Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3T-227-2012.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/227/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou v trestnej veci obžalovaného Z. I. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júna 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. I., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom K. P. XXX, výsluhový dôchodca,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 19. 06. 2011 v čase o 02.50 h po predchádzajúcom požití alkoholu viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. K. F., ev.č. MA XXXBJ, po štátnej ceste I/2 v smere Malacky - Veľké Leváre, pričom v obci Veľké Leváre sa plne nevenoval vedeniu vozidla, prešiel do protismeru a narazil do stromčekov, dopravného značenia a informačnej tabule, po čom bol podrobený dychovej skúške elektronickým meračom ALCOTEST č. ARFM-0040 s výsledkom 1,06 mg/l alkoholu v dychu, a týmto konaním spôsobil spolujazdcovi poškodenému A. K., nar. XX. XX. XXXX, zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní 7 až 10 dní, a poškodenému STAVA - MA, spol. s.r.o. hmotnú škodu vo výške 623,81 €,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a takým konaním spôsobil z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 10. 2011.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Obžalovaný Z. I. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal dokazovanie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. I., výsluchom svedkov A. K., A. M., K. X., O. F., O. K., F. I. a A. S., výsluchom znalcov Ing. O. D. a MUDr. X. S., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej biológie, podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný Z. I. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedok A. K. uviedol, že dňa 19. 06. 2011 ho obžalovaný požiadal, aby ho odviezol na aute obžalovaného z Veľkých Levár do Malaciek. Svedok šoféroval ku kaviarni Parnas v Malackách, kde vypil jeden tonik, nevie, čo pil obžalovaný. Obaja opustili kaviareň a obžalovaný si od svedka vypýtal kľúče od auta s tým, že šoférovať bude on. Nakoľko to bolo vozidlo obžalovaného, svedok mu dal kľúče a sadol si vedľa obžalovaného - na sedadlo spolujazdca. Pršalo, vozovka bola mokrá a tvorili sa na nej mláky. Okná na vozidle boli zatvorené, lebo pršalo. Obžalovaný dostal s vozidlom šmyk. Následne svedok precitol mimo vozidla na zemi bližšie k strane spolujazdca, vozidlo bolo otočené v smere na Veľké Leváre, malo rozbité sklo na strane spolujazdca, dvere na tejto strane sa nedali otvoriť. Svedok sa postavil a išiel sa pozrieť, čo je s obžalovaným. Tento sedel na sedadle vodiča a udával bolesť na hrudníku. Nemal žiadne viditeľné zranenia. Obžalovaný požiadal svedka, aby išiel niekoho zavolať za účelom odtiahnutia vozidla. Svedok za týmto účelom odišiel z miesta nehody, avšak po cca 200 metroch začal mať bolesti chrbta a problémy s chôdzou. Pomoc k vozidlu nezavolal, ale išiel si domov ľahnúť. Hneď ráno prišiel k nemu obžalovaný, ktorý sa ho pýtal, čo potrebuje pomoc. Svedok sa rozhodol, že to vydrží, avšak neskôr sa to zhoršilo. Asi o 14.00 hod. prišiel opäť obžalovaný, ktorý svedkovi zavolal sanitku. Obžalovaný svedka požiadal, aby zobral vinu na seba. Svedok spočiatku súhlasil, pretože on vodičský preukaz na rozdiel od obžalovaného až tak nepotreboval, lebo nemal vozidlo, a takto aj vypovedal na polícii, avšak neskôr zistil, aká je výška škody, tak povedal pravdu.
Svedok A. M., spiaci vo svojom dome, sa zobudil na ranu a následný štekot psa. Pozrel sa z okna, avšak nič nevidel, lebo tuje mu zakrývali výhľad, tak si opäť ľahol. O chvíľu však pes znova štekal, tak svedok pozrel z kuchyne vyšiel von. Rovno pred jeho domom bola havarovaná K. F.. Videl dvoch mužov prichádzajúcich zhora k autu. Na otázku svedka, čo sa stalo, odpovedali, že všetko je v poriadku. Nevidel im do tváre a nevie ich opísať. Svedok si spomenul, že videl vozidlo ťahajúce havarované vozidlo, vozidlá sa otočili a vošli na pumpu.
Svedok K. X. išiel na svojom vozidle Z. XXX z Malaciek do Veľkých Levár. Pri benzínovej pumpe videl havarované vozidlo zn. K. F., pri ktorom stál jeden človek. Spýtal sa ho, či je zranený, a či je tu ešte niekto iný. On uviedol, že nie, ale požiadal svedka, aby ho odtiahol. Tiež odpovedal svedkovi, že vozidlo viedol on. Svedok ho kúsok ťahal, na základe inštrukcií toho vodiča sa otočil, avšak po chvíli mu došiel benzín. Na tejto osobe, ktorú identifikoval ako obžalovaného, v čase po nehode nevidel žiadne zranenia. Javil sa mu zmetený, najmä pri komunikácii s policajtmi, stále sa na svedka obracal vyvolávajúc dojem, že sú tam spolu, dokonca povedal, že vozidlo viedol tento svedok, pred políciou utekal a pod.
Svedok O. K., ktorý bol operačným strediskom vyslaný na miesto nehody, uviedol, že obžalovaný javil známky požitia alkoholu, tvrdil, že nešoféroval, neuviedol, kto šoféroval. Vozidlo patrilo jemu. Bol doráňaný, na rukách mal odreniny, krv mal aj na kolene.
Svedok O. F. uviedol, že civilná osoba nachádzajúca sa na mieste nehody nekomunikovala štandardne, spočiatku sa bránila sa odobratiu vzorky DNA, nemala žiadne viditeľné zranenia.
Svedok F. I., ktorý sa tiež ako policajt nachádzal po nehode na mieste činu, si nespomenul, či civilná osoba nachádzajúca sa na mieste dopravnej nehody bol obžalovaný, ani či mala zranenia. Pamätal si však, že tento pán uviedol, že išiel z oslavy, kde niečo popil. S kolegom A. S. zavolali nehodovku.
Svedok A. S. uviedol, že na čerpacej stanici sedeli vo vozidle dve osoby, jedna bola zranená, druhý mal predtým zastaviť stopujúcej osobe a pomôcť jej s odťahom. Ten zranený bol od krvi, ale svedok si nespomenul, kde mal zranenia.
Znalec z odboru cestná doprava, Ing. O. D., ustálil pohyb vozidla tak, že toto narazilo do stĺpa s dopravným značením, vozidlo začalo rotovať okolo zvislej osi, a počas tohto pohybu narazilo do totemu. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča spočívajúca v nedostatočnom venovaní sa vedeniu vozidla a v rýchlosti jazdy neprimeranej situácii v cestnej premávke. Znalec z dôvodu nedostatku vstupných údajov (nemožnosť osobnej prehliadky vozidla) nemohol jednoznačne z technického hľadiska vyhodnotiť, či A. K. mohol vyletieť cez pravé predné okno. Znalec mal k dispozícii fotodokumentáciu vozidla po nehode, z ktorej sa nedalo jednoznačne určiť, či je sklo na pravých predných dverách rozbité alebo stiahnuté. Priklonil sa však k možnosti, že sklo je rozbité, nakoľko v interiéri vozidla sa nachádzali črepy. Rozmery skla pravých predných dverí by umožňovali, aby spolujazdec cez sklo vypadol, a to za istých technických predpokladov, konkrétne, že smer pohybu spolujazdca by bol takmer kolmý na sklo. Tento spôsob pohybu je vzhľadom na ustálený priebeh kolízneho deja technicky možný, avšak veľmi nepravdepodobný. Pohyb spolujazdca počas nehodového deja bol taký, že po náraze vozidla do stĺpa s dopravným značením bolo jeho telo tlačené zotrvačnou silou dopredu, po vzniku rotácie pôsobením odstredivej sily mohlo byť eventuálne telo spolujazdca pritlačené o k pravým predným dverám. Jednalo sa však o odstredivú silu pomerne nízkej intenzity, pri ktorej by nedošlo k sile potrebnej pre vymrštenie tela cez sklo. Vzhľadom na rozsah a charakter poškodení vozidla nemohlo dôjsť k rozbitiu skla nárazom do pevných prekážok, ale s najvyššou pravdepodobnosť rozbitie spôsobilo telo spolujazdca. Znalec vylúčil, že sa vozidlo počas nehodového deja prevrátilo na strechu.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave vyplýva, že znalecký ústav vykonal analýzu biologických stôp zaistených v predmetnom vozidle. Konkrétne sa jednalo o ľudskú krv zaistenú na vnútornej časti dvier vodiča, na skle na dverách vodiča z vnútornej strany, na stredovom stĺpiku z vnútornej strany vodiča, na volante a na stredovej opierke pri sedadle vodiča. DNA profil uvedených krvných stôp je zhodný s DNA profilom vzorky bukálneho výteru získaného od obžalovaného Z. I..
Výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, MUDr. X. S. bolo zistené, že poškodený A. K. utrpel otras mozgu, pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia, oderku čela vpravo, luxáciu v oblasti spoja kľúčnej kosti s lopatkou a zlomeninu priečneho výbežku V. krčného stavca vpravo a zlomeninu priečneho výbežku VIII. stavca vpravo. Krvácaním sa mohla prejaviť oderka na čele a poranenie stehna, ktoré nebolo zdokumentované ošetrujúcimi lekármi, ale vyplýva z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní. Všetky zranenia sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Z pre znalca dostupných informácii o priebehu kolízneho deja tento súdil, že vzhľadom na to, že všetky zranenia boli v pravej časti tela poškodeného, tento sedel na sedadle spolujazdca. Žiadne zo zranení, ktoré utrpel, nebolo spôsobené úderom o volant. Obmedzenia v bežnom spôsobe života spočívali v nosení fixačného goliera, kľudovom režime, tlmení bolesti fixácii pravého ramena. Liečenie pri porovnateľných poranenia trvá 4 - 6 týždňov, poškodený bol liečený správne a jeho odchod z nemocnice na vlastnú žiadosť nemal podstatný vplyv na mieru jeho obmedzenia v bežnom spôsobe života.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na záznam z miesta dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta nehody, zápisnicu o ohliadke motorového vozidla, fotodokumentáciu, zápis o dychovej skúške, lekárske správy, certifikát o overení analyzátora dychu, potvrdenie odborne spôsobilej osoby vo veci príslušného analyzátora dychu, evidenčnú kartu vodiča a odpis registra trestov obžalovaného.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že priamy dôkaz o tom, že v čase vzniku dopravnej nehody viedol vozidlo obžalovaný - výpoveď svedka A. K., podporujú nielen 3 znalecké posudky z rôznych odborov, ale aj nepriame dôkazy týkajúce sa správania obžalovaného po nehode a existencie a lokalizácie jeho poradení. Týmito nepriamymi dôkazmi sú výpovede všetkých ostatných vypočutých svedkov, z ktorých každý vnímal a zapamätal si inú časť ponehodového deja. Ako prvý v poradí sa na mieste nehody vyskytol svedok K. X., nezainteresovaná osoba, ktorému obžalovaný povedal, že vozidlo pred nehodou šoféroval, následne sem postupne prišli štyria policajti, z ktorých výpovedí v súhrne vyplýva, že v tejto fáze už obžalovaný popieral vedenie vozidla, ďalej že mal krvácavé zranenia, ktoré mohli vytvoriť biologické stopy vo vozidle, a že vykazoval známky požitia alkoholu. Vyhodnotením týchto výpovedí vo vzájomných súvislostiach si možno vytvoriť jednoznačný obraz o tom, že priamy svedok A. K., vypovedal pravdivo, že vozidlo pred nehodou viedol obžalovaný. Nič na tomto závere nemení skutočnosť, že poškodený mal pôvodne tvrdiť polícii, že šoféroval on, keď dôvody logicky vysvetlil, rovnako ako okolnosti, pre ktoré sa neskôr rozhodol vypovedať pravdivo. Výpoveď poškodeného je v úplnom súlade so znaleckými posudkami jednak o priebehu nehodového deja, jednak o prítomnosti a lokalizácii krvných stôp obsahujúcich len DNA obžalovaného, a to výlučne v časti vozidla určenej pre vodiča, ako aj o charaktere a lokalizácii zranení poškodeného A. K., ktoré svedčia pre to, že nebol vodičom, ale spolujazdcom. Uvedené dôkazy vylučujú akékoľvek pochybnosti o tom, že v čase nehody vozidlo viedol obžalovaný Z. I.. Nad rámec úvah o vine obžalovaného sa žiada uviesť, že obžalovaný sa okrem tvrdenia, že je nevinný, vôbec nebránil, nespochybňoval výpovede svedkov, nevyjadroval sa k dôkazom, čo by bolo prirodzené, ak by existovali skutočnosti spôsobilé vykonané dôkazy spochybniť.
Obžalovaný zavinením dopravnej nehody z nedbanlivosti spôsobil poškodenému zranenia, ktoré ho obmedzovali v bežnom spôsobe života nie len v nepatrnej miere, nakoľko ho krátkodobo imobilizovali, a je potrebné vyhodnotiť ich ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný pred vedením motorového vozidla požíval alkohol v takej miere, ktorá vylučovala jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo bez ohrozenia života a zdravia ľudí alebo spôsobenia značnej škody na majetku (1,6 mg/l čo zodpovedá ťažkému stupňu opilosti), čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 10. 2011.
Obžalovaný Z. I. viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keď cielene a vedome porušil záujem spoločnosti na bezpečnosti účastníkov cestnej premávky a majetku, ktorý je chránený Trestným zákonom. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v cestnej premávke sa dopustil dvoch priestupkov (2008 a 2011).
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zisťoval pomer a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, avšak žiadne takéto okolnosti nezistil.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzajúc z kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona dospel k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter trestného činu ako aj jeho následok uložením podmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá. V rámci trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona v príslušnom znení, ktorá je až na 1 rok, súd pre absenciu sebareflexie a iných poľahčujúcich okolností uložil obžalovanému trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, čo je na spodnej hranici rozpätia uvedeného v § 50 ods. 1 Trestného zákona (1 až 5 rokov). Obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení motorových vozidiel, preto mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to vo výmere 3 roky zohľadňujúc mimoriadnu nebezpečnosť vedenia vozidla v stave opilosti pre ostatných občanov. Tento druh trestu bude plniť najmä výchovnú a represívnu funkciu tým, že citeľne zasiahne do osobných možností obžalovaného, ale aj ochrannú funkciu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.
Obžalovaný skutkom, ktorý mu je kladený za vinu, spôsobil škodu, avšak poškodení si do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody riadne neuplatnili, preto súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.