konaní táto skutočnosť nie je sporná, z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že závery, či predmetné motorové vozidlo dávalo, alebo nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy, sú v predmetnom spore irelevantné. 180. Podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov „Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.“
181. Vodič predmetného motorového vozidla v danej dobe však nezachoval dostatočný bočný odstup od žalobcu, čo bolo dôvodom samotnej ujmy na zdraví žalobcu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, čo je dnes už aj zaužívaná judikatúra, vzhľadom na smerovú labilitu jazdy cyklistov, ktorých trajektória jazdy nikdy nemá tvar priamky, ale nepravidelnej pôdorysnej vlnovky s bočnou výchylkou 0,5 až 1,0 m, je odporúčaný minimálny bočný odstup od cyklistu 1,5 až 2m. 182. Keďže vodič predmetného motorového vozidla začal odbočovať vpravo a zároveň predchádzať žalobcu, v dôsledku práve nepozornosti vodiča motorového vozidla došlo k ujme na zdraví žalobcu. Pre zachovanie správneho odstupu vodič predmetného motorového vozidla mal žalobcu obchádzať v oblúku s veľkým polomerom, tým aj s dostatočnou vzdialenosťou od cyklistu, aby ho nezachytil, resp. aby zachoval dostatočnú vzdialenosť. Vodič motorového vozidla bol povinný počítať pre cyklistu s určitým „koridorom“, za ktorý sa považuje asi 60 cm, pretože pri šlapaní do pedálov cyklista sa nakláňa (pokiaľ nejde o profesionála - pretekára a podobne), zvlášť pri nízkej rýchlosti. Okrem toho musí počítať s takým odstupom, aby v prípade predchádzania alebo obchádzania cyklistu, i v prípade jeho spadnutia na cestu do strany, z ktorej je predchádzaný motorovým vozidlom, nedošlo k jeho zasiahnutiu. Treba brať v úvahu výšku bicykla a výšku tela nachádzajúceho sa nad bicyklom u cyklistu, po spočítaní u dospelého človeka zrejme nemožno počítať, okrem výnimočných prípadov, s menším odstupom ako 1,5 m. Rovnako je treba brať do úvahy, že vodičovi predmetného motorového vozidla nebránilo nič v tom, aby dokonca žalobcu predbiehal prechodom do protismerného jazdného pruhu, pretože podľa výpovede svedkov v čase pred a po strete bezprostredne neprechádzalo okolo žiadne iné motorové vozidlo.
183. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa znalec žiadnym spôsobom nezaoberal, pričom tieto skutočnosti sú podstatné na zodpovedanie otázok, ktoré mu boli súdom položené. Znalec v prvom rade vychádzal z nesprávnych vstupných údajov a následne absolútne nesprávne vyhodnotil situáciu, čoho výsledkom sú neurčito zodpovedané otázky v znaleckom posudku.
184. Znalec k námietkam žalobcu k znaleckému posudku zaujal stanovisko vo Vyjadrení zo dňa 16.07.2021 (č.l. 87), v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením, že žalobca v žiadnom časovom úseku predmetné motorové vozidlo nepredchádzal, a naopak žalobcu predchádzal vodič predmetného motorového vozidla, nakoľko znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnil výpoveď poškodeného A. B., ktorý vo svojej výpovedi dňa 7.8.2014 mimo iného uviedol: „... Tu ako som prišiel k hlavnej ceste, tak som išiel na bicykli na druhú stranu cesty a išiel som popri pravého okraja cesty smerom do KNM. Následne ako som sa dostal do križovatky, tak som videl, že priamo smerom do KNM stojí kolóna vozidiel, pravdepodobne na znamenie svetelnej signalizácie. Táto kolóna bola dlhá skoro až na začiatok materskej škôlky, teda kolóna siahala až za pohostinstvo KULTÁN. Ja som túto kolónu vozidiel, kde sa nachádzali, resp. som registroval aj nákladné vozidlá obchádzal po ich pravom boku, teda som jazdil na bicykli po pravom okraji cesty. Postupne ako som túto kolónu obchádzal, som sa dostal až do križovatky, kde som odbočil smerom vpravo na vjazdovú vetvu smerom na Čadcu, asi na úroveň priechodu pre chodcov, ktorý sa tam nachádza a v tom čase som registroval, že kolóna sa rozišla. Následne som išiel ďalej popri pravému okraju cesty na bicykli, prvé vozidlo, ktoré prechádzalo a bolo to vozidlo nákladné, po pripájacej vetve smerom na Čadcu ma zachytilo pravým bokom o ľavú dolnú končatinu, následkom čoho som spadol na vozovku, teda na samotný okraj vozovky a možno s časti aj na štrk za krajom vozovky. 185. Na základe tejto výpovede znalec simuloval technicky prijateľný priebeh dopravnej nehody a je zrejmé, že poškodený predchádzal kolónu vozidiel (aj nákladné vozidlo) z pravej strany, pričom vozidlá sa začali pohybovať až v okamihu, keď vošiel do križovatky a odbočil smerom vpravo na vjazdovú vetvu smerom na Čadcu.
186. V zmysle technického výkladu pravidiel teda cyklista mohol predchádzať nákladné motorové vozidlo po pravej strane, nakoľko pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava. 187. Na základe uvedenej skutočnosti znalec vyhodnocoval správnu techniku jazdy oboch účastníkov dopravnej nehody v dvoch verziách priebehu dopravnej nehody (nákladné vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava, resp. nedávalo znamenie o zmene smeru doprava). 188. Znalec žiadnym spôsobom nespochybňuje, že vodič neznámeho nákladného motorového vozidla mal dodržať od predchádzaného cyklistu bezpečný bočný odstup, čo nespravil (nemal reálnu možnosť dodržať bezpečný odstup od cyklistu, nakoľko ho nemohol vidieť), ale je nutné uviesť, že po rozjazde mal cyklistu v oblasti zakrytého výhľadu a v prípade, že vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava pred odbočovaním, aj počas odbočovania a je otázkou právnou, či mal predpokladať pohyb iného účastníka cestnej premávky (cyklistu) v rozpore s technickým výkladom pravidiel.
189. K technike jazdy cyklistu a vodiča neznámeho nákladného vozidla pre prípad, že vodič neznámeho nákladného vozidla dával znamenie o zmene smeru jazdy pred odbočovaním a počas odbočovania vpravo, zotrval znalec na záveroch vyslovených v Doplnení zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 09/2019 (oboznámených v odsekoch 137 a 142 tohto rozsudku).
190. Znalec v predmetnom Vyjadrení zo dňa 16.07.2021 zotrval na svojom závere v Doplnení zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 09/2019 k technike jazdy vodiča vozidla pre prípad, ak vodič neznámeho nákladného vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, že jeho techniku jazdy vodiča je možné vyhodnotiť ako nesprávnu, nakoľko v danom prípade by vykonal odbočovanie doprava v rozpore s technickým výkladom pravidiel (pred odbočovaním a počas odbočovania je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy), pričom ak uvedené znamenie nedával, tak cyklista v okamihu rozjazdu vozidla nemohol rozpoznať úmysel vodiča neznámeho nákladného vozidla po rozjazde odbočiť doprava, pričom vodič bol povinný aj dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom. 191. Zároveň znalec doplnil, že aj napriek tomu, že mal cyklistu v oblasti zakrytého výhľadu, je nutné od vodiča vyžadovať, aby dodržal bezpečný bočný odstup od cyklistu, čo nespravil.
192. Znalec ďalej vo Vyjadrení zo dňa 16.07.2021 k technike jazdy cyklistu pre prípad, ak vodič neznámeho nákladného vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, zotrval na závere uvedenom v Doplnení znaleckého posudku (oboznámenom v odseku 138 rozsudku).
193. V závere Vyjadrenia zo dňa 16.07.2021 znalec uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a záveroch uvedených v Znaleckom posudku a v jeho Doplnení, pričom pri vypracovaní posudku zohľadnil skutočnosti zaznamenané v Zázname dopravnej nehody, v Zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, pri Výsluchu poškodeného cyklistu zo dňa 7.8.2014, ako aj v lekárskej správe D. D. a v odbornom vyjadrení D. P. s tým, že uvedené vstupné podklady boli technicky prijateľné pre vypracovanie znaleckého posudku a jeho dodatku.
194. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 09.08.2021, doručenom súdu dňa 11.08.2021, ako v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.06.2021, zotrval na tvrdeniach produkovaných v podaní zo dňa 17.06.2021 a uviedol, že pokiaľ ide o bezpečný odstup nákladného vozidla od cyklistu, tak k uvedenému sa znalec Q. E. vyjadril v tom zmysle, že vodič neznámeho nákladného vozidla nemal reálnu možnosť dodržať bezpečný odstup od cyklistu, nakoľko ho nemohol vidieť - po rozjazde mal cyklistu v oblasti zakrytého výhľadu, preto je dôvodné sa prikloniť k prvému variantu priebehu nehody v Doplnení znaleckého posudku č. 9/2019, v zmysle ktorého práve cyklista porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke.
195. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.06.2021 a vyjadrenie znalca zo dňa 16.07.2021 poukázal v podaní zo dňa 09.08.2021, doručenom súdu dňa 12.08.2021 (č.l. 406 ), že ak aj znalec vo svojom vyjadrení uvádza, že na základe výpovede žalobcu zo dňa 07.08.2014 simuloval vo svojom znaleckom posudku technicky prijateľný priebeh dopravnej nehody, podľa názoru žalobcu ale znalec nesprávne vyhodnotil skutkový stav, následkom čoho je nesprávne vyhodnotenie zodpovednej osoby za spôsobenú škodu na zdraví z nasledovných dôvodov: 196. Žalobca vo svojej výpovedi uvádza: „Následne ako som sa dostal do križovatky, tak som videl, že priamo smerom do KNM stojí kolóna vozidiel. Táto kolóna bola dlhá skoro až na začiatok materskej škôlky, teda kolóna siahala až za pohostinstvo KULTÁN. Ja som túto kolónu vozidiel, kde sa nachádzali, resp. som registroval aj nákladné vozidlá, obchádzal po ich pravom boku, teda jazdil na bicykli po pravom okraji cesty.“ 197. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď žalobca obchádzal kolónu, autá stáli na mieste a nehýbali sa. Súčasne žalobca pri predchádzaní nespozoroval, že by akékoľvek motorové vozidlo, ktoré predchádzal, dávalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava. 198. Ďalej žalobca vo svojej výpovedi uvádza: „Postupne ako som túto kolónu obchádzal, som sa dostal až do križovatky, kde som odbočil smerom vpravo na vjazdovú vetvu smerom na Čadcu, asi na úroveň priechodu pre chodcov, ktorý sa tam nachádza a v tom čase som registroval, že kolóna sa rozišla.“ 199. Z tohto vyjadrenia je jednoznačné, že v čase, keď žalobca na bicykli obiehal kolónu, a teda aj neznáme nákladné vozidlo, kolóna stála na mieste až do času, keď žalobca bol na úrovni priechodu pre chodcov a začal odbočovať vpravo, a až v tomto časovom úseku sa začala kolóna rozchádzať. Z uvedeného vyplýva, že žalobca predbehol neznáme nákladné vozidlo ešte pred tým, ako sa začalo pohybovať a tým ukončil celý proces predchádzania vozidla v súlade s § 55 ods. 5 zákona o cestnej premávke. 200. Okrem toho je irelevantné, či vodič nákladného vozidla dával, alebo nedával znamenie o zmene smeru jazdy doprava v čase, keď žalobca už bol pred vozidlom. V tomto čase naopak, začal proces predchádzania žalobcu vodičom nákladného motorového vozidla. Uvedené preukazuje aj vyjadrenie žalobcu: „Následne som išiel ďalej popri pravému okraju cesty na bicykli, prvé vozidlo, ktoré predchádzalo a bolo to vozidlo nákladné, po pripájacej vetve smerom na Čadcu ma zachytilo pravým bokom o ľavú dolnú končatinu, následkom čoho som spadol na vozovku, ...“ 201. Znalec vo svojom posudku neustále vychádza zo situácie, že žalobca predchádza nákladné motorové vozidlo a súčasne v čase predbiehania sa nákladné motorové vozidlo začne pohybovať spolu so žalobcom, t. j. že v určitom časovom úseku žalobca s vodičom vozidla idú súčasne vedľa seba, čo nie je správne a v samotnom rozpore s výpoveďou žalobcu. 202. Ďalej znalec uvádza, že „... vodič neznámeho nákladného vozidla mal dodržať od predchádzaného cyklistu bezpečný bočný odstup, čo nespravil (nemal reálnu možnosť dodržať bezpečný odstup od
cyklistu, nakoľko ho nemohol vidieť), ale je nutné uviesť, že po rozjazde mal cyklistu v oblasti zakrytého výhľadu ...“ Uvedené tvrdenie znalca vychádza len z predpokladu, že súčasne išli žalobca s motorovým vozidlom v jednom časovom úseku vedľa seba, čo nie je pravda. Vodič nákladného motorového vozidla prioritne mohol vidieť žalobcu, keď sa začal pohybovať, t. j. v čase, keď sa kolóna začala rozchádzať, pred sebou, pretože v tom čase bol žalobca už pri prechode pre chodcov a vodič vozidla cca 4-5 metrov pred prechodom. Toto rovnako vychádza zo znaleckého posudku (konkrétne z Doplnenia znaleckého posudku č. 09/2019 zo dňa 14.04.2020), kde na obrázku č. 1 je znázornené približne, kde mohlo nákladné motorové vozidlo stáť. Následne ale znalec vyhodnotil v rozpore s výpoveďami, že súčasne sa pohyboval žalobca s vozidlom, pričom z výpovede je zrejmé, že vozidlo stálo až do momentu, keď žalobca prišiel k priechodu pre chodcov. Až v tom momente sa vozidlá v kolóne začali pohybovať a nie skôr, čiže súčasne vedľa seba sa nemohli obidvaja pohybovať. 203. Znalec rovnako nesprávne vyhodnotil vzdialenosť nákladného motorového vozidla, keď stál, pričom táto vzdialenosť musela byť väčšia, ako spomínaných 4-5 metrov, čo preukazujú aj fotografie z miesta škodovej udalosti. Vodič v prípade, ak by sa nachádzal približne 4-5 metrov od priechodu pre chodcov a mal by v úmysle odbočovať vpravo, nemusel by zastavovať v kolóne, ale vzhľadom na priestor, ktorý by mal, mohol odbočiť vpravo vzhľadom na dostatok priestoru. Keďže tak vodič nákladného vozidla neurobil, je nutné predpokladať, že táto vzdialenosť bola väčšia, než z akej vychádza znalec a tým pádom mohol jednoznačne spozorovať pred sebou žalobcu na bicykli. 204. Znalec zo skutkového stavu (t. j. z už vykonaného dokazovania) vychádza z teórie, že žalobca predchádzal vodiča nákladného motorového vozidla, a tým prispôsobil aj svoj záver a odpovede na otázky, ale v danom skutkovom stave naopak, vodič nákladného vozidla predchádzal žalobcu, čiže nie je možné sa držať ust. § 55 ods. 5 zákona o cestnej premávke, ale je potrebné posudzovať danú vec podľa § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný pri predchádzaní zachovať dostatočný bočný odstup, a to osobitne od cyklistu, čo nezachoval. 205. Žalobca aj naďalej zastáva názor, že znalec vychádzal z nesprávnych vstupných údajov, následne nesprávne vyhodnotil situáciu, čoho výsledkom je znalecký posudok, ktorý nezodpovedá skutočnosti. 206. Vzhľadom na to, že znalec naďalej zotrváva na svojom znaleckom posudku a jeho záveroch, žalobca navrhuje predvolať znalca Q. D. E. na najbližšie pojednávanie, aby sa vyjadril, z akých vstupných údajov pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal, keď v ňom jednoznačne vychádza z premisy, že žalobca predchádzal v čase nehody predmetné motorové vozidlo (čo je v rozpore s výpoveďou žalobcu), ďalej aby sa vyjadril, či na základe vykonaného dokazovania je možné, aby sa daná vec posudzovala tak, že nákladné motorové vozidlo predchádzalo žalobcu a v prípade, ak nie, tak prečo, a v prípade, ak áno, aký význam by to malo na celkový záver znaleckého posudku.
207. Súd vo veci vykonal dňa 21.01.2022 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a znalca Q. D. E..
208. Žalobca sa pred výsluchom znalca vyjadril na otázky súdu nasledovne:
209. Na predmetnej križovatke so svetelnou signalizáciou sa na odbočovacom pruhu vpravo nenachádza semafor. 210. Červené auto, ktoré zrazilo žalobcu, zrejme stálo hneď za kolónou áut a v tesnej vzdialenosti od odbočovacieho pruhu, pretože toto auto ho zrazilo vlastne hneď potom, ako sa uvoľnila tá kolóna áut. 211. Žalobca videl tú kolónu priamo pred sebou. Keď boli autá v pohybe a bol zároveň v pohybe žalobca, pohyboval sa pred červeným nákladným autom, a toto červené nákladné auto ho následne akoby dostihlo.
212. Na otázku súdu, v akej vzdialenosti bolo červené auto od žalobcu predtým, ako sa pohlo a koľko metrov mohol žalobca prejsť odvtedy, ako sa kolóna pohla, žalobca uviedol, že kolóna už vlastne išla, on keď videl, že je voľné pred ním, tak mal právo už odbočiť.
213. Na otázku súdu, či si žalobca veľmi dobre pamätá na tú dopravnú situáciu, rozmiestnenie vozidiel, alebo len uvažuje, ako by to logicky mohlo byť, vzhľadom na čas, kedy sa kolóna pohla a vzhľadom na miesto, kde došlo ku kolízii žalobcu s červeným nákladným autom, žalobca uviedol, že by sa k tomu nerád vracal, pretože má z toho veľmi nepríjemné zážitky a spomienky. Resp. v tom okamihu dopravnej nehody to ešte zvládol, ale potom sa mu to začalo hnusne vracať, má strach a nechce sa k tomu viac vyjadrovať.
214. Na otázku súdu, či v čase, keď sa žalobca blížil na bicykli ku križovatke, pohyboval sa smerom ku križovatke, už sa kolóna áut hýbala, teda hýbala sa ešte predtým, ako sa dostal na odbočovací pruh, žalobca uviedol, že videl, kedy sa zapla zelená a videl, že sa tá kolóna pohla. Žalobca sa v tom okamihu nachádzal v zákrute. Približne 2 metre predtým, ako sa dostal na zákrutu, došlo ku pohybu tých prvých áut na križovatke.
215. V smere rovno je na križovatke priechod pre chodcov, a preto sa tam zmestia už len asi 2 alebo 3 autá, keď sú osobné alebo menšie autá, tak sa možno zmestia tri autá. 216. Toto motorové vozidlo nákladné – červenej farby, ktoré ho zrazilo, stálo vo väčšej vzdialenosti. To červené auto bolo tretie alebo štvrté od semaforov, nie od odbočky. Lebo keby bolo tretie alebo štvrté od odbočky, už by bolo ďaleko. On bol blízko ku odbočke a práve preto aj žalobcu dostihol. 217. Autá v smere od zákruty dozadu ešte stáli, keď okolo nich žalobca na bicykli prechádzal.
218. Na otázku súdu, či si žalobca všimol, že autá, okolo ktorých prechádzal, mali zapnuté smerovky, žalobca uviedol, že to červené auto nemalo smerovku. Taktiež v čase, kedy spadol, pozrel sa na to auto, ešte ako keby pridal, hodil tam rýchlosť a smerovku nemal. 219. Žalobca uviedol, že sa ešte pozrel na to auto a všimol si, že to auto je červené, mal v tom čase taký reflex. On ako keby ešte zvýšil rýchlosť. A potom mal žalobca na topánke červenú farbu z kontaktu s tým červeným autom. 220. Na otázku súdu, či podľa názoru žalobcu mohol šofér červeného nákladného auta žalobcu vidieť pred zrážkou, žalobca uviedol, že ho vidieť mal, pretože bol vpredu. Vzhľadom k tomu, že ku kontaktu medzi ním a motorovým vozidlom došlo v prednej časti motorového vozidla, tak šofér motorového vozidla mal žalobcu vidieť. 221. V čase, kedy žalobca odbočoval doprava, mal voľný priestor pred sebou, nebolo tam žiadne motorové vozidlo a nebolo tam ani to červené auto, v tom okamihu. Teda keď odbočoval, tam to červené auto nebolo a červené auto žalobcu vlastne dostihlo.
222. Môže zodpovedať realite, akým spôsobom vyhodnotil znalec dopravnú situáciu, aj čo sa týka rozmiestnenia áut.
223. Žalobca po nazretí na obrázok č. 4 str. 9 (č.l. 316) - Doplnenia znaleckého posudku č. 09/2019 (na ktorom je znázornený výhľad vodiča na cyklistu cez pravé spätné zrkadlo v čase 4,25s pred okamihom zrážky ) uviedol, že v čase, kedy sa auto pohlo, mohol byť žalobca asi 2 m pred týmto autom, pretože to auto ho dohnalo, on bol v predstihu, auto už bolo pripravené ísť (motorom). 224. Keď obiehal to červené vozidlo, toto ešte stálo, nehýbalo sa. Teda keď prechádzal okolo motorového vozidla ešte pred odbočením na prípojnú vetvu, nevidel, že by sa červené nákladné motorové vozidlo hýbalo, resp. že by sa rozbiehalo. Na rozhraní zákruty videl, že tie autá, ktoré stáli vpredu, sa už pohli. 225. V čase, kedy sa červené nákladné motorové vozidlo rozbiehalo, bol na začiatku priechodu pre chodcov. Človek nevidí, keď je chrbtom k tomu za sebou, že sa pohol, len podľa zvuku sa dá na to usúdiť. Lebo, keď sa ide dopredu, tak sa neotáča doprava, doľava, ale sa díva dopredu. Pridávania plynu, čiže rozbiehanie vozidla, zaregistroval práve zvukovým vnemom, a to v čase, keď sa nachádzal na začiatku priechodu pre chodcov [žalobca uvedené označil na obr. 4 str. 9 doplnenia znaleckého posudku (č.l. 316).
226. Znalec vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z výpovede cyklistu – žalobcu a na základe toho postupoval pri simulácii technicko-prijateľného priebehu dopravnej nehody, jeden z obrázkov zobrazuje technickú prijateľnosť dopravnej nehody, ako to uvádzal žalobca, vychádzal teda z jeho výpovede, ďalej z obhliadky miesta dopravnej nehody, tak ako nahlásili policajti a z fotodokumentácie. Pred zrážkou (obr. č. 4 na str. 9) sa vozidlo pohybovala rýchlosťou cca 5,8 km/ hod. a cyklista 15 km/hod., u vozidla uvažoval ako s technicky prijateľným zrýchlením 0,8 m/s2. Vozidlo sa začalo pohybovať, ešte keď sa nachádzal cyklista za vozidlom, každopádne, začalo sa pohybovať, keď ešte cyklista pred vozidlom nebol. Presne sa začalo to vozidlo pohybovať 6,25 sek. pred nárazom v zmysle obr. č. 1 Doplnenia znaleckého posudku, ktorý zaznamenáva technicky prijateľnú polohu cyklistu a vozidla 2 sek. pred rozjazdom. 227. V zmysle nákresu na obr. č. 1 na str. 6 (č.l. 313) Doplnenia k znaleckému posudku sa mal cyklista nachádzať 23 sek. pred rozjazdom motorového vozidla vo vzdialenosti 7,60 m za motorovým vozidlom.
228. Znalec uviedol, že uvažoval s rýchlosťou cyklistu 15 km/hod., teda za 2 sek. by mohol žalobca prejsť vzdialenosť cca 8,3 m. 229. Ak by znalec vychádzal zo stavu, že červené vozidlo sa nehýbalo súčasne so žalobcom a začalo sa hýbať až potom, ako žalobca toto červené vozidlo predbehol, menilo by to výsledok znaleckého dokazovania, nakoľko v danom prípade pri technicko-prijateľnom zrýchlení toho vozidla by nemohlo dôjsť ku zrážke na mieste tak, ako bolo nasimulované. Jednoducho povedané, vozidlo by ho v tomto mieste nedobehlo. Keby cyklista prešiel okolo stojaceho vozidla rýchlosťou 15 km/hod., v zákrute 12 km/hod., vozidlo by sa nestihlo rozbehnúť na takú rýchlosť, aby ho dobehol k miestu zrážky. To by sa vozidlo muselo rozbehnúť výrazne vyšším zrýchlením, čo ale nie je technicky prijateľné vzhľadom na konštrukciu takéhoto vozidla.
230. Znalec uviedol, že pre simuláciu použil rozmerovo správne vozidlo na porovnanie s vozidlom, ktoré zrazilo žalobcu. 231. Čo sa týka rýchlosti cyklistu, s ktorou znalec uvažoval, táto rýchlosť je technicky prijateľná a je niekde v rozmedzí rýchlostí, ktorou sa žalobca mohol pohybovať, teda mohol sa pohybovať aj vyššou, aj nižšou rýchlosťou, ale táto je možná s ohľadom na typ bicykla a na vek žalobcu. Každopádne nie je známe, akou rýchlosťou išiel skutočne žalobca, ale toto je technicky prijateľná rýchlosť.
232. Znalec stanovil rýchlosť cyklistu odhadom technicko-prijateľnej hodnoty pre jazdu na bicykli v priamom smere pri takomto type bicykla, a to na základe odbornej literatúry, vydanej Ústavom súdneho inžinierstva.
233. Na otázku právneho zástupcu žalobcu: Ak by sa vychádzalo zo skutkového stavu, že červené vozidlo stojí a žalobca predbehol toto vozidlo a išiel nižšou rýchlosťou, ako Vy uvádzate, môžete vylúčiť, že by sa mohla stať takáto nehoda práve v tom mieste zrážky? znalec uviedol: Po prvé, treba vedieť, akou rýchlosťou teda žalobca išiel, či išiel nižšou rýchlosťou, ale určite sa dá nasimulovať priebeh tej nehody pre prípad, že išiel nižšou rýchlosťou, dalo by sa zistiť, akou rýchlosťou najnižšou by mohol ísť, aby mohlo dôjsť k zrážke práve v tom mieste. Tam treba vykonať simuláciu toho nehodového deja za iných podmienok, že k rozjazdu vozidla by došlo až neskôr, teda až potom, akoby cyklista prešiel.
234. Na otázku súdu, akou rýchlosťou sa žalobca v tom čase pozdĺž kolóny vozidiel pohyboval, či mu je známe, akou rýchlosťou sa na bicykli pohybuje, žalobca uviedol: Išiel som plynule, nešiel som tak, že by som súťažil, normálne som išiel v kľude.
235. Na otázku súdu, či išiel žalobca takou istou rýchlosťou, ako chodieva obvykle, alebo išiel inou rýchlosťou vzhľadom na to, že obchádzal kolónu vozidiel, žalobca uviedol: Išiel som plynule, išiel som asi menšou rýchlosťou, ale určite som nešiel výrazne nízkou rýchlosťou, nešiel som úplne pomaličky. 236. Žalobca ďalej uviedol, že predtým, ako sa dostal ku červenému nákladnému autu, ktoré ho zrazilo, obiehal kolónu asi štyroch alebo piatich áut. Kolóna mohla mať 15 až 20 metrov, to červené auto bolo viac vpredu.
237. Na otázku právneho zástupcu žalobcu: Ak by sme vychádzali z toho, že žalobca išiel pomalšie, je možné, že došlo k zrážke tak, že červené auto sa pohlo až vtedy, keď bol žalobca pred ním? znalec uviedol: Je, ale rýchlosť cyklistu by musela byť diametrálne nižšia, aby to vozidlo dokázalo obehnúť cyklistu v mieste zrážky pri tom technicko-prijateľnom, ale musela by to byť výrazne nižšia rýchlosť ako 15 km/hod. alebo 12 km/hod. 238. Znalec ďalej uviedol, že rýchlosť cyklistu v prípade posudzovania správnosti techniky jazdy cyklistu z hľadiska, či motorové vozidlo malo zapnutú smerovku alebo nie, nemá vplyv na posúdenie tejto okolnosti. Technická príčina, ktorá spočíva v tom, či vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy, by ostala taká, ako je uvedená v znaleckom posudku. 239. Rýchlosť cyklistu by v danom prípade mala vplyv na možnosť zabránenia dopravnej nehody z jednej, aj z druhej strany, pretože poloha cyklistu by bola diametrálne odlišná. Teda mala by vplyv na to, či vodič červeného motorového vozidla videl cyklistu a či ho vlastne mohol vidieť.
240. Na otázku súdu, keby bol cyklista 2 metre pred červeným motorovým nákladným vozidlom, či mohol vodič cyklistu vidieť, znalec uviedol, že to nevie teraz povedať, musel by skúmať výhľadové pomery vodiča nákladného vozidla, kabína tohto motorového vozidla je vysoká a výhľadové pomery vodiča
takéhoto motorového vozidla sú sťažené. Oblasť zakrytého výhľadu je výrazne väčšia, ako pri osobnom motorovom vozidle. 241. Vodič s takýmito výhľadovými pomermi má postupovať, aby mal dostatočný výhľad na cestu, tak, že technika jazdy musí spĺňať určité parametre, teda musí mať vyhodený ukazovateľ o zmene smeru jazdy. Potom je otázkou právnou, či ho niekto v rozpore so zákonom bude predchádzať z pravej strany, každopádne výhľadové pomery si vodič ešte môže preveriť pravým spätným zrkadlom, a v rámci možnosti má výhľadové pomery aj cez predné sklo.
242. K momentu, keď začal žalobca predbiehať motorové vozidlo a kedy ukončil predbiehanie, znalec uviedol, že oni sa kontinuálne začali pohybovať, žalobca neukončil predbiehanie vozidla, išiel nejakou kontinuálnou rýchlosťou a vozidlo ho začalo obiehať. Tým, že vodič vozidla cyklistu nevidel, došlo k zrážke. Uvedené znalec uvádza na základe skutkového stavu, ktorý nasimuloval. 243. Ak by sa vychádzalo z predpokladu, že vozidlo stojí, nebolo v pohybe, mohol predbiehať iba žalobca.
244. Na otázku, kto bol kedy predbiehajúci a kto predbiehaný, znalec uviedol, že čo sa týka procesu predbiehania, tento začal v tom momente, keď bol cyklista prednou časťou svojho bicykla na úrovni zadnej časti motorového vozidla. Vtedy začalo predbiehanie.
245. Pre prípad, že by na vozidle bol zapnutý ukazovateľ zmeny smeru, tak žalobca nemal dôvod a nesmel predbiehať toto nákladné motorové vozidlo.
246. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či je technicky prijateľné, aby nákladné motorové vozidlo úplne stálo a aby až vtedy, keď bol žalobca na začiatku priechodu pre chodcov (obr. č. 4 str. 9 Doplnenia k Znaleckému posudku), aby došlo k zrážke na mieste, ktoré bolo zdokumentované?, znalec uviedol, že to technicky možné je, ale za diametrálne odlišných podmienok, ktoré nie sú technicky prijateľné. Po prvé, cyklista by sa musel pohybovať výrazne nižšou rýchlosťou a vozidlo by muselo mať výrazne vyššie zrýchlenie. Do miesta zrážky by sa museli vyrovnať rýchlosti tak, aby došlo k nárazu. Tá vzdialenosť tam nie je až taká veľká, aby bolo možné manévrovať s nejakými inými rýchlosťami. Je technicky prijateľné, že šofér motorového vozidla mohol cyklistu vidieť v rámci výhľadových pomerov, ale nie je technicky prijateľné, aby došlo takto k zrážke, ak by sa cyklista nachádzal na začiatku priechodu pre chodcov a motorové vozidlo na mieste tak, ako je to znázornené na obr. č. 4 str. 9 Doplnenia k ZP.
247. K otázke, ktorá možnosť je technicky akceptovateľná, či sa cyklista pohyboval súbežne s motorovým vozidlom, alebo motorové vozidlo stálo a cyklista motorové vozidlo predbehol, znalec uviedol, že podľa neho je technicky prijateľnejšia verzia, že sa vozidlo začalo rozbiehať počas jeho predbiehania cyklistom. A to z tých dôvodov, ktoré uviedol znalec predtým, že v opačnom prípade by cyklista musel ísť výrazne nižšou rýchlosťou a vozidlo by sa muselo výrazne rýchlejšie rozbiehať, aby mohlo dôjsť k dopravnej nehode v tom mieste zrážky zdokumentovanom políciou.
248. Na otázku, či žalobca ako cyklista svojou technikou jazdy znemožnil vodičovi nákladného motorového reagovať na cyklistu a či vôbec vodič mohol na cyklistu reagovať, znalec uviedol, že pri danej simulácii by sa vodič presvedčil pohľadom do pravého spätného zrkadla, či sa niekto nenachádza vedľa vozidla na pravej strane, teda 2 sek. pred rozjazdom mohol vidieť tohto cyklistu, ale pravdepodobne nemohol vyhodnotiť úmysel, cyklistu, či ho bude predchádzať sprava alebo nebude, už bez ohľadu na to, či mal ukazovateľ o zmene smeru jazdy alebo nemal. Lebo prostredníctvom spätného zrkadla sa veľmi ťažko vyhodnocuje rýchlosť, akou sa k vozidlu približuje cyklista.
249. K svojmu záveru v Doplnení znaleckého posudku na str. 15 v 2. ods. (č.l. 322), v zmysle ktorého cyklista mohol neznáme nákladné vozidlo v okamihu zrážky vidieť iba čiastočne a v časovom intervale cca 3,5 sek. pred zrážkou až po okamih zrážky vozidlo nemohol vidieť, nakoľko ho nemal v zornom poli a vozidlo sa takmer celú dobu nachádzalo za cyklistom, znalec uviedol, že cyklista nemohol vidieť vozidlo, čo vyplýva aj zo samotnej simulácie, lebo vozidlo sa pohybovalo za cyklistom, v podstate ho dobiehalo tým, že vykonávalo zrýchlený pohyb. Cyklista išiel a od chrbta mu išlo vozidlo, ktorého ho dobiehalo, keďže malo vyššiu rýchlosť ako cyklista, tak ho dobehlo a narazilo do neho.
250. Žalobca potvrdil, že motorové vozidlo skutočne mohlo stáť na tom mieste, ako je znázornené na obr. č. X, na str. 16 znaleckého posudku (č.l. 234 spisu).
251. Na otázku, či žalobca vnímal detailne situáciu, keď prichádzal ku pohostinstvu Kultán, teda či vnímal detailne vozidlá, ktoré stáli pri pohostinstve, žalobca uviedol, že vnímal aj cestu, aj tie autá, ktoré tam stáli. 252. Na otázku, či sledoval, či vozidlá, ktoré stoja v kolóne, dávajú znamenie o zmene smeru jazdy, žalobca uviedol, že vozidlá mali vypnuté svetlá, tí, ktorí išli na Kysucu. Nemali zapnuté znamenia o zmene smeru jazdy. Čo sa týka toho červeného nákladného auta, to tiež nevypadalo, že by malo zapnutú smerovku. 253. Na bicykli tachometer nemá. 254. Žalobca ku svojej rýchlosti, ktorou išiel na bicykli po rovnej ceste pred križovatkou uviedol, že možno išiel nižšou rýchlosťou, ako 15 km/hod. a v zákrute 12 km/hod, ale k tejto otázke by sa mohol vyjadriť až potom, keby si to sám odhadol. Nemá to odskúšané, kedy akou rýchlosťou ide na bicykli.
255. Znalec poukázal, že v rámci simulácie technicky prijateľného nehodového deja tak, ako je uvedený v znaleckom posudku, sa vyjadril aj k oblasti zakrytého výhľadu a zotrváva na svojich záveroch
256. Právny zástupca žalobcu navrhol doplniť dokazovanie doplnením znaleckého posudku z toho dôvodu, že skutkový stav, ktorý je uvedený v znaleckom posudku, je diametrálne odlišný, ako skutkový stav, ktorý vyplýva z dokazovania na pojednávaní. Rovnako žiada v znaleckom posudku uviesť, z akých vstupných údajov sa vychádza pri závere, že cyklista šiel rýchlosťou 15 resp. 12 km/hod. a či na základe údajov, ktoré odzneli na pojednávaní, je možné, že došlo k nehode aj inak, ako je uvedené v znaleckom posudku.
257. Znalec sa na pojednávaní k návrhu na doplnenie znaleckého posudku vyjadril, že v prípade ďalšieho doplnenia znaleckého posudku bude postupovať v zmysle odbornej literatúry, z ktorej využil vstupné údaje, čo sa týka akceptovateľnej a technicky prijateľnej rýchlosti, ktorá ale nezohľadňuje všetky podmienky, ktoré zohľadnil znalec, ktorý ako odborník v danom odbore vie posúdiť vstupné parametre. 258. Záver znaleckého posudku bude asi ten istý, keďže nebude vychádzať z inej vstupnej rýchlosti ako 15 km/hod. a následne 12 km/hod. v zákrute, ktorú dosiahol cyklista, svoje závery len odôvodní príslušnou literatúrou. V prípade, ak by vychádzal z inej vstupnej rýchlosti, keby uvažoval s minimálnou a maximálnou rýchlosťou z odbornej literatúry, musel by vykonať dve nové simulácie podľa tejto literatúry. Nemalo by to ale žiaden vplyv na technickú príčinu nehody, malo by to vplyv na výhľadové pomery a možnosť zabránenia nehode jednotlivými účastníkmi.
259. K tvrdeniu žalobcu, že červené motorové vozidlo nemalo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy, znalec uviedol, že v tom prípade došlo k nesprávnej technike jazdy zo strany vodiča červeného motorového vozidla.
260. Právny zástupca žalobcu zotrval na návrhu na doplnenie znaleckého posudku, pretože žalobca by chcel preukázať, že žalobca predbehol červené motorové vozidlo a tým ukončil proces predbiehania, ako to vyplýva z § 55 ods. 5 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a následne červené auto začalo proces predbiehania žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje za irelevantné, či nákladné motorové vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy, alebo nedávalo. 261. Žalobca mieni doplnením znaleckého posudku preukázať, že cyklista skončil predbiehací manéver až potom, ako sa nákladné vozidlo začalo rozbiehať, resp. nákladné vozidlo sa začalo rozbiehať až potom, ako cyklista skončil predbiehací manéver.
262. Znalec poukázal, že všetko závisí podľa jeho názoru od toho, či vozidlo malo zapnutý ukazovateľ o zmene smeru jazdy. Pokiaľ aj cyklista predišiel motorové vozidlo ešte počas toho, ako motorové vozidlo stálo, teda pred jeho rozbehnutím, tak cyklista vôbec nemal začať predbiehať takéto motorové vozidlo s vyhodeným znamením o zmene smeru jazdy.
263. Žalovaný sa k vykonanému dokazovaniu vyjadril podaním zo dňa 24.03.2022, doručeným súdu dňa 01.04.2022 (č.l. 451), v ktorom mal za to, že nebola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výlučná zodpovednosť neznámeho motorového vozidla za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu. V tomto smere žalovaný zdôraznil, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že škoda bola spôsobená výlučne neznámym motorovým vozidlom.
264. Žalovaný dal do pozornosti súdu nasledovné skutočnosti zistené v rámci vykonaného dokazovania:
- Žalobca počas dvoch výsluchov zrealizovaných do vypracovania znaleckého posudku - výsluch dňa 07.08.2014, t. j. bezprostredne po udalosti na OR PZ Čadca a výsluch dňa 09.05.2018 na pojednávaní v konaní, ani raz neuviedol, že neznáme motorové vozidlo nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy. Počas výsluchu na polícii uviedol, že farbu vozidla uviesť nevie, mohlo to byť červené alebo oranžové vozidlo.
- Z výpovede žalobcu v trestnom konaní sa javí, že vnímal len kolónu vozidiel, okolo ktorých prechádzal, bez detailnejšieho zamerania sa na jednotlivé vozidlá. Dokonca bezprostredne po nehode nevedel uviesť presnú farbu vozidla. Na druhej strane na pojednávaní dňa 21.01.2022 žalobca po 7,5 roka od nehody vedel zrazu presne uviesť, že po kontakte s neznámym motorovým vozidlom mal zrazu červenú farbu na topánke. Na otázku, či mali autá, okolo ktorých prechádzal, zapnuté smerovky, okamžite uviedol, že červené auto nemalo smerovku. Žalobca teda zjavne nevenoval pozornosť iným vozidlám, na otázku riadne neodpovedal a povedal len to, čo je v jeho prospech (že červené auto nemalo smerovku) pri hodnotení porušení povinností zo strany účastníkov nehody. Žalovaný spochybňuje hodnovernosť takéhoto tvrdenia, nakoľko bolo prvýkrát žalobcom uvedené 7,5 roka po dopravnej nehode a v čase po vypracovaní znaleckého posudku, v ktorom sa znalec vyjadril, že ak vozidlo nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy, tak pochybenie bolo na strane neznámeho motorového vozidla.
- Z výpovede J. B., brata žalobcu zo dňa 06.08.2014 na OR PZ je zrejmé, že brat mu povedal, že on vec nechce oznamovať na políciu, že nechce škodiť vodičovi, že to neurobil naschvál, možno ho nevidel a možno aj on urobil chybu.
- Na pojednávaní dňa 21.01.2022 žalobca uviedol, že videl ako sa zapla zelená na semafore, videl, že sa kolóna pohla a nachádzal sa 2 metre pred zákrutou, keď došlo k pohybu prvých áut na križovatke. Následne uviedol, že sa nachádzal na začiatku priechodu pre chodcov (obr. 4, str. 9 doplnku k ZP). Keď prechádzal okolo červeného neznámeho vozidla, nevidel, že by sa nákladné vozidlo hýbalo, resp. sa rozbiehalo. Žalobca tvrdí, že až keď mal neznáme nákladné vozidlo za sebou, tak zaregistroval rozbiehanie tohto vozidla podľa zvuku.
- Znalec Q. E. vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnku simuláciou nehody s použitím technicky prijateľnej rýchlosti vozidla a cyklistu zistil, že v čase, keď žalobca ako cyklista prechádzal okolo neznámeho vozidla, tak toto vozidlo sa už hýbalo, pričom vozidlo sa už muselo hýbať, aby dokázalo zraziť cyklistu v tom mieste, kde došlo k dopravnej nehode. Muselo sa pohybovať ešte v čase, keď cyklista bol za vozidlom. Na otázku žalobcu, či by sa menil výsledok znaleckého dokazovania, ak by sa červené vozidlo začalo hýbať až potom, ako ho žalobca predbehol, znalec uviedol, že áno, že v danom prípade pri technicko-prijateľnom zrýchlení vozidla by nemohlo dôjsť k zrážke na mieste, ako bolo nasimulované, a teda na mieste, kde malo dôjsť k zrážke. Ak by cyklista prešiel okolo stojaceho vozidla, nemohlo by sa toto rozbehnúť na takú rýchlosť, aby ho dobehol k miestu zrážky. Žalovaný poukazuje, že miesto zrážky sa nachádzalo v tesnej blízkosti za priechodom pre chodcov, dokonca v takej, že zadná časť neznámeho vozidla sa nachádzala na prechode pre chodcov, keď prednou časťou vozidlo narazilo do cyklistu. Preto uvedené tvrdenie žalobcu o priebehu a o tom, že sa nachádzal na začiatku priechodu pre chodcov, keď sa neznáme motorové vozidlo začalo rozbiehať, je neprijateľné, aj s poukazom na výsledok znaleckého dokazovania.
- Nie je známa rýchlosť cyklistu, žalobca túto rýchlosť ani uviesť nevie, nie je známa rýchlosť neznámeho vozidla, a preto znalec pri simulácii kalkuloval s technicky prijateľnou rýchlosťou oboch účastníkov. Žalovaný má za to, že ak rýchlosť nie je známa, mal by súd vychádzať z technicky prijateľnej rýchlosti, ako ju znalec vzhľadom na svoje odborné znalosti a skúsenosti určil. V žiadnom prípade žalovaný nesúhlasí, aby znalec formou ďalšieho doplnku robil simulácie s rôznymi rýchlosťami žalobcu
- cyklistu a určoval minimálnu rýchlosť žalobcu, pri ktorej by bola možná kolízia s neznámym vozidlom v zdokumentovanom mieste. Takýmto spôsobom by sa žalobcovi predložila minimálna rýchlosť, ktorou sa mal pohybovať. V tomto smere žalovaný zastáva názor, že neistota a nemožnosť dokázať určité skutočnosti má zaťažovať žalobcu a nemali by sa vytvárať dôkazy (ďalší doplnok k ZP), ktoré by žalobcovi napovedali, čo má tvrdiť (rovnako ako je to aj s tvrdením o znamení o zmene smeru jazdy, ktoré žalobca uviedol až po vypracovaní doplnku k ZP).
- Znalec sa vyjadril, že z jeho pohľadu, je technicky prijateľnejšia verzia, že vozidlo sa začalo rozbiehať počas jeho predbiehania cyklistom. Je technicky neprijateľné, aby došlo k zrážke, ak by sa cyklista nachádzal na začiatku prechodu pre chodcov a neznáme vozidlo na mieste, ako je znázornené v doplnku k ZP na str. 9,obr. č. 4.
265. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že vykonaným dokazovaním - a to najmä znaleckým posudkom v spojení s doplnkom k znaleckému posudku a výsluchom znalca nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu o tom, že žalobca sa nachádzal na začiatku priechodu pre chodcov pred neznámym motorovým vozidlom, ktoré v čase obiehania žalobcom malo stáť. Táto verzia je s následkom, ktorý mal nastať (zrážka v označenom mieste) technicky neprijateľná. 266. V nadväznosti na uvedené je potrebné vychádzať pri posúdení konania žalobcu z toho, že žalobca prechádzal na bicykli okolo neznámeho vozidla v čase, keď toto vozidlo sa už hýbalo. Zároveň žalobca ako cyklista bol povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a tiež správať sa v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou a konať tak, aby aj on sám predchádzal vzniku škody (z výpovede J. B. vyplýva, že žalobca si bol vedomý toho, že ho vodič nákladného vozidla nevidel). Zároveň poukazuje žalovaný na závery znalca, podľa ktorých vodič neznámeho nákladného vozidla nemal reálnu možnosť dodržať bezpečný odstup od cyklistu, nakoľko ho nemohol vidieť. Po rozjazde mal cyklistu v oblasti zakrytého výhľadu. Uvedené je preto významné pri posúdení možnosti vodiča zabrániť zrážke. 267. Vodič nemal možnosť vidieť cyklistu, pretože sa nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu. Do oblasti zakrytého výhľadu vodiča sa žalobca dostal sám svojím konaním, pri ktorom nedbal na zvýšenú opatrnosť a porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Za takéhoto stavu za následok, ktorý nastal, nemôže niesť výlučnú zodpovednosť vodič neznámeho vozidla. 268. V prípade, že by súd žalobu nezamietol v celom rozsahu, žiada žalovaný, aby súd prihliadol na spoluzavinenie žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca sa podieľal na vzniknutej škode z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti a povinnosti dbať na zvýšenú opatrnosť. Nezohľadnenie spoluzavinenia žalobcu by posilňovalo pocit absolútnej prednosti v jazde, bez potreby zachovania určitej miery obozretnosti, pozornosti a ohľaduplnosti všetkých účastníkov cestnej premávky. 269. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3130/2011 ustanovenie § 415 OZ ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nespôsobil príčinu k vzniku škody. Preto je každý povinný pri svojom konaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý je spôsobilý vždy zabrániť vzniku konkrétnej škody. 270. S poukazom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a priznal žalovanému náhradu trov konania, alternatívne žiada, aby súd prihliadol na spoluzavinenie žalobcu minimálne v rozsahu 50 % s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu.
271. Žalobca sa k vykonanému dokazovaniu vyjadril podaním zo dňa 05.04.2022 (č.l. 456), v ktorom mal na základe doposiaľ vykonaného dokazovania za to, že je nespochybniteľne ustálený skutkový stav taký, že počas celého procesu predbiehania vozidiel žalobcom po pravej strane až do času, keď sa žalobca dostal k priechodu pre chodcov, t. j. cca 2 metre pred neznáme nákladné motorové vozidlo, kolóna vozidiel stála a nepohybovala sa. Až v čase, keď sa žalobca nachádzal na spomínanom priechode pre chodcov (t. j. v zákrute) videl, ako sa zapla zelená na semafore, a až v tomto čase sa kolóna vozidiel začala rozbiehať a teda pohybovať (súčasne s nákladným motorovým vozidlom, ktoré bolo za žalobcom). 272. Vyššie uvedený skutkový stav je ale priamo v rozpore so skutkovým stavom, z akého vychádzal znalec pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku, keďže ako sám uviedol, vychádzal z premisy, že nákladné motorové vozidlo (pozn. ako aj ostatné vozidlá) sa pohybovalo už v čase, keď sa žalobca nachádzal za týmto nákladným vozidlom, čo nie je pravda. Uvedené znalec na predmetnom pojednávaní vysvetlil tak, že vychádzal zo vstupného údaja, že žalobca na bicykli išiel rýchlosťou cca 15 km/h (12 km/ h v zákrute), čo je „technicky prijateľná rýchlosť“, t. j. určitý priemer pohybovania sa cyklistov na ceste, pričom nevylúčil, že sa reálne žalobca mohol pohybovať aj pomalšie. 273. Ak by však znalec vychádzal zo skutkového stavu uvedeného vyššie (t.j. v odseku 271 tohto rozsudku – pozn. súdu) a zároveň určil nižšiu rýchlosť pohybu žalobcu na bicykli, je aj podľa znalca možné, aby k takejto nehode na takomto skutkovom základe mohlo dôjsť, k čomu sa znalec aj jednoznačne vyjadril: „Po prvé, treba vedieť, akou rýchlosťou teda žalobca išiel, či išiel nižšou rýchlosťou ale určite sa dá nasimulovať priebeh tej nehody pre prípad, že išiel nižšou rýchlosťou, dalo by sa zistiť, akou rýchlosťou najnižšou by mohol ísť, aby mohlo dôjsť k zrážke práve v tom mieste“. 274. Rovnako aj na otázku právneho zástupcu žalobcu: „Ak by sme vychádzali z toho, že žalobca išiel pomalšie, je možné, že došlo k zrážke tak, že červené auto sa pohlo až vtedy, keď bol žalobca pred ním?“ znalec odpovedal: „Je, je, ale rýchlosť cyklistu by musela byť diametrálne nižšia, aby to vozidlo dokázalo obehnúť cyklistu v mieste zrážky pri tom technicko-prijateľnom, ale musela by to byť výrazne nižšia rýchlosť ako 15km/h alebo 12km/h“. 275. Z uvedeného je možné konštatovať, že skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca vyššie (ods. 271 tohto rozsudku – pozn. súdu), ako aj podrobnejšie v predchádzajúcich vyjadreniach a na pojednávaní, je reálne možný a znaleckým posudkom prípadne iným dôkazom nespochybnený. Vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania, ako aj z dôvodu, že znalec sa jednoznačne vyjadril, že pri simulácii v doplnenom
znaleckom posudku je možné vychádzať z údajov, že žalobca išiel na bicykli nižšou rýchlosťou a teda nákladné motorové vozidlo sa začalo pohybovať až vtedy, keď bol žalobca cca 2 metre pred ním a tak došlo k dopravnej nehode, ale prioritne z dôvodu, že na pojednávaní sa znalec vyjadril tak, že takýto zmenený skutkový stav by v konečnom dôsledku nemal vplyv na jeho posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody (t. j. záver by ostal rovnaký), netrvá žalobca na návrhu na vykonanie dokazovania ďalším doplnením znaleckého posudku. 276. Podľa záveru znalca však podstatná okolnosť príčiny dopravnej nehody spočíva v skutočnosti, či vodič nákladného motorového vozidla dával alebo nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava (čo zdôraznil aj na samotnom pojednávaní). K uvedenému sa žalobca viackrát vyjadril, rovnako aj na pojednávaní, kde uviedol, že nákladné motorové vozidlo nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy. 277. Na druhej strane žalobca naďalej zastáva právny názor vyjadrený v predchádzajúcich vyjadreniach, že keď v čase, ak už žalobca predbehol nákladné motorové vozidlo a bol cca 2 metre pred ním, je už irelevantné, či vodič nákladného vozidla dáva alebo nedáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava. 278. Znalec svoj záver odvodzuje z ust. § 55 ods. 5 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého: „Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava“. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na moment, keď je cyklista za vozidlom a určuje mu, či môže, alebo nemôže predchádzať vozidlo. Ak ale takéto vozidlo cyklista už predišiel, uvedené ustanovenie sa na neho nevzťahuje a nie je smerodajné na zodpovedanie otázky o zodpovednosti za dopravnú nehodu, ktorá nastane o niekoľko metrov neskôr. 279. K uvedenému sa rovnako vyjadril aj znalec na pojednávaní, ktorý uviedol: „Keď bol cyklista prednou časťou svojho bicykla na úrovni zadnej časti motorového vozidla. Vtedy začalo predbiehanie“. Z tohto vyjadrenia znalca je možné vyvodiť aj opak, a to keď bolo motorové vozidlo prednou časťou vozidla na úrovni zadnej časti bicykla, vtedy začalo predbiehanie cyklistu motorovým vozidlom. Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť záver, že v čase nehody a spôsobenia škody žalobcovi nákladné motorové vozidlo predchádzalo žalobcu (a nie naopak), a teda je potrebné posudzovať danú vec podľa § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke, kde vodič je povinný pri predchádzaní zachovať dostatočný bočný odstup, a to osobitne od cyklistu, čo nezachoval a práve táto skutočnosť bola príčinou predmetnej dopravnej nehody.
280. Žalovaný v podaní zo dňa 06.02.2023, doručenom súdu dňa 09.02.2023 (č.l. 465) uviedol, že pokiaľ žalobca považoval za nespochybniteľne ustálený skutkový stav taký, že počas celého procesu predbiehania neznámeho motorového vozidla žalobcom (cyklistom) až do času, keď sa žalobca dostal k priechodu pre chodcov, t.j. cca 2 metre pred nákladné vozidlo, kolóna vozidiel a teda aj nákladné vozidlo, ktoré malo zraziť žalobcu, stálo a až v čase, keď sa žalobca nachádzal na priechode pre chodcov, sa začala kolóna, vrátane nákladného vozidla pohybovať a zároveň poukázal, že znalec nevylúčil, že by sa cyklista mohol pohybovať aj pomalšie, tak žalovaný dal do pozornosti záver znalca, v zmysle ktorého pri technicko-prijateľnom zrýchlení vozidla by nemohlo dôjsť k zrážke na mieste, ako bolo nasimulované, teda ak by cyklista prešiel okolo stojaceho vozidla, nemohlo by sa toto rozbehnúť na takú rýchlosť, aby dobehlo cyklistu k miestu zrážky. Technicky prijateľnejšou verziou podľa znalca je, že vozidlo sa začalo rozbiehať počas jeho predbiehania cyklistom. Znalec síce uviedol, že cyklista mohol ísť aj pomalšie, avšak nákladné vozidlo by muselo mat' výrazne vyššie zrýchlenie, aby ho na mieste, kde došlo k zrážke, dobehlo, čo však vzhľadom na technické parametre predmetného vozidla nebolo technicky možné. 281. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca sa nachádzal na začiatku priechodu pre chodcov pred neznámym motorovým vozidlom, ktoré v čase obiehania žalobcom malo stáť. Táto verzia je s následkom, ktorý mal nastať (zrážka v označenom mieste), technicky neprijateľná. 282. Žalobca, ktorý prechádzal na bicykli okolo neznámeho vozidla v čase, keď toto vozidlo sa už hýbalo, bol povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a tiež správať sa v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou a konať tak, aby aj on sám predchádzal vzniku škody. 283. S poukazom na uvedené ako aj predchádzajúce vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena, alternatívne navrhol, aby súd prihliadol na spoluzavinenia žalobcu minimálne v rozsahu 50 %.
284. Pojednávanie nariadené na deň 19.07.2023 bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, na pojednávaní riadne zastúpeného právnym zástupcom.
285. Právny zástupca žalobcu, ako i zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvali na všetkých svojich dovtedajších tvrdeniach.
286. Súd konštatoval, že sa strany v rámci vykonávaného dokazovania vyjadrovali predovšetkým k základu uplatneného nároku, žalovaný sa doposiaľ nevyjadril k výške náhrady škody.
287. Po oboznámení zo strany súdu Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 6/2013, v zmysle ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2013 predstavuje sumu 16,10 eur, uviedol právny zástupca žalobcu, že v tom prípade vezme žalobu v časti prevyšujúcej zákonný nárok späť, resp. zotrvá na nároku a rozhodnutie prenechá na úvahu súdu.
288. Súd poukázal na obrázky č. 6 a 7 Doplnenia znaleckého posudku (č.l. 317), z ktorého vyplýva, že vodič mal pred zrážkou v čase 1,54 s výhľad na cyklistu a mohol tak reagovať a upraviť bočnú vzdialenosť medzi motorovým vozidlom a cyklistom.
289. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že uplatnený nárok na náhradu škody, vychádzajúc z jedného bodu vo výške 16,48 eur, je nedôvodný, pokiaľ tento prevyšuje hodnotu bodu stanovenú opatrením Ministerstva zdravotníctva za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013, ktorá na tento rok predstavuje 16,10 eur. 290. K zodpovednosti vodiča poukázala na str. 19 Doplnku k znaleckému posudku, 2. ods. 2. vetu, v zmysle ktorého: Z dôvodu, že vodič nákladného motorového vozidla počas odbočovania vpravo cyklistu nevidel (oblasť zakrytého výhľadu), tak ani nemohol vyhodnotiť bočný odstup a následne v mieste zrážky pravdepodobne pravou časťou kabíny v oblasti prvého nástupného schodíka vo výške cca 0,55 m zachytilo ľavú dolnú končatinu (v dolnej časti) cyklistu, pričom následne vozidlo narazilo aj do ľavej časti riadidiel bicykla. 291. S poukazom na tento záver v Doplnku k znaleckému posudku vodič motorového vozidla, keďže cyklistu nevidel, nemohol na neho reagovať a cyklista mu vytvoril náhlu prekážku v jazde. Cyklista porušil nielen všeobecnú prevenčnú povinnosť, ale aj ustanovenia Zákona o cestnej premávke, ktoré ukladajú povinnosti cyklistom. 292. Nezohľadnenie spoluzodpovednosti cyklistu by viedlo k pocitu u cyklistov, že z ich strany nie je potrebné dodržiavať základnú opatrnosť pri jazdení na bicykli, konkrétne pri jazde v kolóne.
293. Právny zástupca žalobcu poukázal, že zo simulácie zobrazenej na obrázku č. 7 (č.l. 317) je jednoznačné, že vodič motorového vozidla cyklistu videl, pričom následne sa znalec v Doplnku k znaleckému posudku na str. 19 (č.l. 326) vyjadruje tak, že vodič motorového vozidla cyklistu nevidel. Znalec však mohol pri tomto závere vychádzať len z tej simulácie, ktorú sám nasimuloval. Preto podľa názoru žalobcu vodič motorového vozidla musel vidieť cyklistu pred zrážkou. V súvislosti s týmto tvrdením nemá žalobca žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. 294. V celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní.
295. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že žalovaný sa pridržiava všetkých doterajších ústnych a písomných vyjadrení. Má za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená výlučne prevádzkou neznámeho motorového vozidla. Poukázala na závery znaleckého posudku a doplnku, ako aj výsluchu znalca, ktorý uviedol, že ak vodič nákladného vozidla dával znamenie o zmene smeru jazdy, tak technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistu. Za zásadné zistenie znalca považuje, že cyklista obiehal už idúce nákladné motorové vozidlo a nešlo o stojace vozidlo, tak ako tvrdil žalobca, keďže, ak by neznáme motorové vozidlo stálo, tak by bolo technicky neprijateľné, aby došlo k zrážke na mieste, aké bolo zdokumentované. Preto navrhuje žalobu zamietnuť, alternatívne prihliadnuť na spoluzavinenie cyklistu v rozsahu minimálne 50 % z dôvodov, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojich vyjadreniach.
296. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.03.2015: Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou,
Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa ust. § 24 ods. 2, písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.: Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba.
Podľa ust. § 24 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 9 zákona č. 381/2001 Z.z.: (3) Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. (4) Podmienkou vzniku práv poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení nároku na náhradu škody. (5) Kancelária poskytuje ppškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť. (6) Na poistné plnenie podľa odseku 2 písm. a) až c), f) a g) sa vzťahuje § 7. (7) Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). (9) Kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len ako „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 ods. 1 a 2 OZ: Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ust. § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa ust. § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ust. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z.: (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa ust. § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 437/2004 Z.z.: (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. (3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. (4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. (5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa ust. § 7 ods. 1, 3, 4, 6 zák. č. 437/2004 Z.z.: (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 8 ods. 1, 2, 4 zák. č. 437/2004 Z.z.: (1) Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. (2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa ust. § 9 ods. 1, 3, 5, 6 zák. č. 437/2004 Z.z.: Zásady na hodnotenie bolesti (1) Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. (3) Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod. (5) Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. (6) Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účinného do 30.12.2015, t.j. ku dňu dopravnej nehody - 06.08.2014 (ďalej aj len ako „zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke“): Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a), c), e), i) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Vodič je povinný a) použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, 6) c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, i) zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.
Podľa § 15 ods. 1, 2, 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účinného do 31.12.2015 – t.j. v čase dopravnej nehody dňa 06.08.2014:
(1) Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu.
(2) Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.
(3) Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.
Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účinného do 28.02.2002:
(3) Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.
Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v aktuálnom znení:
(3) Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km . h na -1 a 1,5 m v ostatných prípadoch.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
Podľa § 19 ods. 3 prvej a druhej vety zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo.
Podľa § 19 ods. 6 prvej vety zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Vodič odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistovi idúcemu rovno.
Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
Podľa § 30 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
Podľa § 30 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými svietidlami. Ak nimi vozidlo nie je vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä ak znamenie dávané smerovými svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič smie zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
Podľa § 30 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Znamenie o zmene smeru jazdy dávané smerovými svietidlami vodič ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy rukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu.
Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.
Podľa § 55 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke:
Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.
Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase, kedy došlo ku dopravnej nehode dňa 06.08.2014: Prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných výrobcom.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z.: Podrobnosti o povinnej výbave vozidla a o podmienkach prevádzky vozidla v premávke na pozemných komunikáciách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Podľa ust. § 4 ods. 1 a 6 Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 3. novembra 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách č. 464/2009 Z.z. účinnej v čase, kedy došlo ku dopravnej nehode dňa 06.08.2014:
Výhľad z miesta vodiča a spätné zrkadlá (1) Za všetkých prevádzkových podmienok a poveternostných podmienok musí byť zabezpečený výhľad z miesta vodiča. (6) Motorové vozidlo musí byť vybavené vonkajšími spätnými zrkadlami alebo iným zariadením, ktoré zabezpečí nepriamy výhľad z vozidla na sledovanie cesty za vozidlom a vedľa seba na každej strane vozidla. Ak prípojné vozidlo svojimi rozmermi po pripojení k ťažnému vozidlu neumožňuje vodičovi riadny výhľad z miesta vodiča vonkajšími spätnými zrkadlami, musí byť ťažné vozidlo vybavené doplnkovými spätnými zrkadlami s väčším vysunutím alebo iným zariadením, ktoré zabezpečí riadny výhľad.
Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 6/2013: Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod je 16,10 eura.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
297. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd:
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.368,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.368,50 eur za obdobie od 08.05.2015 do zaplatenia,
- vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
298. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 Civilného sporového poriadku (v texte aj len ako „CSP“), podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
299. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví vo výške 1.401 eur, ako náhrady za bolesť, a to voči žalovanému - Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorá podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ktorej prevádzkou bola žalobcovi pri dopravnej nehode dňa 06.08.2014 spôsobená škoda na zdraví, na tom skutkovom základe, že dňa 06.08.2014 bol pri jazde na bicykli v obci Radoľa, na križovatke cesty I./11 v km 434,070 s vedľajšou cestou III./01165 zrazený neznámym vodičom neznámeho nákladného motorového vozidla, pričom k dopravnej nehode došlo z dôvodu, že neznámy vodič neznámeho nákladného motorového vozidla sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla, následkom čoho prehliadol pri pravom okraji cesty III./01165 žalobcu jazdiaceho na bicykli, následne v dôsledku zrážky s neznámym nákladným motorovým vozidlom žalobca spadol na vozovku a bicykel spadol pod zadné pravé kolesá neznámeho nákladného motorového vozidla, pričom neznámy vodič neznámeho nákladného motorového vozidla po zrážke svoje vozidlo nezastavil a pokračoval v jazde ďalej na neznáme miesto, a to bez splnenia si povinností účastníka dopravnej nehody.
300. Vecná legitimácia žalobcu a žalovaného je založená
- podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona,
- v spojitosti s § 15 ods. 1 druhej vety zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať,
- v spojitosti s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba.
301. Žalobca si teda v zmysle cit. zákonných ustanovení, titulom ním tvrdeného poškodenia zdravia, uplatnil priamo voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou neznámeho motorového vozidla.
302. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. 303. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecnom ekvivalente. 304. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. 305. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
306. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka (v texte aj len ako „OZ“) alebo § 420 OZ. Za škodu bude zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ, alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Vzhľadom na to, že škoda bola spôsobená žalobcovi konaním (neznámeho) vodiča na (neznámom) motorovom vozidle,
jedná sa o škodu spôsobenú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za ktorú sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
307. Žalobca sa žalobou domáhal podľa ust. § 15 ods. 1 druhej vety zákona č. 381/2001 Z.z.. náhrady škody voči žalovanému z dôvodu, že poisťovňa ako zástupca žalovaného (poverená žalovaným podľa § 24 ods. 9 cit. zákona) odmietla uznať nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi dňa 06.08.2014 pri dopravnej nehode, a to v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním neznámeho vodiča neznámeho nákladného motorového vozidla, ktorý v zmysle Záznamu dopravnej nehody zo dňa 06.08.2014, vyhotoveného Okresným dopravným inšpektorátom v Čadci č.p.: ČVS-ORP-64/DI- CA-2014, porušil pravidlá cestnej premávky (ust. § 19 ods. 6, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.), proti ktorému bolo Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 06.08.2014 ČVS: ORP-64/DI-CA-2014 začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.
308. Žalobca predložil na preukázanie výšky uplatnenej náhrady bolestného Lekársky posudok o bolestnom, vypracovaný D. D. E., ktorý určil bodové ohodnotenie bolestného na 85 bodov.
309. Vznik škody na zdraví žalobcu v konaní sporným nebol, spornou skutočnosťou bol priebeh nehodového deja pri dopravnej nehode dňa 06.08.2014. 310. Spornou skutočnosťou bola aj príčinná súvislosť medzi potenciálnym protiprávnym konaním neznámeho vodiča neznámeho motorového vozidla a škodou, teda či ku vzniku škody na zdraví žalobcu došlo práve následkom dopravnej nehody, ktorú mal spôsobiť neznámy vodič neznámeho motorového vozidla.
311. Žalovaný spočiatku v konaní spochybňoval, že ku škode na zdraví žalobcu, ale i ku materiálnej škode – k poškodeniu bicykla (nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením bicykla si žalobca síce v tomto konaní neuplatnil, ale zo spôsobu poškodenia bicykla je možné ustáliť priebeh nehodového deja) došlo práve pri dopravnej nehode dňa 06.08.2014.
312. Súd preto za účelom preukázania technickej prijateľnosti žalobcom tvrdeného a žalovaným spochybňovaného nehodového deja vykonal stranami navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov; znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého bol vyhotovený Znalecký posudok č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019 a Doplnenie zo dňa 14.04.2020 znaleckého posudku č. 9/2019, ako i Vyjadrenie znalca zo dňa 16.07.2021; podrobnými vyjadreniami sporových strán k výsledkom znaleckého skúmania a výsluchom znalca na pojednávaní.
313. Vykonané dokazovanie, vrátane skutkových tvrdení strán a výsledky znaleckého skúmania súd oboznámil v dostatočnom rozsahu v prvej časti rozsudku - pred zákonnými ustanoveniami (t.j. text pred odsekom 296 rozsudku).
I.
314. Súd mal predovšetkým preukázané, že k dopravnej nehode došlo tým spôsobom, ako to tvrdil žalobca, teda tak, ako je priebeh nehody – t.j. nehodový dej opísaný aj vo vyššie oboznámených uzneseniach Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, Okresného dopravného inšpektorátu, a to
- v Uznesení zo dňa 06.08.2014 ČVS: ORP-64/DI-CA-2014, ktorým bolo začaté trestné stíhanie (uznesenie oboznámené v odseku 16 tohto rozsudku);
- v Uznesení ČVS: ORP-64/DI-CA-2014 zo dňa 04.02.2015, ktorým bolo z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, prerušené trestné stíhanie (uznesenie oboznámené v odseku 32 tohto rozsudku).
315. Že nehodový dej prebehol tak, ako to tvrdil žalobca, vyplýva aj zo správy Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 19.04.2019, adresovanej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., v ktorej je uvedené, že síce v odbornom lekárskom vyjadrení D. A. P. (ktorý lekár ošetroval žalobcu bezprostredne po dopravnej nehode – pozn. súdu) sa nenachádza priamo vyjadrenie, že zranenia poškodeného vznikli v dôsledku zachytenia nákladným motorovým vozidlom, ale táto skutočnosť vyplýva z vykonaného vyšetrovania a obhliadky poškodeného bicykla, ktorý je úplne
zničený a je zrejmé, že poškodenie bicykla spôsobilo nákladné motorové vozidlo (uvedená správa OR PZ Čadca oboznámená v odseku 54 tohto rozsudku).
316. Z dokazovania lekárskymi správami vyhotovenými v čase po dopravnej nehode v súvislosti s ošetrením a liečbou zranení žalobcu spôsobených pri dopravnej nehode dňa 06.08.2014, z výsluchu žalobcu ako poškodeného cyklistu, z výsluchu svedkov a zo znaleckého dokazovania (t.j. Znaleckého posudku č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019 a z Doplnenia zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 9/2019, z výsluchu znalca a z jeho písomných vyjadrení), mal súd spoľahlivo preukázané, že príčinou poškodenia zdravia žalobcu bola práve dopravná nehoda, ku ktorej došlo dňa 06.08.2014.
317. Významným dôkazom preukazujúcim, že k dopravnej nehode dňa 06.08.2014 vôbec došlo a že k nej došlo tak, ako to tvrdil žalobca, vyplýva aj z postupu polície v čase po dopravnej nehode, keďže v zmysle Plánu spoločného postupu v skrátenom vyšetrovaní OR PZ SR, ODI Čadca zo dňa 06.08.2014 boli v rámci vyšetrovania dopravnej nehody stanovené dve verzie, a to
- 1) Dopravnú nehodu zapríčinil doposiaľ neznámy vodič na nákladnom motorovom vozidle nezisteného typu, farby a evidenčného čísla idúci v smere od Radole do Čadce, ktorý pri odbočovaní vpravo na pripájaciu vetvu k ceste I/11 smerom na Čadcu, zachytil pravým bokom vozidla, pravdepodobne kolesom o ľavú dolnú končatinu cyklistu A. B., idúceho na bicykli po okraji cesty v smere od Radole do KNM. Po zrážke neznámy vodič bez zastavenia z miesta odišiel.
- 2) Skutok sa nestal, alebo bol vykonaný inak., pričom, ako to vyplýva z uznesení Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, okresného dopravného inšpektorátu uvedených vyššie (v odseku 314 rozsudku), polícia sa priklonila k prvej verzii, teda že k dopravnej nehode došlo tak, ako to tvrdil žalobca a ako je to výslovne konštatované aj v správe Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 19.04.2019.
318. Záver polície bol teda taký, že k dopravnej nehode došlo, trestné stíhanie však bolo prerušené, nakoľko orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Teda dôvod prerušenia trestného stíhania nevyplýva z toho, že by sa skutok nestal, nakoľko, ak by orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že skutok sa nestal (ako to popisuje druhá verzia v pláne postupu), nebolo by vydané rozhodnutie, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené, ako na to poukázal aj žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.07.2017.
319. Pokiaľ žalovaný (o. i. aj na pojednávaní dňa 17.10.2018) trval na názore, že nebolo preukázané, že by skutočne motorové vozidlo zachytilo žalobcu a bol názoru, že príčinou nehody mohlo byť zabalansovanie žalobcu, ktorý neudržal rovnováhu a teda k poškodeniu zdravia žalobcu nemuselo dôjsť následkom jeho priameho kontaktu s motorovým vozidlom, a v podaní zo dňa 17.06.2021 vyjadril žalovaný svoj názor, že len zo samotného následku (cyklista sediaci vedľa cesty s poškodeným bicyklom) nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver o zodpovednosti vodiča nákladného vozidla za vzniknutú škodu, pričom žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že vodič neznámeho nákladného vozidla porušil svoje povinnosti a zodpovedá za vzniknutú škodu, a preto k vzniku škody došlo, podľa názoru žalovaného, práve z dôvodu porušenia povinností na strane cyklistu, tak súd uvádza, že priamy kontakt žalobcu s motorovým vozidlom mal súd preukázaný z pripojených lekárskych správ, z výpovedí svedkýň D. G. a F. G., zo Znaleckého posudku č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019 a z jeho Doplnenia zo dňa 14.04.2020, čiže súd pri posúdení, či je daná zodpovednosť neznámeho vodiča neznámeho nákladného vozidla za vzniknutú škodu nevychádzal iba z okolnosti, že „cyklista sedel vedľa cesty s poškodeným bicyklom“.
320. V podrobnostiach súd ďalej uvádza:
321. V konaní bolo nesporné, že :
- dňa 06.08.2014 jazdil žalobca na bicykli na ceste III/01165 v smere z obce Radoľa do Kysuckého Nového Mesta;
- na ceste III/01165 z Radole do Kysuckého Nového Mesta, pred križovatkou cesty I./11 v km 434,070 s vedľajšou cestou III./01165, žalobca obchádzal sprava všetky tam v kolóne stojace vozidlá, čakajúce na svetelnej signalizácii;
- žalobca na križovatke odbočil vpravo na pripájaciu vetvu I./11 smerom na Čadcu;
- na križovatke na pripájacom pruhu v smere na Čadcu obchádzalo žalobcu neznáme nákladné motorové vozidlo.
322. Motorové vozidlo malo podľa tvrdenia žalobcu (ako cyklistu) pri obchádzaní cyklistu mať s cyklistom kontakt, t.j. malo do cyklistu naraziť a pri tomto náraze spôsobiť zranenia špecifikované v lekárskych správach, tiež spôsobiť nárazom aj pád cyklistu na vozovku a poškodenie bicykla.
323. Spornou skutočnosťou bolo, či k pádu cyklistu na vozovku a k jeho následným zraneniam došlo práve v dôsledku kontaktu cyklistu s motorovým vozidlom, pri predchádzaní cyklistu motorovým vozidlom, resp. bolo aj sporné, či cyklista spôsobom svojej jazdy, a to prípadným náhlym zabalansovaním, neprispel k tomu, že došlo k vzniku tejto dopravnej nehody.
324. Žalobcom tvrdený priebeh dopravnej nehody mal súd nepochybne preukázaný zo Znaleckého posudku č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019, v ktorom znalec predovšetkým uviedol, že nezistil žiadne zjavné rozpory medzi náčrtom, plánikom, záznamom dopravnej nehody, výpoveďou svedka B. a fotodokumentáciou nehody, pričom priebeh nehody popísaný v policajnej správe je technicky prijateľný a znalec tiež uzavrel, že poškodenie bicykla zodpovedá možnosti zachytenia ľavého boku cyklistu (ľavá spodná končatina) pravým bokom vozidla na deklarovanom mieste a že poškodenia bicykla v oblasti zadného kolesa, ľavej strany riadidiel a najmä samotného rámu bicykla boli spôsobené silou, ktorá nemohla byť vyvolaná samovoľným pádom cyklistu, t.j. bez dodatočného zdroja sily.
325. Z lekárskej správy chirurga D. C. H. zo dňa 06.08.2014, z lekárskeho vyjadrenia všeobecného lekára pre dospelých D. O. D. zo dňa 20.11.2014, z Odborného lekárskeho vyjadrenia znalca D. A. P. č. 34/2014 zo dňa 09.12.2014, v spojitosti so záverom znalca v znaleckom posudku č. 9/2019, podľa ktorého výška miesta zrážky bola v simulácii ustálená na cca 0,55 m (od zemského povrchu – pozn. súdu), čo predstavuje s minimálnou odchýlkou výšku prvého nástupného schodíka na pravej strane kabíny referenčného vozidla [ako je to znázornené v znaleckom posudku na fotografiách (na str. 41 a 42 posudku) zobrazujúcich zameranie výškových parametrov referenčného vozidla MAN], mal súd spoľahlivo preukázané. že k zraneniam cyklistu došlo pri kontakte s motorovým vozidlom, a to pri náraze pravej časti kabíny v oblasti prvého nástupného schodíka vo výške cca 0,55m (pred pravým predným kolesom) do ľavej dolnej končatiny - v dolnej 1/3 predkolenia cyklistu.
326. Že k zraneniam cyklistu muselo dôjsť nárazom motorového vozidla do cyklistu, a nie iba bežným, samovoľným pádom cyklistu na vozovku, preukazuje aj intenzita zranení spôsobených žalobcovi (t.j. zlomenina vnútorného členka vľavo, povrchové rany ľavého predkolenia, ľavého členka a ľavej nohy, ktoré vyžadovali chirurgické ošetrenie, pomliaždenie ľavej nohy, z ktorých najzávažnejším zranením bola práve zlomenina členku ľavej nohy), pričom miesto kontaktu cyklistu s miestom kontaktu na motorovom vozidle (stanoveným znalcom vo výške 55 cm od zemského povrchu) si vzájomne výškovo zodpovedajú.
327. Znaleckému zisteniu a lekárskym správam korešponduje tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 17.10.2010, že po náraze vozidla do jeho ľavej nohy mu ostala na vonkajšej časti ľavej topánky stopa po neznámom červenom vozidle - v podobe obrysu červenej farby.
328. Že k pádu cyklistu na vozovku a k jeho zraneniam došlo práve v dôsledku nárazu neznámeho nákladného motorového vozidla do cyklistu, mal súd preukázané aj z výpovedí svedkýň, F. G. (výpoveď oboznámená v odsekoch 81 – 85 rozsudku) a D. G. (výpoveď oboznámená v odsekoch 93 – 99 rozsudku). Aj keď svedkyne priamo nevideli náraz motorového vozidla do cyklistu, keďže svedkyňa F. G. (nachádzajúca sa v čase dopravnej nehody ako chodkyňa v bezprostrednej blízkosti miesta dopravnej nehody) nevnímala nehodový dej práve v momente nárazu vozidla do cyklistu a svedkyňa D. G. (nachádzajúca sa v čase dopravnej nehody v budove priľahlej k miestu dopravnej nehody, v ktorej budove je prevádzka pivárne „U Kultána“) prišla na miesto, na ktorom sa žalobca nachádzal, bezprostredne po dopravnej nehode, a to ihneď potom, ako počula krik žalobcu, súd k vyššie uvedenému záveru dospel vyhodnotením výpovedí svedkýň, v ich vzájomnej súvislosti.
329. Z výpovede svedkyne F. G. vyplynulo, že v čase pred nárazom svedkyňa stála na okraji cesty a predmetné červené motorové vozidlo prešlo okolo nej a následne „už videla len žalobcu, ako bol na zemi“. Teda svedkyňa síce priamo nevidela, ako auto zrazilo žalobcu, ale z jej výpovede vyplynulo, že potom, ako motorové vozidlo prešlo okolo nej, prešlo okolo žalobcu a hneď nato ho videla ležať na zemi,
keďže svedkyňa tiež uviedla: „ ... uvidela žalobcu na zemi potom, ako toto červené auto prešlo popri žalobcovi“. Svedkyňa taktiež uviedla, že „videla žalobcu ležať na zemi potom, ako prešlo to červené auto a žalobca bol zmätený, bol celý otrasený, bicykel bol vedľa neho celý dokrčený. .... hneď, ako to auto prešlo, videla, ako žalobca padá na zem“. Svedkyňa poukázala, že „bola odtiaľ 10 m, nebola teda ďaleko, muselo to byť len to auto“.
330. Svedkyňa D. G. (v čase dopravnej nehody bola zamestnaná v pivárni „U Kultána“) zase uviedla, že na miesto havárie prišla až vtedy, keď žalobca sedel na zemi a vedľa neho bol rozbitý bicykel, priamo pri žalobcovi bola vtedy pani F. G., ktorá videla, ako sa to stalo. Svedkyňa uviedla, že nato, ako počula krik, prišla sa tam pozrieť, čo sa stalo. Videla, že bicykel bol rozbitý a žalobca sa sťažoval, že ho bolí noha, že ho nabúralo auto.
331. Z výpovede svedkyne D. G. mal tak súd nepochybne preukázané, že k dopravnej nehode došlo bezprostredne pred tým, ako svedkyňa začula pri umývaní chodby v budove pivárne „U Kultána“ hluk – krik, na čo sa išla pozrieť, čo sa stalo a našla sedieť na zemi žalobcu, veľa neho poškodený bicykel a pri žalobcovi bola svedkyňa F. G., z výpovede ktorej zase vyplynulo, že hneď potom, ako to červené auto prešlo, videla, ako žalobca padá na zem a keď ku nemu prišla, videla, že žalobca bol otrasený a zmätený. Vzhľadom na tvrdenia svedkýň o stave žalobcu (žalobca bol zmätený a otrasený, nachádzal sa sediac na zemi, sťažujúc sa na bolesti v nohe) a vzhľadom na z výpovedí svedkýň vyplývajúce časové súvislosti o tejto udalosti, keď svedkyňa F. G. prišla ku zranenému žalobcovi bezprostredne hneď potom, ako prešlo okolo neho červené vozidlo a hneď na to prišla ku zranenému žalobcovi svedkyňa D. G., a to na základe zvukového podnetu, keďže začula krik a našla pri žalobcovi svedkyňu F. G., mal súd vyhodnotením výpovedí svedkýň v ich vzájomnej súvislosti nepochybne preukázané, že k pádu žalobcu a k zraneniu žalobcu na nohe (žalobca sa svedkyniam sťažoval, že ho bolí noha) došlo práve v dôsledku nárazu motorového vozidla do žalobcu.
332. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že príčinou pádu cyklistu na vozovku a poškodenia bicykla nemusel byť stret cyklistu s motorovým vozidlom.
333. Žalovaný na svoju obranu tiež tvrdil (na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018), že potenciálne mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobcu a k poškodeniu bicykla tým spôsobom, že žalobca zabalansoval, spadol a práve vtedy mohlo motorové vozidlo zachytiť bicykel a žalobca sa tak mohol podieľať na vzniku dopravnej nehody spôsobom svojej jazdy na bicykli (zabalansovaním) a niesť tak spoluzavinenie na vzniku škody na jeho zdraví. Bolo preto podľa názoru žalovaného sporné, čo bolo príčinou pádu žalobcu, či motorové vozidlo žalobcu zachytilo, a následne nasledoval pád, alebo pád predchádzal poškodeniu bicykla. Ak by teda bolo podľa názoru žalovaného preukázané, že žalobca spadol na vozovku a až následne bol zachytený motorovým vozidlo, v tom prípade by nebol príčinou poranení žalobcu stret s motorovým vozidlom, ale jeho predchádzajúci pád na vozovku.
334. K tomu súd poukazuje, že obyčajný samovoľný pád cyklistu z bicykla by nemohol spôsobiť zranenia takého rozsahu, takej intenzity a na tom mieste, na ktorom boli ošetrujúcimi lekármi žalobcu zistené, o ktorých zraneniach sa ošetrujúci lekári jednoznačne vyjadrovali ako o zraneniach spôsobených následkom dopravnej nehody, pričom súd poukazuje, že intenzita zranení vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018, že mal oškretú kožu vedľa členka, a to hĺbkovo, krvácalo mu to, krv ale nestriekala. Keď bol u lekárov, potom mal čiernu nohu, vrátane stehna. Bola to taká podliatina. Musel brať aj lieky proti zrazeniu krvi a mal lieky podávané injekčne. Noha bola poškodená na vonkajšom členku a bola zlomená aj kosť vo vonkajšej časti členka.
335. Mechanizmus úrazového deja, ako ho tvrdil žalobca, vyplýva aj zo záveru znalca o príčine poškodenia bicykla, ktorý uviedol v Znaleckom posudku č. 9/2019 zo dňa 14.05.2019 v odpovedi na druhú otázku, a síce, že „poškodenia bicykla v oblasti zadného kolesa, ľavej strany riadidiel a najmä samotného rámu bicykla boli spôsobené silou, ktorá nemohla byť vyvolaná samovoľným pádom cyklistu, bez dodatočného zdroja sily.“
336. Zo znaleckého posudku, v ktorom znalec v odpovedi na druhú a tretiu otázku vyslovil záver, že poškodenia bicykla v oblasti zadného kolesa, ľavej strany riadidiel a najmä samotného rámu bicykla boli spôsobené silou, ktorá nemohla byť vyvolaná samovoľným pádom cyklistu, bez dodatočného zdroja sily, pričom v rámci predmetnej situácie bolo zistené, že spôsob a rozsah poškodenia bicykla zodpovedá
pravdepodobne prejdeniu bicykla zadnými kolesami nákladného motorového vozidla v oblasti zadného kolesa, pedálov a čiastočne aj sedadla, čo pravdepodobne spôsobilo aj výrazné poškodenie rámu v oblasti zadnej vidlice, pedálovej skupiny a hornej časti rámu, pričom znalec nezistil iný mechanizmus poškodenia bicykla, ktorého poškodenie korešponduje s popisom v policajnej správe, bolo preukázané, že k poškodeniu bicykla, zobrazenému na fotografiách v prílohe znaleckého posudku (na stranách 36 – 39) došlo tak, že nákladné motorové vozidlo prešlo zadnou nápravou po bicykli a tento poškodilo tak, ako je to znázornené na fotografiách, z čoho tiež vyplýva žalobcom tvrdený priebeh nehodového deja, pri ktorom došlo nielen k zraneniu žalobcu, ale aj k poškodeniu bicykla a vzhľadom na mechanizmus poškodenia bicykla žalobca toto poškodenie nemohol spôsobiť sám, ale bolo spôsobené prejdením bicykla kolesami neznámeho nákladného motorového vozidla. 337. Okrem toho je súd toho názoru, že prejdenia bicykla kolesami motorového vozidla si mohol byť vodič nákladného vozidla, ktoré viedol, vedomý, nakoľko k prejdeniu došlo na pravej strane bočnej časti vozidla, na ktorú časť vozidla musel mať vodič zreteľný výhľad, a to v pravom spätnom zrkadle, keďže ku kontaktu vozidla a cyklistu, a tým aj k prejdeniu bicykla, došlo v pravotočivej zákrute výjazdovej vetvy križovatky, pri odbočovaní vpravo, pričom pri nízkej rýchlosti, akou sa vozidlo v tom čase tesne pred zrážkou pohybovalo, keďže sa len rozbiehalo (uvádzanou znalcom v znaleckom posudku, t.j. 18 km/ hod), mohol mať vodič deštrukciu bicykla pod kolesami zadnej nápravy sprostredkovanú aj zvukovým vnemom.
338. Ďalej súd uvádza k predmetným tvrdeniam žalovaného, že príčinou nehody mohlo byť zabalansovanie cyklistu, že s možnosťou balansu pri jazde cyklistu musí každý vodič motorového vozidla počítať a je povinnosťou vodičov v zmysle ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. obchádzať cyklistu v takej vzdialenosti, aby nielenže pri zabalansovaní cyklistu, ale aj pri jeho prípadnom náhlom páde na vozovku sa motorové vozidlo vyhlo kontaktu s cyklistom. Pokiaľ aj ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z., účinné v čase dopravnej nehody, povinnosť vodičov voči cyklistom nezakotvovalo tak explicitne, ako predmetné ustanovenie účinné aktuálne, súd poukazuje, že z existencie takejto povinnosti vodičov motorových vozidiel však súdy pri svojom rozhodovaní o zodpovednosti vodičov motorových vozidiel za škodu, v prípade posudzovania kolízií motorových vozidiel s cyklistami, vychádzali a na základe takto ustálenej súdnej praxe aj došlo k postupnej novelizácii ustanovenia § 15 ods. 3 cit. zákona až do súčasnej podoby.
339. Pokiaľ teda aj v čase dopravnej nehody dňa 06.08.2014 bolo zákonné ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., v nasledovnom znení (účinnom do 31.12.2015):
„Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.“,
- tak v súlade s ustálenou judikatúrou bolo zákonné ustanovenie s účinnosťou od 01.01.2016 novelizované na znenie:
„Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.“,
- a s účinnosťou od 01.03.2022 bolo zákonné ustanovenie novelizované v aktuálne účinnom nasledovnom znení:
„Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km . h na -1 a 1,5 m v ostatných prípadoch.“
340. Novelizácie premietli do právnej úpravy ustálenú súdnu prax, v súlade s ktorou boli zohľadnené špecifiká jazdy cyklistov, vrátane smerovej lability jazdy cyklistov a rizík súvisiacich s nakláňaním sa
cyklistov pri jazde, ako i súvisiacich s potenciálnym pádom cyklistu, ktoré je vodič povinný predvídať, z ktorého dôvodu bol neznámy vodič neznámeho motorového vozidla povinný zachovať od cyklistu dostatočný bočný odstup, a to aj za účinnosti zákonného ustanovenia § 15 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 – t.j. v čase dopravnej nehody.
341. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že žalobca, ani jeho brat neoznámili na polícii nehodu hneď potom, ako k nej došlo, ale oznámil nehodu na polícii až dodatočne brat žalobcu, a to s časovým odstupom cca 3 hodiny od stretu žalobcu s neznámym nákladným motorovým vozidlom, tak súd má za to, že tento postup žalobcu a jeho brata v čase po nehode je pochopiteľný a logicky vyplýval z danej situácie po úrazovom deji, s poukazom na potrebu okamžitého vyhľadania lekárskej starostlivosti pre otraseného a traumatizovaného žalobcu po prežitom strete – zrážke s nákladným motorovým vozidlom, a teda vyplýval z potreby zabezpečenia neodkladnej zdravotnej starostlivosti žalobcovi. Je pochopiteľné, že žalobca (otrasený po nehode) a jeho brat (sprevádzajúci žalobcu do zdravotníckeho zariadenia) zvolili po dopravnej nehode, vzhľadom na zranenia žalobcu utrpené pri dopravnej nehode, ten postup, že uprednostnili starostlivosť o zdravie žalobcu pred oznámením dopravnej nehody na polícii. Súd poznamenáva, že brat žalobcu následne, neodkladne po zabezpečení ošetrenia žalobcu v nemocnici, dopravnú nehodu na polícii ohlásil.
II.
342. Po vyhotovení znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne uzavrel a potvrdil, že nehodový dej prebehol tak, ako to tvrdil žalobca, na návrh žalovaného, ktorý aj naďalej zotrval na názore, že ku škode vzniknutej pri dopravnej nehode prispelo aj konanie žalobcu a nebolo jednoznačne preukázané, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená výlučne iba prevádzkou neznámeho motorového vozidla, bolo za účelom preukázania zodpovednosti za škodu účastníkov dopravnej nehody – cyklistu a neznámeho vodiča neznámeho motorového vozidla doplnené znalecké dokazovanie o zodpovedanie ďalších otázok, s ktorými sa znalec vysporiadal v Doplnení zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 09/2019 zo dňa 14.05.2019. Predmetom skúmania znalca sa tak stal nasledovný okruh otázok:
- 1) správnosť techniky jazdy cyklistu;
- 2) technika jazdy obidvoch účastníkov dopravnej nehody podľa priebehu, ktorý znalec simuloval; či a za akých podmienok mohol vodič nákladného motorového vozidla na cyklistu reagovať;
- 3) možné príčiny dopravnej nehody;
- 4) možnosti zabránenia stretu zo strany obidvoch účastníkov nehody na základe priebehu, ktorý je súčasťou posudku;
- 5) technická príčina dopravnej nehody, ktorá vychádza zo znaleckého posudku.
343. Následne, po oboznámení sa stranami konania s Doplnením Znaleckého posudku č. 09/2019 znalec doplnil a vysvetlil svoje závery vo Vyjadrení zo dňa 16.07.2021, ako i na pojednávaní konanom dňa 21.01.2022.
344. Znalec označil za rozhodujúcu skutočnosť pre určenie,
- čo bolo príčinou dopravnej nehody, ktorý účastník dopravnej nehody túto spôsobil,
- aký vplyv mala technika jazdy účastníkov nehody na vznik nehody, tú skutočnosť, či vodič neznámeho nákladného motorového vozidla dával alebo nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred odbočovaním a počas odbočovania vpravo.
345. Túto skutočnosť znalec určil aj za technickú príčinu dopravnej nehody, ku ktorej sa vyjadril v odpovedi na otázku č. 5 s výkladom, že technickou príčinou dopravnej nehody sú iba tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Znalec jednoznačne uzavrel:
- Ak vodič neznámeho nákladného vozidla dával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistu (oneskorená reakcia).
- Ak vodič neznámeho nákladného vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča nákladného motorového vozidla (oneskorená reakcia).
346. Pokiaľ žalovaný (v podaní zo dňa 17.06.2021) tvrdil, že vzhľadom na to, že na predmetnej križovatke bola možnosť pokračovať v jazde rovno alebo doprava, preto je dôvodné predpokladať, že vodič neznámeho vozidla, ktoré odbočovalo doprava, dával znamenie o smere jazdy doprava, pričom nebolo preukázané porušenie tejto povinnosti, tak súd uvádza, že v danom prípade nebolo preukázané ani dodržanie tejto povinnosti.
347. Jediným svedkom svedčiacim o tejto okolnosti dopravnej nehody je žalobca, ktorý tvrdil (na pojednávaní dňa 21.01.2022), že „červené auto nemalo smerovku. Taktiež v čase, kedy spadol, pozrel sa na to auto, ešte ako keby pridal, hodil tam rýchlosť a smerovku nemal. Ešte pozrel na to auto a všimol si, že to auto je červené, mal v tom čase taký reflex. On ako keby ešte zvýšil rýchlosť. A potom mal žalobca na topánke červenú farbu z kontaktu s tým červeným autom.“
348. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že vodič dával znamenie o zmene smeru jazdy, nakoľko odbočoval vpravo, žalovaný však svoje tvrdenie nepreukázal a jednalo sa tak len o domnienku žalovaného vzhľadom na následne na križovatke realizovaný vodičom neznámeho motorového vozidla jazdný úkon odbočenia vpravo.
349. Súd dospel k záveru po vyhodnotení výpovede žalobcu k tejto spornej skutočnosti, že výpoveď žalobcu je dostatočne vierohodná, nakoľko žalobca sa vyjadroval v čase od jeho prvej výpovede k priebehu dopravnej nehody, t.j. na OR PZ v Čadci dňa 07.08.2014, ako i počas celého súdneho konania konštantne, t.j. uvádzal vždy tie isté skutkové tvrdenia o nehodovom a úrazovom deji, svoje tvrdenia nemenil a svojimi tvrdeniami si ani neprotirečil. Spomenul si aj na to, že motorové vozidlo potom, ako ho zrazilo, ešte zvýšilo rýchlosť – „ako keby pridal, hodil tam rýchlosť“ a tiež si spomenul na svoje pocity z toho okamihu, keď uviedol, že mal v tom čase „taký reflex“. 350. Tvrdenia žalobcu o nehodovom deji boli vierohodné, lebo boli kompaktné, v jednotlivostiach vnútorne logicky prepojené, vzájomne si neodporujúce.
351. Súd tak dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by motorové vozidlo malo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy. Ako súd uvádza vyššie, výpoveď žalobcu o tom, že motorové vozidlo nemalo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy, súd vyhodnotil ako dostatočne vierohodnú pre tento záver.
352. Súd teda v podmienkach tejto dôkaznej núdze, keď žalovaný na túto spornú skutočnosť nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov a ani žiadne dôkazy nepredložil, vychádzal zo záveru, že neznáme motorové vozidlo nemalo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy, preto na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 55 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. v prvej časti vety pred bodkočiarkou, podľa ktorého: Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. 353. Citované zákonné ustanovenie v druhej časti vety za bodkočiarkou, podľa ktorého: ... to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava, súd neaplikoval, nakoľko, ako uvádza vyššie, dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by motorové vozidlo znamenie o zmene smeru jazdy zapnuté malo. V zmysle citovanej právnej úpravy je teda irelevantné, či sa motorové vozidlo v čase jeho predbiehania cyklistom – žalobcom už pohybovalo, alebo nepohybovalo – t.j. ešte stálo, nakoľko cyklista môže podľa § 55 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. predbiehať nielen stojace vozidlo, ale aj vozidlo pomaly idúce, ak vodič vozidla nedáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.
354. Žalovaný v podaní zo dňa 24.03.2022 síce namietal, že žalobca počas svojich dvoch výsluchov zrealizovaných do vypracovania znaleckého posudku – t.j. výsluchu dňa 07.08.2014, teda bezprostredne po dopravnej nehode na OR PZ Čadca a výsluchu v súdnom konaní na pojednávaní dňa 09.05.2018, ani raz neuviedol, že neznáme motorové vozidlo nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy. Žalovaný teda spochybňoval tvrdenie žalobcu, ktorý sa na pojednávaní dňa 21.01.2022 vyjadril na otázku súdu, či autá, okolo ktorých prechádzal, mali zapnuté smerovky, „ ... že to červené auto nemalo smerovku. Taktiež v čase, kedy spadol, pozrel sa na to auto, ešte ako keby pridal, hodil tam rýchlosť a smerovku nemal.“ K uvedenej námietke žalovaného súd uvádza, že žalobca nemal dôvod sa k tejto otázke vyjadrovať v čase pred oboznámením sa s Doplnením zo dňa 14.04.2020 znaleckého posudku, nakoľko mu takáto
otázka ani na polícii a ani na súde položená nebola. K tejto skutočnosti sa dokonca nevyjadrovala ani na pojednávaniach a ani vo svojich písomných podaniach žiadna zo strán, preto je nedôvodná táto námietka žalovaného, keď ani sám žalovaný neskúmal v čase do vyhotovenia Doplnenia Znaleckého posudku, či neznáme motorové vozidlo dávalo, alebo nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy. Táto otázka sa stala predmetom pozornosti strán až v čase po vypracovaní Doplnenia znaleckého posudku, v ktorom sa znalec vyjadril aj k príčinám dopravnej nehody.
355. Súd teda ustálil, že neznáme motorové vozidlo nemalo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy. Na základe takéhoto vyhodnotenia skutkového stavu má relevanciu listinný dôkaz: Doplnenie zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 09/2019 zo dňa 14.05.2019 len v tej časti, v ktorej sa znalec zaoberal posudzovaním jazdy účastníkov dopravnej nehody pre prípad, že vodič neznámeho nákladného motorového vozidla nedával znamenie o zmene smeru jazdy.
356. Aj odpovede znalca na znalecké úlohy č. 2 a 3 Doplnenia Znaleckého posudku, v súvislosti s riešením ktorých sa znalec vysporiadal s otázkami správnosti techniky jazdy cyklistu a vodiča neznámeho motorového vozidla, ako i s možnými príčinami dopravnej nehody vychádzali z rozhodujúcej skutočnosti, či vodič dával alebo nedával znamenie o zmene smeru jazdy.
357. Súd mal preukázané, že dopravnú nehodu zavinil neznámy vodič neznámeho nákladného vozidla, nakoľko, v zmysle odpovede znalca na otázku č. 2, bola jeho technika jazdy, keď nedával znamenie o zmene smeru jazdy pred a počas odbočovania doprava, nesprávna, nakoľko v danom prípade vodič vykonal odbočovanie doprava v rozpore s technickým výkladom pravidiel - pred odbočovaním a počas odbočovania je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, a keďže uvedené znamenie nedával, tak cyklista v okamihu rozjazdu vozidla nemohol rozpoznať úmysel vodiča neznámeho vozidla po rozjazde odbočiť doprava (za hranicu rozpoznania úmyslu vodiča odbočiť doprava je možné považovať priečne premiestnenie nákladného vozidla min. o cca 0,5 m smerom k pravému okraju vozovky), pričom vodič bol povinný aj dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom.
358. Príčinou dopravnej nehody tak bola v zmysle odpovede na otázku č. 3 v Doplnení Znaleckého posudku neskorá reakcia vodiča neznámeho nákladného vozidla na prítomnosť cyklistu na vozovke.
359. Na základe záveru znalca vysloveného v odpovedi na otázku č. 4 v Doplnení Znaleckého posudku vodič mohol nehode zabrániť, lebo:
- mohol vidieť a rozpoznať prostredníctvom pravého spätného zrkadla cyklistu jazdiaceho po pravom okraji cesty č. III/01163, ktorý sa v danom okamihu nachádzal cca 7,6 m za zadnou časťou neznámeho nákladného vozidla (MAN), t.j. cca 17,2 m od jeho pravého spätného zrkadla 2 sekundy pred okamihom rozjazdu (strany 5 a 6 Doplnenia znaleckého posudku – obrázky č. 1 a 2 – č.l. 312, 313);
- mohol na cyklistu reagovať v čase cca 4,25s pred okamihom zrážky (cca 2,0 s po okamihu rozjazdu) vidieť a rozpoznať cyklistu v pravom spätnom zrkadle;
- 1,54 sekundy pred okamihom zrážky (strana 9 Doplnenia znaleckého posudku – obrázok č. 5), ak by reagoval na cyklistu v čase 4,25 s pred okamihom zrážky a zastavil by vozidlo (ako je to znázornené na obrázku č. 7 Doplnenia znaleckého posudku – č.l. 317).
360. Z uvedeného vyplýva, že vodič neznámeho nákladného motorového vozidla mohol vidieť žalobcu, keď stál v kolóne a aj keď sa začal pohybovať, t. j. v čase, keď sa kolóna začala rozchádzať, vodič mal vidieť a rozpoznať žalobcu v pravom spätnom zrkadle v čase najneskôr 4,25 sekundy pred okamihom zrážky (súd poznamenáva, že z uvedeného, vzhľadom na použitie znalcom výrazu „najneskôr“, ako i vzhľadom na logiku veci s poukazom na možnosť výhľadu vodiča cez pravé spätné zrkadlo, vyplýva, že vodič mohol a mal cyklistu vidieť v pravom spätnom zrkadle, a to aj skôr, ako v čase 4,25 sekundy pred okamihom zrážky) a keďže v čase, keď stál na križovatke na znamenie svetelnej signalizácie, nemohol mu byť známy ďalší smer jazdy cyklistu na križovatke, teda či cyklista ďalej pôjde vpravo alebo rovno, bol preto vodič motorového vozidla povinný pri rozhodovaní o ďalšom spôsobe svojej jazdy zohľadniť
aj tú možnosť, že cyklista bude na križovatke pokračovať rovno, v ktorom prípade bol vodič povinný pri svojom odbočovaní vpravo dať prednosť v jazde cyklistovi jazdiacemu rovno (§ 19 ods. 6 prvej vety zákona č. 8/2009 Z.z.). Keďže viedol také motorové vozidlo, ktoré sa vyznačuje sťaženými výhľadovými pomermi (na ktoré poukázal znalec), bol preto vodič motorového vozidla tým skôr povinný vynaložiť zvýšenú pozornosť a opatrnosť pri ďalšej jazde vzhľadom na prítomnosť cyklistu – žalobcu v cestnej premávka, ktorú vodič zistil (mal zistiť) pri pohľade do pravého spätného zrkadla.
361. Cyklista podľa záveru znalca nehode zabrániť nemohol, nakoľko mohol vidieť neznáme nákladné vozidlo v okamihu zrážky iba čiastočne a v časovom intervale cca 3,5 s pred zrážkou až po okamih zrážky vozidlo vidieť nemohol, keďže ho nemal v zornom poli a vozidlo sa takmer celú dobu nachádzalo za cyklistom a aj keď cyklista mohol reagovať na zvukový podnet (hluk od motora vozidla), ale na jeho podklade nemohol vyhodnotiť vektor pohybu vozidla, a preto by prípadné zabránenie bolo iba teoretické.
362. Zo znaleckého dokazovania vyplýva v zmysle odpovede na otázku č. 1,
- okrem toho, že spôsob, akým jazdil cyklista po vozovke, je možné považovať za správny, nakoľko jazdil pri pravom okraji vozovky,
- že technika jazdy cyklistu bola správna, nakoľko pomaly idúce alebo stojace vozidlo cyklista mohol predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pričom bol povinný dbať na zvýšenú opatrnosť, pričom v danom prípade cyklista nemohol rozpoznať úmysel vodiča, že s vozidlom vykoná odbočovania doprava. Na tomto mieste súd poukazuje, že znalec uviedol, že cyklista by nemal možnosť reagovať na vozidlo, nakoľko za hranicu rozpoznania úmyslu vodiča nákladného vozidla odbočiť doprava je možné považovať jeho priečne premiestnenie minimálne o cca 0,5 m smerom k pravému okraju vozovky, pričom v danom okamihu sa cyklista nachádzal pred neznámym nákladným motorovým vozidlom v oblasti zakrytého výhľadu vodiča.
363. V súvislosti s týmto zistením znalca súd nachádza isté diskrepancie v spojitosti s tvrdením znalca o polohe cyklistu v čase, kedy došlo k rozjazdu motorového vozidla. Znalec totiž na inom mieste Doplnenia Znaleckého posudku, aj pri svojom výsluchu na pojednávaní tvrdil, že k rozjazdu motorového vozidla došlo ešte vtedy, keď sa cyklista nachádzal za motorovým vozidlom, najneskôr vtedy, keď cyklista predchádzal motorové vozidlo, každopádne vtedy, keď ešte cyklista pred motorovým vozidlom nebol.
364. Súd poukazuje, že keby došlo k rozjazdu vozidla ešte vtedy, keď sa cyklista, podľa názoru znalca, nachádzal na úrovni zadnej časti vozidla, tak by vodič musel priečne premiestňovanie motorového vozidla, nachádzajúceho sa v bezprostrednej blízkosti výjazdovej vetvy, zahájiť smerom k pravému okraju vozovky pri jeho odbočovaní vpravo okamžite po svojom rozjazde a cyklista by musel uvedené zaregistrovať.
365. Že sa mal cyklista nachádzať, podľa tvrdenia znalca, v čase rozjazdu motorového vozidla v jeho zadnej časti, vyplýva aj zo záveru znalca vysloveného v odpovedi na otázku č. 4 v Doplnení zo dňa 14.04.2020 Znaleckého posudku č. 09/2019 zo dňa 14.05.2019: Pre celkové posúdenie je nutné uviesť, že neznáme nákladné vozidlo začalo rozjazd v čase cca 6,25s pred okamihom zrážky (cca 15,6 m pred miestom zrážky) a cyklista sa v uvedenom okamihu nachádzal cca 24,1 m pred miestom zrážky.
366. Tento záver znalca ale nekorešponduje s tvrdením žalobcu, uvedeným na pojednávaní konanom dňa 21.01.2022, že v čase, kedy sa auto pohlo, mohol byť žalobca asi 2 m pred týmto autom, pretože to auto ho dohnalo, on bol v predstihu, auto už bolo pripravené ísť (motorom). Súd poukazuje aj na dĺžku nákladného motorového vozidla – 9,950 m, vzhľadom na ktorú by sa podľa názoru znalca cyklista v čase rozjazdu, t.j. 6,25 s pred okamihom zrážky, motorového vozidla musel nachádzať vo vzdialenosti 1,450 metra od konca motorového vozidla ( 15,6 m - vzdialenosť vozidla od miesta zrážky v čase jeho rozjazdu plus 9,950 m - dĺžka vozidla sa rovná 25,550 m, ktorá predstavuje vzdialenosť zadnej časti vozidla od miesta zrážky, po odpočítaní 24,1 m ako vzdialenosti cyklistu tvrdenej znalcom od miesta zrážky, je možné dospieť k výsledku 1,450 m, ktorý predstavuje vzdialenosť, ktorú mal cyklista prejsť potom, ako začal predbiehať motorové vozidlo, ktorú mal teda prejsť popri neznámom nákladnom vozidle počas jeho predbiehania a v ktorej vzdialenosti od konca vozidla sa mal nachádzať v čase rozjazdu motorového vozidla).
367. Tento výsledok nekorešponduje ani s tvrdením žalobcu, uvedeným hneď pri prvom vyjadrení žalobcu k nehodovému deju, a to pri výsluchu žalobcu na OR PZ, ODI Čadca dňa 07.08.2014, a síce, že kolóna sa rozišla, až keď sa žalobca – cyklista nachádzal na priechode pre chodcov, ani s nasledovnými tvrdeniami žalobcu, uvedenými na pojednávaní dňa 21.01.2022, že:
- približne 2 metre predtým, ako sa dostal na zákrutu, došlo ku pohybu prvých áut na križovatke; Poznámka súdu: Z uvedeného vyplýva, že mohlo dôjsť len ku pohybu prvých vozidiel stojacich na križovatke pred neznámym nákladným motorovým vozidlom, ale nie aj zároveň neznámeho motorového vozidla, nakoľko k pohybu vozidiel tvoriacich kolónu dochádza vždy postupne, nezačnú sa všetky vozidlá v kolóne pohybovať v jednom okamihu.
- autá v smere od zákruty dozadu ešte stáli, keď okolo nich žalobca na bicykli prechádzal; Poznámka súdu: Z uvedeného vyplýva, že aj neznáme nákladné motorové vozidlo v tom čase stálo, nakoľko čakalo za zákrutou.
- v čase, kedy žalobca odbočoval doprava, mal pred sebou voľný priestor, nebolo tam žiadne motorové vozidlo a nebolo tam ani to červené auto;
- v čase, kedy sa auto pohlo, mohol byť žalobca asi 2 m pred týmto autom;
- keď prechádzal okolo motorového vozidla ešte pred odbočením na prípojnú vetvu, nevidel, že by sa červené nákladné motorové vozidlo hýbalo, resp. že by sa rozbiehalo;
- v čase, kedy sa červené nákladné motorové vozidlo rozbiehalo, bol na začiatku priechodu pre chodcov.
368. Okrem toho súd poukazuje, že ak by začalo motorové vozidlo odbočujúce vpravo rozjazd ešte vtedy, kedy bolo predbiehané žalobcom, v tom prípade by žalobca, najprv idúci rovno po ceste č. III./01165, následne odbočujúci vpravo na výjazdovú vetvu smerom na Čadcu, nemohol mať výhľad na kolónu áut na ceste č. III./01165, pretože by mal tento výhľad zakrytý nákladným motorovým vozidlom, už odbočujúcim vpravo na výjazdovú vetvu smerom na Čadcu.
369. Súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že v čase, kedy žalobca odbočoval doprava, mal pred sebou voľný priestor, nebolo tam žiadne motorové vozidlo a nebolo tam ani červené auto, ako vierohodné, nakoľko len za týchto podmienok mohol mať žalobca také výhľadové pomery na križovatku, aby mohol uviesť ďalšie – nasledovné tvrdenia o situácii, ktorú vnímal v priestore pred sebou, a síce :
- Predtým, ako sa dostal na odbočovací pruh videl, kedy sa zapla zelená,
- kolóna áut sa hýbala ešte predtým, ako sa dostal na odbočovací pruh;
- približne 2 metre predtým, ako sa dostal na zákrutu, došlo ku pohybu prvých áut na križovatke.
370. Súčasne vnímal žalobca aj dopravnú situáciu v kolóne áut, ktoré sprava predchádzal, keďže k tejto sa vyjadril tak, že:
- Autá v smere od zákruty dozadu ešte stáli, keď okolo nich žalobca na bicykli prechádzal.
- Červené auto bolo tretie alebo štvrté od semaforov, nie od odbočky - keby bolo tretie alebo štvrté od odbočky, už by bolo ďaleko. On bol blízko ku odbočke a práve preto aj žalobcu dostihol.
- Keď prechádzal okolo motorového vozidla ešte pred odbočením na prípojnú vetvu, nevidel, že by sa červené nákladné motorové vozidlo hýbalo, resp. že by sa rozbiehalo. Na rozhraní zákruty videl, že tie autá, ktoré stáli vpredu, sa už pohli.
371. Vzhľadom k umiestneniu motorového vozidla na križovatke na ceste č. III./01165 pred jeho rozjazdom, a to v tesnej blízkosti pred pripájacou vetvou na Čadcu a vzhľadom na miesto dopravnej nehody, nachádzajúce sa v prvej polovici zákruty pripájacej vetvy, je zrejmé, že motorové vozidlo zrazilo cyklistu hneď po odbočení na pripájaciu vetvu, a to v prvej časti zákruty, ako to vyplýva porovnaním obrázkov č. 4 a 8 na stranách č. 17 a 21 znaleckého posudku (č.l. 235 a 239 spisu).
372. Pri vyhodnotení Znaleckého posudku a Doplnenia znaleckého posudku, v spojitosti s tvrdeniami sporových strán je tak možné konštatovať rozpory medzi zisteniami znalca a tvrdeniami žalobcu
o rozmiestnení účastníkov dopravnej nehody na križovatke v čase pred momentom zrážky. Žalobca v súvislosti s tým namietal aj znalcom ustálené rýchlosti, akými sa cyklista a vodič pred momentom zrážky pohybovali. Tieto vstupné parametre, teda rýchlosť a poloha účastníkov dopravnej nehody bolo dôležité ustáliť čo najpresnejšie, nakoľko to malo vplyv na vytvorenie simulácie dopravnej nehody čo najviac zodpovedajúcej nehodovému deju.
373. V súvislosti s určením vinníka dopravnej nehody bolo rozhodujúce, na ktorom mieste na križovatke vlastne stálo neznáme nákladné motorové vozidlo v čase, keď okolo neho cyklista prechádzal. Táto okolnosť predstavovala základný vstupný parameter pre zadanie na vytvorenie správnej simulácie dopravnej nehody (okrem parametra rýchlosti, akou sa pred a počas dopravnej nehody pohybovali motorové vozidlo a cyklista).
374. Z uvedeného by vyplynulo, že východiskové parametre, ktoré znalec použil na simuláciu dopravnej nehody, nezodpovedali úplne skutočnosti, keďže výsledkom simulácie dopravnej nehody vytvorenej znalcom je odlišná poloha cyklistu vo vzťahu ku polohe motorového vozidla pred zrážkou, ako táto vyplýva z tvrdení žalobcu a zrejme cyklista prechádzal popri stojacej kolóne áut, ako i cez križovatku nižšou rýchlosťou ako 15 km/h, resp. 12 km/h, ako predpokladal znalec pri simulácii a zrejme vodič motorového vozidla sa po zapnutí zelenej na svetelnej signalizácii a po svojom rozjazde pohyboval vyššou rýchlosťou, ako predpokladal znalec, aby tak bolo technicky prijateľné, že došlo ku zrážke na preukázanom (ustálenom) mieste. Tieto rozpory bolo možné odstrániť ďalším doplnením znaleckého dokazovania s použitím iných vstupných parametrov pre simuláciu dopravnej nehody, vykonanie ďalšieho dokazovania však strany nenavrhli (resp. žalobca na pôvodne navrhnutom doplnení dokazovania nezotrval).
375. Znalec síce uviedol, že ak by „ vychádzal zo stavu, že červené vozidlo sa nehýbalo súčasne so žalobcom a začalo sa hýbať až potom, ako žalobca toto červené vozidlo predbehol, menilo by to výsledok znaleckého dokazovania, nakoľko v danom prípade pri technicko-prijateľnom zrýchlení toho vozidla by nemohlo dôjsť ku zrážke na mieste tak, ako bolo nasimulované. Jednoducho povedané, vozidlo by ho v tomto mieste nedobehlo. Keby cyklista prešiel okolo stojaceho vozidla rýchlosťou 15 km/hod., v zákrute 12 km/hod., vozidlo by sa nestihlo rozbehnúť na takú rýchlosť, aby ho dobehol k miestu zrážky. To by sa vozidlo muselo rozbehnúť výrazne vyšším zrýchlením, čo ale nie je technicky prijateľné vzhľadom na konštrukciu takéhoto vozidla.“, v konaní však nebolo ďalej skúmané, akou rýchlosťou sa v skutočnosti cyklista pohyboval.
376. Ďalšie znalecké dokazovanie s vytvorením iných simulácií nehodového deja, teda:
- za použitia iných rýchlostí, akými sa mohli pohybovať motorové vozidlo a cyklista (tak, aby bolo technicky prijateľné, že došlo k ich zrážke na preukázanom mieste);
- pri zohľadnení inej polohy cyklistu vo vzťahu k motorovému vozidlu v čase, kedy došlo k pohybu vozidiel na križovatke, na ktoré skutočnosti navrhoval pôvodne doplniť dokazovanie právny zástupca žalobcu, však v konaní vykonané nebolo, keďže na tomto návrhu následne žalobca nezotrval, ako ani nezotrval na návrhu na doplnenie dokazovania opakovaným výsluchom svedkyne F. G..
377. Súd preto vychádzal z v konaní už vykonaného dokazovania a musel sa vysporiadať so spornými skutočnosťami v procesných podmienkach tejto dôkaznej núdze.
378. Súd uzatvára, že aj keď boli v konaní rozpory ohľadom otázok, akou rýchlosťou sa cyklista a motorové vozidlo pohybovali a aká bola poloha cyklistu a motorového vozidla, keď došlo k pohybu motorových vozidiel na križovatke po zapnutí zelenej na svetelnej signalizácii (t.j. na ktorom mieste vo vzťahu k polohe motorového vozidla sa vtedy cyklista nachádzal), tak súd je toho názoru, že pri akýchkoľvek rýchlostiach motorového vozidla a cyklistu mal vodič neznámeho nákladného motorového vozidla vždy výhľad v pravom spätnom zrkadle na vozovku na pravej strane popri motorovom vozidle, aj za vozidlom, t.j. aj na cyklistu jazdiaceho na pravom okraji cesty č. III./01165, popri pravej strane áut čakajúcich v kolóne, a tento výhľad na pravú stranu vozovky bol vodič neznámeho nákladného motorového vozidla povinný kontrolovať, a to aj v prípade, ak by dával znamenie o zmene smeru jazdy pred odbočovaním a počas odbočovania vpravo, keďže ani to nezbavuje vodiča povinnosti za každých okolností sledovať dopravnú situáciu. Ako súd uzavrel vyššie, v konaní nebolo preukázané, že
by vodič dával znamenie o zmene smeru jazdy, preto bol vodič o to viac povinný sledovať so zvýšenou pozornosťou v pravom spätnom zrkadle vozovku, či sa na nej nenachádza akýkoľvek cyklista, a to vzhľadom na realizovaný zámer tohto vodiča odbočiť na križovatke vpravo, pri ktorom jazdnom úkone má vodič zákonné povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 19 zákona č. 8/2009 Z.z., upravujúceho odbočovanie, ktoré je vodič jednak povinný vykonať so zvýšenou opatrnosťou a tiež je v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. povinný dať prednosť cyklistovi idúcemu rovno, pritom vodič neznámeho nákladného motorového vozidla nemohol mať v čase predchádzania motorového vozidla cyklistom vedomosť, akým ďalším smerom na križovatke mal v úmysle cyklista pokračovať v jazde. Zároveň mal vodič neznámeho nákladného motorového vozidla povinnosť potom, ako začal rozjazd, zachovať bezpečnú vzdialenosť od následne ním predchádzaného cyklistu.
379. Vodič bol teda povinný, okrem iného, sa presvedčiť (a to presvedčiť sa dostatočne včas - vzhľadom na typ vozidla, ktoré vodič viedol, ktoré sa vyznačuje sťaženými výhľadovými pomermi z miesta vodiča, ako na to poukázal znalec), či odbočenie vpravo môže vykonať bezpečne, bez ohrozenia iných účastníkov cestnej premávky.
380. V súvislosti s tým je irelevantné konštatovanie znalca na str. 19 Doplnenia znaleckého posudku, že z dôvodu, že vodič nákladného motorového vozidla počas odbočovania cyklistu nevidel, nakoľko cyklista bol v oblasti zakrytého výhľadu vodiča, preto nemohol vyhodnotiť bočný odstup od cyklistu. Vodič mohol a mal cyklistu vidieť v pravom spätnom zrkadle, pokiaľ by sa dostatočne venoval vedeniu motorového vozidla. Preto mal po svojom rozjazde prispôsobiť, vzhľadom na prítomnosť cyklistu na vozovke, ktorého mal vidieť, bočný odstup vozidla od cyklistu, ktorým konaním, teda nielen zastavením vozidla v čase 4,25 s pred okamihom zrážky, mohol zabrániť dopravnej nehode.
381. Okrem toho súd poukazuje, že každé motorové vozidlo musí byť konštruované a vybavené tak, aby bola za všetkých prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečená najväčšia možná viditeľnosť z miesta vodiča všetkými smermi, ktorá povinnosť prevádzateľa motorového vozidla je upravená v ust. § 4 ods. 1 a 6 Vyhlášky č. 464/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (účinnej v čase, kedy došlo ku dopravnej nehode), v zmysle ktorých zákonných ustanovení
- za všetkých prevádzkových podmienok a poveternostných podmienok musí byť zabezpečený výhľad z miesta vodiča;
- motorové vozidlo musí byť vybavené vonkajšími spätnými zrkadlami alebo iným zariadením, ktoré zabezpečí nepriamy výhľad z vozidla na sledovanie cesty za vozidlom a vedľa seba na každej strane vozidla, teda výhľad z miesta vodiča musí byť umožnený pomocou zrkadiel tak, aby bola zaistená bezpečná premávka vozidla.
382. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bolo výlučne len konanie vodiča neznámeho motorového vozidla, ktorý nezachoval potrebnú opatrnosť pri odbočovaní a nedodržal bezpečnú vzdialenosť od predchádzaného cyklistu, teda spoluzodpovednosť žalobcu na vzniku dopravnej nehody nie je daná.
383. Súd tak mal preukázané, že dopravná nehoda a škoda boli spôsobené vodičom neznámeho motorového vozidla, nakoľko mal preukázané všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu tohto vodiča, teda protiprávne konanie, zavinenie na vzniku dopravnej nehody, vznik škody, ako i príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním neznámeho vodiča, ktorý zavinil dopravnú nehodu dňa 06.08.2014 a škodou, ktorá následkom nehody vznikla na zdraví žalobcu, teda všetkými zraneniami vzniknutými žalobcovi pri dopravnej nehode, ktoré boli špecifikované v jednotlivých položkách Lekárskeho posudku a ktoré boli podkladom pre obodovanie bolestného, nárok na zaplatenie ktorého si žalobca v tomto konaní uplatnil.
384. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že ku škode na zdraví žalobcu nedošlo práve v príčinnej súvislosti s kolíziou s neznámym nákladným motorovým vozidlom a že škoda bola spôsobená aj zavinením žalobcu ako poškodeného.
385. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla
vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.
III.
386. Žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej na zdraví, s poukazom na pretrpené bolesti.
387. Náhrada za bolesť – bolestné, sa poskytuje v prípade vzniku ujmy v podobe bolesti, ktorou sa v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhradou za bolesť sa teda kompenzuje bolesť vzniknutá v súvislosti s operačnými zákrokmi, zohľadňuje sa celková dĺžka liečby, rekonvalescencie a rehabilitácií. Pri bodovom hodnotení bolesti sa zohľadňuje aj, či si odstraňovanie zdravotných ťažkostí vyžiadalo dlhodobú pripútanosť poškodeného na lôžku bez možnosti pohybu. Za bolesti je potrebné považovať i sťaženie zdravotnej pohody, jedná sa o psychické útrapy vyvolané zdravotnými ťažkosťami, ako aj strasti z obmedzenia pohybu zapríčinené stratou komfortnej mobility.
388. Nevyhnutnou podmienkou preukázania výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vypracovanie a predloženie lekárskeho posudku podľa § 7 a § 8 zákona. Žalobca súdu predložil lekársky posudok o bolestnom vyhotovený dňa 01.08.2016 D. D. E., ktorým bolo bolestné žalobcu ohodnotené celkovým počtom bodov 85 (zlomenina vnútorného členka vľavo bez posunutia úlomkov, povrchové rany ľavého predkolenia, ľavého členka a ľavej nohy, ktoré museli byť chirurgicky ošetrené, pomliaždenie ľavej nohy), ktorý posudok súd oboznámil v odseku 38 tohto rozsudku.
389. Medzi sporovými stranami nebolo sporné bodové hodnotenie bolestného, keďže žalovaný lekárskym posudkom určené bodové hodnotenie bolestného nepoprel, neuviedol teda žiadne námietky voči obodovaniu jednotlivých položiek v Lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 01.08.2016 vyhotovenom D. D. E., spochybnil ale, s poukazom na Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 6/2013 stanovenú výšku náhrady za bolesť za jeden bod 16,10 eur, a tým celkovú sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca voči žalovanému domáha
390. Keďže žalovaný nepoprel zistené bodové hodnotenie bolestného v Lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 01.08.2016 vyhotovenom D. D. E., bodové hodnotenie bolestného, t.j. počet bodov 85 stanovených ošetrujúcim lekárom žalobcu, tak nesporne vyplýva z predmetného lekárskeho posudku, ktorý bol vydaný v súlade s § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
391. Súd má za to, že všetky otázky, podstatné pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu po úraze zo dňa 06.08.2014 pre účely zistenia výšky odškodnenia za bolesť, boli v lekárskom posudku úplne zodpovedané.
392. Keďže nárok na bolestné vznikol v r. 2014, výška náhrady je tak v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. určená ako 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na bolestné, ustanovenou podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Opatrením ministerstva zdravotníctva č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 6/2013, ktorým bola určená výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2013 za jeden bod 16,10 eur.
393. Znaleckým posudkom bolo bolestné obodované počtom bodov 85, bolestné tak predstavuje sumu 1.368,50 eur (16,10 eur x 85 bodov), nie teda 1,401 eur, ako sa domáhal žalobca žalobou.
394. Uplatnený nárok žalobcu na bolestné vo výške 1.401 eur (za 85 bodov x 16,48 eur – v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013, uverejneného v Zbierke
zákonov pod č. 6/2013) je tak dôvodný čo do sumy 1.368,50 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
395. Žalobca si k žalovanej sume uplatnil príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania 5,05 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 08.05.2015 do zaplatenia. Keďže žalovaný oznámil listom zo dňa 07.05.2015, a to na výzvu žalobcu zo dňa 30.01.2015 na náhradu škody vo výške 1.400,80,- eur titulom náhrady za bolesť, učinenú prostredníctvom splnomocnenca žalobcu - spoločnosti: TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o., že jeho nárok na náhradu škody na zdraví odmieta plniť, žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením náhrady škody odo dňa 08.05.2015. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške a za obdobie, ako si žalobca tento nárok uplatnil, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t.j. vo výške 5,05 % ročne (ako úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB, ktorá predstavovala k prvému dňu omeškania 0,05 %) zo sumy priznanej žalobcovi, a to odo dňa 08.05.2015, ktorý nasledoval po dni 07.05.2015, v ktorý deň žalovaný, po ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu pre poskytnutie poistného plnenia žalobcovi, namiesto, aby plnil žalobcovi náhradu škody, oznámil mu svoje rozhodnutie, že žalobcovi nárok na náhradu škody plniť odmieta.
IV.
396. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (v texte aj len ako „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
397. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia istiny 1.401 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.400,80 eur od 08.05.2015 do zaplatenia, vyčísleným (pre účely výpočtu rozsahu nároku na trovy konania) zo žalovanej sumy za obdobie počnúc odo dňa vzniku omeškania až do dátumu vyhlásenia rozsudku, v celkovej výške 580,45 eur, a teda priznanie sumy 1.981,45 eur (1.401 + 580,45) by predstavovalo plný úspech žalobcu.
398. Súd žalobcovi priznal istinu 1.368,50 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.368,50 eur od 08.05.2015 do zaplatenia, vyčísleným (pre účely výpočtu rozsahu nároku na trovy konania) z priznanej sumy za obdobie počnúc odo dňa vzniku omeškania až do dátumu vyhlásenia rozsudku, v celkovej výške 567,07 eur. Žalobca tak bol úspešný čo do sumy 1.935,57 eur (1.368,50 + 567,07), čo je z celku 97 % (podiel súm 1.935,57 / 1.981,45 x 100 = 97 %).
399. Úspešnejšou stranou v konaní bol teda žalobca v rozsahu 97 %, neúspech žalobcu tak predstavuje 3 % a jeho čistý úspech 94 %, v ktorom rozsahu súd žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní prevažujúci úspech, priznal voči žalovanému náhradu trov konania.
400. O výške trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).