Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-137-2013.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/137/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: E. J., bytom X. slobody XXXX/XX, J., o vymoženie 196,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6Er/547/2012-46 zo dňa 11. februára 2013 jednomyseľne dňa 20.júna 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 2 Ex. por., § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 1, 2 zák. č, 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že uznesením č.k. 6Er/547/2012-29 zo dňa 09.08.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 3CoE/302/2012-43 zo dňa 19.12.2012 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že zákonom č. 230/2012 Z.z. bolo s účinnosťou od 08.08.2012 do Ex. por. zavedené ust. § 57 ods. 5. S účinnosťou od 01.01.2013 bolo zákonom č. 335/2012 Z.z. zmenené ustanovenie § 58 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého v prípade, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní dospel k záveru, že v danej veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie, pretože všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci vyplývajú z listinných dôkazov. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom zistil, že oprávnený sa zaplatenia peňažných súm od povinného domáhal na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby č. 2610164132 zo dňa 17.03.2004. Rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať spor zo zmluvy odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 4.9.1, Všeobecných obchodných podmienok, ktorú považoval za neprijateľnú. Zistil, že všeobecné obchodné podmienky boli vyhotovené bankou ako formulár v rozsahu 19 strán, nie sú technicky spojené so zmluvou a nie sú podpísané zmluvnými stranami. V čl. 4.9.1 všeobecných obchodných podmienok je uvedená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že všetky spory zo zmluvy, bankových obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa mal za to, že predmetná zmluva o bežnom účte fyzickej osoby uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2007. V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi konania inak, ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si spotrebiteľ nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Doložka bola do všeobecných obchodných podmienok vsunutá
oprávneným ešte pred vznikom samotnej zmluvy. Zistil, že samotná zmluva o úvere bola zmluvnými stranami podpísaná, avšak neobsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že ich spory zo zmluvy budú riešené rozhodcovským súdom. Písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Banka rozhodcovskú doložku jednostranne začlenila medzi zmluvné podmienky a to dokonca ani nie priamo do zmluvy, ale len do obsiahlych všeobecných obchodných podmienok. Nebol preukázaný písomný prejav vôle spotrebiteľa, aby spory zo zmluvy boli riešené v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, spor účastníkov z predmetnej zmluvy o bežnom účte a úvere nebol oprávnený rozhodnúť rozhodcovský súd, ktorý svoju právomoc odvodzoval práve z predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodnutie teda vydal nepríslušný organ, v dôsledku čoho ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak sú splnené dôvody podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Platný právny poriadok exekučnému súdu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Poukázal aj na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obch. zákonníka spravujú Obch. zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,33 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 10,96 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,37 eur s DPH za podanie odvolania.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretiu úverovej zmluvy exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá sa považuje za neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekúcia vedená na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Ex. por.
Z uvedených dôvodov bol postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil správny, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.