Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-102-2013.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov matky: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, F., a otca: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, F., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2013 sa otec maloletého T. domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému T. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne, resp. na minimálnu výšku a zročné výživné namiesto po 100 eur mesačne sumou 20 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C 72/2008 zo dňa 26.10.2010, ktorým bolo určené jeho otcovstvo k maloletému a to v uvedenom rozsahu. V uvedenom rozsudku súd nevzal do úvahy jeho zásadné námietky, na ktoré poukazoval a to, že 10.5.2008 uzavrel manželstvo s Y. Y., s ktorou sa im dňa 8.11.2008 narodil syn L., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zverený do osobnej starostlivosti matky a na výživu ktorého je zaviazaný prispievať sumou 50 eur mesačne. T.č. sa rozvádzajú, pretože platenie výživného a zročného výživného ho načisto zruinovalo. S manželkou ale zatiaľ vedú spoločnú domácnosť, na ktorú prispieva sumou 150 eur mesačne, na výživu maloletého L. poukazuje 30 eur mesačne a na výživu manželky 70 eur mesačne. posiela Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči X. S. a to v rozsahu 60 eur mesačne, voči ktorej spláca aj dlh na výživnom po 60 eur mesačne. V decembri 2012 bol takmer mesiac nezamestnaný, v dôsledku čo mu vypadol príjem. Vzhľadom na svoje reálne možnosti je ochotný matke zaplatiť maximálne jednorazovo 60 eur a potom posielať po 50 eur mesačne až do vyrovnania dlhu. Ostatné rozhodnutie súdu považoval za neuvážené, unáhlené a vlastne priepustku do väzenia, keď poukázal na konanie vedené na OR PZ BA 5 pod ČVS I.-XXXX/PJ-BV-XXXX a tiež za hrozbu rozbitia jeho mladého manželstva.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa k návrhu na zníženie výživného nepripojila a návrh otca odporučila zamietnuť, keďže mu nie možné v zmysle zákona vyhovieť.
Na pojednávanie, ktoré bolo vo veci nariadené na 20.06.2013 sa matka maloletého bez ospravedlnenia nedostavila, pričom doručenie predvolania mala vykázané podľa § 46 ods. 2 O.s.p. Súd vo veci v súlade
s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. V neprítomnosti matky vykonal dokazovanie výsluchom otca, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, vrátane prídavkov na dieťa matky maloletého, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C 72/08, ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C 72/08-86 zo dňa 26.10.2010, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 280/2010-108 zo dňa 2.2.2011 bolo určené otcovstvo navrhovateľa voči mal. T. U.. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu od 01.08.2005 do 30.09.2005 sumou 22 eur mesačne, od 01.10.2005 do 31.10.2006 sumou 73 eur mesačne, od 01.11.2006 do 30.04.2008 sumou 50 eur mesačne od 01.05.2008 do 30.11.2008 sumou 45 eur mesačne, od 01.12.2008 do 30.09.2010 sumou 50 eur mesačne a od 01.10.2010 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2008, t.j. od narodenia maloletého do 31.10.2010 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo splatné výživné do mesiaca október 2010) v celkovej výške 3.333,38 eur súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou cit. rozsudku (14.03.2011) pod hrozbou straty výhody splátok.
Súd za posudzované obdobie od narodenia maloletej do rozhodnutia súdu o určení otcovstva diferencoval rozsah vyživovacej povinnosti otca keď dôsledne vychádzal z jeho schopností a možností a zmeny pomerov otca v priebehu súdneho konania. Vychádzal z príjmu otca, ktorý je vyučený murár, v roku 2005 do 200 eur, v roku 2006 cca 225 eur, v r. 2007 cca 235 eur, v r. 2008 cca 270 eur a za január až apríl 2009 cca 330 eur. Od 01.05.2009 do 31.08.2010 v spoločnosti H. M., sr.o. Zarábal v rozpätí od 300 do 500 eur mesačne. Od 17.09.2010 bol otec evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom dostával podporu 70 eur mesačne. Súd taktiež zohľadňoval, že sa 10.05.2008 oženil, pričom manželka bola v čase sobáša študentka a dňa 08.11.2008 sa mu z manželstva narodil syn L.. Taktiež bolo vzaté do úvahy, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C 22/2009-162 z 18.03.2010 bolo určené otcovstvo otca k mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej bol zaviazaný platiť výživné 60 eur mesačne od jej narodenia.
Matka bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým na potreby spoločnej domácnosti prispievala sumou 100 eur mesačne. Syna porodila po ukončení strednej školy, je vyučená zlatníčka, ale vo svojom odbore nepracovala, po skončení školy nastúpila na materskú dovolenku, počas ktorej jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Po skončení materskej dovolenky bola rok nezamestnaná, koncom roka 2009 krátky čas pracovala ako pokladníčka, v skúšobnej dobe s ňou bol ukončený pracovný pomer. Od augusta 2010 pracovala ako pomocná sila v kuchyni, kde zarábala týždenne netto 100 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Náklady na výživu maloletého boli bežné, pričom sa zvýšili po nástupe T. do škôlky, od kedy platila matka mesačne na stravu a poplatky do škôlky cca 50 eur a polročný príspevok 50 eur.
V súčasnosti má maloletý Pavol necelých 8 rokov a teda v súvislosti s pribúdajúcim vekom a začiatkom povinnej školskej dochádzky sa jeho potreby primerane zvýšili.
Matka bola od 05.12.2012 do 27.03.2013 zamestnaná ako upratovačka na Základnej škole internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou na U. v F., kde dosahoval priemerný netto príjem 333,25 eur. Poberá prídavky na dieťa, aktuálne vo výške 23,10 eur.
Otec bol nezamestnaný do 03.05.2011, pričom mu bola za obdobie od 17.09.2010 do 03.05.2011 vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 938,80 eur. Od 04.05.2011 do 30.09.2012 bol zamestnaný v spoločnosti M., s.r.o., kde dosahoval priemerný mesačný príjem 652,19 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodu. Od 29.10.2012 je zamestnaný v spoločnosti I., a.s ako závozník. Kde za obdobie od 10/2012 do 04/2013 dosiahol priemerný netto mesačný príjem 597,46 eur. Zo zamestnania bol hodnotený kladne. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v júni 2013 uvedený pracovný
pomer skončil dohodu, ku ktorej pristúpil na návrh zamestnávateľa. Priznal, že musel vstávať ráno o 4.00 hod, pričom občas meškal z rodinných dôvodov, takže pristúpil k dohode a nepýtal sa prečo.
Ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Minimálne zákonné výživné predstavovalo od 01.10.2010 do 30.06.2011 sumu 25,38 eur, od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumu 26 eur, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumu 26,65 eur, pričom s účinnosťou od 01.07.2013 sa zvyšuje na 27,13 eur. Sumy, ktoré otec matke poukazoval nad uvedený súdom stanovený rozsah už teda nepredstavovali bežné výživné a bolo možné považovať ich za uhradené na dlžné výživné popri súdom určených splátkach dlžného výživného, resp. popri reálne uhradenej platbe na dlžné výživné, čo by sa malo prejaviť sa na výške aktuálneho zostatku dlhu otca na zročnom výživnom do 31.10.2010.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému T. a ani návrh na zmenu posledného rozhodnutia čo do výšky splátok na dlžnom výživnom nie je dôvodný. Ostatným rozhodnutím súdu bola totiž otcovi určená vyživovacia povinnosť už minimálnom zákonnom rozsahu podľa § 62 ods. 3 O.s.p. a teda nie je možné túto ďalej znižovať. Zníženie výživného by neodôvodňovali ani súčasné zárobkové schopnosti otca, ktoré sa pri nezmenenom počte vyživovacích povinností od poslednej úpravy značne zlepšili a už vôbec nie potreby maloletého, ktoré sa naopak zvýšili v dôsledku plynutia času, prirodzeného rastu životných nákladov a tiež v súvislosti so začiatkom povinnej školskej dochádzky. Aj s poukazom na túto skutočnosť neboli v danom prípade splnené podmienky ani na eventuálnu zmenu ostatného rozhodnutia čo do zníženia výšky splátok, keď v tomto smere na strane otca nenastala žiadna podstatná zmena okolností, ktorá by bola rozhodujúca pre výšku a ďalšie trvanie splátok. Naopak súd má za to, že keďže matka napriek zlepšeným zárobkovým pomerom otca a zvýšeným potrebám dieťaťa nežiadala o zvýšenie výživného, bolo až do dňa vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci v schopnostiach a možnostiach otca uhrádzať z jeho príjmu dlh na výživnom vzniknutý od narodenia maloletého až do rozhodnutia súdu o určení otcovstva v stanovených splátkach vo výške 100 eur mesačne, ktoré boli v súlade so všeobecnou rozhodovacou praxou súdov stanovené tak, aby bolo dlžné výživné uhradené do 3 rokov.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na zníženie výživného otca a zmenu splátok dlhu na výživnom do 31.10.2010 v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
roti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.