Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/72/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich D.. O. H. a G. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2013 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

C. W., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom N. L., Ul. E. č. XXXX/XX je vinný, že

v Dolnom Kubíne a všade tam, kde sa zdržiaval od 01.09.2007 do 22.10.2010, si riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu ako rodičovi vyplývala zo Zákona o rodine a ktorej rozsah a spôsob plnenia bol v žalovanom období určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. zo dňa 05.06.2008 a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. zo dňa 26.06.2008, a to:

- voči synovi C., nar. XX.XX.XXXX sumou 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne

- voči synovi C., nar. XX.XX.XXXX sumou 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne

- voči synovi C., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.800,- Sk (59,75 €) mesačne

- voči synovi G., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.200,- Sk (39,83 €) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí B. W., nar. XX.XX.XXXX, keďže v žalovanom období zaplatil na úhradu výživného len sumu 18.700,- Sk (620,73 €), ktorú uhradil postupne od augusta 2008 do decembra 2008, sumu 70,- €, ktorú uhradil v apríli 2009 a sumu 50,- €, ktorú uhradil v septembri 2010, a následne v rámci exekúcie bola od obžalovaného vymožená suma 2.314,40 €, pričom v sledovanom období vykonával živnostenskú činnosť, ktorú bez vážneho dôvodu ukončil 02.05.2008, od 03.05.2008 do 15.07.2008 bol v evidencii nezamestnaných, z ktorej bol vyradený pre tzv. nespoluprácu, a následne od 01.07.2008 do 06.07.2009 bol zamestnaný u G. R., IČO: XX XXX XXX a od 07.07.2009 bol opäť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a ani inak v žalovanom období nevyvinul dostatočné úsilie na zabezpečenie si príjmu, ktorý by bol postačujúci na plnenie si vyživovacej povinnosti, v dôsledku čoho matka detí požiadala úrad práce o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané od 01.07.2008, čím mu takto vznikol dlh na výživnom v žalovanom období:

- voči synovi C. vo výške 2.198,69 €

- voči synovi C. vo výške 2.198,69 €

- voči synovi C. vo výške 1.583,06 €

- voči synovi G. vo výške 1.055,38 €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

čím spáchal

prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe:

- zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie

- zaplatiť dlhované výživné: o voči synovi C. vo výške 2.198,69 € o voči synovi C. vo výške 2.198,69 € o voči synovi C. vo výške 1.583,06 € o voči synovi G. vo výške 1.055,38 €

- riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči synovi C., synovi C., synovi C. a synovi G.

- podrobiť sa priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka ohľadom plnenia vyššie uvedených povinností.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 02.09.2011 voči obžalovanému obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 13.12.2012, 24.01.2013 a 20.06.2013 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) v zhode s prípravným konaním (č.l. 15, 31) potvrdil existenciu vyživovacej povinnosti voči svojim deťom. Namietal však, že výživné platil častejšie, než je uvedené v podanej obžalobe. Peniaze na výživu svojich detí odovzdával manželke až do momentu ich rozvodu, avšak doklady o tom nemá. Súdu predložil len ním vyhotovené ručné poznámky o evidencií nákladov (č.l. 219 - 223), vrátene úhrad výživného. Okrem toho predložil súdu kópie dokladov o úhradách realizovaných vkladom na účet manželky (č.l. 224 - 234, 282). Dodatočne súdu predložil doklady o úhradách výživného zo strany jeho otca (č.l. 274 - 277) a aktuálne doklady o úhradách výživného v priebehu roku 2013 (č.l. 281, 317 - 319). Napokon predložil potvrdenie od manželky o úhrade sumy 1.000,- Sk v apríli 2008 (č.l. 235). Obžalovaný napokon namietal, že nie je schopný platiť výživné voči svojim deťom v takej výške, ako mu určil súd v inom konaní.

Svedkyňa B. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 284) v zhode s prípravným konaním (č.l. 41) potvrdila, že obžalovaný je otcom jej detí, pričom tento si neplní svoju vyživovaciu povinnosť už dlhodobo. Výživné uhrádza len sporadicky v rôznych výškach, alebo vôbec, pričom od januára 2011 jej každý mesiac posiela peniaze na výživné aj otec obžalovaného, a to vo výške 100,- €. Na takejto súbežnej forme úhrad výživného sa dohodla s obžalovaným a akceptuje takéto úhrady od jeho otca ako platby na zníženie dlhu na výživnom. Svedkyňa v priebehu konania predložila niektoré doklady o úhradách výživného (č.l. 44 - 50) a ňou vyhotovený súpis vykonaných platieb na úhradu výživného (č.l. 236, 304). Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z predložených dokladov o úhradách mal súd preukázané, že v žalovanom období obžalovaný zaplatil na výživnom len tie sumy ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. , v spojení so správou exekútora (č.l. 305), mal súd preukázané, že v dôsledku neplatenia výživného za obdobie od septembra 2007 doteraz je voči obžalovanému vedené exekučné konanie, v rámci ktorého bola od obžalovaného zatiaľ vymožená len suma 2.314,40 €. Z rozhodnutí a správ ÚPSVR Dolný Kubín (č.l. 307-315) mal súd preukázané, že svedkyni W. bolo počnúc dňom 01.07.2008 priznané tzv. náhradné výživné Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že v júni 2008, t.j. ešte počas trvania manželstva obžalovaného so svedkyňou W., súd schválil tzv. rodičovskú dohodu na základe ktorej boli všetky štyri maloleté deti obžalovaného ponechané v osobnej starostlivosti ich

matky, pričom obžalovaný sa zaviazal platiť na ich výživu mesačné platby tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, vrátane zameškaného výživného od septembra 2007. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že manželstvo obžalovaného a svedkyne W. bolo rozvedené dňa 30.07.2008, pričom štyri maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obžalovaný bude platiť na ich výživu výživné v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že návrh obžalovaného z júna 2009 na zníženie výživného okresný súd v septembri 2009 zamietol, pričom toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Žiline. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že návrh svedkyne W. z novembra 2010 na zvýšenie výživného zo strany obžalovaného bol vo februári 2012 zamietnutý. Týmto rozsudkom bol zároveň zamietnutý aj súbežne uplatnený návrh obžalovaného na zníženie výživného. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že návrh obžalovaného z decembra 2010 o určenie príspevku na jeho výživu ako rozvedeného manžela súd v januári 2011 zamietol ako nedôvodný. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že návrh svedkyne W. z decembra 2010 o určenie príspevku na jej výživu ako rozvedenú manželku súd v januári 2011 zamietol ako nedôvodný. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo obžalovaného a svedkyne W. bolo na základe zmieru uzavretého v septembri 2012 vyporiadané. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že na základe návrhu svedkyne W. prebieha od decembra 2012 konanie o pozbavení výkonu rodičovských práv obžalovaného voči jeho štyrom deťom, vzhľadom na jeho údajné hrubé zneužívanie rodičovských práv a agresívne správanie sa. Požadované predbežné opatrenie v tejto veci bolo zamietnuté. Konanie je t.č. prerušené. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný páchal v období rokov 2003, 2006, 2008 trestný čin podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., a za to mu bol uložený v marci 2011 podmienečný trest odňatia slobody. Toto odsúdenie je v dôsledku amnestie prezidenta zahladené. V rámci tohto trestného konania bol obžalovaný vo väzbe v čase od 22.10.2010 do 16.11.2010. Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že tento v máji 2008 ukončil podnikateľskú činnosť (č.l. 130) a následne bol od 03.05.2008 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, ale len do 15.07.2008, kedy bol z evidencie vyradený pre tzv. nespoluprácu (č.l. 114). Následne bol evidovaný ako nezamestnaný až od 07.07.2009 (č.l. 115). V októbri 2011 bol z evidencie vyradený z dôvodu pracovného pomeru. Od decembra 2011 je už opäť evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce (č.l. 213). V žalovanom období nepožiadal o pomoc v hmotnej núdzi (č.l. 116, 56-59). Tieto informácie o obžalovanom mal súd preukázané aj podľa správ úradu práce založených vo vyššie uvedených pripojených tzv. civilných spisoch. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho deťom vyplýva priamo zo zákona ( ). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodných listov (spis OS DK č. ), pričom obžalovaný svoje otcovstvo voči žiadnemu z detí v tomto konaní ani nepopieral. Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v priebehu celého žalovaného obdobia určená a opakovane preskúmavaná tzv. civilnými rozhodnutiami. Najskôr Okresný súd Dolný Kubín schválil rodičovskú dohodu medzi obžalovaným a jeho vtedajšou manželkou, ktorej súčasťou bola aj dohoda o výške výživného (). Vzápätí bola takáto výška výživného určená aj tzv. rozvodovým rozsudkom (). Následne bola výška vyživovacej povinnosti preskúmavaná na základe vzájomných návrhov obžalovaného a matky jeho detí (; ), pričom súd zamietol aj návrhy na zvýšenie, aj návrhy na zníženie vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho štyrom deťom. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci ( ), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam a možnostiam obžalovaného. Vychádzajúc z Zákona o rodine súd konštatuje, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojim deťom v takej výške, ako mu bolo určené v občianskom súdnom konaní.

Obžalovaný síce poukazoval na problémy pri hľadaní zamestnania, ale spoľahlivo ničím nezdôvodnil prečo v máji 2008 ukončil podnikateľskú činnosť. Krátko na to bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu (č.l. 114). V období od júla 2008 do júla 2009 bol zamestnaný, ale ani vtedy neplatil výživné riadne a včas. Hoci bol od júla 2009 opäť nezamestnaný, o dávky v hmotnej núdzi požiadal až v decembri 2010. Obžalovaný priznal, že pri hľadaní zamestnania si kládol podmienku (ubytovanie - č.l. 286), ktorá jeho výber zužovala. Obžalovaný nie je poberateľom invalidného dôchodku a neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zlému zdravotnému stavu.

Tu treba osobitne poukázať na skutočnosť, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo, t.j. bol v tomto smere nečinný aj v období tzv. hospodárskeho rastu, kedy bol dostatok pracovných príležitostí pre každého človeka, ktorý môže a chce pracovať. Obžalovaný však už ani v tomto období neplatil výživné, ba dokonca ukončil podnikateľskú činnosť. Pri skúmaní primeranosti výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného nemožno prehliadať, že ide o výživné pre jeho štyri maloleté deti, ktoré boli v čase začatia páchania tejto trestnej činnosti len vo veku 1, 5, 7 a 9 rokov. Starostlivosť o všetky štyri deti v celom rozsahu prevzala na seba len matka. Plodenie detí nie je šport ani zábava. Každý rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosti a zod- povednosť, ktorá ho sprevádza po celý život. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby dokázal vždy a za každých okolností učiniť týmto svojim záväzkom a povinnostiam zadosť (rozh. NS ČR č. ). Len všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu bez existencie skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne bránili v zabezpečení dostatku finančných prostriedkov, nezbavu- je obžalovaného zákonnej povinnosti platiť výživné. V prípade zmeny svojej finančnej situácie je každý obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam, resp. zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu príjmu na úhradu vyživovacej povinnosti voči svojim deťom. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné neplatil, bez vážnych dôvodov ukončil podnikateľskú činnosť a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, pričom počas celého žalovaného obdobia nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi. Výživné neplatil riadne a včas ani v období, keď bol zamestnaný (júl 2008 - júl 2009). Takéto jeho konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Súd teda akceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. Ohľadom rozsahu trestnej činnosti obžalovaného (dobu neplatenia a výšku dlhu) súd vychádzal z výpovedí svedkyne W., ktorá svoje tvrdenia o prijatých platbách výživného od obžalovaného v žalovanom období preukázala dokladmi o realizovaných úhradách (č.l. 44-50). Tvrdenia obžalovaného o ďalších úhradách výživného realizovaných v žalovanom období neboli preukázané a svedkyňa existenciu iných úhrad poprela. V súvislosti s realizovaním úhrad výživného treba poznamenať, že možno zohľadniť len tie platby, ktorých existencia je preukázaná. Na vyvolanie pochybností ohľadom rozsahu dlhu na výživnom (spôsobilých privodiť aplikáciu princípu in dubio pro reo) nestačí samotné tvrdenie obžalovaného, pokiaľ nie je riadne podložené. V danom prípade teda súd zohľadnil v prospech obžalovaného len tie úhrady výživného, ktoré boli preukázané buď listinnými dôkazmi (poštové ústrižky, doklady o vklade na účet, ...) alebo ktorých existenciu potvrdila svedkyňa W. ako súdom určená prijímateľka výživného namiesto maloletých detí (viď súpis platieb z č.l. 304). Z predložených dokladov o úhradách mal súd preukázané, že obžalovaný v žalovanom období zaplatil výživné k rukám matky jeho detí len v nasledovnej výške: dňa 11.08.2008 sumu 700,- Sk, dňa 15.08.2008 sumu 10.000,- Sk, dňa 07.11.2008 sumu 5.000,- Sk, dňa 23.12.2008 sumu 3.000,- Sk, dňa 08.04.2009 sumu 70,- € a dňa 29.09.2010 sumu 50,- € (č.l. 46-50). Ostatné úhrady boli zo strany obžalovaného, resp. jeho otca, realizované neskôr, t.j. po skončení žalovaného obdobia, pričom nikdy nepostačovali ani len na úhradu tzv. bežného výživného splatného v danom mesiaci.

V tejto súvislosti súd uvádza, že je neprípustné, aby úhrada výživného vykonaná v konkrétny mesiac bola „započítaná“ na tzv. zameškané výživné za iný mesiac (iné obdobie), pokiaľ taký rodič nemá uhradené bežné mesačné výživné splatné v tom mesiaci, kedy je úhrada realizovaná. Súd teda neakceptoval námietku obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že neskoršími (sporadickými) úhradami v priebehu r. 2011-2013 bola znižovaná výška dlhovaného výživného za obdobie 2007-2010. Úhrady obžalovaného (jeho otca) v r. 2011-2013 totiž nepostačovali ani len na úhradu tzv. bežného mesačného výživného splatného v tom mesiaci, kedy bola úhrada realizovaná. Nesprávnosť a nelogickosť takého „zápočtu“ by bola zjavná najmä pri pohľade na túto otázku z hľadiska práv a oprávnených záujmov jeho štyroch detí, ktorých výchova a výživa musia byť prioritne zabezpečované každý mesiac. Nemožno im predsa

odoprieť nárok na bežné výživné v danom mesiaci s poukazom na „prednostnú“ úhradu zameškaného výživného z minulosti. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Je preukázané, že obžalovaný predmetnú trestnú činnosť páchal dlhodobo, čo je už zohľadnené osobitným kvalifikačným znakom (§ 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.). Súd napriek tomu neuložil obžalovanému tzv. nepodmienečný trest odňatia slobody (najprísnejší z trestov), keďže prihliadal na záujem detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Prípadným pobytom obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody by došlo k sťaženiu plnenia si tejto jeho vyživovacej povinnosti. Súd preto uložil obžalovanému len podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas výkonu trestu povinnej práce svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré mu voči jeho deťom zostali zachované aj po ukončení jeho spolužitia s ich matkou. Plnenie súbežne uložených povinností bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich rodičovských povinností. Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti nesplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.