Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1018-2009.pdf
PDF · 88.37 KB
No categories available
14Er/1018/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: L. Z., E.. XX.X.XXXX, I. J.. J. XX, XXX XX J. proti Z. U.. W. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. M.. B. X, XXX XX J., zast. Mgr. Eva Bačíková, advokátka, so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 01 Trnava, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 41.285,72 eur a bežné mesačné výživné vo výške 829,85 eur od januára 2010 k rukám oprávneného do 15. dňa v mesiaci vopred a bežné výživné 829,85 eur na účet č. 2316223496/0200 vo VÚB do 15. dňa v mesiaci vopred a trovy exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, proti predbežným trovám exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa zamietajú.
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
Námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie sa vyhovuje v časti 4.245,85 eur.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 104781 zo dňa 18.1.2010 bol súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 37C/28/2007-593 zo dňa 13.10.2009.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo podľa spisového materiálu doručené povinnému dňa 8.2.2010, kedy povinný svojím podpisom potvrdil prevzatie uvedenej písomnosti. Súdny exekútor v upovedomení povinného vyzval, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol voči nej námietky a/alebo do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky voči predbežným trovám exekúcie.
V zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 <javascript:%20fZzSRInternal('13010', %20'14115543',%20'14115543',%20'626494',%20'626499',%20'0')>.
V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 <javascript:%20fZzSRInternal('13010',%20'14115542', %20'14115542',%20'626465',%20'626469',%20'0')>), o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinný v námietkach, ktoré podal v zákonnej lehote, označuje samotnú exekúciu vedenú na tunajšom súde ako bezpredmetnú a to z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a z dôvodu, že pre začatie exekučného konania v časti týkajúcej sa hradenia bežného výživného nie sú splnené podmienky na začatie exekúcie, nakoľko povinný si svoje povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu od počiatku riadne plní. Povinný však zároveň priznáva, že v časti zročného výživného došlo z jeho strany k omeškaniu s prvou splátkou z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty a prekročenia v banke nastaveného denného limitu platieb. Povinný ďalej argumentuje, že aj keď v zmysle exekučného titulu došlo k strate výhody splátok zročného výživného, sám sa dohodol s oprávneným, že zročné výživné bude aj napriek strate výhody splátok uhrádzať formou splátok, nepredložil však o tejto skutočnosti žiaden dôkaz. Povinný v námietkach ďalej uviedol, že dňa 18.2.2010 zaplatil zvyšok zročného výživného.
Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že v zmysle platných právnych predpisov námietkam povinného nemožno vyhovieť.
V zmysle § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučné konanie začalo dňa 8.12.2009, kedy bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Sám povinný v námietkach uviedol, že zvyšok zročného výživného zaplatil až v priebehu exekúcie dňa 18.2.2010, čo preukazuje aj doložením listinných dôkazov - výpisov z účtu.
Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie však nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, nakoľko v konaní o námietkach má súd posúdiť, či sa exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či boli v čase podania návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady ustanovené pre výkon exekúcie, a to najmä podmienka existencie nároku oprávneného voči povinnému vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Skutočnosť, že povinný časť svojej pohľadávky vymáhanej exekúciou uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v tom prípade, ak k úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie. V prípade, ak k úhrade dlhu vyplývajúceho z exekučného titulu došlo až po začatí exekúcie, má sa za to, že exekúcia začala oprávnene a exekútor má nárok na trovy exekúcie, ktoré mu boli riadne priznané na základe poverenia.
Pokiaľ ide o bežné výživné, ktoré je taktiež predmetom exekúcie, povinný na preukázanie svojich tvrdení, že ho už pred začatím exekúcie uhrádzal riadne a včas, predložil súdu výpisy z účtov, z ktorých je evidentné, že zo strany povinného došlo k poukázaniu bežného výživného za posledné dva mesiace pred začatím exekúcie (t.j. 15.10.2009 a 13.11.2009) najneskôr v deň splatnosti výživného. Táto informácia je však pre súd irelevantná, nakoľko pre splnenie podmienky včasnosti je nutné preukázať, že suma bežného výživného bola pripísaná na účet oprávneného včas, t.j. najneskôr ku 15- temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, čo povinný rozhodne žiadnym spôsobom nepreukázal.
S poukazom na koncentračnú zásadu vyjadrenú v citovanom § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a skutočnosť, že súd o námietkach rozhoduje výlučne na návrh účastníka konania, t.j. nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti, ex officio, dôkazné bremeno nesie výlučne povinný, pričom neunesenie dôkazného bremena má za následok negatívne rozhodnutie súdu.
Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu jej začatia exekúcie neprípustná, a preto na základe
preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.
Nakoľko z obsahu podaných námietok bolo zrejmé, že povinný navrhuje aj zastavenie exekúcie, súd rozhodol aj o tomto návrhu, a to formou uznesenia č.k. 14Er/1018/2009-65 zo dňa 27.4.2010 v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24CoE/69/2013-99 zo dňa 9.4.2013 rozhodol, že napadnuté uznesenie prvého stupňa zrušuje a vec vracia tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V zmysle predmetného uznesenia nesprávnosť právneho posúdenia súdu prvého stupňa spočíva v tom, že nepreskúmal vec z hľadiska § 101 a § 80 Exekučného poriadku. V danom prípade totiž nejde o klasické zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f), kde možno zastaviť konanie, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, nakoľko v danom prípade je nutné zohľadniť okrem zročného výživného aj mesačné bežné výživné, právo na ktoré dosiaľ oprávnenému nezaniklo. Podľa názoru odvolacieho súdu, aby v tejto časti mohol prvostupňový súd zastaviť exekúciu v zmysle § 101 Exekučného poriadku, musí existovať reálny predpoklad, že povinný bude výživné platiť ďalej dobrovoľne, a to riadne a včas, čo tunajší súd riadnym spôsobom nezdôvodnil. Následkom uvedeného, s ohľadom na argumenty oprávneného spochybňujúce spoľahlivosť povinného pokiaľ ide o jeho platobnú disciplínu, bolo rozhodnutie tunajšieho súdu o zastavení exekúcie označené za nepreskúmateľné a z tohto dôvodu bolo zrušené.
Odvolací súd jasne uviedol, že akékoľvek dôvody povinného spôsobujúce jeho omeškanie s platením výživného, či už zročného alebo bežného, sú irelevantné, nakoľko povinný musí plniť tak, ako je nastavený exekučný titul. Ďalej odvolací súd za účelom rozhodnutia o zastavení exekúcie uložil tunajšiemu súdu zistiť, či za posledné tri roky povinný riadne platil v stanovených výškach a v stanovených termínoch bežné výživné, zvážiť a vysporiadať sa s argumentmi oprávneného, či sú predpoklady u povinného, že bude výživné platiť naďalej dobrovoľne a v zmysle exekučného titulu s prihliadnutím na § 101 Exekučného poriadku.
S poukazom na § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd vyzval oprávneného, aby zaslal informácie o platobnej disciplíne povinného spolu s dôkazmi, t.j. s výpismi z účtu, z ktorých bude zrejmé, ku akému dátumu bolo bežné mesačné výživné za posledné tri roky pripísané na účet oprávneného. Oprávnený tunajšiemu súdu bez akýchkoľvek ďalších vyjadrení zaslal výpisy z účtu, z ktorých je zrejmé, že povinný síce uhrádza bežné mesačné výživné riadne a každý kalendárny mesiac, nemožno však splátky výživného posúdiť ako včasné, nakoľko povinný bol v omeškaní s platením výživného v januári 2013 (pripísané na účet až 16.1.2013), v októbri 2012 (pripísané na účet až 18.10.2012) a v decembri 2011 (pripísané na účet až 16.12.2011). S poukazom na povahu bežného výživného pre nezaopatrené dieťa je čo i najmenšie omeškanie s jeho plnením posudzované ako závažné. Berúc do úvahy vyjadrenia oprávneného, ktorý z dôvodu opakovaných omeškaní povinného s úhradou zročného či bežného výživné stratil v povinnom dôveru, by rozhodnutie o zastavení exekúcie v zmysle § 101 Exekučného poriadku rozhodne nebolo v záujme oprávneného a mohlo by ho dokonca i poškodiť.
V zmysle § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Ako vyplýva zo súdneho spisu a ako správne uvádza i oprávnený, povinný je v omeškaní s úhradou platieb v zmysle exekučného titulu už od počiatku. Pokiaľ ide o zročné výživné, následkom jeho omeškania stratil výhodu splátok, v prípade bežného výživného opakovane, dokonca i za posledné 3 roky, dochádza k pravidelnému omeškaniu. Pokiaľ sa neupraví platobná disciplína povinného do tej miery, že bude plniť v zmysle exekučného titulu riadne a včas a za každých okolností, jeho návrhom na zastavenie exekúcie nemožno vyhovieť. Oprávnený má na výživné výhradné právo a je naň životne odkázaný, nie je teda v jeho záujme, aby aj napriek tomu, že výživné nie je v jeho prospech poukazované riadne a včas, bola exekúcia zastavená. Exekúcie, ktorých predmetom je vymoženie uloženej povinnosti
platiť bežné výživné, je nutné posudzovať veľmi citlivo a pri najmenších pochybnostiach musí za každých okolností prevyšovať záujem oprávneného, ktorý je dosiaľ nezaopatreným dieťaťom.
Z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
Povinný ďalej v zákonnej podal námietky i voči výške predbežných trov exekúcie, ktoré boli podľa jeho názoru vyčíslené nesprávne a nezákonným spôsobom. Súd jeho námietkam uznesením č.k. 14Er/1018/2009-77 zo dňa 25.1.2012 sčasti vyhovel, a to v časti 344,93 eur. Súd aplikoval § 201 ods. 1 Exekučného poriadku spolu, § 5 ods. 2, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
V zmysle 201 ods. 1 vyhlášky, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie, pričom v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. V zmysle odseku 1 toho istého paragrafu, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eur a najviac 33.193,92 eur.
V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
V zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky, ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa plnenie, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
Súd pri výpočte základu na určenie odmeny exekútora kumulatívne aplikoval § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 vyhlášky, a ako základ na určenie odmeny vyčíslil sumu 101.013,32 eur, t.j. predbežné trovy v časti odmeny súdneho exekútora vyčíslil vo výške 12.020,58 eur s DPH. Pokiaľ ide o predbežné trovy v časti náhrady predpokladaných výdavkov, súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať náhradu predbežných výdavkov vo výške 344, 93 EUR, nakoľko, ako je aj z upovedomenia zjavné, tieto výdavky ešte vôbec nevznikli.
Povinný voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie. Nakoľko sa jednalo o uznesenie vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje o opätovne rozhodne sudca.
Povinný v odvolaní nesúhlasí s kumulatívnou aplikáciou § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 vyhlášky, nakoľko podľa jeho názoru zákonná úprava vychádza z alternatívneho spôsobu určenia výšky základu odmeny exekútora tak, že je ňou buď suma vymoženej pohľadávky alebo trojročné plnenie opakujúcej sa dávky.
Tunajší súd má po preskúmaní zákonnej úpravy za to, že sa s právnym názorom povinného musí sčasti stotožniť. Tunajší súd síce nie je toho názoru, že v prípade vymáhania bežného a zročného výživného má súdny exekútor možnosť zvoliť si vyhovujúcejšiu úpravu, t.j. vyčíslenie základu na určenie odmeny buď z výšky vymoženej pohľadávky alebo z trojročného plnenia bežného výživného, ale len v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky, nakoľko i zročné výživné je v skutočnosti bežným výživným, t.j. opakujúcim sa plnením, a z toho dôvodu má špeciálna úprava vyjadrená v § 4 ods. 2 vyhlášky prednosť pred všeobecnejším ustanovením § 4 ods. 1 vyhlášky. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora je teda trojročné plnenie bežného výživného, t.j. v tomto prípade suma 59.749,20 eur (829,85 eur x 72). V zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky môžu teda predbežné trovy exekúcie v časti odmeny dosahovať najviac výšku 7.110,15 eur s DPH. Nakoľko si súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 11.356 eur, nemožno mu predbežné trovy v časti sumy 4.245,85 eur priznať, tak ako súd uvádza v treťom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.