Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoE-78-2013.pdf
PDF · 89.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/78/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, proti povinnej K. N., nar. XX.XX.XXXX, F. č. XXX, o vymoženie 28,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/399/2010-62 zo dňa 05.03.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Eriky Beňovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom konštatoval, že po preskúmaní poistnej zmluvy a súvisiacich všeobecných podmienok, rozhodcovskej doložky, exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a ostatného obsahu spisu dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné zamietnuť, lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola dojednaná v súlade so zákonom.
Rozhodcovská doložka bola dojednaná v zmysle časti XV. bodu 2 poistných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a v rámci nich bol upravený aj príslušný rozhodcovský súd, ktorý určí poisťovňa.
V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská doložka bola dojednaná ako súčasť všeobecných podmienok poistnej zmluvy - ďalšie zmluvné dojednania a nemožno ju považovať za riadne, t. j. osobitne dojednanú rozhodcovskú doložku. Preto nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať. Oprávnený tak nemá exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že exekučný súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že z akého dôvodu došlo k zániku poistného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Zánik bol vyvolaný konaním povinnej osoby. Vyšší súdny úradník všetky skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozhodcovského rozsudku opomenul
posúdiť a formulárovo a arbitrárne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez toho, aby náležite posúdil skutkový stav. Vyšší súdny úradník nemohol v tomto type sporov rozhodovať, mal k dispozícii len čiastkové listinné dôkazy a opomenul pred rozhodnutím vyžiadať rozhodcovský spis ako listinný dôkaz tak, aby mohol komplexne posúdiť materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Vo veci mal rozhodovať zákonný sudca.
Podľa oprávneného rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednania a práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP. Rozhodcovská doložka sa nenachádza v čl. XV. VPP s názvom „Rozhodcovské konanie“, ale v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve povinného, ktoré sú zaradené až v samom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich povinný všimol a venoval im náležitú pozornosť. Povinný mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená povinnému tretím subjektom - viazaným finančným agentom. Oprávnený považoval z tohto dôvodu za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu s povinným ako informovaným spotrebiteľom.
V odvolaní oprávnený zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. Petrovi Strakovi, ktorú odôvodnil pomerom sudcu k veci a k oprávnenému ako priamemu účastníkovi konania, čím sú podľa oprávneného dané pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Petra Straku.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie uvádza:
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie(§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ďalej len Exekučný poriadok).
Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že exekučný súd v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora obligatórne posudzuje súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, pričom uvedené listinné dôkazy sú súčasťou žiadosti o udelenie poverenia a vychádza len z uvedených listín.
Skúmanie iných listín, resp. vykonávanie dokazovania v štádiu rozhodovania o tom, či súdnemu exekútorovi udelí, alebo neudelí poverenie na vykonanie exekúcie, Exekučný poriadok ani iný zákon neukladá a len z uvedených listín musí exekučný súd pri posúdení žiadosti súdneho exekútora vychádzať.
Exekučný súd na základe procesných skutočností skúma procesné podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Ak zistí, že sú splnené podmienky konania (§ 251 ods. 4, § 103 OSP), a teda niet rozporu so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
V žiadnom prípade Exekučný poriadok a ani iný zákon neukladá exekučnému súdu vykonať dokazovanie vo vzťahu k základnému konaniu, čo platí aj pre konanie pred rozhodcovským súdom.
Preto súd prvého stupňa, bez ohľadu na to, či bol v konaní obsadený vyšším súdnym úradníkom, alebo sudcom, nebol povinný vykonať dokazovanie príslušným spisom rozhodcovského súdu.
V danom prípade mal súd pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora všetky zákonom požadované listiny, a to žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/490/2009 zo dňa 08.03.2010, na ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 29.06.2010 (bez ohľadu na to, či predmetný rozsudok je spôsobilým exekučným titulom).
Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, že vyšší súdny úradník nemal pri rozhodovaní náležite zistený skutkový stav, za nedôvodnú v celom rozsahu.
K odvolacej námietke oprávneného, že prvostupňový súd mal skúmať, z akého dôvodu došlo k zániku poistného vzťahu medzi ním a povinnou, odvolací súd konštatuje, že tento dôvod je vo vzťahu k posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie irelevantný, pretože v danom prípade rozhodcovský rozsudok ako taký nemá spôsobilosť byť exekučným titulom vo veci, lebo bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, a to pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
K ďalšej odvolacej námietke oprávneného, že vo veci mal konať zákonný sudca, odvolací súd konštatuje, že oprávnenie vyššieho súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie vyplýva zo zákona č. 549/2003 Z. z. a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, a takého jeho oprávnenie priamo vyplýva aj z ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Preto je aj táto odvolacia námietka oprávneného nedôvodná.
Vo vzťahu k námietkam oprávneného, týkajúcim sa samotnej rozhodcovskej doložky, odvolací súd konštatuje, že nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinnou uzavreli poistnú zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu.
Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti - Rozhodcovské konanie, pričom v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky) tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, poistné podmienky sú záväzné a sú obligatórnou súčasťou poistnej zmluvy.
Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej predložená, je skôr dôkazom o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“.
Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.
Konečne odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2).
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasl.
Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu si spotrebitelia osobitne vyjednávajú rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konania, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti.
Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.
Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom.
Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej poistnej zmluvy.
Vo vzťahu k námietke zaujatosti vznesenej oprávneným voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. Petrovi Strakovi odvolací súd konštatuje, že na túto neprihliadal z dôvodu, že JUDr. Peter Straka nie je predsedom a ani členom senátu 19CoE, ktorému bola táto vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.