Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24C-12-2024.pdf
PDF · 124.88 KB
Case nature
Subarea
24C/12/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci navrhovateľky (matky maloletého): A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. XXX, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Milan Sedlák, advokát, so sídlom v B., B. XX, proti odporcovi (otcovi maloletého): D. E., C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., F. XX, za účasti maloletého dieťaťa navrhovateľky a odporcu: G. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Ukladá žalovanému D. E. povinnosť nepribližovať sa k maloletému G. E. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o úprave rodičovských práv a povinností - o otázke styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré je vedené na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 84P 94/2023.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa – matka maloletého sa návrhom zo dňa 4.7.2024 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému D. E. – otcovi maloletého G. E. nepribližovať sa k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
2. Návrh odôvodnila nasledovne:
3. Žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi maloletého G.. Nežijú spolu, preto súd právoplatným rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti žalobkyne (matky) a zároveň upravil aj styk otca s maloletým. Dňa 15.6.2024 o 10,00 hod. v sobotu matka maloletého odovzdala na styk otca s maloletým, ktorý mal byť ukončený nasledujúci deň, v nedeľu o 18,00 hod. Otec maloletého uviedol, že pôjdu na chatu v Jaklovciach. V nedeľu 16.6.2024 otec volal matke s tým, že s návratom budú meškať, pričom bolo zreteľne počuť, že otec je značne pod vplyvom alkoholu. Zabudol zložiť telefón, takže matka počula, ako otec vulgárne nadáva, že chce zbiť mater maloletého alebo ju aj zabiť, navádza maloletého, že pôjdu zbiť každého, kto im robí zle, pričom v pozadí počuť aj hlas maloletého, ktorý bojazlivo uvádza, že nechce ísť spať k otcovi. Matka k návrhu pripojila nahrávku z tohto telefonátu.
Matka sa následne na 18,00 hod. vybrala čakať na odovzdanie dieťaťa pred bytový dom, v ktorom býva žalovaný otec a volala mu s tým, že čaká na odovzdanie dieťaťa. Žalovaný jej povedal, že doma nie sú. Matka preto požiadal o súčinnosť políciu v Gelnici a rozhodla sa ísť po dieťa na chatu do Jakloviec. Po príchode na miesto sa otec s maloletým v chate zatvoril a nechcel dieťa odovzdať matke, chatu otvoril až po príchode policajnej hliadky. Maloletý plakal a pri jeho obliekaní si matka všimla, že má v oblasti najmä spánkovej časti hlavy rany. Maloletý G. jej povedal, že ho otec zbil, rukami, handrou aj palicou a bil ho aj dedo (otec žalovaného) do nosa. Matka ďalej zistila, že maloletý má mierne pohmoždeniny a krvné podliatiny za ušami, v oblasti spánkov a ďalšie menšie na boku a lýtku. Matka povedala príslušníčke polície, že žalovaný maloletého zbil, čo prisvedčil aj maloletý. Policajtka odporučila matke, aby šla s dieťaťom na traumatológiu. Žalobkyňa situáciu riešila aj so sestrou otca maloletého, ktorá uviedla, že na chate bola do nedele rána aj babka maloletého, ktorá potom odišla preč, pretože žalovaný aj manžel
babky celý čas len pili. Maloletý na traumatológii k incidentu na chate povedal ešte aj to, že: „ho chceli zavesiť za nohy hore na lampu“.
Maloletý má z celého incidentu traumu a bojí sa ísť aj do škôlky, či byť aj len doma v C., lebo čo ak by prišiel otec. Matka samozrejme hneď incident nahlásila aj kolíznej opatrovníčke a aj pani z organizácie, ktorú jej na súdnom pojednávaní týkajúcom sa zmeny rozhodnutia o styku odporučil kolízny opatrovník. Uvedené oznámenie matka učinila aj preto, pretože po incidentoch za posledný rok a pol začínajúc rôznymi alkoholickými výstupmi, cez napadnutie matky maloletého či aj jej priateľa, pravidelný nástup na styk už pod vplyvom alkoholu, toto bola naozaj definitívna bodka.
Matka maloletého sa snažila pomerne dlhý čas od incidentu získať od maloletého nejaké vyjadrenie o tom, že čo sa vlastne stalo, maloletý to ale odmietal a kvôli strachu nebol schopný vôbec o tom hovoriť. Prvýkrát sa matke maloletého podarilo získať aké - také vyjadrenie maloletého k incidentu až počas víkendu 29. – 30. 06. 2024. Nahrávku s jeho vyjadrením priložila ako dôkaz k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľka sa už dlhý čas pokúša riešiť neudržateľnú situáciu týkajúcu sa styku otca s maloletým, kedy doposiaľ súd a kolízny opatrovník boli v riešení veci nie zdržanliví, ale dokonca nepochopiteľne útoční vo vzťahu k matke a flagrantne nepochopiteľne prehliadali alkoholizmus otca maloletého a jeho možný vplyv na psychické zdravie, či hlavne bezpečnosť maloletého.
Súd a ani kolízny opatrovník sa ani len netajili, že to len matka nerešpektuje súdne rozhodnutie, ide o jej svojvôľu, kedy rôznymi vytrhnutiami jej vyjadrení z kontextu, prekrúcaním, nenáležitým zisťovaním skutočného stavu a vyslovene vymýšľaním si, že v danom prípade ide iba „o konflikt medzi rodičmi“ vyslovene nepochopiteľne brojili proti samotnej matke maloletého s tým, že nič nepreukázala a to aj keď uviedla rad skutkových tvrdení, indícií, kedy súd mal konať ex offo a dokonca aj dôkazov, ktoré súd ale odmietal vykonať. Matka neraz argumentovala, že nerozumie, že o aký konflikt medzi rodičmi by presne malo ísť a prečo, pretože tento tu nie je v nijakej príčinnej súvislosti so stykom maloletého u jednotlivých rodičov, ale isto je v príčinnej súvislosti so stykom maloletého to, že otec maloletého nastupuje neustále na styk a tento už takmer pravidelne vykonáva pod vplyvom alkoholu a takto potom tu nie je „vôľa“ matky dávať maloletého do rúk permanentne opitému človeku, ktorý je častokrát tak mimo kvôli alkoholu, že nie je schopný vnímať okolitý svet. A že to nie je ani rozumné a ani niečo, čo by hocaký rozumne zmýšľajúci človek dobrovoľne opakovane vykonával. A iba preto matka styk niekedy neumožňovala, lebo sa bojí o zdravie a život maloletého. Zľahčovanie celej situácie nielen otcom maloletého, kedy tento dokonca neraz priznal, že áno, pije, ale je to v pohode, nie je potrebné ani pripomínať a nič nemení na tom, že v tak zásadnej veci, ako je neustále a nadmerné požívanie alkoholických nápojov za súčasného výkonu styku s maloletým, toto pre kolízneho opatrovníka a ani pre súd nebola žiadna okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné vykonať nejaké hoc aj matkou navrhované dokazovanie a nie to vlastné šetrenie. Súd dokonca bez ďalšieho nariadil voči matke maloletého výkon rozhodnutia, kedy kolízny opatrovník na pojednávaní týkajúcom sa výkonu rozhodnutia vyslovene potvrdil, že to len matka častokrát bezdôvodne zabraňuje styku otca s maloletým, pretože „niekedy sa vopred ani len osobne nepresvedčila, že či otec je pod vplyvom ale aj tak neumožnila styk“ čo bolo už len naozaj veľmi smutným vyústením nepochopiteľného prístupu kolízneho opatrovníka a súdu k veci. A to za situácie, kedy iba matka maloletého neustále musela niečo dokazovať a kedy hľadala aspoň aký taký prienik v tom, aby otec mal styk s maloletým, lebo vlastne nikdy nebránila a nemala vôľu brániť v styku s maloletým keď sa aspoň vopred snažil byť triezvy. Lebo to čo bývalo takmer pravidelne potom, bolo len jej tŕpnutie a trpenie, že čo sa zasa môže stať a bez osobného presvedčenia sa vopred zamedzila otcovi maloletého styk s maloletým iba vtedy, ak otec prišiel vyslovene už tak opitý, že nebolo to ani možné, alebo ak sa dopredu chválil, že sa blíži „nejaká akcia“, kde bude samozrejme piť, lebo to je prosto normálna vec. Súd a kolízny opatrovník až na podklade odvolania matky maloletého voči rozhodnutiu o nariadení výkonu rozhodnutia si začali uvedomovať, že skutočnosti, ktoré tvrdí matka a snaží sa preukázať, sú asi pravdivé. A to napriek tomu, že pre matku to nie je jednoduché si ešte aj zháňať dôkazy (ako videonahrávky, ktoré otec potom ešte spochybňuje z hľadiska prípustnosti), ktoré by si neboli až takým problémom získať pre kolízneho opatrovníka či súd, kedy hlavne títo mali konať ex offo na základe tvrdení matky a nie čakať na jej dôkazy. A tak doposiaľ je stav v konaní o zmenu pôvodného rozhodnutia iba taký, že sa rodičia majú zúčastniť nejakého „kurzu“, kde ich budú učiť nejako komunikovať a to asi zlepší situáciu na strane otca maloletého, že si asi potom uvedomí, že nie je vhodné vykonávať styk s maloletým neustále pod vplyvom alkoholu. Za týmto účelom bolo teda pojednávanie odročené na 19. 09. 2024 na 09,00 hodinu na MS KE.
Matka maloletého neraz už skôr v súdnom konaní vyjadrila domnienku, že otec maloletého môže trpieť nejakou osobnostnou poruchou alebo možno priamo závislosťou, čo je choroba ako každá iná a k čomu dokonca navrhla vykonať dokazovanie, pretože štýl správania sa otca, jeho vyjadrovanie a vlastne jeho pravidelný stav pod vplyvom alkoholu (kedy takto už takmer vždy už nastupoval na styk s maloletým) nie sú pre maloletého istotne vhodné ani z hľadiska vnímania (a majú vplyv na jeho psychické zdravie) a ani bezpečné pre jeho zdravie a život (lebo v stave zníženej príčetnosti môže maloletý utrpieť ujmu aj len mimo to, čo sa stalo). No toto kolízny opatrovník a aj súd vyslovene obchádzali. A ani sa nesnažili to robiť nejako diplomaticky, či elegantne ale vyslovene sa zhodli na tom, že to sú len nezmysly matky a preferovali iba práva otca bez náležitého šetrenia a zistenia, či nie je potrebná chrániť v prvom rade práva maloletého. Toto kolízny opatrovník podporil navyše aj svojimi dosť nezmyselnými „zisťovaniami“ o tom, že ako je maloletý so svojim otcom šťastný a v bezpečí iba preto, že ich pristihol pri hraní playstation v domácnosti otca maloletého, pričom ho ani nenapadlo, že aký asi deformovaný výstup takto si získava a následne prezentuje súdu. Štátne orgány zaznamenali po rokoch snahy na strane matky iba miernu „zmenu kurzu“ na zatiaľ poslednom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v konaní č. k. 84P/94/2023 dňa 06. 06. 2024 na MS KE, kedy kolízny opatrovník zrazu už uviedol po riadnom šetrení aj to, čo matka tvrdí roky (a to napr. v tom, že skutočne, ešte aj pri námatkovej kontrole otec maloletého pil dokonca priamo pred kolíznou opatrovníčkou, alebo že opakovane volal kolíznej opatrovníčke v nejakej veci, kedy si ani nepamätal, že už v tej veci s ňou volal a sa dohodol na niečom a pod.) a súd minimálne dal nejaké výchovné upozornenia na pojednávaní aj otcovi (že kvôli jeho pitiu sú tu tieto konania a nevnímal iba matku maloletého ako niekoho, kto úmyselne a bezdôvodne marí konanie, nerešpektuje súdne rozhodnutie, či vymýšľa si nevykonateľné rozhodnutia a pod. Snáď minimálne po posledných zisteniach kolíznej opatrovníčky, či aj súdu (z dôkazov a samotného opakovaného potvrdenia si pitia alkoholu otcom) je aspoň nadmerné a nekontrolovateľné pitie otca maloletého už nesporná skutočnosť. (Otec maloletého aj na poslednom pojednávaní absurdne zľahčoval aj tak, že je to normálne, že už ráno, keď idú ako zamestnanci zo zmeny, si hneď na prvej pumpe poriadne vypijú a robia to všetci chlapi a pod.).
Situácia týmto došla už do takého nechceného extrému, že otec maloletého v stave znižujúcom jeho príčetnosť zaútočil vážne fyzicky aj na maloletého a dokonca to spravil aj starý otec maloletého, pričom maloletý takto utrpel našťastie iba ľahšie fyzické zranenia, no značnú psychickú ujmu. A ak toto už otec bude opäť svojským štýlom zľahčovať, alebo dokonca súd bude vnímať, že predsa sa môže stať, že maloletý „dostane nejakú výchovnú“ (lebo aj zákon o rodine pripúšťa nejaké primerané výchovné opatrenia rodičov voči deťom, avšak iba také, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa), tak matka maloletého má za to, že tu nešlo isto o primerané výchovné opatrenie voči 6 ročnému dieťaťu, pretože tu by aj „pár na zadok“ bolo už viac než je potrebné. A zmastiť maloletého tak a takým spôsobom ako sa vyjadruje priamo maloletý a hlavne že má krvné podliatiny na nose, spánkoch, ušiach a dokonca, že to vykonajú dve z najbližších osôb maloletého, by asi mala byť pre štátne orgány definitívne „červená“ s tým, že je potrebné nutne zakročiť a zamedziť opakovaniu vo vzťahu k páchateľovi.
Žalobkyňa odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože je vážna obava o život a zdravie maloletého. Otec maloletého, ktorý pod vplyvom alkoholu so svojim otcom neváhali zaútočiť a riadne zbiť maloletého, chceli ho zavesiť dokonca dolu hlavou na lampu a bili ho aj ináč ako rukou (handrou či palicou), je za tejto situácie pre maloletého zrejme najvyššia možná hrozba. „Otec, ktorý podľa opakovaných šetrení kolízneho opatrovníka mal údajne pre maloletého predstavovať „blízku a bezpečnú osobu“ takouto osobou už istotne nie je. Potreba neodkladnej úpravy je zrejmá zo závažnosti veci samej a z dôvodu, že v riadnom civilnom konaní by maloletému takto mohla vzniknúť ďalšia ujma z dôvodov ďalej uvádzaných a preto, že otec má možnosť domáhať sa styku s maloletým v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia, na ktorého výkon dal dokonca aj návrh, pričom súd ho nepochopiteľne aj nariadil.
Dôkazmi uvádzanými vyššie je podľa názoru žalobkyne dostatočne preukázaná nielen existencia dôvodného podozrenia z páchania trestného činu, ale už aj bezprostredného ohrozovania života a zdravia maloletého jeho vlastným otcom, a teda podľa nej s ohľadom na všetky doposiaľ ňou uvádzané a preukazované skutočnosti je tak potreba nevyhnutnosti zásahu zo strany súdu v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP nariadením neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze priblíženia sa k osobe maloletého a to na vzdialenosť menšiu než 20 metrov.
4. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby jej súd podľa ust. § 55 CMP priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, no na rozdiel od § 53 CMP sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Náhradu trov konania požadovala z dôvodu, že je nútená neustále vynakladať značné finančné prostriedky na právne služby, ktoré by nebolo nutné vynaložiť ak by sa s otcom dalo v hocčom reálne komunikovať, správal sa aspoň obvykle normálne (a teda aspoň skúsil vo vzťahu k maloletému vykonávať styk triezvy) a nie ako narcis, ktorý je presvedčeným, že si môže robiť čo len chce a všetko, čo si zaumieni sa mu aj splní, k čomu mu svojou benevolenciou napomáhajú aj štátne orgány. Navyše maloletému takto bolo už aj fyzicky ublížené, kedy jeho matka musí vynakladať finančné prostriedky na hájenie záujmov nie seba, ale maloletého voči jeho vlastnému otcovi. A tak si žiada priznať voči otcovi maloletého aj náhradu trov tohto konania, kedy vzhľadom na charakter a závažnosť konania a vlastné zapríčinenie tejto situácie žalovaným to bude mať na neho aj ďalší výchovný cieľ.
5. Súd pre účely posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie dôkazmi, predloženými žalobkyňou - oboznámením listín a fotodokumentácie, vypočutím zvukových nahrávok a vzhliadnutím obrazových nahrávok (videí). Zároveň sa oboznámil s obsahom súdnych spisov tunajšieho súdu, ktoré sa týkajú úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G..
6. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k.9P 99/2021-94 zo dňa 30.11.2021 bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého a zaplatiť dlžné výživné.
Citovaným rozsudkom (výrok pod č.IV) bol zároveň bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý párny kalendárny týždeň v dobe od soboty 10,00 hod. do nedele 18,00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať dieťa v mieste bydliska jeho matky v určenom čase, kam je povinný dieťa v určenom čase na ukončenie styku matke odovzdať.
Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v košiciach č.k.8 CoP 57/2022-266 zo dňa 23.11.2022. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.1.2023.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 84 Em 2/2023 súd zistil, že žalovaný (otec maloletého) podal dňa 29.9.2023 návrh na nariadenie výkonu vyššie citovaného rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletým dieťaťom (t.j. vo výroku pod č.IV) s odôvodnením, že žalobkyňa (matka maloletého) rozhodnutie súdu nerešpektuje.
Tunajší súd uznesením č.k. 84 Em 2/2023-82 zo dňa 27.3.2024 nariadil výkon rozhodnutia. Voči uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
8. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 84 P 94/2023 súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 24.11.2023 návrh, ktorým sa domáha zmeny vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k.9P 99/2021-94 zo dňa 30.11.2021 v časti výroku IV. o úprave styku otca s maloletým.
Navrhovateľka navrhla upraviť styk tak, že otec maloletého je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu v dobe od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu v dobe od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec je oprávnený vždy iba osobne prevziať dieťa od matky v určenom čase a je povinný dieťa odovzdať vždy iba osobne matke vždy na verejnom priestranstve, ktoré bude vopred odsúhlasené. Otec je povinný sa v prípade, ak bude pochybnosť o jeho fyzickom stave pred, počas a po výkone styku s maloletým sa na požiadanie podrobiť dychovej skúške políciou, v opačnom prípade mu styk nebude umožnený. V prípade, ak dôjde opakovane k mareniu osobného preberania a odovzdávania maloletého alebo ak sa otec maloletého odmietne na výzvu pred alebo po styku podrobiť dychovej skúške, nebude to považované za marenie v styku s maloletým dieťaťom a matka nie je povinná otcovi maloletého odovzdať.
Navrhovateľka prezentuje vôľu nebrániť otcovi v styku s maloletým a rešpektovať súdom upravenú dobu styku, avšak len za predpokladu, že otec nebude pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka počas celého konania poukazuje na množstvo situácií, kedy bol otec dieťaťa v dobe styku s dieťaťom pod vplyvom alkoholu. Stáva sa, že otec pri odovzdávaní dieťaťa neprišiel sám, ale s kamarátom na inom aute, pretože mal vypité. Stalo sa aj to, že večer dieťa nepriniesol naspäť otec, ale matka alebo sestra otca maloletého. Stalo sa aj to, že otec maloletého vzal a pár dní sa neozval a teda, matka netušila, kde sú a čo s nimi je. Dňa 4.12.2022 prišiel otec pre maloletého opäť opitý a v tom čase fyzicky napadol aj navrhovateľku. Dňa 12.1.2023 prišiel otec priamo do škôlky maloletého pod značným vplyvom alkoholu, čo matke uviedli priamo učiteľky. Dňa 2.3.2023 mal otec prísť pre maloletého a už v telefóne počula, že je znova opitý a tak mu syna neodovzdala. Otec maloletého bol tak opitý, že sotva vedel chodiť pri bytovke v C., kde mal dieťa vyzdvihnúť. Dňa 21.5.2023 doniesol maloletého úplne opitý. Pri jednom preberaní maloletého dokonca skočil na prednú kapotu ešte nenaštartovaného auta navrhovateľky a tváril sa, že ho prešla.
9. Vo veci zmeny rozhodnutia o úprave styku zatiaľ rozhodnuté nebolo. Dňa 6.6.2024 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na dobu 3 mesiacov, na 19.9.2024 s tým, že rodičia sa zapoja do spolupráce s akreditovaným subjektom, iniciovanej kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa.
Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 6.6.2024 súd zistil že žalovaný na otázku súdu, či požíva alkoholické nápoje uviedol, že áno, nie však v čase, kedy je s maloletým. Na otázku vzťahujúcu sa k incidentu, ktorý sa mal stať v materskej škole, na základe ktorého potom materská škola odmietla maloletého vydávať otcovi, uviedol, že to bolo v januári 2023, kedy sa dostavil po syna priamo z oslavy a teda, mal vypité. Na otázku, či nechce prehodnotiť svoj postoj, aby sa nedostavoval po syna pod vplyvom alkoholu uviedol, že tento postoj už dávno prehodnotil, po syna chodí triezvy, pretože vie, že ak má vypité, matka mu syna nedá. Na otázku, či by súhlasil, ak by mu v rozsudku bola uložená povinnosť podrobiť sa dychovej skúške pri preberaní syna uviedol, že by súhlasil. Kolízny opatrovník maloletého sa vyjadril, že v rodine vidí pretrvávajúci problém, ktorým je požívanie alkoholu na strane otca; je otázne, či sa tak deje aj v čase, kedy je syn s otcom, avšak aj požívanie alkoholu mimo tohto času naštrbuje vzťahy medzi rodičmi. V rámci kontrol, realizovaných kolíznym opatrovníkom v čase, kedy bol maloletý u otca, otec pod vplyvom alkoholu nebol, avšak pri náhodnom šetrení v doobedňajších hodinách, kedy maloletý u otca nebol, sa stalo, že otec bol pod vplyvom alkoholu, dokonca si v prítomnosti kolíznej opatrovníčky nalial víno.
10. Z lekárskej správy H. I. J., úrazového chirurga UNLP Košice zo dňa 16.6.2024 súd zistil, že v čase o 22,00 bol v prítomnosti žalobkyne vyšetrený maloletý G., pre stredne silnú bolesť, hematómy na oboch ušniciach, na čele, na oboch lícach a špičke nosa. Doporučená terapia studenými obkladmi a kontrola o 2 dni. V správe sa uvádza, že pacienta údajne zbil jeho otec, udieral ho do tváre, uší, krku a zadku dnes medzi 18,00-20,00 hod.
11. Z lekárskej správy H. K. L., chirurgická ambulancia, z kontrolného vyšetrenia maloletého zo dňa 18.6.2024 súd zistil, že lekár evidoval hematómy – drobný na nose, zvyšky na pravom líci a za oboma ušami hematómy až menšie sufúzie. Doporučená bola terapia: Lioton gel a Traumeel.
12. Hematómy v tvárovej oblasti a ušniciach maloletého, uvedené v lekárskych správach, sú evidentné aj na fotodokumentácii, pripojenej k návrhu.
13. Z potvrdenia OO PZ Košice – Sídl.KVP č.ORPZ-KE-OPP-KU-18MKYP/2024 zo dňa 17.6.2024 súd zistil, že žalobkyňa učinila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu s tým, že žalovaný dňa 16.6.2024 na chate v Jaklovciach zbil ich spoločného syna.
14. Zo zvukovej nahrávky, ktorú mala žalobkyňa vyhotoviť po telefonáte so žalovaným dňa 16.6.2024, mal súd za osvedčené skutočnosti, uvedené žalobkyňou v návrhu, t.j. že žalovaný bol evidentne pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával, že chce zbiť mater maloletého alebo ju aj zabiť, navádza maloletého, že pôjdu zbiť každého, kto im robí zle, pričom v pozadí počuť aj hlas maloletého, ktorý bojazlivo uvádza, že nechce ísť spať k otcovi. V nahrávke je konkrétne počuť: „....nech ma nenajebú, dopiči...ja tam prídem dopiči a ich zabijem, pojebané skurvené...“.
15. Vo videonahrávke, ktorú mala žalobkyňa vyhotoviť po incidente, maloletý uvádza, že ho otec a dedo búchali do ucha, nosa, líca.
16. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
21. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).
22. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
23. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.
24. V predmetnej veci zo skutočností zistených z obsahu pripojených súdnych spisov nepochybne vyplýva, že navrhovateľka a odporca sú rodičmi maloletého G., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a súd právoplatným rozsudkom upravil ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým, ktorý sa má realizovať v stanovenom čase (bez prítomnosti matky). Maloletý má 6 rokov a býva s matkou v C., otec býva v Košiciach.
25. Nesporné je, že vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné a vyhrotené a prínos v tomto smere nemal ani proces podrobenia sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice po dobu troch mesiacov. Navrhovateľka prezentuje vôľu nebrániť otcovi v styku s maloletým a rešpektovať súdom upravenú dobu styku, avšak len za predpokladu, že otec nebude pod vplyvom alkoholu, pričom počas celého konania poukazuje na situácie, kedy otec dieťaťa počas doby styku s maloletým pod vplyvom alkoholu bol. Súd sa v základnom konaní o úprave styku s touto otázkou vysporiadal tak, že konštatoval, že nikdy v minulosti, keď bol maloletý v starostlivosti otca, nedošlo k ohrozeniu maloletého alebo k nejakej ujme. Odvolací súd v základnom konaní k uvedenej otázke konštatoval, že úprava styku korešponduje s odporúčaním kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil, že by na strane otca bol nejaký dôvod, ktorý by mal viesť k obmedzeniu jeho styku s maloletým. Odvolací súd však odporučil otcovi úprimne sa zamyslieť nad príčinou, pre ktorú mu matka nechce dávať maloletého a pokúsiť sa spôsobom svojho života a úpravou komunikácie ju presvedčiť, že skutočne nemusí mať obavy o bezpečnosť maloletého. 26. Nesporné tiež je, že aktuálne je na tunajšom súde vedené konanie iniciované navrhovateľkou o zmene úpravy styku pod sp. zn. 84 P 94/2023, v ktorom navrhovateľka poukazuje na čoraz častejšie situácie, kedy bol otec maloletého v čase, kedy mal byť realizovaný styk s maloletým, pod vplyvom alkoholu. Súd vo veci samej zatiaľ nerozhodol. V tomto konaní sa už aj kolízny opatrovník maloletého vyjadril, že v rodine vidí pretrvávajúci problém, ktorým je požívanie alkoholu na strane otca; je otázne, či sa tak deje aj v čase, kedy je syn s otcom, avšak aj požívanie alkoholu mimo tohto času naštrbuje vzťahy medzi rodičmi. V rámci kontrol, realizovaných kolíznym opatrovníkom v čase, kedy bol maloletý u otca, otec pod vplyvom alkoholu nebol, avšak pri náhodnom šetrení v doobedňajších hodinách, kedy maloletý u otca nebol, sa stalo, že otec bol pod vplyvom alkoholu, dokonca si v prítomnosti kolíznej opatrovníčky nalial víno.
27. Vyššie citované ustanovenie § 365 ods.1 písm.h) CSP umožňuje súdu nariadiť určitej osobe, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
28. Citované ustanovenie je súčasťou uskutočňovania koncepcie prevencie a postihu násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Základným predpokladom pre použitie tejto občianskoprávnej sankcie je, ak vo vzťahu k dotknutej osobe dochádza zo strany inej osoby k fyzickému alebo psychickému násiliu resp. aj len k hrozbe takýmto násilím.
29. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
30. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.
31. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu ľudí, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku vo forme poranenia, smrti, psychickej ujmy a pod.. Násilie znamená najčastejšie označenie fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom
bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie, sprevádzané spôsobovaním bolesti, je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, ide o podrobenie si obete.
32. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
33. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník buď v domácom prostredí obete alebo vo svojom domácom prostredí.
34. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí než už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
35. V zmysle čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného lesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, g/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa, g/ názoru dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
36. Súd po oboznámení sa so skutočnosťami, uvedenými v návrhu v spojení s predloženými dôkazmi (najmä lekárskymi správami H. I. J., úrazového chirurga UNLP Košice zo dňa 16.6.2024 a H. K. L., chirurga zo dňa 18.6.2024 z vyšetrenia maloletého, potvrdením polície o začatí priestupkového konania, fotodokumentáciou a zvukovými nahrávkami) konštatuje, že navrhovateľka osvedčila skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Navrhovateľkou opísané skutočnosti postačujú pre záver o pravdepodobnosti existujúcej hrozby, že zo strany odporcu, otca maloletého môže dôjsť k ďalším fyzickým alebo psychickým atakom, k správaniu, ktoré vyvoláva strach a obavu o život a zdravie maloletého G.. Je preto úlohou súdu, aby poskytol účinnú a rýchlu ochranu a predišiel možným negatívnym a ťažko zhojiteľným následkom dočasnou úpravou pomerov vo forme nariadeného neodkladného opatrenia.
37. Súd na záver konštatuje, že povaha resp. obsah nariadeného neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku vo svojej podstate zodpovedá zákazu osobného styku otca s maloletým dieťaťom a teda, vo veci samej týka úpravy rodičovských práv a povinností v otázke styku otca s dieťaťom. Takéto konanie vo veci samej už na tunajšom súde prebieha pod sp.zn. 84P 94/2023, preto súd neodkladné opatrenie nariadil ako dočasnú úpravu do právoplatného rozhodnutia v tejto veci, kedy bude povinnosťou súdu prešetriť nové skutočnosti, ktoré môžu viesť k záveru o zmene doterajších pomerov a na základe výsledkov dokazovania styk mal. G. s otcom napokon upraviť tak, aby zohľadňoval predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
38. O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané už po začatí konania vo veci samej o zmene úpravy styku a týmto uznesením sa toto konanie nekončí. Ako to vyplýva z ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rovnako podľa ust. § 58 ods.1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To znamená, že o náhrade trov konania, vrátane trov, ktoré vznikli v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne súd v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 CMP).