Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-104-2013.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Subarea
6Co/104/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom: Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát - konateľ, proti odporkyni: Q. Z., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: Renáta Reháková, tajomníčka Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpenom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, v mene ktorej koná Mgr. Peter Kubovič, advokát a konateľ, o zaplatenie 441,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 23. novembra 2012 pod č. k. 6C/386/2011-92 takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na ust. § 146 ods. 1, 2 OSP a uviedol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže v súvislosti s týmto konaním si náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy konania jej nevznikli. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyne v tomto konaní. Vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania bez toho, aby mu bol známy konkrétny predmet konania, bez znalosti právneho dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky a bez toho, aby sa spotrebiteľ na neho obrátil o pomoc. Jeho oznámenie vstupu do konania bolo štylizované všeobecne, bez konkretizácie dôvodnosti zároveň oznámenej námietky premlčania. Takéto oznámenie o vstupe do konania zaslalo Spotrebiteľské združenie OSA v desiatkach konaní vedených na súde. Oznámenia o vstupe do konaní sú koncipované všeobecne a v časti vyjadrenia k návrhu na začatie konania sú totožné. Vedľajší účastník je združenie, ktorého cieľom bolo predovšetkým zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov. Ďalej poukázal na článok IV. Stanov združenia, z ktorého možno predpokladať, že právna problematika ochrany spotrebiteľa pre toto združenie je dostatočne známa a je schopné ciele svojho založenia uviesť do života a zrealizovať svoje úlohy. V opačnom prípade jeho založenie nemalo opodstatnenie. Ak sa napriek tomu rozhodol dať zastupovať advokátom, treba tieto trovy považovať za neúčelne vynaložené. Tento záver nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastupovať advokátom, ale nie je možné všetky trovy vzniknuté advokátskym zastupovaním vo všeobecnosti považovať za účelne vynaložené trovy. V tejto časti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 09.09.2004 sp. zn. II.ÚS/78/2003.
Vedľajší účastník napadol uznesenie v zákonnej lehote odvolaním. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 OSP, pretože súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa prvej vety citovaného ustanovenia a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a navrhovateľ tým nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil zastavenia konania a nestalo sa tak pre správanie odporkyne. Jemu vznikli trovy konania z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom za poskytovanie právnych služieb. V ďalšej časti poukázal na ust. § 93 OSP, § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Stanovisko prvostupňového súdu popierajúce význam právneho zastúpenia považoval za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, že by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom Slovenskej republiky a predpisom Európskej únie. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu by žiadal náhradu trov konania. V ďalšej časti sa vyjadril k námietke premlčania, ktorá nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez právneho posúdenia veci a vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť zo strany súdu na ňu prihliadnuté a hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Ďalej poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov Slovenskej republiky, ktorými mu boli priznané trovy konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť mu trovy konania v sume 94,01 eura, prípadne napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eura. Uviedol, že v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,30 eura. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských združeniach. Existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §150 OSP spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne za účelom ochrany jej práv z vlastnej iniciatívy. Odporkyni však bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP ustanovený opatrovník. Opatrovník disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - odporkyne. V ďalšej časti citoval z rozhodnutí Krajských súdov v Bratislave, v Košiciach, v Banskej Bystrici, ktorými zdôvodnili svoje rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. V závere uviedol, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetnému konaniu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté uznesenie, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania 18.10.2011. Dňa 07.06.2012 bol oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania. Z obsahu oznámenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania vyplýva, že uvedeným vstupom do konania oznamoval žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania a vznesenie námietky premlčania, pričom z celého obsahu podania vyplýva jeho všeobecné podanie, v ktorom poukazoval na ust. § 93 OSP a § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Napriek tomu, že nikto nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, prvostupňový súd uznesením z 25.06.2012 pod č. k. 6C/386/2011-78 pripustil vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania. Po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľ svoj návrh na začatie konania vzal späť podaním doručeným súdu 11.09.2012. Neuviedol, z akého dôvodu svoj návrh na začatie konania berie späť, pričom v celom späťvzatí návrhu sa vyjadroval iba k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Následne prvostupňový súd uznesením z 13.09.2012 pod č. k. 6C/386/2011-85 konanie
zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.11.2012 a následne prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkov na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy doplniť.
Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Základným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv, plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch. V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z právneho záujmu na výsledku sporu (93 ods. 1 OSP) tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je zákon č. 250/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31.12.2012. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jej činnosti. Účel právnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytnúť účastníkovi konania môže byť naplnený len, ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník má vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Preto, ak určitý subjekt oznámi, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, súd vyzve účastníkov konania, aby sa vyjadrili k vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods. 2 OSP široké možnosti uplatnenia ochrany práv, za účelom ktorej boli zriadené. Právnické osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napr. vykonávať prieskumy, vyhodnocovať presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, sledovať implementáciu spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, iniciovať rokovania a činnosti ovplyvňujúce legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, vydávať periodiká a publikácie zaoberajúce sa spotrebiteľskou politikou, skúšať výrobky a uverejňovať skúsenosti z vlastnej činnosti, prevádzkovať konzultačné a poradenské kancelárie, organizovať vzdelávanie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Na základe plnomocenstva môžu tiež zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi na základe súhlasu spotrebiteľa a dodávateľa, môžu sprostredkovať riešenie sporov medzi nimi pri vybavovaní reklamácií. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane jeho práva, je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na začatie konania, alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby a logickým predpokladom efektívnosti ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1/ sa dôsledne oboznámi so všetkými okolnosťami, charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2/ nebude paušálne vstupovať (nanucovať sa) do všetkých jej známych konaní v prípadoch,
v ktorých mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 OSP), 3/ vstúpi len do tých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom ochrany spotrebiteľa.
Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy v ňom sledované právne účinky. Ani samotný status tejto právnickej osoby, vyplývajúci z ust. § 93 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. ešte neznamená, že je vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky vždy prípustný.
Prvostupňový súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, preto rozhodoval o trovách konania v súlade s ust. § 146 ods. 2 OSP, ale trovy konania vynaložené vedľajším účastníkom, spočívajúce v odmene za právne zastupovanie nepovažoval za trovy vynaložené účelne. Nepopieral právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie a právo na náhradu trov konania, ale vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov konania. Okrem toho, v čase začatia konania predmetom uplatnenia nároku bola suma 441,34 eura, takže sa jedná o drobný spor, v prípade ktorého s poukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP súd môže rozhodnúť tak, že trovy konania nemusí vôbec priznať alebo ich môže znížiť.
Navrhovateľ si uplatnil v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 28,30 eura pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby vo výške 18,92 eura s DPH a režijného paušálu vo výške 9,37 eura s DPH. Odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP.
Súd návrh na prerušenie konania podaného zo strany vedľajšieho účastníka zamietol, pretože nie sú dôvody na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Odvolací súd sa s jeho právnym názorom plne stotožnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.