Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/84/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657 proti žalovanému: G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G. X, P., t. č. J. XXX, B. č. X, V. O., zastúpený opatrovníčkou pre toto konanie J. T., bytom C. XXX/XX, B., v konaní o zaplatenie 95,17 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -83 zo dňa 31. 01. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu o zaplatenie 95,17 Eur s prísl. zamietol a vyslovil, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je dôvodný. Poukázal na to, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. Ignoroval výzvy súdu, nepreukázal, že žalovaný skutočne dlhuje žalovanú sumu. Z listinného dôkazu predložené žalobcom, a to výpisom z účtu (č. l. 5 spisu) za obdobie od 01. 07. 2011 do 21. 07. 2011 vyplýva, že zostatok na účte žalovaného je 0,0 Eur. Na tomto účte bola dňa 21. 07. 2011 zaúčtovaná suma 95,17 Eur ako vyrovnanie zostatkov zatvoreného účtu. Na tomto účte nie je evidovaný dlh v sume 95,17 Eur.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukazoval, že v prípade operácie vykonanej na účte odporcu 21. 07. 2011 vo výške 95,17 Eur, táto predstavovala posledný obrat, ktorý sa vyporiadaval a predstavoval zostatok na účte. Tento debetný zostatok sa preúčtoval na centrálne pohľadávkové účty. Úroková sadzba vo výške 20 % vyplýva zo sadzobníka poplatkov. Tiež poukazoval, že žalovaný nemal na základe ZoS zo dňa 12. 04. 2010 zriadenú službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Na existenciu tejto služby u žalovaného žalobca v návrhu nepoukazoval

a ani na to, že došlo k prekročeniu povoleného čerpania. Tvrdil, že na účte žalovaného bol evidovaný debetný zostatok, ktorý vznikol na základe uvedenej zmluve v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, najmä ich čl. 3 časť A, bod 19, 23. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. Podľa čl. 1 bod 3 všeobecných podmienok VOP sú súčasťou zmluvy o uzatvorení medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Obchodné dojednanie zmluvy podpísané medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP. Podľa čl. 1 Úvodné ustanovenie bod 5 VOP „Banka má právo meniť VOP. Zmenu a jej účinnosť oznámi banka klientom zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou VOP sa považuje najmä konkludentný prejav vôle klienta spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v obchodnom vzťahu s bankou. Ide napr. o zadávanie príkazov na úhradu, vloženie hotovosti, využívanie služieb elektronického bankovníctva a pod. Od tohto okamihu sa obchodný vzťah medzi bankou a klientom reguluje zmenenými VOP. Banka sa zaväzuje uverejniť nové znenie VOP minimálne 15 dní pred dátumom ich účinnosti. Pri zavedení nového produktu alebo služby banka nové znenie VOP uverejní pred ich platnosťou. V prípade zmeny VOP z dôvodu vydania nových všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ich novelizácie je banka povinná uverejniť nové znenie VOP v deň účinnosti novej právnej úpravy, najneskôr však 15 dní po jej účinnosti...“. Ďalej poukázal, že je nesporné, že žalovanému boli ustanovenia VOP známe. Prekročením povoleného debetu porušil ustanovenia VOP čl. 3, A, bod 38. Keďže žalobca v súlade so VOP vypovedal listom zo dňa 13. 07. 2011, žalovaný bol jednak s tým oboznámený, že mu bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Podľa čl. 1 bod 7 VOP je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov bol do spisu založený. Vzhľadom na uvedené je žalobcu názoru, že jeho nárok na sankčný úrok vo výške 20 % je oprávnený. Na základe výpisu z účtu zo dňa 21. 07. 2011 vo výške aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 95,17 Eur. Preto žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 95,17 Eur od 22. 07. 2011 do dňa zaplatenia. Vzhľadom na uvedené je žalobca názoru, že pre podanie odvolania sú dané dôvody podľa ust. v spojení s ust. , , . Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a v napadnutej časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný mu uhradiť trovy odvolacieho konania 29,08 Eur s DPH.

K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril, napriek tomu, že mu bolo odvolanie doručené na vyjadrenie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.

Je nespornou skutočnosťou, že predmetom nároku žalobcu na súde bolo uplatnenie žalovanej pohľadávky, teda nárok na zaplatenie istiny vo výške 95,17 Eur s 20 % ročným úrokom. Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil a poukazoval, že žalovaný neuhradil debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy a on dňa 13. 07. 2011 od zmluvy odstúpil. Preto žiadal zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa vydal uznesenie, v ktorom vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k samotnému návrhu a zároveň ich poučil, že sú povinní všetky dôkazy predložiť do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na neskoršie dôkazy a skutočnosti označené neskôr súd neprihliada ( ). Vo veci vytýčil aj termín pojednávania na 31. 01. 2013, z ktorého sa žalobca ospravedlnil. Trval na návrhu a žiadal, aby súd rozhodol na základe dôkazov zaslaných súdu spolu s návrhom na začatie konania. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Nie je si vedomý, aby mu dlhoval sumu 95,17 Eur. Poukázal, že s právnym predchodcom uzatvoril zmluvu o spoluprácu pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej mu bol zriadený účet. Tento účet však vôbec nevyužíval, ani neprevzal bankovú kartu. Tá sa žalobcovi musela vrátiť späť a od žalobcu neobdŕžal žiadnu sumu, aby sa mohol dostať do debetu. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, keď nepreukázal, že žalovaný mu skutočne dlhuje sumu 95,17 Eur.

Odvolací súd sa s jeho právnym záverom stotožnil a konštatuje, že tento má oporu aj v zistenom skutkovom stave. Z neho nepochybne vyplýva, že žalobca od počiatku v žalobnom návrhu len poukazom na debetný zostatok na účte žalovaného, žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Predložil síce zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, rovnako výzvu o zaplatenie žalovanej sumy a tiež výpis z účtu žalovaného, avšak pojednávania sa už nezúčastnil. Svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal rozhodnúť v zmysle priložených listinných dôkazov. Tiež predložil aj všeobecné obchodné podmienky platné od 01. 03. 2010.

Podľa ust. veta prvá , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na súde treba tvrdiť a na tvrdenie označiť dôkazy. Je treba si splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Nesplnením dôkaznej povinnosti ( ) v procese znamená, že súd žalobe nevyhovie. Rozhoduje sa pritom na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ( ). Za stavu, keď žalobca neoznačí náležite dôkazy, zanedbá potrebné tvrdenie na preukázanie rozhodujúcich skutočností a nemôže počítať s úspechom v občianskom súdnom konaní.

Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že žalobca od počiatku sporu zreteľným a ničím nespochybnením spôsobom nepreukázal súdu prvého stupňa dôkaz na podporu toho, že žalovaný mu má skutočne dlhovať žalovanú sumu. Neozrejmil presne právny dôvod tohto dlhu, resp. ani špecifikáciu spomínaného dlhu. V odvolaní poukázal síce aj na iné skutočnosti, ale tieto dovtedy súdu bližšie neozrejmil, a ani k ním nepredložil podklady. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že ak žalobcom uplatnená pohľadávka pozostávala z toho, že predmetná suma tvorí prehľad kreditných a debetných položiek počas existencie účtu žalovaného, bolo na žalobcovi preukázať sumu, ktorú žaluje, ako táto suma po celý čas existencie účtu žalovaného vznikla, z čoho pozostávala a čo konkrétne predstavovala. Aj keď v odvolaní žalobca predložil výpisy z účtu žalovaného od apríla 2011 do júna 2011 a tiež od júla 2011 do 21. 07. 2011, z výpisov týchto účtov nebolo možné ani odvolacím súdom dospieť, aby za tie obdobia, za ktoré boli výpisy z účtov predložené, predstavovali sumu, ktorá je predmetom sporu ako debetné položky. Ak išlo o sumu z predchádzajúceho obdobia, aj tieto obdobie mal žalobca jasným spôsobom ozrejmiť a hlavne preukázať, že skutočne tieto služby boli poskytnuté, resp., že mu žalovaný túto sumu ním prezentovanú v danej výške dlhuje.

Preto správne súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca zanedbal svoju dôkaznú povinnosť. Z tých dôkazov a listín, ktoré žalobca predložil v spise nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, aby žalovaný dlhoval žalobcovi predmetnú žalovanú sumu. Takýto stav bolo nutné označiť za neunesenie dôkazného bremena, a preto bez ďalšieho odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.